Kolízny opatrovník: potrebné vzdelanie, úloha a podmienky výkonu funkcie

Kolízny opatrovník je nezávislý zástupca, ktorý v súdnom konaní obhajuje záujmy maloletého dieťaťa - záujmy, ktoré sa môžu líšiť od záujmov rodičov. Funkciu kolízneho opatrovníka vykonáva spravidla zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, najčastejšie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kolízny opatrovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia, pedagogika alebo v príbuzných odboroch. V praxi bolo uvedené aj vysokoškolské vzdelanie v práve alebo v sociálnej práci, samotné vzdelanie však nestačí: dôležité sú aj empatia, komunikačné schopnosti, schopnosť objektívneho posudzovania, odolnosť voči stresu a odborná pripravenosť na prácu s deťmi a rodinnými konfliktmi.

Právny základ funkcie kolízneho opatrovníka

Inštitút kolízneho opatrovníka upravuje § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v spojení s § 60 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.

Kolízny opatrovník je osoba alebo orgán, ktorý v súdnom konaní zastupuje záujmy maloletého dieťaťa namiesto rodičov, ak v konaní existuje stret záujmov medzi dieťaťom a rodičmi. Cieľom je zabezpečiť, aby záujmy dieťaťa boli riadne chránené bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.

Aké vzdelanie potrebuje kolízny opatrovník

Kolízny opatrovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia, pedagogika alebo v príbuzných odboroch. V diskusii bolo uvedené, že kolízny opatrovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie buď v práve, alebo v sociálnej práci.

Takéto vzdelanie súvisí s rozsahom úloh, ktoré kolízny opatrovník vykonáva. Nejde iba o účasť na pojednávaní, ale aj o zisťovanie rodinných, bytových a sociálnych pomerov, rozhovor s dieťaťom, komunikáciu s rodičmi, vyhodnocovanie podkladov a formulovanie stanoviska pre súd.

Samotný akademický titul však automaticky neznamená odbornú spôsobilosť na riešenie každej náročnej rodinnej situácie. Výkon funkcie si vyžaduje schopnosť pracovať s konfliktom, rozlišovať medzi tvrdeniami jednotlivých účastníkov a objektívne posudzovať potreby dieťaťa.

Osobnostné predpoklady

Dôležité sú aj osobnostné predpoklady, ako empatia, komunikačné schopnosti, schopnosť objektívneho posudzovania a odolnosť voči stresu. Kolízny opatrovník musí rešpektovať nezávislosť klienta, jeho identitu a integritu a pracovať bez diskriminačných prvkov, predsudkov či osobných stereotypov.

Sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských právach. Celá naša práca sa má niesť v duchu rešpektovania nezávislosti klienta, jeho oslobodenia od negatívnych životných podmienok, za použitia protidiskriminačných prístupov, dodržiavania demokracie a ľudských práv.

Pri posudzovaní rodičovskej spôsobilosti nemá kolízny opatrovník vychádzať z pohlavia rodiča ani z historických stereotypov. Má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy.

Odborné vzdelávanie v oblasti násilia

Osobitne náročnou oblasťou je odhaľovanie domáceho, partnerského a sexuálneho násilia. Na otázku, či vie byť kolízny opatrovník nápomocný pri dokazovaní domáceho násilia v rodine, advokát Matúš Kanis odpovedal: „Tu sa dostávame práve do stretu s realitou, kedy sa nám veľmi ťažkým spôsobom vôbec darí presviedčať kolíznych opatrovníkov o tom, že by sa mali zaujímať aj o históriu násilia v rodine.“

Kanis, ktorý sa ako advokát zaoberá pomocou obetiam sexuálneho, domáceho a partnerského násilia, jedným dychom dodáva, že je otázne, či kolízni opatrovníci sú vôbec natoľko scitlivení a vzdelaní v tejto téme, aby vedeli odhaliť násilie v rodine. „Všetci, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujeme, voláme po systematickom vzdelávaní,“ vysvetľuje Kanis, „tu nepomôže ani jednodenný, ani týždenný kurz.“

Z príkladov dobrej praxe vieme, že je potrebné, aby prebiehalo dlhodobé, niekoľkoročné vzdelávanie a scitlivovanie. Odborná príprava preto nemá zostať iba pri jednorazovom kurze, ale má zahŕňať dlhodobé vzdelávanie a rozvoj schopností potrebných na bezpečné posudzovanie rodinných vzťahov.

