Príspevok na úhradu fixných nákladov a zisku

Príspevok na úhradu, známy aj ako krycí príspevok, príspevkový zisk alebo príspevková marža, je suma, ktorá zostane z tržieb po odpočítaní variabilných nákladov. Táto suma najprv slúži na pokrytie fixných nákladov a až po ich úhrade vytvára zisk.

Na podnikovej úrovni sa príspevok na úhradu vypočíta ako rozdiel medzi celkovými tržbami a celkovými variabilnými nákladmi. Tržby sa najprv použijú na krytie variabilných nákladov. Akonáhle sú uhradené variabilné náklady, nasleduje krytie fixných nákladov. Až potom, keď sú z tržieb uhradené všetky náklady, podnik dosahuje zisk.

Čo je príspevok na úhradu

Krycí príspevok, niekedy označovaný aj ako hrubé rozpätie alebo príspevková marža, je finančný ukazovateľ, ktorý vyjadruje príspevok jednotlivých produktov alebo služieb na pokrytie fixných nákladov a tvorbu zisku. Predstavuje sumu peňazí zostávajúcu z predaja po odpočítaní variabilných nákladov.

Príspevkový zisk je čiastka, ktorou výrobok, služba alebo vnútropodniková organizačná jednotka prispieva ku krytiu fixných nákladov v tvorbe zisku. Pri výpočte príspevkového zisku výrobku sa výrobok zaťaží len ovplyvniteľnými (variabilnými) nákladmi, fixné náklady sa prevezmú do podnikového výsledku hospodárenia.

Príspevkový zisk vyjadruje predajný úspech výrobku. Pri zisťovaní objemu výroby zaisťujúcom požadovaný zisk musí byť podnik schopný z dosiahnutej marže uhradiť nielen variabilné náklady, ale vykázať aj príspevkový zisk, ktorý prispeje na úhradu fixných nákladov a k tvorbe požadovaného zisku.

Základný princíp je jednoduchý: Tržby z produktu (mínus) variabilné náklady na jeho výrobu alebo dodanie (rovná sa) príspevok na úhradu fixných nákladov (tzv. krycí príspevok).

Vzťah medzi tržbami, nákladmi a ziskom

Príspevok na úhradu sa od zisku odlišuje tým, že pri jeho výpočte sa ešte neodpočítali fixné náklady. Zisk vzniká až vtedy, keď sú variabilné aj fixné náklady pokryté príspevkami z predaja.

Príspevkový zisk vypočítame podľa nasledujúceho vzorca: Tržby - Variabilné náklady (náklady tržieb) = Príspevkový zisk - Fixné náklady = ZISK.

Model tvorby zisku možno vyjadriť aj vzťahom: Z = T-N. Pri členení nákladov na fixné a variabilné platí: Z = ∑Q1*(PC1-VN/k1)-FN.

Vzorec na výpočet príspevku na úhradu

Výpočet krycieho príspevku je relatívne jednoduchý. Existujú dve základné formy výpočtu:

• Krycí príspevok na jednotku: Predajná cena na jednotku - Priame náklady na jednotku
• Celkový krycí príspevok: Celkové tržby - Celkové priame náklady

Krycí príspevok je možné jednoducho vyjadriť v absolútnej hodnote ako rozdiel obratu a variabilných nákladov.

Na podnikovej úrovni sa príspevok na úhradu vypočíta ako rozdiel medzi celkovými tržbami a celkovými variabilnými nákladmi.

Príspevok na úhradu na jednotku

Príspevok na úhradu na jednotku sa vypočíta odpočítaním variabilných nákladov na jednotku od predajnej ceny na jednotku.

Ak predávate výrobok za 50 € a variabilné náklady naň sú 30 €, krycí príspevok je 20 €.

Príklad: Ak predávame produkt za 100 EUR a priame náklady na jeho výrobu sú 60 EUR, krycí príspevok na jednotku je 40 EUR.

Celkový príspevok na úhradu

Celkový krycí príspevok vyjadruje sumu, ktorú všetky predané jednotky spoločne vytvoria na úhradu fixných nákladov a tvorbu zisku.

Ak spoločnosť predá 1000 stolov: Celkový krycí príspevok = 1000 stolov * 60 eur/stôl = 60 000 eur.

Percentuálny príspevok na úhradu

Vzorec na výpočet percentuálneho podielu príspevku je: (Celkové výnosy - variabilné náklady) / celkové príjmy.

Tento údaj umožňuje podniku vedieť, aké percento z jeho peňazí je k dispozícii na vyplatenie fixných nákladov, ako napríklad nájomné a mzdy. Zvyšky sú to, čo spoločnosť môže považovať za zisk.

