Posttraumatická stresová porucha a invalidita

Posttraumatická stresová porucha (PTSP; v Medzinárodnej klasifikácii chorôb označená kódom F.43.1) je psychická porucha, ktorá môže vzniknúť po mimoriadne ohrozujúcej, katastrofickej alebo inak traumatizujúcej udalosti. Ak pretrváva mesiace či roky a výrazne obmedzuje pracovné schopnosti, každodenné fungovanie alebo vzťahy, v niektorých prípadoch môže viesť až k invalidite.

Na Slovensku sa invalidita neposudzuje iba podľa názvu diagnózy. Rozhodujúce je, či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmenej o 40 % v porovnaní so zdravým človekom, pričom posúdenie vychádza z lekárskych správ, zdravotnej dokumentácie a celkového vplyvu poruchy na pracovné fungovanie.

Čo je posttraumatická stresová porucha

Posttraumatická stresová porucha sa v odborných kruhoch označuje skratkou PTSP. Posttraumatickú stresovú poruchu možno nájsť v Medzinárodnej klasifikácií chorôb ako položku F43.1 Posttraumatická stresová porucha. Je zaradená do skupiny úzkostných porúch.

Ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo mimoriadne katastrofickú situáciu, ktorá zapríčiňuje prenikavé utrpenie skoro každému. PTSP je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty života postihnutého jedinca.

Posttraumatická stresová porucha je komplex psychologických symptómov vyvolaných zážitkom mimoriadne traumatizujúcej udalosti. Rozlišujeme jej akútnu a chronickú formu.

Aké udalosti môžu PTSP vyvolať

Za traumu pritom môže byť považovaný akýkoľvek intenzívny zážitok, ktorý vyvolal u človeka extrémny stres. Posttraumatickú stresovú poruchu môže vyvolať nielen prírodná katastrofa, zemetrasenie, teroristický útok, znásilnenie, sexuálne zneužívanie, letecké nešťastie alebo náhla smrť blízkej osoby.

PTSP môže vyvolať udalosť, ktorú človek sám prežil, udalosť, ktorá sa stala niekomu blízkemu, alebo udalosť, ktorej bol človek svedkom. Príkladmi sú ťažké nehody, prírodné katastrofy, tragédie spôsobené človekom, násilné osobné útoky, vojenské súboje a zneužívanie v detstve.

Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť u osôb vystavených traumatickým udalostiam, ako sú priame alebo nepriamo vnímané ohrozenie života, smrť, vážne zranenie alebo sexuálne násilie.

PTSP po dopravnej nehode

Rovnako intenzívne môže po psychickej stránke poznamenať človeka aj dopravná nehoda. Závažná dopravná nehoda je často traumatizujúcim zážitkom, ktorý spôsobuje náhlu zmenu doterajšieho života.

Dopravná nehoda je nepríjemná udalosť, ktorá sa môže kedykoľvek prihodiť každému účastníkovi cestnej premávky (vodič, cyklista, motocyklista, chodec). Pri dopravných nehodách dochádza často k závažným zraneniam, prípadne úmrtiam nevinných účastníkov cestnej premávky.

Postihnutá osoba môže byť dotknutá traumatizujúcou udalosťou priamo ako účastník dopravnej nehody. Postihnutou osobou môže byť nielen obeť dopravnej nehody, ale aj osoba, ktorá zavinila dopravnú nehodu.

Dopravná nehoda a jej vnímanie môže zasiahnuť i okoloidúceho svedka dopravnej nehody, ktorá sa prihodila inej osobe. Takouto osobou môže byť záchranár záchrannej služby, príslušník polície alebo hasič, ktorí prichádzajú do kontaktu s dopravnými nehodami častejšie než iní ľudia.

PTSP u svedkov a profesionálov

Musí znášať pohľad na znetvorené a zakliesnené telá zranených účastníkov dopravnej nehody vo vozidle a popritom vykonávať svoju činnosť. Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť i u osoby, ktorá sa nepriamo dozvie o náhodnej traumatickej udalosti, pri ktorej došlo k úmrtiu blízkeho člena rodiny.

Kedy sa PTSP prejavuje

Posttraumatická stresová porucha sa nemusí rozvinúť okamžite po traumatickej udalosti. Jej príznaky sa často rozvíjajú až v priebehu niekoľkých dní či týždňov, a to i potom, keď už odznela akútna stresová reakcia.

Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov. Ľudia môžu zažiť PTSP do jedného mesiaca alebo v niektorých prípadoch aj rokov po traumatickej udalosti.

Posttraumatická stresová porucha sa môže rozvinúť dokonca až do 6 mesiacov po prekonanej traume. Tieto symptómy sa môžu objaviť tesne po udalosti, ale aj v priebehu niekoľkých týždňov a v niektorých prípadoch dokonca aj niekoľkých rokov po udalosti.

Posttraumatická stresová porucha prebieha u každého individuálne a u všetkých pacientov sa nemusia objaviť všetky príznaky. Porucha sa nemusí prejaviť bezprostredne po traumatickej udalosti, ale aj niekoľko rokov po nej.

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy

Príznaky PTSP rozdeľujeme do viacerých kategórií: znovuprežívanie, vyhýbanie, negatívne zmeny v nálade a myslení a v emóciách. Typickými príznakmi sú zvýšené nabudenie (hyperarousal) a disociácia.

Príznaky psychiatrickej stresovej poruchy možno rozdeliť do 4 kategórií. Opätovné prežívanie traumy, vyhýbavé príznaky, príznaky nadmernej aktivácie a pridružené príznaky.

Znovuprežívanie traumy a flashbacky

Znovuprežívanie znamená, že sa človeku opakovane vracajú spomienky na traumatickú udalosť, niekedy také živé, akoby sa udalosť odznovu diala v prítomnej chvíli, vtedy hovoríme o flešbekoch, niekedy útržkovité a akoby rozbité.

Bez toho, aby človek cielene spomínal, vynárajú sa mu obrazy, zvuky, vône, telesné pocity, ale niekedy aj len samotné emocionálne stavy. Spúšťačmi sú často podnety, ktoré niečím pripomínajú traumatickú udalosť.

Človek na tieto spomienky reaguje intenzívnymi emóciami a telesnými reakciami, ktoré napriek svojej snahe nevie ovládať. Spomienky môžu prichádzať v podobe desivých snov.

Ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou prežívajú často epizodické stavy, v ktorých sa traumatická udalosť votrie do ich súčasného života. Toto znovu prežívanie traumy sa nazýva flashback.

Spomienka je taká silná, že si človek myslí, že opäť prežíva traumu, alebo ju vidí odvíjať sa pred svojimi očami. Opätovné prežívanie traumy môže mať podobu nočných môr, keď sa človek budí s krikom.

Inokedy ide o opakovaný, náhly, bolestný nápor emócií bez zjavnej príčiny. Znovu prežívanie je sprevádzané fyzickými reakciami ako triaška, zimnica a prudké búšenie srdca, ak miesta alebo iné veci pripomenú udalosť.

Na druhej strane je však tiež možné, že si človek časti alebo celú udalosť nepamätá. Nie je schopný spomenúť si na dôležité aspekty traumatickej udalosti.

Vyhýbanie sa spúšťačom

Keďže vracajúca sa trauma človeka extrémne zaťažuje, snaží sa vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína, myšlienkam, miestam a ľuďom, čím sa jeho život obmedzuje a zužuje.

Postihnutá osoba sa vyhýba situáciám, ktoré pripomínajú prežitú traumatickú udalosť, keďže môžu u nej vyvolať zosilnenie príznakov. Po vystavení človeka podnetom, ktoré nejako pripomínajú traumu, sa objavia značné psychické problémy.

Človek, ktorý prežil závažnú autonehodu, sa preto vyhýba šoférovaniu auta alebo sa vyhýba aj miestu, kde sa autonehoda udiala. Časom sa môže určitých situácií obávať natoľko, že celý jeho život je podriadený snahám vyhnúť sa im.

Vyhýbavé príznaky zasahujú do medziľudských vzťahov poškodeného, pretože sa často vyhýba blízkym emočným kontaktom s inými osobami. Má pocit odcudzenia od iných.

Zvýšené nabudenie a hypervigilancia

V dôsledku toho, že organizmus žije fyziologicky v pretrvávajúcom strehu, môže sa zhoršiť spánok, sústredenie, schopnosť sa upokojiť a zvýrazní sa úľakový reflex.

Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou, zvýšená nervozita a nespavosť. Jedným z kritických príznakov posttraumatickej stresovej poruchy je nedostatok koncentrácie a sústredenia.

Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje zvýšenou dráždivosťou. Poškodený ostane podráždený aj bez vyvolávacieho podnetu.

Zmeny v emóciách, myslení a nálade

S tým súvisia aj narušené emócie, ktoré sa prejavujú v podráždenosti, hnevlivosti alebo až agresívnom správaní, alebo na druhej strane zaplavujúcimi pocitmi hanby a viny. Výsledkom môže byť sebadeštruktívne správanie.

Často pretrvávajú negatívne emočné stavy, napríklad strach, des, zlosť, vina alebo hanba. Myslenie a nálady človeka sú tiež poznačené traumou.

Objavuje sa negatívne prežívanie seba a iných, neschopnosť prežívať pozitívne emócie alebo pocit emočného otupenia. Človek prestane mať záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili, a môže sa do budúcnosti dívať s beznádejou.

Pretrváva neschopnosť prežívať pozitívne emócie, napríklad neschopnosť prežívať šťastie. Poškodený sa spočiatku cíti znecitlivený, jeho emócie sú zredukované a je schopný vykonať iba mechanické činnosti.

To všetko sa odráža aj na vzťahoch s blízkymi. Tento pocit „umŕtvenia“ a emočného otupenia, stránenia iných ľudí, nereagovania na okolie, anhedónie a vyhýbania sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim traumu sú bežné.

Poruchy pamäti a disociácia

Má problém so sústredením a so zapamätaním si nových informácií. Obeť dopravnej nehody, ktorá bola počas incidentu pri vedomí, si nedokáže spomenúť na to, ako ju vyslobodili z vraku auta a odviezla sanitka.

PTSP môže vytvoriť zdrvujúcu situáciu, ktorá môže viesť k strate pamäti, ktorá začína zmätkom a nakoniec stratou pamäte. Strata pamäti v dôsledku posttraumatických stresových porúch sa neobmedzuje len na občasné zabúdanie.

Hipokampus, orgán v mozgu, je zodpovedný za triedenie a ukladanie starých a nových spomienok. PTSP zmenšuje tento orgán o 8 percent, čo vedie k strate pamäti.

Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo úplná strata normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť, pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov tela.

Následky PTSP a pridružené poruchy

Posttraumatická stresová porucha je jednou z psychických porúch, ktoré vznikajú následkom psychickej traumy. Iné ťažkosti môžu zahŕňať depresiu, úzkostné poruchy, somatizačné poruchy, škodlivé užívanie návykových látok a závislosti.

Obvyklým dôsledkom tejto neschopnosti vysporiadať sa s bolestnými pocitmi je depresia. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so spomenutými príznakmi a nie sú zriedkavé ani samovražedné myšlienky.

Ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou často hľadajú úľavu od panickej úzkosti v užívaní alkoholu, drog alebo liekov. To môže viesť k rozvoju závislosti.

Posttraumatická stresová porucha môže postupnou chronifikáciou prerásť do trvalej duševnej poruchy, ktorou by mohla byť pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej udalosti.

Rizikové faktory

Posttraumatická stresová porucha sa nemusí rozvinúť u každého, kto prežil traumatickú udalosť. Bude závisieť aj od osobnostných čŕt postihnutej osoby.

Osobnostné črty môžu znižovať prah pre vznik syndrómu alebo zhoršovať jeho priebeh. Predisponujúce faktory, ako sú osobnostné črty, napríklad kompulzívna, astenická alebo neurotická porucha v anamnéze, môžu znižovať prah pre vznik syndrómu alebo zhoršovať jeho priebeh, ale nie sú ani nevyhnutné, ani nestačia na vyvolanie poruchy.

• absencia rodiny alebo zdrojov sociálnej podpory,
• pretrvávajúce vystavenie traumatickým stavom,
• osobná anamnéza traumy, ťažkého stresu alebo úzkostnej poruchy,
• rodinní príslušníci s PTSP alebo inými duševnými poruchami,
• trauma z detstva,
• poruchy osobnosti alebo ich črty,
• sociálna izolácia a ekonomické znevýhodnenie.