Kto kolízneho opatrovníka ustanovuje a kto ho vykonáva

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Funkciu kolízneho opatrovníka vykonáva spravidla úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Príslušným je úrad podľa bydliska maloletého dieťaťa, prípadne podľa miesta, kde sa dieťa zdržuje alebo kde má svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností.

V drvivej väčšine prípadov je za kolízneho opatrovníka ustanovený orgán sociálnoprávnej ochrany detí, teda úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v rámci ktorého je prípadom poverená konkrétna osoba. Kolíznym opatrovníkom býva spravidla ustanovený zamestnanec príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Môže byť kolíznym opatrovníkom aj iná osoba?

Vo výnimočných prípadoch môže súd ustanoviť za kolízneho opatrovníka aj inú osobu - napríklad blízkeho príbuzného, ktorý nie je v konflikte záujmov, alebo advokáta. To sa však využíva zriedka a typicky vtedy, keď je konflikt záujmov medzi dieťaťom a úradom práce, alebo keď je vec obzvlášť zložitá a vyžaduje špecifické právne zastúpenie.

Ak sa má stať kolíznym opatrovníkom blízka osoba maloletého dieťaťa, musia sa na výbere danej osoby dohodnúť obaja rodičia. V spojení s tým, že sa málokedy nájde člen rodiny, ktorý sa na vstúpenie do rozvodového konania svojich blízkych cíti, kolíznymi opatrovníkmi nebývajú blízke osoby dieťaťa často.

Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča alebo rodičov.

Kedy súd kolízneho opatrovníka ustanovuje

Ustanovenie kolízneho opatrovníka je v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých obligatórne - bez neho súd nemôže rozhodnúť. Najčastejšie ide o konania, v ktorých sa rozhoduje o zverení dieťaťa, výživnom alebo styku rodiča s dieťaťom.

• rozvod rodičov,
• úprava výkonu rodičovských práv a povinností,
• zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča,
• zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
• určenie alebo zmena výživného,
• úprava alebo zmena styku rodiča s dieťaťom,
• zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
• zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti,
• konania o osvojení,
• konania o nariadení ústavnej starostlivosti,
• konania o určenie alebo zapretie otcovstva,
• dedičské konania,
• schválenie právneho úkonu vykonaného za maloleté dieťa,
• konania vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané.

Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol ustanovený, alebo skončením príslušného konania. Ak bolo súdne konanie začaté v čase, keď bolo dieťa ešte maloleté, účastníkom konania je aj ustanovený kolízny opatrovník.

Ak súdne konanie pokračuje aj po dovŕšení 18. roku života dieťaťa, kolízny opatrovník zostáva účastníkom konania. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.

Kolízny opatrovník pri rozvode a úprave rodičovských práv

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti. Súčasťou úpravy rodičovských práv a povinností je zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, prípadne úprava styku rodiča s dieťaťom.

Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom a musí byť v záujme maloletého dieťaťa.

Keďže rodičia maloletého dieťaťa nemôžu zastupovať svoje maloleté dieťa v súdnych konaniach, v ktorých sú účastníkmi rodičia aj deti, súd po preskúmaní podmienok konania ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Kolízny opatrovník nie je na podporu rozhodnutia rodičov rozviesť sa ani na to, aby im v rozvode zabránil. Je tu v prvom rade preto, aby upozornil na dôsledky rozhodnutia rodičov na ďalší život a fungovanie dieťaťa.

Hlavná úloha kolízneho opatrovníka

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa v konaní pred súdom vo veci samej týkajúcej sa starostlivosti súdu o maloletých alebo v schválení právneho úkonu za maloletého.

Konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená mať na zreteli potreby dieťaťa rešpektujúc jeho individualitu a jedinečnosť, zohľadňujúc, v akej životnej situácii sa nachádza a v akých podmienkach žije.

Kolízny opatrovník nezastupuje žiadneho z rodičov a nestraní žiadnemu z nich. Jeho jediným kritériom je najlepší záujem dieťaťa podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine.

Procesné postavenie

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania v materiálnom zmysle, má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa zúčastňuje na pojednávaniach a má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.