Miera príspevkovej marže sa používa najmä pri výpočte bodu zvratu v tržbách. Čím vyšší je podiel príspevku na tržbách, tým menší objem tržieb je potrebný na pokrytie fixných nákladov.

Fixné, variabilné a semivariabilné náklady

Základom analýzy príspevku na úhradu je správne rozdelenie nákladov na variabilné a fixné. Analýza je založená na striktnej klasifikácii nákladov na fixné a variabilné vzhľadom na ich reakciu na zmeny tržieb vyvolané zmenou objemu predaja (výroby).

Fixné náklady

Fixné náklady existujú, aj keď spoločnosť nevytvára žiadny výkon a sú v krátkodobom období nezávislé od objemu výkonu firmy. Ide napríklad o mzdy nevýrobných zamestnancov firmy, nájom a pod.

Fixné náklady sa nemenia s objemom produkcie. Musíte ich platiť bez ohľadu na to, koľko vyrobíte, napríklad nájom, mzdu účtovníčky alebo odpisy strojov.

Bežné fixné náklady zahŕňajú:

• nájomné alebo splátky hypotéky za kanceláriu, predajňu alebo sklad,
• poistné,
• mzdy pre zamestnancov na plný úväzok s fixným ročným platom,
• splátky úverov vrátane financovania zariadení,
• predplatné softvéru,
• odpisy zariadení a iného dlhodobého majetku,
• dane z nehnuteľností.

Charakteristickou črtou fixných nákladov je predvídateľnosť. Môžete ich plánovať mesiace vopred, pretože nekolíšu s objemom predaja.

Fixné náklady sú fixné v celkovom vyjadrení, ale ich náklady na jednotku v skutočnosti klesajú, čím viac produkujete. Ak je vaše nájomné 3 000 $ mesačne a vyrobíte 1 000 jednotiek, nájomné stojí 3,00 $ na jednotku. Vyrobte 3 000 jednotiek a nájomné klesne na 1,00 $ na jednotku.

Variabilné náklady

Variabilné náklady rastú spolu s objemom výroby alebo predaja. Pri spomalení podnikania klesajú.

Priame náklady sú charakteristické svojou variabilitou, t. j. ich objem sa mení závisle od zmeny objemu výroby.

Bežné variabilné náklady zahŕňajú:

• suroviny a spotrebný materiál potrebný na vytvorenie produktu,
• priame mzdové náklady,
• poplatky za dopravu a doručenie viazané na objem objednávok,
• poplatky za spracovanie platieb,
• provízie z predaja,
• obalové materiály,
• energie viazané na výrobu.

Variabilné náklady vám poskytujú určitú mieru prirodzenej flexibility. Keď tržby klesnú, klesnú aj tieto výdavky, čo poskytuje zabudovanú ochranu počas slabších období.

Semivariabilné náklady

Niektoré výdavky presne nezapadajú ani do jedného koša. Semivariabilné náklady, nazývané aj zmiešané náklady, majú fixnú aj variabilnú zložku.

Príklady zahŕňajú účty za energie so základným servisným poplatkom plus sadzbami podľa spotreby, paušály za mobilný telefón s mesačným poplatkom plus poplatkami za nadlimitné dáta alebo hovory, náklady na vozidlo s fixnými splátkami úveru plus palivom a zamestnancov so základnou mzdou a províziou.

Pri analýze štruktúry nákladov budete chcieť oddeliť fixnú časť od variabilnej časti každého semivariabilného nákladu. To vám poskytne presnejší obraz pri vytváraní finančných prognóz alebo výpočte bodu zvratu.

Priame a nepriame náklady

Okrem členenia na variabilné a fixné náklady je potrebné rozlišovať náklady priame a nepriame. Ide o dve rôzne dimenzie, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Priame náklady

Priame náklady vieme presne priradiť ku konkrétnemu výkonu. Vznikajú v jasnej súvislosti s konkrétnym produktom, službou alebo projektom.

Príklady zahŕňajú materiál použitý na konkrétny výrobok, mzdu pracovníka na konkrétnom projekte, subdodávku viazanú na konkrétnu zákazku a províziu obchodníka za konkrétny kontrakt.

Priame náklady majú zásadný vplyv na výpočet produktovej ziskovosti. Ak ich evidujeme nepresne, skresľujeme reálny obraz o tom, čo je ziskové a čo nie.

Nepriame náklady

Nepriame náklady nemožno jednoznačne priradiť ku konkrétnemu produktu. Súvisia s fungovaním firmy ako celku.

Príklady zahŕňajú nájom priestorov, účtovníctvo, centrálny marketing, manažment a IT infraštruktúru.