Diagnostika a liečba PTSP

PTSD nie je možné diagnostikovať skenovaním alebo krvnými testami. Keď sa ľudia stretnú s traumatickou udalosťou a prejavia príznaky alebo symptómy PTSD, musia sa porozprávať s lekárom.

Lekár môže diagnostikovať stav na základe rozhovorov s pacientom o jeho príznakoch. PTSD je diagnostikovaná, keď príznaky trvajú dlhšie ako mesiac a ovplyvňujú ich život.

Príznaky PTSP sú identické s príznakmi iných duševných porúch. Preto sa odporúča vyhľadať odbornú pomoc od terapeuta alebo lekára na diagnostiku a liečbu PTSP.

Posttraumatická stresová porucha je liečiteľná. Možnosťami liečby sú psychoterapia a farmakoterapia. Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie.

Nie všetci ľudia, ktorí zažijú traumatickú udalosť, vyžadujú liečbu. Niektorí sa z nej zotavia za pomoci rodiny či priateľov, ale mnohí potrebujú pomoc odborníkov.

Kombinácia liekov a terapie zameranej na traumu sa ukázala ako najužitočnejšia pri liečbe PTSP. Niektoré lieky môžu pomôcť telu produkovať viac látok, ktoré kontrolujú stres a emócie.

Psychoterapia zameraná na traumu

• Kognitívna terapia rozpoznáva negatívne myšlienky a presvedčenia o traumatickej udalosti a pokúša sa ich zmeniť.
• Desenzibilizácia a prepracovanie očných pohybov (EMDR) využíva špecifické zvuky alebo pohyby, keď pacient premýšľa o udalosti, aby bola udalosť časom menej znepokojujúca.
• Dlhodobá expozičná terapia motivuje ľudí, aby sa vysporiadali s myšlienkami, pocitmi a situáciami, ktorým sa zvyčajne vyhýbajú.

Medzi lieky používané pri liečbe patria selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu, tiež nazývané SSRI, a inhibítory spätného vychytávania serotonínu a norepinefrínu, tiež nazývané SNRI.

PTSP a pracovná schopnosť

PTSP môže mať závažný dopad na schopnosť človeka pracovať a vykonávať bežné denné aktivity. Ak tento stav pretrváva mesiace a roky, môže brániť životu, práci a dokonca aj vzťahom.

Posttraumatická stresová porucha je komplexná porucha, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života postihnutej osoby. Poškodený v dôsledku prežitia traumy zlyháva v rôznych oblastiach života.

Môžu byť narušené jeho vzťahy s inými ľuďmi, fungovanie v rodine a partnerskom vzťahu a je znížený jeho pracovný výkon. Ťažkosti so sústredením, poruchy spánku, zvýšená dráždivosť, vyhýbanie sa určitým situáciám a emočná nestabilita môžu výrazne sťažiť pravidelnú pracovnú činnosť.

Pri posudzovaní invalidity pri PTSP sa berú do úvahy rôzne faktory vrátane závažnosti príznakov, ich vplyvu na pracovnú schopnosť a schopnosti vykonávať bežné denné aktivity.

Kedy môže PTSP viesť k invalidite

Invalidita je stav, keď má osoba dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom.

Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Invalidita sa teda neodvodzuje automaticky od toho, že človek má diagnostikovanú PTSP. Rozhodujúce je, do akej miery porucha dlhodobo obmedzuje jeho pracovnú schopnosť a či mu bráni vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho telesným, zmyslovým a duševným schopnostiam.

Pracovnou schopnosťou sa rozumie schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho telesným, zmyslovým a duševným schopnostiam s prihliadnutím k dosiahnutému vzdelaniu, skúsenostiam, znalostiam a predchádzajúcim zárobkovým činnostiam.

Stupne invalidity na Slovensku

V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.

Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby. Percentuálne hodnoty jednotlivých ochorení sa nesčítavajú mechanicky.

Za rozhodujúcu príčinu sa považuje také zdravotné postihnutie, ktoré má najvýznamnejší dopad na pokles pracovnej schopnosti poistenca. Percentná miera poklesu pracovnej schopnosti sa stanovuje podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia so zreteľom na závažnosť vplyvu ostatných zdravotných postihnutí.

Ako sa posudzuje invalidita pri PTSP

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie.

Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.

Pri určovaní poklesu pracovnej schopnosti sa vychádza zo zdravotného stavu poistenca doloženého výsledkami funkčných vyšetrení. Berie sa do úvahy, či ide o zdravotné postihnutie trvalo ovplyvňujúce pracovnú schopnosť, či ide o stabilizovaný zdravotný stav, či a ako je poistenec na svoje zdravotné postihnutie adaptovaný a či je schopný rekvalifikácie.

Za stabilizovaný zdravotný stav sa považuje taký zdravotný stav, ktorý sa ustálil na úrovni, ktorá umožňuje poistencovi vykonávať zárobkovú činnosť bez zhoršenia zdravotného stavu vplyvom takejto činnosti.

Udržanie stabilizácie zdravotného stavu môže byť podmienené dodržiavaním určitej liečby alebo pracovných obmedzení. Poistenec je adaptovaný na svoje zdravotné postihnutie, ak nadobudol alebo znovu nadobudol schopnosti a zručnosti, ktoré mu spolu so zachovanými telesnými, zmyslovými a duševnými schopnosťami umožňujú vykonávať zárobkovú činnosť bez zhoršenia zdravotného stavu.

Posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti predstavuje odbornú medicínsku otázku, ktorá predpokladá odborné lekárske znalosti aj znalosti z odboru posudkového lekárstva a jej posúdenie je zákonom zverené posudkovým orgánom.

Význam lekárskych správ a dokumentácie

Správne rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok je závislé predovšetkým od odborného lekárskeho posúdenia. Posudok musí obsahovať účel posúdenia, dátum posúdenia zdravotného stavu a pracovnej schopnosti poistenca, výčet rozhodujúcich podkladov a skutkové zistenia.

Posudok musí obsahovať aj výsledok posúdenia zdravotného stavu a miery poklesu pracovnej schopnosti, stanovenie, či ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a odôvodnenie výsledku posúdenia.

Pri invalidite musí byť zohľadnená aj schopnosť využitia zachovanej pracovnej schopnosti a pri vyššom poklese pracovnej schopnosti tiež to, či je poistenec schopný zárobkovej činnosti iba za mimoriadnych podmienok.

Dôležitá je nielen samotná diagnóza PTSP, ale aj opis konkrétnych funkčných obmedzení: ako často sa objavujú flashbacky, či človek dokáže cestovať, komunikovať, sústrediť sa, pracovať v kolektíve, zvládať stres, dodržiavať pracovný režim a vykonávať úlohy bez zhoršenia zdravotného stavu.

Invalidný dôchodok a podmienky nároku

Invalidný dôchodok je typ poistenia, ktorý má osobám, ktoré sú invalidné, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdravé.

Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:

1. byť uznaný za invalidného,
2. získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia,
3. ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a nemať priznaný predčasný starobný dôchodok.

Potrebné obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, keď je osoba nezaopatreným dieťaťom.

Ako podať žiadosť o invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa.

Ak sa prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Pri žiadosti je dôležité, aby bola zdravotná dokumentácia čo najúplnejšia a aby zachytávala nielen diagnózu, ale aj dlhodobý vývoj poruchy, priebeh liečby, reakciu na liečbu, zlyhávanie v každodennom živote a konkrétne obmedzenia pri práci.

Prípadová ilustrácia posudzovania PTSP a invalidity

Posudzovanie invalidity pri duševných poruchách môže zohľadňovať aj vývoj zdravotného stavu v čase. V jednom súdnom prípade bola invalidita III. stupňa pôvodne priznaná pre protrahovanú posttraumatickú stresovú poruchu.

Pri neskoršom posúdení bola ako rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu určená zmiešaná porucha osobnosti s rysmi závislými a emočne nestabilnými, pričom posttraumatická stresová porucha bola posúdená ako ďalšie zdravotné postihnutie.

Posudková komisia konštatovala, že posttraumatická stresová porucha úplne nevymizla, ale v čase sa zmenil obraz zdravotných ťažkostí a začala prevládať zmiešaná porucha osobnosti s emočnou nestabilitou, výraznejšími rozladami a depresiami.

