Súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy podľa ÚPSVaR

Súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy umožňuje, aby si človek po nástupe do zamestnania určitý čas ponechal nárok na pomoc v hmotnej núdzi a zároveň poberal príjem zo zamestnania. Zvýhodnené započítavanie príjmu sa uplatňuje počas šiestich kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. Cieľom je, aby ľudia, ktorí pracujú, mali vyšší príjem ako ľudia, ktorí zostávajú v hmotnej núdzi.

Čo znamená súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy

V snahe motivovať dlhodobo nezamestnaných k návratu na trh práce zaviedla Slovenská republika opatrenie, ktoré umožňuje súbeh poberania pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Od začiatku roka platí súbeh poberania pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a príjmu z práce do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy.

Toto opatrenie má motivovať dlhšie neaktívnych ľudí hľadať si prácu aj za nižšiu mzdu a zvýšiť si príjem vlastným pričinením. Po novom tak majú nárok na pomoc v hmotnej núdzi tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nie je vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy.

Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol.

„Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi,“ uviedol rezort.

Na aký pracovný vzťah sa zvýhodnenie vzťahuje

Obdobný pracovný vzťah je štátnozamestnanecký pomer alebo služobný pomer, t.j. nejde o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Toto zvýhodnenie možno započítať len raz v období 24 mesiacov nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa za obdobný pracovný vzťah nepovažujú.

Ako sa započítava mzda počas prvých šiestich mesiacov

Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje počas 6 kalendárnych mesiacov od vzniku tohto pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a to nasledovne - počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov sa na účely pomoci v hmotnej núdzi nebude posudzovať celý príjem (100% z príjmu), ďalšie dva kalendárne mesiace 75% z príjmu a ďalšie dva kalendárne mesiace 50 %.

Príjmom na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi taktiež nie je príjem zo závislej činnosti alebo obdobný príjem v cudzine vo výške: 100 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za prvý kalendárny mesiac a druhý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia, 75 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za tretí kalendárny mesiac a štvrtý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia, 50 % z príjmu plynúceho z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu za piaty kalendárny mesiac a šiesty kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia, 25 % z tohto príjmu, ak sa neuplatňuje postup podľa prvého bodu až tretieho bodu.

Následne po 6 mesiacoch sa za príjem nebude považovať 25% z príjmu zo závislej činnosti alebo obdobného príjmu z cudziny tak, ako to upravuje už súčasná právna úprava. Od 01.09.2025 sa za príjem na účely pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje zamestnanecká prémia a daňový bonus, čím sa podstatne zvýši príjem domácnosti s deťmi.

Osobitný príspevok pri nástupe do práce

Poberatelia pomoci v hmotnej núdzi, ktorí sú viac ako jeden rok bez práce a nájdu si zamestnanie s príjmom do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy, môžu požiadať o osobitný príspevok. Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, majú v 1. polroku dostávať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku 63,07 eura.

Prvý polrok im bude úrad práce vyplácať 126,14 eura mesačne, ďalších šesť mesiacov budú dostávať 63,07 eura. Doba poskytovania - najviac 6 mesiacov.

Ak je ich rodina aj napriek tomu v hmotnej núdzi, pomoc sa im poskytuje naďalej, čo predtým nebolo možné. Podmienkou je mať dohodnutý pracovný pomer minimálne na tzv. O osobitný príspevok treba požiadať na úrade práce, predložiť pracovnú zmluvu, na základe ktorej získa občan osobitný príspevok (ak zmluva obsahuje všetky podmienky stanovené zákonom na poberanie osobitného príspevku).

Podľa doteraz platnej legislatívy mali pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov. Ich hrubá mzda ale nemohla presiahnuť trojnásobok minimálnej mzdy.

Podľa zákona bol však vylúčený súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. To znamenalo, že ak človek dostal osobitný príspevok, strácal nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.

Kde požiadať o osobitný príspevok

O osobitný príspevok treba požiadať na úrade práce. Na úrade práce treba predložiť pracovnú zmluvu, na základe ktorej získa občan osobitný príspevok (ak zmluva obsahuje všetky podmienky stanovené zákonom na poberanie osobitného príspevku).