Tieto náklady musíme na produkty alebo zákazky rozpočítavať pomocou alokačných kľúčov, napríklad podľa obratu, počtu hodín alebo vyrobenej produkcie.

Kombinácia oboch členení

Pri analýze ziskovosti potrebujeme rozlišovať dve rôzne veci: ako sa náklad správa pri zmene objemu (variabilný alebo fixný) a či ho vieme priradiť ku konkrétnemu produktu alebo zákazke (priamy alebo nepriamy).

Každý náklad môže mať obe charakteristiky naraz. Napríklad: variabilný a priamy (materiál), fixný a nepriamy (nájom), fixný a priamy (projektový manažér viazaný na konkrétny kontrakt), variabilný a nepriamy (marketingová kampaň pre produktovú líniu).

Až kombinácia oboch pohľadov umožňuje firme skutočne porozumieť tomu, kde sa zisk vytvára a kde sa stráca.

Príspevok na úhradu a kalkulácia nákladov

Kalkulácia nákladov je činnosť, pri ktorej sa vypočítavajú a v určitej štruktúre vyjadrujú náklady výrobkov, prác, resp. služieb (výkonov). Štruktúra nákladov v kalkulácii je daná kalkulačným vzorcom.

Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním alebo vynechaním niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku alebo výkonu.

Úplná kalkulácia nákladov

Základom kalkulácie úplných nákladov je snaha priradiť všetky podnikové náklady jednotlivým výkonom. Táto metóda zahŕňa všetky náklady spojené s uskutočňovaním a realizáciou výkonu, a preto sa nazýva aj absorpčná kalkulácia.

Kalkulácia nákladov, ktorá absorbuje všetky náklady podniku podľa kalkulačného vzorca, sa nazýva úplná kalkulácia nákladov výrobku.

Porovnaním úplných vlastných nákladov výrobku (úplná kalkulácia) s jeho predajnou cenou dostaneme zisk výrobku.

Kalkulácie úplných nákladov sú nezastupiteľné z hľadiska dlhodobého, pretože realizované výkony majú kryť všetky náklady a priniesť zisk.

Neúplná kalkulácia nákladov

Základom kalkulácie neúplných nákladov je rozdelenie nákladov na variabilné, závislé od objemu výkonov, a fixné, závislé od času.

Kalkulácia neúplných nákladov zahŕňa do kalkulácie výrobku len variabilné náklady. Za ziskové rozpätie výrobku sa potom považuje marža, teda rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi.

Kalkulácia, ktorá obsahuje variabilné náklady, t. j. priame náklady a variabilnú časť réžie, sa nazýva neúplná kalkulácia alebo kalkulácia variabilných nákladov.

Kalkulácie neúplných nákladov sú vhodným nástrojom riadenia pri nižšom využití kapacity. Poskytujú dôležité podklady pre cenovú politiku, vytvárajú rozhodovaciu základňu pre správne stanovenie sortimentu výroby, optimalizáciu zisku a pod.

Úplná a neúplná kalkulácia v rozhodovaní

V trhovej ekonomike sú pre riadenie dôležité tak úplné, ako aj neúplné kalkulácie. Manažér firmy potrebuje informácie o zisku aj príspevkovom zisku výrobku, teda potrebuje úplné aj neúplné kalkulácie.

Kým z dlhodobého hľadiska musí podnik dodržať zásadu plného krytia nákladov, z krátkodobého hľadiska v určitých situáciách sú potrebné iné úvahy.

Nákladová kalkulácia, ktorá zahŕňa iba variabilné náklady a používa krycie príspevky, je dôležitá pri vyhodnocovaní, ako sa mení zisk a cashflow spoločnosti pri zmene objemu výroby a predaja.

Je relevantná predovšetkým pri rozhodovaní v krátkodobom časovom horizonte, pri ktorom sa úroveň fixných nákladov nemení.

Z dlhodobého hľadiska je však potrebné brať do úvahy aj fixné náklady alokované na jednotku výroby a ziskovosť produktov alebo zákazníkov sledovať na úrovni úplných vlastných nákladov.

Firma nemôže dlhodobo predávať za cenu, ktorá nepokryje tak variabilné, ako aj všetky fixné náklady, inak bude generovať stratu.

Praktické príklady výpočtu

Príklad s výrobou stolov

Predpokladajme, že spoločnosť vyrába a predáva stoly. Predajná cena jedného stola je 150 eur.

Krycí príspevok na jednotku = 150 EUR (predajná cena) - 90 EUR (variabilné náklady) = 60 EUR.

Ak spoločnosť predá 1000 stolov: Celkový krycí príspevok = 1000 stolov * 60 eur/stôl = 60 000 eur.

Každý predaný stôl teda prispieva sumou 60 EUR na úhradu fixných nákladov a následnú tvorbu zisku.