• zastupuje dieťa v procesnom zmysle,
• podáva návrhy, pripomienky a vyjadrenia,
• zisťuje rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa,
• vykonáva pohovor s dieťaťom, ak je dieťa schopné vyjadriť svoj názor,
• navrhuje vykonanie procesných dôkazov,
• navrhuje ďalšie dokazovanie,
• zúčastňuje sa pojednávaní,
• predkladá súdu stanovisko k forme starostlivosti, výživnému a styku,
• navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem a názor dieťaťa,
• môže sa odvolať proti rozhodnutiu súdu na vyšší súd.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené.

Kolízny opatrovník v žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje.

Súd jeho stanoviskom nie je viazaný - je to dôkaz, ktorý súd hodnotí spolu s ostatnými. Správa kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov maloletých detí bola len jedným z dôkazov, ktoré súd v konaní vykonal.

Ako kolízny opatrovník zisťuje pomery dieťaťa

Kolízny opatrovník sa o krízovej situácii v rodine môže dozvedieť rôznymi spôsobmi:

• návštevou jedného z rodičov na úrade,
• anonymným podaním,
• oznámením od súdu,
• oznámením zo školy,
• oznámením od lekára,
• podaným návrhom na rozvod alebo na úpravu rodičovských práv a povinností.

Pri každej návšteve alebo pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie, napríklad spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného.

Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným.

Šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov

Úlohou sociálneho pracovníka, ktorý sa dozvie o probléme v rodine na základe oznámenia inej inštitúcie - lekára, školy alebo súdu - je prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov rodičov dieťaťa a záujmu rodičov o dieťa.

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, u koho sa dieťa zdržuje, napríklad u starých rodičov alebo ďalších príbuzných.

Kolízny opatrovník väčšinou vykoná jednu domácu návštevu, pri ktorej prešetruje bytové a ekonomické pomery dieťaťa, napríklad postieľku, skriňu, priestor na hračky, stolík pre školu, príjem a výdavky. Väčšina príspevkov uvádza jednu návštevu, niektoré prípady mali dve návštevy a v určitých konaniach sa návšteva nevykoná vôbec.

Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené.

Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu. Ak opatrovníka doma nezastihnú, zanechá predvolanie.

Čo môže kolízny opatrovník pri návšteve zisťovať

Kolízny opatrovník obvykle skontroluje bytové pomery, ako sú postieľka, skriňa, priestor na hračky a stolík pre školu, overí zabezpečenie oblečenia a plienok, vypýta si informácie o príjme, napríklad či je rodič zamestnaný, na materskej dovolenke alebo poberá dávky, a o výdavkoch, ako sú nájom, inkaso, poistky a pôžičky.

Odporúčané doklady sú bločky a potvrdenia o mesačných výdavkoch, napríklad nájom, inkaso, energie, jedlo, oblečenie a plienky, doklady o príjme a zoznam lekárov a zdravotných problémov dieťaťa.

Kolízny pracovník má disponovať čo najväčším množstvom objektívnych informácií, pričom priestor na vyjadrenie má dať obom stranám a pomery je potrebné prešetriť na oboch stranách.

Zisťovanie názoru dieťaťa

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine má maloleté dieťa právo vyjadriť sa vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, s prihliadnutím na svoj vek a rozumovú vyspelosť. Tomuto názoru sa venuje pozornosť primeraná veku a vyspelosti dieťaťa.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Súd spravidla zisťuje názor dieťaťa prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu potrebnú pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec, a to v prostredí vhodnom alebo utvorenom na tento účel.

Dieťa nemusí právo na vyjadrenie názoru využiť. Na zisťovanie názoru dieťaťa nie je potrebný súhlas rodiča alebo inej osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, a názor možno zisťovať aj bez prítomnosti týchto osôb.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí kolízny opatrovník dbať na to, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny a aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa.

V praxi súdy vypočúvajú deti od približne 6 rokov vyššie, niekedy aj mladšie, ak majú dostatočne vyvinuté schopnosti. Pohovor sa typicky vedie kolíznym opatrovníkom v súkromí, bez prítomnosti rodičov, aby sa dieťa cítilo bezpečne a slobodne.