Taktiež bude potrebné dokladovať potvrdenie o čistom príjme pre účely posúdenia výšky pomoci v hmotnej núdzi. V prípade, ak si čitateľ nevie s niečím poradiť, najvhodnejšie je obrátiť sa na miestny príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, ktorý posudzuje zvlášť každého jedného človeka a jeho príjem a majetok.

Čo je hmotná núdza

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti, majetok a iné.

Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pomoc v hmotnej núdzi je možné poskytnúť, ak suma nárokov, ktorá sa určí z aktuálnych súm dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi je vyššia ako príjem domácnosti.

Právny rámec a posudzovanie domácnosti

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).

Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby, ktorými sú: jednotlivec, manžel, manželka, manžel, manželka a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti, plnoletí rodičia a nezaopatrené maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti a nezaopatrené plnoleté deti, rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica minimálnej mzdy, rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia, maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, fyzické osoby podľa písm. b) až g), ak sa im poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie, plnoleté fyzické osoby, podľa písm. b) až f), ak sa im poskytuje starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.

Na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa spoločne posudzujú manžel, manželka, rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti, rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, alebo z dôvodu, že je fyzickej osobe poskytovaná starostlivosť v resocializačnom stredisku pobytovou formou.

Príjem, ktorý ÚPSVaR posudzuje

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Príjmy spoločne posudzovaných osôb sa posudzujú po odpočítaní poistného na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem, napríklad 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor.

Za príjem na účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa nepovažuje ani zamestnanecká prémia a ani daňový bonus na dieťa.

Príjmy, ktoré sa nezapočítavajú

• jednorazové štátne sociálne dávky poskytnuté podľa osobitných predpisov,
• peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia, okrem príspevku za opatrovanie,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• jednorazová dávka v hmotnej núdzi,
• štipendiá,
• príspevok na stravu podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,
• resocializačný príspevok podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,
• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa,
• zamestnanecká prémia a daňový bonus podľa zákona o dani z príjmov,
• príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy do výšky dvojnásobku životného minima získané za 12 mesiacov,
• príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 1,2 násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu,
• náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti,
• príspevok na vykonávanie absolventskej praxe podľa zákona o službách zamestnanosti,
• podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi najviac do výšky 12- násobku životného minima získaných v bežnom roku.

Príjem sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.

Majetok a uplatnenie iných nárokov

Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum ustanovené osobitným predpisom, ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.

Občan si má pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom alebo prenájmom vlastného majetku.

Za majetok sa nepovažuje majetok, ak si výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k nemu domácnosť nevie alebo nemôže zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem, jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti so zdravotným postihnutím, motorové vozidlo, ktorého hodnota nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, alebo motorové vozidlo staršie ako 10 rokov.

Od občana nemožno požadovať predaj alebo prenájom nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie, poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu, hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, motorového vozidla, ktorého je držiteľom alebo vlastníkom a využíva ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ani motorového vozidla, ktoré je podľa technického preukazu staršie ako 10 rokov.

Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

Takýmito zákonnými nárokmi sú najmä výživné, úhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

Výška dávky v hmotnej núdzi od 1. januára 2026

S účinnosťou od 01.01.2026 boli Opatrením MPSVR SR č. 365/2025 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi upravené sumy dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi.

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka sa poskytuje v závislosti od veľkosti a zloženia domácnosti.

Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima.

Príspevky k dávke v hmotnej núdzi od 1. januára 2026

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 2 zákona je poskytovaný v nasledovných sumách: 183,30 eura mesačne, ak občan v hmotnej núdzi má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy v pracovnoprávnom vzťahu odmeňovanom mesačnou mzdou, 137,50 eura mesačne, ak sa občan v hmotnej núdzi vzdeláva, zvyšuje si kvalifikáciu alebo sa zúčastňuje rekvalifikácie a na vzdelávaní a príprave na trh práce, v dohodnutom rozsahu, najmenej 32 hodín mesačne počas 30 dní alebo vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu, 91,70 eura mesačne, ak občan v hmotnej núdzi sa zúčastňuje na projektoch a programoch realizovaných podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi a opätovne sa zaviedlo aj poskytovanie aktivačného príspevku pre zamestnaných.