Príklad dvoch produktov

Spoločnosť má fixné náklady vo výške 100 000 EUR.

Produkt A má krycí príspevok 40 EUR na jednotku a produkt B má krycí príspevok 60 EUR na jednotku. Produkt B teda vytvára vyšší príspevok na jednu predanú jednotku.

Príklad produktovej ziskovosti

Na úrovni tržieb vyzerajú oba produkty rovnako úspešne. Ak sa však pozrieme na rozdiel medzi tržbami a nákladmi potrebnými na ich výrobu alebo dodanie, vidíme zrejmý rozdiel: produkt A vytvára štyrikrát väčší príspevok na pokrytie ostatných nákladov firmy než produkt B.

Bez rozlíšenia variabilných a fixných nákladov môže firma považovať niektoré produkty za ziskové, hoci v skutočnosti len vytvárajú obrat.

Príklad zákazky pri voľnej kapacite

Firma, ktorá vyrába vyššie spomenutý produkt A, má výrobné kapacity využité na 80%, a narazí na potenciálnu zákazku na obmedzený počet produktov, pri ktorej je zákazník ochotný zaplatiť iba 80 EUR za kus.

Je výhodné danú zákazku prijať, pretože za každý predaný kus vygeneruje dodatočný krycí príspevok vo výške 17 EUR (80 EUR predajná cena mínus 63 EUR variabilné náklady), ktorý použije na pokrytie fixných nákladov.

Ak by sa firma rozhodovala na základe celkových nákladov, zákazku by odmietla (80 EUR predajná cena mínus 91 EUR celkové náklady), čím by sa pripravila o potenciálny krycí príspevok.

Bod zvratu

Krycí príspevok úzko súvisí s bodom zvratu, označovaným aj ako break-even point alebo nulový bod. Bod zvratu je bod, v ktorom sa celkové tržby rovnajú celkovým nákladom, teda fixným a variabilným, a podnik dosahuje nulový zisk.

Bod zvratu je počet predaných kusov alebo výška tržieb, pri ktorých firma presne pokryje všetky svoje náklady - nie je teda v zisku ani v strate.

Bod zvratu vyjadruje vzťah medzi obratom, nákladmi a ziskom a to formou tzv. kritického bodu, ktorý vyjadruje okamih, kedy obrat kryje celkové náklady podniku.

Výpočet bodu zvratu v kusoch

Bod zvratu (v jednotkách) = Fixné náklady / Krycí príspevok na jednotku.

Všeobecný vzorec možno zapísať aj takto: Jednotky bodu zvratu = Fixné náklady / (Predajná cena za jednotku - Variabilné náklady na jednotku).

Ak máte fixné náklady 8 000 € mesačne a krycí príspevok 20 € na kus, bod zvratu je 400 kusov (8 000 ÷ 20).

Inými slovami, prvých 400 kusov mesačne pokrýva náklady a zisk tvorí až každý ďalší predaj.

Výpočet bodu zvratu v tržbách

Bod zvratu (v tržbách) = Fixné náklady / (Krycí príspevok / Tržby).

Vzorec je: BEP (€) = Fixné náklady / Miera príspevkovej marže.

Najprv si vypočítate krycí pomer - podiel krycieho príspevku na cene. V našom príklade je to 20 ÷ 50 = 40 %.

Bod zvratu v eurách potom získate ako fixné náklady delené krycím pomerom: 8 000 ÷ 0,40 = 20 000 €.

Firma teda potrebuje mesačné tržby aspoň 20 000 €, aby neprerábala.

Príklad s hotdogmi

Predstavte si, že máte stánok s hotdogmi. Nájom stánku (fixný náklad) je 100 € na deň. Nákup jedného rožku a párka (variabilný náklad) je 1 €. Hotdog predávate za 3 €.

Váš „príspevok na úhradu“ z každého hotdogu je 2 € (3 € - 1 €).

Bod zvratu je počet hotdogov, ktorý musíte predať, aby ste zaplatili nájom: 100 € / 2 € = 50 kusov.

Ak predáte 50 kusov, ste na nule.

Príklad s viacerými produktmi

Produkt A: Bod zvratu = 100 000 EUR / (40 EUR / 100 EUR) = 250 000 EUR tržieb (alebo 2500 kusov).

Produkt B: Bod zvratu = 100 000 EUR / (60 EUR / 150 EUR) = 250 000 EUR tržieb (alebo 1667 kusov).

Tento príklad ukazuje, že hoci má produkt B vyšší krycí príspevok na jednotku, bod zvratu v tržbách je rovnaký pre oba produkty.