Pri starších deťoch, typicky od 10-12 rokov, vedie pohovor priamo súd v rámci pojednávania. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné a v prípade, že súd sám vypočúva dieťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne.

Názor dieťaťa nie je pre súd záväzný. Súd zohľadňuje, či názor odráža skutočné preferencie alebo či je dieťa pod vplyvom jedného z rodičov. Pri tínedžeroch má názor dieťaťa značnú váhu a súd sa od neho odchýli len pri silných kontraindikáciách.

Sociálne poradenstvo pre dieťa a rodičov

Ak sa rodičia dieťaťa rozvádzajú alebo rozchádzajú, je potrebné dieťaťu a jeho rodičom poskytnúť alebo sprostredkovať sociálne poradenstvo. Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní.

Rovnako je v rámci sociálneho poradenstva dôležité informovať rodičov o práve dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa.

Rodičia musia pochopiť, že napriek rozpadu vzťahu zostávajú rodičmi a rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia a je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov.

Obnovenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nutné pre primeraný výkon rodičovskej roly, ktorá rozchodom alebo rozvodom neskončila. Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj v prípade, ak prestanú spolu žiť.

Obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa aj v prípade, že s ním nežijú v jednej domácnosti. Dieťa má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Kolízny opatrovník a záujem dieťaťa

Najlepším záujmom dieťaťa sa rozumie posudzovanie jeho potrieb, bezpečia, stability, vzťahov, vývinových možností a životných podmienok. Konať v záujme dieťaťa kolíznym opatrovníkom znamená rešpektovať jeho individualitu a jedinečnosť a zohľadňovať, v akej životnej situácii sa nachádza a v akých podmienkach žije.

Kolízny opatrovník nie je v pozícii, aby hodnotil dôvody rozpadu vzťahu či manželstva alebo sa vyjadroval k postojom a pohnútkam rodičov ohľadom ich budúceho života. Má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy.

Úlohou kolízneho opatrovníka je zhodnotiť podmienky na jednej a druhej strane a vyjadriť sa jasne, prečo by jeden z rodičov nemohol mať dieťa zverené do svojej starostlivosti alebo prečo je vylúčená striedavá osobná starostlivosť.

Neschopnosť rodičov dohodnúť sa nemôže byť považovaná prioritne za prekážku. Kolízny opatrovník má posudzovať, či konkrétne riešenie zodpovedá potrebám dieťaťa, nie iba to, ktorý rodič presadzuje presvedčivejšiu verziu udalostí.

Vzdelanie kolízneho opatrovníka a limity praxe

V slovenskej aplikačnej praxi je inštitút kolízneho opatrovníka pomerne formalizovaný. Najčastejšia kritika sa týka vyťaženosti úradov práce, pretože pracovníci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately majú množstvo prípadov, čo môže obmedziť hĺbku zistení v konkrétnom prípade.

Ďalšia kritika sa týka stručných stanovísk, keď niektoré stanoviská kolízneho opatrovníka pôsobia formálne a neobsahujú dôkladnú analýzu pomerov. Pri komplikovanom prípade môže byť jeden pohovor s dieťaťom nedostatočný a psychologické posúdenie môže byť presnejšie.

Kolízny opatrovník nie je advokát a jeho procesná aktivita býva obmedzená; niektorí rodičia preto navrhujú aj zastúpenie dieťaťa advokátom. Napriek týmto obmedzeniam je kolízny opatrovník dôležitým prvkom ochrany záujmov dieťaťa.

Pri zložitejších prípadoch súd vie objednať aj znalecký posudok z odboru psychológia, ktorý pomery rodiny a dieťaťa preskúma podrobnejšie. Správa kolízneho opatrovníka je iba jedným z dôkazov a súd ju hodnotí spolu s ostatnými dôkazmi.

Kolízny opatrovník pri domácom násilí

Pri podozrení na domáce násilie je mimoriadne dôležité, aby kolízny opatrovník zisťoval nielen aktuálne pomery, ale aj históriu násilia v rodine. Na otázku, či vie byť kolízny opatrovník nápomocný pri dokazovaní domáceho násilia v rodine, bolo uvedené, že v praxi môže byť veľmi ťažké presvedčiť kolíznych opatrovníkov, aby sa zaoberali aj históriou násilia v rodine.