Občan, ktorý sa zamestnal a bol dlhodobo nezamestnaný, pred nástupom do zamestnania mal zabezpečované základné životné podmienky, príjem zo závislej činnosti je na úrovni minimálnej mzdy, najviac na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy, taktiež môže požiadať o aktivačný príspevok.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby.

Ochranný príspevok patrí občanovi a každej fyzickej osobe, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodu nepriaznivej životnej situácie nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.

Poskytovanie ochranného príspevku pri nepriaznivom zdravotnom stave už nebude časovo limitované najviac 12 kalendárnymi mesiacmi v priebehu 4 kalendárnych rokov, tak ako to upravoval právny stav do 31.08.2025.

Ak posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia aj po uplynutí troch mesiacov, nárok na ochranný príspevok bude počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie patrí občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku.

Podmienky vzniku nároku: vlastníctvo bytu alebo rodinného domu, nájom bytu alebo rodinného domu, nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, právo doživotného užívania v byte alebo rodinnom dome, uhrádzanie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázanie uznania dlhu a dohody o splátkach.

Podmienky vzniku nároku sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov.

Nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavuje nedoplatky spojené s bývaním.

Kedy sa dávka znižuje

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo nie je uchádzačom o zamestnanie a u ktorého sa zistila nespolupráca.

Dávka sa znižuje najmä vtedy, ak člen domácnosti bez vážnych dôvodov odmietne ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, odmietne nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom alebo sa nedostaví na úrad či miesto určené úradom na účely ponuky vhodného zamestnania.

Dávka sa znižuje aj v prípade, ak sa člen domácnosti zamestnal a jeho právny vzťah, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom sa opakovane skončil do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky.

Povinnosť vykonávať činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne

Poberanie dávky v hmotnej núdzi je podmienené prijatím vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom alebo výkonom menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne.

Činnosťou môžu byť menšie obecné služby pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť, v príslušnom kalendárnom mesiaci musí vykonať činnosť najmenej 32 hodín mesačne, ak je takýto rozsah dohodnutý.

Ak je rozsah pracovnej alebo dobrovoľníckej činnosti dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne, môže byť potrebné doplniť rozdiel do 32 hodín účasťou na menších obecných službách alebo prácach na predchádzanie mimoriadnej situácie.

Situácie, ktoré sa považujú za splnenie činnosti

Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť.

Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky z dôvodu nevykonania činností v rozsahu 32 hodín mesačne sa prvýkrát skúma po uplynutí troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.

Opakované porušenie povinností

V prípade, že dôjde k opakovanej skutočnosti, odôvodňujúcej zníženie dávky, dávka v hmotnej núdzi sa zníži v prvom až treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcich po kalendárnom mesiaci, v ktorom opakovane nastala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky.

Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace, pričom opakované porušenie úrad sleduje v rámci 24 mesiacov.

To znamená, že ak občan v hmotnej núdzi opakovane (druhýkrát a viackrát) v období 24 mesiacov od prvej skutočnosti, kedy došlo k zníženiu dávky nespolupracuje s úradom pri sprostredkovaní vhodného zamestnania alebo ak opakovane (druhýkrát a viackrát) z jeho strany došlo k predčasnému skončeniu právneho vzťahu do 1 mesiaca, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom dávka sa zníži v prvom kalendárnom mesiaci až treťom kalendárnom mesiaci.

Obdobie 24 mesiacov plynie aj v prípade odňatia pomoci v hmotnej núdzi alebo jej zániku. Aj keď ide o novú žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, opakované porušenie v tomto období sa môže posudzovať ako opakované porušenie súvisiace so sprostredkovaním zamestnania.

Na koho sa povinnosť nevzťahuje

Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky v hmotnej núdzi sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, je poberateľ predčasného starobného dôchodku, je nezaopatrené dieťa alebo je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Výnimka sa vzťahuje aj na osobu, ktorá sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V.