To znamená, že spoločnosť musí dosiahnuť rovnaký objem tržieb, aby pokryla svoje fixné náklady, bez ohľadu na to, ktorý produkt predáva.

Bod zvratu pri cieľovom zisku

Rovnaký vzorec sa dá použiť aj na plánovanie zisku, nielen na jeho nulovú hranicu. K fixným nákladom jednoducho pripočítate sumu zisku, ktorú chcete dosiahnuť, a výsledok vydelíte krycím príspevkom.

Pri fixných nákladoch 8 000 € a cieľovom zisku 4 000 € mesačne potrebujete predať 600 kusov ((8 000 + 4 000) ÷ 20).

Bod zvratu sa tak mení z otázky „kedy už neprerábam“ na praktický nástroj na stanovenie reálnych predajných cieľov.

Bezpečnostná marža

Keď poznáte bod zvratu, viete vypočítať aj bezpečnostnú maržu - o koľko môže klesnúť predaj, kým sa dostanete do straty.

Vypočítate ju ako rozdiel medzi skutočným predajom a bodom zvratu, vydelený skutočným predajom.

Ak predávate 500 kusov a bod zvratu je 400, bezpečnostná marža je 20 % ((500 − 400) ÷ 500).

Predaj teda môže klesnúť o pätinu, kým začnete prerábať.

Čo ovplyvňuje príspevok na úhradu

Výšku krycieho príspevku ovplyvňuje niekoľko faktorov:

• predajná cena,
• priame alebo variabilné náklady,
• objem predaja,
• sortiment a produktový mix,
• využitie výrobnej kapacity,
• štruktúra fixných a variabilných nákladov.

Predajná cena

Zvýšenie predajnej ceny, ak je to možné, priamo zvyšuje krycí príspevok.

Pred zvýšením cien je však potrebné zvážiť konkurenciu a elasticitu dopytu.

Priame náklady

Zníženie priamych nákladov, napríklad efektívnejšie využívanie materiálu alebo optimalizácia výrobných procesov, zvyšuje krycí príspevok.

Objem predaja

Vyšší objem predaja zvyšuje celkový krycí príspevok, aj keď krycí príspevok na jednotku zostáva rovnaký.

Rast tržieb zvyšuje zisk len vtedy, ak má predávaný produkt kladný krycí príspevok. Vtedy produkt pomáha pokrývať fixné náklady firmy a vytvárať zisk.

Ak je krycí príspevok nulový alebo záporný, produkt síce generuje tržby, ale neprispieva k celkovej ziskovosti.

Sortiment a produktový mix

Analýza krycieho príspevku pre jednotlivé produkty umožňuje identifikovať najziskovejšie produkty a zamerať sa na ich predaj.

Pri viacerých produktoch sledujte krycí príspevok každého z nich - produkt s nižšou cenou, ale vyššou maržou, môže byť pre firmu cennejší než drahý tovar s tenkým rozpätím.

Produkty s nízkym alebo záporným krycím príspevkom môžu byť kandidátmi na zrušenie alebo prepracovanie.

Význam príspevku na úhradu pre riadenie podniku

Krycí príspevok je dôležitý ukazovateľ pre manažérske rozhodovanie, pretože poskytuje informácie o ziskovosti produktov, cenotvorbe, výrobnom sortimente, bode zvratu, efektívnosti, plánovaní a rozpočtovaní.

Hodnotenie ziskovosti produktov a služieb

Ukazuje, ktoré produkty a služby sú najziskovejšie a ktoré prispievajú najviac k pokrytiu fixných nákladov.

Práve preto je potrebné pozerať sa na ziskovosť podrobnejšie - na úrovni produktov, zákaziek alebo zákazníkov.

Firma môže napríklad tlačiť na predaj produktov s nízkou maržou, venovať veľa energie zákazníkom s nízkou ziskovosťou, alebo naopak ukončiť produkt, ktorý v skutočnosti financuje veľkú časť fixných nákladov.

Cenotvorba

Krycí príspevok pomáha určiť minimálnu predajnú cenu produktu, ktorá zabezpečí pokrytie priamych nákladov a prispeje k pokrytiu fixných nákladov a tvorbe zisku.

Podnik by mal stanoviť ceny tak, aby zabezpečili pokrytie variabilných nákladov a primeraný príspevok na pokrytie fixných nákladov a tvorbu zisku.

Rozhodovanie o výrobnom sortimente

Ukazovateľ príspevkový zisk má veľkú vypovedaciu schopnosť pri rozhodovaní o výrobkovej preferencii, a to tak v prípade voľnej výrobnej kapacity, ako aj v prípade úzkeho miesta vo výrobnej kapacite.

Umožňuje porovnať ziskovosť rôznych produktov a služieb a rozhodnúť, ktoré z nich sa oplatí vyrábať a predávať.