Je otázne, či kolízni opatrovníci sú vždy dostatočne scitlivení a vzdelaní v tejto téme, aby vedeli odhaliť násilie v rodine. Ak už majú takéto podozrenie, musia sa k nemu vedieť postaviť spôsobom, ktorý je pre maloleté dieťa bezpečný a ktorý ho celým procesom bezpečne prevedie.

Práve preto je potrebné systematické vzdelávanie. Tu nepomôže ani jednodenný, ani týždenný kurz, ale dlhodobé, niekoľkoročné vzdelávanie a scitlivovanie.

Právny úkon a dedičské konanie

Podľa § 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak zákonní zástupcovia spravujú majetok tých, ktorých zastupujú, a nejde o bežnú záležitosť, je potrebné na nakladanie s majetkom schválenie súdu.

Podľa § 30 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k stretu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Ustanovenie kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní prichádza do úvahy napríklad v situácii, keď rodič ako zákonný zástupca maloletého urobí v jeho mene právny úkon, ktorým odmietne dedičstvo, ktoré by pripadlo jeho dieťaťu.

Podľa § 119 Civilného mimosporového poriadku právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.

Pri schvaľovaní úkonu, ktorým zákonný rodič odmietol dedičstvo v mene maloletého dieťaťa, ide o úkon, ktorý nie je bežnou záležitosťou, pri ktorom môže dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.

Na rozhodnutie o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva urobeného v zastúpení maloletého dediča jeho zákonným zástupcom musí mať súd zistené údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a o výške jeho dlhov. Aj v zmysle § 31 ods. 2 zákona o rodine je preto namieste, aby v konaní o schválení takéhoto právneho úkonu maloletého zastupoval súdom ustanovený kolízny opatrovník.

Lehota na predloženie dôkazov a vyjadrení

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené, a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

O tomto sú účastníci konania a kolízny opatrovník poučení súdom. Zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov kolízny opatrovník písomne oznámi súdu a nové skutočnosti, ktoré počas konania, napríklad na pojednávaní, vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice.

Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať. Kolízny opatrovník má právo žiadať, aby súd protokoloval tie výroky týkajúce sa ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, ktoré považuje za dôležité, ak tak súd počas pojednávania neurobil.

Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktorými významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci.

Možnosti obrany proti postupu kolízneho opatrovníka

V prípade, že účastníci súdneho konania namietajú alebo vyjadria nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti konaniu fyzickej osoby, ktorá zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe plnej moci, alebo proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi.

Ak námietka smeruje proti fyzickej osobe - zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, postup zamestnanca je oprávnený posúdiť príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť.

Najčastejšie otázky k vzdelaniu a výkonu funkcie

Je vysokoškolské vzdelanie v sociálnej práci jedinou možnosťou?

Kolízny opatrovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia, pedagogika alebo v príbuzných odboroch. V praxi sa uvádza aj vysokoškolské vzdelanie v práve alebo v sociálnej práci.

Musí byť kolízny opatrovník advokát?

Kolízny opatrovník nie je advokátom ani jednej zo strán. Funkciu spravidla vykonáva orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prostredníctvom povereného zamestnanca.

Môže kolízny opatrovník vypracovať stanovisko bez návštevy domácnosti?

V praxi sa môžu vyskytnúť vyjadrenia aj bez osobného šetrenia, hoci pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov je dôležité disponovať čo najväčším množstvom objektívnych informácií a vytvoriť priestor na vyjadrenie obom stranám.

Koľkokrát kolízny opatrovník navštívi domácnosť?

Väčšina príspevkov uvádza jednu návštevu, niektoré prípady mali dve návštevy a v určitých konaniach sa návšteva nevykoná vôbec. Ak rodičia žijú oddelene, pomery je potrebné prešetriť na oboch stranách.

Je názor kolízneho opatrovníka pre súd záväzný?

Súd jeho stanoviskom nie je viazaný. Stanovisko kolízneho opatrovníka je dôkaz, ktorý súd hodnotí spolu s ostatnými dôkazmi.

Je názor dieťaťa pre súd záväzný?

Názor dieťaťa nie je pre súd záväzný, ale súd mu venuje pozornosť primeranú veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa. Pri starších deťoch má názor dieťaťa značnú váhu.

tags: #kolizny #opatrovnik #vzdelanie