Výnimka sa týka aj osoby, ktorá sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, osoby, ktorá si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa, a osoby s nepriaznivým zdravotným stavom.

Za nepriaznivý zdravotný stav sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Výnimka sa vzťahuje aj na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Výnimka sa vzťahuje aj na rodiča alebo fyzickú osobu, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku.

Výnimka sa vzťahuje aj na osamelého rodiča alebo osamelú fyzickú osobu, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku.

Sprostredkovanie vhodného zamestnania cez ÚPSVaR

Od 01.09.2025 sa rozšírila pôsobnosť úradov práce, sociálnych veci a rodiny o sprostredkovanie vhodného zamestnania aj pre osoby v hmotnej núdzi.

Vhodné zamestnanie je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce.

Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania úrad od 01.09.2025 vyzýva občanov, ktorí sú členmi domácností v hmotnej núdzi na vyplnenie dotazníka k poskytnutiu údajov o dosiahnutej kvalifikácii, odborných zručnostiach a zdravotnom stave.

V predmetnom dotazníku občan v hmotnej núdzi môže uviesť aj o aké zamestnanie by mal záujem. Ak člen domácnosti nevyplní dotazník v stanovenej lehote, úrad mu ponúkne zamestnanie, ktoré nemusí zohľadňovať jeho znalosti a kvalifikáciu.

Konanie o pomoci v hmotnej núdzi

Konanie sa začne podaním písomnej žiadosti občana alebo na podnet úradu. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi podáva občan písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, odbore sociálnych vecí podľa miesta trvalého bydliska.

Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie údaje o svojej osobe a osobách, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.

Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.

Zmeny platné od 1. septembra 2025

Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi týkajúcich sa najmä úpravy poskytovania plnej výšky dávky v hmotnej núdzi, ktoré je podmienené prijatím ponuky vhodného zamestnania, stanovenia obdobia zvýhodneného započítavaním príjmu, úpravy aktivačného príspevku odstupňovaním jeho výšky podľa miery aktivácie a rozšírenia cieľovej skupiny pre poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa.

Legislatívne zmeny od 01.09.2025 označované aj ako „Práca namiesto dávok“ boli s účinnosťou od 01.11.2025 doplnené aj o obdobie 24 mesiacov, v rámci ktorého úrad sleduje opakovanie porušení, ktoré súvisia so sprostredkovaním vhodného zamestnania a majú za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi.

Významnou zmenou pri poskytovaní aktivačného príspevku je, že príspevok môže byť poskytnutý aj členovi domácnosti, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie, okrem prípadov, ak občan v hmotnej núdzi sa zúčastňuje na projektoch a programoch realizovaných podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Od 01.09.2025 sa rozšírila aj cieľová skupina pre vznik nároku na príspevok na nezaopatrené dieťa, ktorý sa poskytuje nie len pre deti v základných školách, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, ale od 01.09.2025 aj pre deti, ktoré sa zúčastňujú výchovy a vzdelávania v materských školách alebo sa sústavne pripravujú na povolanie na stredných školách a vysokých školách.

Výsledky zavedenia súbehu dávky a mzdy

Zavedenie súbehu pomoci v hmotnej núdzi a mzdy sa prejavuje aj na počtoch ľudí odkázaných na pomoc štátu. „V júni nám medzimesačne poklesol počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi o 5 325 občanov, v porovnaní s januárom tohto roku je ich menej o 15 tisíc,“ vyčísluje minister Richter.

Aj vďaka zavedeniu takzvaného súbehu pomoci v hmotnej núdzi a mzdy a posilneniu osobitného príspevku si našlo prácu viac ako 10-tisíc dlhodobo nezamestnaných.

„Dovolím si povedať, že je to najúčinnejší nástroj, ktorý sme prijali. Za prvý polrok ho využilo už 10 113 občanov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní, dokonca takmer tritisíc z nich nepracovalo viac ako dva roky,“ hovorí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.

tags: #subeh #pomoci #v #hmotnej #nudzi #a