Ak je krycí príspevok kladný, výroba prispieva k pokrytiu fixných nákladov a znižuje stratu podniku.

Rozhodovanie o pokračovaní výroby pri poklese cien

V čase poklesu trhových cien sa vedenie podniku musí rozhodnúť, či bude pokračovať vo výrobe, aj keď cena výrobku nepokryje jeho celkové náklady.

Ak je krycí príspevok kladný, výroba prispieva k pokrytiu fixných nákladov a znižuje stratu.

Ak je krycí príspevok záporný, výroba zvyšuje stratu a je potrebné zvážiť jej zastavenie.

Rozhodovanie o investíciách

Pri rozhodovaní o investíciách do nových produktov alebo technológií je dôležité odhadnúť očakávaný krycí príspevok.

Investície s vyšším očakávaným krycím príspevkom sú zvyčajne atraktívnejšie, pretože prispievajú k rýchlejšiemu pokrytiu investičných nákladov a vyššej ziskovosti.

Plánovanie a rozpočtovanie

Krycí príspevok je dôležitý pri zostavovaní finančných plánov a rozpočtov. Umožňuje predpovedať, aký objem tržieb je potrebný na pokrytie fixných nákladov a dosiahnutie cieľového zisku.

Hodnotenie efektívnosti

Krycí príspevok možno použiť na hodnotenie efektívnosti výrobných procesov. Zníženie priamych nákladov vedie k zvýšeniu krycieho príspevku a tým aj k vyššej ziskovosti.

Príspevok na úhradu a nákladová štruktúra

Podiel fixných nákladov na tržbách má významný vplyv na finančnú výkonnosť spoločnosti.

Spoločnosti s vysokým podielom fixných nákladov, napríklad v odvetviach s vysokými investíciami do technológií a zariadení, potrebujú dosahovať vyšší objem tržieb, aby pokryli tieto náklady a dosiahli zisk.

Na druhej strane, spoločnosti s nízkym podielom fixných nákladov sú flexibilnejšie a môžu ľahšie prispôsobiť svoju výrobu a ceny meniacim sa trhovým podmienkam.

Väčšina odvetví vykazuje podiel režijných nákladov, ktoré sú zvyčajne fixné, od 15 % do viac ako 40 % tržieb.

Nákladový model možno vyjadriť vzťahom: N = FN + VN/kus*Q.

• N - náklady,
• FN - fixné náklady,
• VN/kus - variabilné náklady na kus,
• Q - objem výroby.

Pri danej výške fixných nákladov a potrebnej výške zisku umožňujú modely zisku zistiť potrebný objem tržieb.

Výrobkové ukazovatele a analýza ziskovosti

Neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia výsledkov podnikania je aj hodnotenie predmetu podnikania, teda hodnotenie výrobkov, resp. poskytovaných služieb.

K tomu sú potrebné výrobkové ukazovatele. Základom je kalkulácia výrobku, výrobkový zisk a príspevkový zisk výrobku.

Najmä príspevkový zisk má veľkú vypovedaciu schopnosť pre hodnotenie výrobkov a rozhodovanie o sortimente výroby.

Analýza ziskovosti patrí medzi hlavné oblasti skúmania finančnej analýzy a predstavuje analýzu prvej - ziskovej vetvy.

Táto analýza je dôležitá pre hodnotenie ziskovosti tržieb, najmä u kapitálovo náročných podnikov s vysokým podielom investičného majetku a z toho vyplývajúceho vysokého podielu fixných nákladov.

Zvyšovanie zisku možno zabezpečiť rastom tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb, ktoré predstavujú hlavnú položku výnosov vo výrobnom podniku, a znižovaním nákladov.

Modely príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku patria medzi dôležité modely analýzy ziskovosti spolu s modelmi tržieb, modelmi nákladov, modelmi nulového bodu a modelmi zisku rešpektujúcimi fixné a variabilné náklady.

Príspevok na úhradu, zisk a cash flow

Pojem zisk považuje mnoho podnikateľov za základnú ekonomickú veličinu, na základe ktorej hodnotia výkonnosť svojho podniku.

Ak si zisk definujeme ako kladný výsledok hospodárenia, teda rozdiel medzi výnosmi podniku a nákladmi dosiahnutými za určité účtovné obdobie, je jeho zistenie skutočne veľmi jednoduché.

Nie je možné objektívne zhodnotiť finančnú situáciu iba na základe veličiny, akou je zisk.

To, že podnik dosahuje zisk, ešte neznamená, že niečo získal. Výnosy a náklady totiž nemusia byť premietnuté do reálnych peňažných tokov - príjmov a výdavkov.