Prípad ukazuje, že pri posudzovaní invalidity sa hodnotí aktuálny zdravotný stav, jeho funkčný dopad, vývoj poruchy, stabilizácia, adaptácia na zdravotné postihnutie a možnosti pracovného uplatnenia. Samotná skutočnosť, že invalidita bola v minulosti uznaná v určitom stupni, automaticky neznamená, že rovnaký stupeň zostane zachovaný.

PTSP podľa klasifikácie duševných porúch

Posttraumatická stresová porucha patrí do skupiny F43: Reakcie na ťažký stres a poruchy adaptácie. Vznik porúch tejto skupiny sa pokladá vždy za priamy následok ťažkého akútneho stresu alebo pokračujúcej traumy.

F43.1 označuje oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu, mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy v dotieravých spomienkach, spätných zábleskoch, snoch alebo nočných morách.

Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou, zvýšená nervozita a nespavosť. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so subjektívnymi a objektívnymi príznakmi a nie sú zriedkavé ani samovražedné myšlienky.

Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. V malej časti prípadov môže mať porucha zdĺhavý priebeh počas mnohých rokov s prechodom do trvalých zmien osobnosti.

Odškodnenie PTSP po dopravnej nehode

Posttraumatická stresová porucha je komplexná porucha, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života postihnutej osoby. Poškodenému môže vzniknúť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Nárok na odškodnenie posttraumatickej stresovej poruchy má výlučne poškodený, ktorý utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na jej náhradu.

Posttraumatická stresová porucha sa odškodňuje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odškodňuje sa ako položka č. 255, ktorá znie: Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, overené príslušným psychiatrickým pracoviskom.

Položka č. 255 je zo zákona daná rozpätím bodov od 260 až 1300 bodov. Zistenie, či poškodený trpí špecifikovanou duševnou poruchou, závisí predovšetkým od posúdenia lekárom - špecialistom z odboru psychiatria.

PTSP musí byť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Pri posudzovaní sa preto skúma nielen existencia poruchy, ale aj jej súvis s konkrétnou udalosťou a rozsah trvalých následkov.

Význam nepriamych následkov nehody

K vážnej duševnej poruche vzniknutej pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií môže dôjsť i inak než otrasným zážitkom prežitým pri priamo úrazovom deji.

Takáto porucha môže vzniknúť pôsobením faktorov, ako sú dlhodobá hospitalizácia, invalidita, strata zamestnania, vytrhnutie zo známeho prostredia a zažitého stereotypu, pretrhanie sociálnych väzieb, existenčná neistota, nepriaznivý zdravotný stav a jeho neistá prognóza do budúcna.

Pokiaľ majú tieto psychické následky bezprostrednú súvislosť s poškodením fyzického zdravia, nie je dôvod, aby neboli odškodnené aj v prípade, že poškodený napríklad z dôvodu bezvedomia nevnímal vlastný priebeh nehody alebo si na nej nepamätá.

Čo môže pomôcť pri zotavovaní

Vyhľadanie pomoci v správnom čase môže výrazne pomôcť pri zlepšení PTSP. Nie všetkým následkom traumy možno zabrániť, ale odborná liečba, podpora blízkych a bezpečné prostredie môžu znížiť ich dopad.

• požiadať o pomoc a podporu,
• hovoriť o traumatickej udalosti s blízkymi osobami,
• zostať v kontakte s dôležitými ľuďmi v živote,
• využiť psychologickú alebo psychiatrickú pomoc,
• vyhýbať sa zneužívaniu alkoholu a drog,
• dodržiavať liečbu a odporúčania odborníkov,
• vyhľadať pomoc pri zhoršení spánku, úzkosti, depresii alebo samovražedných myšlienkach.

Ľudia určite nedokážu zabrániť traumatickej udalosti. Môžu však podniknúť konkrétne kroky, ktoré im môžu pomôcť pri prevencii PTSP, ako napríklad prosba o pomoc a podporu, rozhovor s blízkymi o traumatickej udalosti a neustály kontakt s dôležitými ľuďmi v ich živote.

Pri závažných, náhlych alebo zhoršujúcich sa príznakoch je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Samovražedné myšlienky, sebapoškodzovanie, ťažká dezorientácia alebo neschopnosť postarať sa o seba si vyžadujú neodkladnú odbornú pomoc.

tags: #posttraumaticka #stresova #porucha #invalidita