Kladný výsledok hospodárenia preto nemusí nutne znamenať priaznivú finančnú situáciu podniku.

Rozhodujúcim pre podnik teda nemá byť zisk samotný, ale v súčinnosti s cash flow.

Príspevok na úhradu pomáha pri krátkodobom rozhodovaní o cenách, objeme predaja a využití kapacity, ale nenahrádza celkové hodnotenie finančnej situácie podniku.

Ako zlepšiť príspevok na úhradu

Zvýšenie predajnej ceny

Ak je to možné, zvýšenie predajnej ceny pri zachovaní objemu predaja priamo zvyšuje krycí príspevok.

Pred zvýšením cien je však potrebné zvážiť konkurenciu a elasticitu dopytu.

Zníženie priamych nákladov

Zníženie nákladov na materiál, prácu a iné priame náklady zvyšuje krycí príspevok.

To je možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom efektívnejšieho riadenia zásob, optimalizácie výrobných procesov a vyjednávania lepších podmienok s dodávateľmi.

Zvýšenie objemu predaja

Zvýšenie objemu predaja, aj pri nezmenenom krycom príspevku na jednotku, zvyšuje celkový krycí príspevok.

To je možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom efektívnejšieho marketingu, zlepšenia kvality produktov a služieb a rozširovania distribučných kanálov.

Optimalizácia produktového mixu

Zameranie sa na predaj produktov s vyšším krycím príspevkom prispieva k zlepšeniu celkovej ziskovosti podniku.

Krivosť krycích príspevkov je v tom, že očistia veľké obraty od práce, ktorú ste vynaložili, aby ste ich vôbec mali, a ukážu skutočný prínos daného produktu alebo značky.

Ak na základe analýzy vyradíte niektoré značky a odstránite produkty, ktoré požierajú krycie príspevky, zvýšite si zisk.

Riadenie fixných nákladov

Podniky s vysokými fixnými nákladmi v pomere k variabilným nákladom čelia počas poklesov väčšiemu riziku, pretože tieto výdavky prichádzajú bez ohľadu na to, či majú tržby.

Pri rozhodovaní o raste je potrebné posúdiť, či nový fixný náklad zvýši budúci krycí príspevok natoľko, aby sa dodatočné zaťaženie pokrylo.

Najčastejšie chyby pri výpočte a interpretácii

Nesprávna klasifikácia nákladov

Najčastejšou chybou je nesprávne rozdelenie nákladov na fixné a variabilné. Ak zle určíte, čo je fixný náklad, celý výpočet je nesprávny.

Niektoré výdavky vyzerajú ako fixné, ale v skutočnosti sú variabilné a naopak. Elektrina sa môže zdať fixná, ale pre výrobcu využívajúceho ťažké zariadenia sa mení priamo s objemom výroby.

Ignorovanie semivariabilných nákladov

Zahrnutie zmiešaných nákladov výhradne do jednej kategórie skresľuje analýzu. Rozdeľte ich na fixné a variabilné zložky pre presnejšie prognózy.

Jeden bod zvratu pre celý sortiment

Pri viacerých produktoch nie je vhodné používať jeden spoločný bod zvratu bez zohľadnenia rozdielnych cien, variabilných nákladov a produktového mixu.

Produkty s rozdielnymi maržami môžu mať odlišný vplyv na celkové pokrytie fixných nákladov.

Počítanie z cien s DPH

Pri výpočte príspevku na úhradu a bodu zvratu treba dbať na to, aby sa porovnávali údaje v rovnakej báze.

Jednou z typických chýb je počítanie z cien s DPH namiesto cien bez DPH.

Ignorovanie zmeny nákladov pri raste

Pri práci s modelovaním bodu zvratu by sme vždy mali mať na pamäti, že úspory z rastu tržieb nemajú spravidla lineárnu podobu.

Od určitého okamihu sa mení podiel variabilných, ako aj fixných nákladov.

Dôvodom pre zmenu variabilných nákladov môžu byť napríklad objemové zľavy či vyššie marže z dôvodu posilnenia pozície na trhu.

Dôvodom zmeny fixných nákladov môže byť skutočnosť, že vyšší rast tržieb vyžaduje dodatočné investície alebo vyššie využitie špecialistov.

Obmedzenia príspevku na úhradu

Zjednodušenie nákladovej štruktúry

Analýza krycieho príspevku na úrovni celkového obratu firmy predstavuje zjednodušenie. Pre presnejšiu analýzu je potrebná analýza krycieho príspevku podľa jednotlivých výrobkov a k nim priradených variabilných a fixných nákladov.

Rozdelenie nákladov na fixné a variabilné je zjednodušením reality. Niektoré náklady môžu mať charakter polofixných nákladov, ktoré sa menia skokovo pri určitých úrovniach produkcie.

Predpoklad linearity

Výpočet bodu zvratu a analýza krycieho príspevku často predpokladajú lineárny vzťah medzi nákladmi a objemom produkcie.

V skutočnosti sa však podiel variabilných a fixných nákladov môže meniť v závislosti od objemu produkcie, napríklad v dôsledku objemových zliav alebo dodatočných investícií.

Ignorovanie časovej hodnoty peňazí

Analýza krycieho príspevku nezohľadňuje časovú hodnotu peňazí.

Pri rozhodovaní o dlhodobých investíciách je preto potrebné použiť aj iné metódy, ktoré zohľadňujú časovú hodnotu peňazí, napríklad metódu diskontovaných peňažných tokov.

Príspevok na úhradu v dlhodobom a krátkodobom rozhodovaní

V krátkodobom horizonte môže byť rozhodujúce, či predajná cena pokryje variabilné náklady a vytvorí kladný príspevok na úhradu fixných nákladov.

Ak podnik disponuje voľnou kapacitou a fixné náklady sa rozhodnutím nemenia, kladný dodatočný príspevok môže zlepšiť hospodársky výsledok aj vtedy, keď cena nepokrýva plný podiel všetkých alokovaných nákladov.

Z dlhodobého hľadiska však musí podnik dosiahnuť takú masu krycieho príspevku, ktorá pokryje fixné náklady, či už prostredníctvom vyššej predajnej ceny, alebo väčšieho objemu predaja.

Kalkulácie úplných nákladov sú nezastupiteľné z hľadiska dlhodobého, pretože realizované výkony majú kryť všetky náklady a priniesť zisk.

Kalkulácie neúplných nákladov sú vhodným nástrojom riadenia pri nižšom využití kapacity a pri krátkodobých rozhodovacích úlohách.

Príspevok na úhradu v manažérskom reportingu

Zistiť ziskovosť produktov alebo zákaziek je jedna vec. Náročnejšia úloha je mať systém, ktorý tieto informácie dokáže pravidelne poskytovať.

Mnohé firmy majú všetky potrebné dáta v účtovníctve, CRM alebo projektových systémoch, ale chýba im spôsob, ako ich spojiť do zmysluplného manažérskeho reportingu.

Ak firma nevie povedať, ktoré produkty vytvárajú najvyšší príspevok na úhradu fixných nákladov, ktoré zákazky sú skutočne ziskové a kde sa marža systematicky stráca, potom ziskovosť neriadi, iba ju spätne vyhodnocuje.

Prvým praktickým krokom k riadenej ziskovosti je preto kvalitný manažérsky reporting.

Oceňovanie zásob a vplyv úplných nákladov

Pri rozdielnom objeme predaja a výroby počas sledovaného obdobia a s tým súvisiacej zmene výšky zásob dochádza k vplyvu na hospodársky výsledok prostredníctvom účtu zmeny stavu zásob.

Ak v danom období firma vyrobí viac produktov ako predá, jej zásoby sa zvýšia a náklady zaúčtované v danom období sa znížia o hodnotu vyrobených a nepredaných zásob.

V prípade, ak firma do ocenenia zásob zahŕňa aj kalkulované režijné náklady, vplyv na hospodársky výsledok je väčší.

Firma tak aj v prípade, ak sa objem predaja za jednotlivé obdobia nemení, môže ovplyvňovať svoj hospodársky výsledok objemom výroby.

Čím je podiel režijných nákladov zahrnutých v ocenení zásob väčší, tým má výroba na sklad väčší vplyv na hospodársky výsledok.

Praktický postup analýzy

1. Určte sledovaný produkt, službu, zákazku alebo skupinu produktov.
2. Stanovte predajnú cenu alebo celkové tržby.
3. Identifikujte všetky variabilné náklady súvisiace s predajom.
4. Odpočítajte variabilné náklady od tržieb.
5. Vypočítajte príspevok na úhradu na jednotku aj celkovo.
6. Určte fixné náklady za sledované obdobie.
7. Vypočítajte bod zvratu v kusoch alebo v tržbách.
8. Porovnajte príspevky jednotlivých produktov a zákaziek.
9. Overte, či rozdelenie nákladov zodpovedá skutočnému správaniu nákladových položiek.
10. Prepočítajte model pri zmene ceny, objemu predaja, variabilných nákladov a fixných nákladov.

Analýzu treba prehodnotiť vždy, keď sa výraznejšie zmenia ceny, náklady alebo fixné výdavky, napríklad pri novom nájme, prijatí zamestnanca alebo zmene cenníka dodávateľa.

tags: #prispevok #na #uhradu #fixnych #nakladov #a