Súčasnosť odborných učilíšť pre žiakov s mentálnym postihnutím

Odborné učilištia a praktické školy sú typy strednej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (SŠZZ), ktorých vzdelávacie programy poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných, jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím (MP) alebo s MP v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

Odborné učilištia pre mentálne postihnutých zohrávajú kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a príprave mladých ľudí s mentálnym postihnutím na samostatný život a uplatnenie sa na trhu práce. Tieto špecializované inštitúcie poskytujú žiakom vzdelávanie a odbornú prípravu prispôsobenú ich individuálnym potrebám a schopnostiam.

Postavenie odborných učilíšť v systéme vzdelávania

Odborné učilište má v systéme výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky významné miesto pri výchove a vzdelávaní mentálne postihnutých jednotlivcov, absolventov osobitných škôl. V zmysle Zák. Č. 29/1984 Zb. O sústave základných a stredných škôl a jeho ďalších novelizácií zabezpečuje odborné vzdelanie v učebných odboroch, ktoré sú citované v prílohe Vyhl. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách.

Odborné učilištia a praktické školy sú typy strednej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (SŠZZ), ktorých vzdelávacie programy poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných, jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím (MP) alebo s MP v kombinácii s iným zdravotným postihnutím. Do uvedených škôl sa žiaci prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia, vyjadrenia lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

Cieľom je rozvíjať ich zručnosti, sebestačnosť a sociálne kompetencie, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti. Cieľom špeciálnych škôl je pripraviť žiakov na praktický život a zamestnanie.

Historický vývoj odborných učilíšť

Existencia odborných učilíšť na Slovensku má dlhú tradíciu. Predtým boli známe ako osobitné učňovské školy internátne alebo osobitné odborné učilištia.

V minulosti sa často nachádzali mimo priemyselných centier, v starých priestoroch, ktoré nezodpovedali potrebám vzdelávania mládeže so špeciálnymi potrebami. Sieť odborných učilíšť v SR má, našťastie, aj zariadenia, ktoré sa nachádzajú v účelových priestoroch.

Medzi ne napríklad patrí OU Trnava, OU Michalovce, OU Stará Ľubovňa. Ide o 26 zariadení, ktoré sa budovali niekoľko desiatok rokov a spoločne vytvorili veľmi citlivý organizmus, reagujúci na potreby nižších článkov vzdelávania.

Príkladom je Odborné učilište v Spišskom Štiavniku (teraz OUI Poprad), ktoré má svoje počiatky vo výchovných dielňach pre absolventov Osobitnej školy v Spišskej Novej Vsi, zriadených v roku 1947. Tieto dielne plnili úlohu učňovskej školy.

Špeciálne školstvo má na Slovensku bohatú históriu. V Liptovskom Jáne bola v rokoch 1957 až 1961 umiestnená národná škola pre slabozrakých, ktorá mala celoslovenskú pôsobnosť.

V roku 1961 boli do Liptovského Jána premiestnené osobitné školy z Ružomberka a Liptovského Mikuláša. Osobitná škola v Liptovskom Jáne začala svoju prevádzku 25. septembra 1961.

Učitelia pod vedením Rudolfa Benku začali vyučovať 70 mentálne postihnutých detí v piatich triedach. Škola sa stala internátnou a v mimoškolskej činnosti sa o žiakov staralo sedem vychovávateliek.

Väčšina pracovníkov si postupne dopĺňala špeciálne pedagogické vzdelanie. V roku 1970 bola založená Osobitná materská škola internátna.

V auguste 1973 dostala škola do užívania kaštieľ u Ceklárov, kde boli zriadené elokované triedy Osobitnej učňovskej školy internátnej Ladce. V roku 1976 bola zriadená samostatná učňovská škola.

Týmto krokom sa stalo zariadenie pre výchovu a vzdelávanie mentálne postihnutých detí jediným v Československu, kde pod jedným riaditeľstvom boli osobitná materská škola, osobitná škola a osobitná učňovská škola.

Zmena terminológie a legislatívny rámec

Významným dokumentom v historickom vývoji špeciálneho školstva bola vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 364/2003 Z. z. z 8. augusta 2003, ktorou sa menila a dopĺňala vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z. z.

Vyhláška nadobudla účinnosť 1. septembra 2003. Zároveň zaviedla presnejšie a systematickejšie označenia jednotlivých druhov škôl a žiakov.

• Slová „mentálne postihnutí žiaci“ a slová „mentálne postihnutí“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte vyhlášky nahrádzajú slovami „žiaci s mentálnym postihnutím“ v príslušnom tvare.
• Slová „osobitná škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte vyhlášky nahrádzajú slovami „špeciálna základná škola pre žiakov s mentálnym postihnutím“ v príslušnom tvare.
• Slovo „pomocná škola“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte vyhlášky nahrádza slovom „praktická škola“ v príslušnom tvare.
• Slová „ústav sociálnej starostlivosti“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte vyhlášky nahrádzajú slovami „domov sociálnych služieb pre deti“ v príslušnom tvare.

Pre žiakov s autizmom sa zriaďuje špeciálna základná škola pre žiakov s autizmom.

Pre žiakov s ťažkým mentálnym postihnutím, žiakov s autizmom a žiakov s viacerými chybami, ktorí sa nemôžu vzdelávať iným spôsobom, sa v špeciálnych školách zriaďujú triedy s individuálnym vzdelávacím programom.

Žiaci s viacerými chybami sa do týchto tried v jednotlivých typoch škôl zaraďujú podľa primárneho postihnutia. V špeciálnych školách sa žiaci s ťažkým mentálnym postihnutím, žiaci s autizmom a žiaci s viacerými chybami vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prijalo vyhlášku č. 232/2016, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách. Cieľom prijatej vyhlášky je zosúladenie jej znenia s aktuálnym účinným znením zákona č. 245/2008 Z.

Špeciálne základné školy, praktické školy a odborné učilištia

Vzdelávanie žiakov v špeciálnej základnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím sa uskutočňuje diferencovane podľa stupňa postihnutia žiakov v troch vzdelávacích variantoch.

Špeciálne základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím so vzdelávacím variantom A majú deväť ročníkov, špeciálne základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím so vzdelávacím variantom B alebo C majú desať ročníkov.

Prvý až štvrtý ročník tvoria prvý stupeň školy, piaty až desiaty ročník tvoria druhý stupeň školy. Špeciálne základné školy pre žiakov s mentálnym postihnutím so vzdelávacím variantom A môžu mať prípravný ročník.

Praktické školy majú tri ročníky, príprava na vykonávanie jednoduchých pracovných činností trvá jeden až tri roky.

Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím, ktorým postihnutie umožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti. Do praktických škôl sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím, ktorí boli vzdelávaní podľa vzdelávacieho variantu B alebo C.

Úlohou odborného učilišťa internátneho je poskytnúť postihnutým žiakom primerané vzdelanie individuálne prispôsobené tak, aby handicap bol redukovaný. Pripraviť mentálne postihnutého jednotlivca z hľadiska profesie na integráciu do spoločnosti.

Prijímanie žiakov do odborných učilíšť a praktických škôl

Prihlášku do odborného učilišťa alebo praktickej školy podáva zákonný zástupca žiaka riaditeľovi školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. januára.

Riaditeľ školy, ktorú žiak navštevuje, odošle prihlášku s vyjadrením praktického lekára pre deti a dorast o zdravotnej spôsobilosti žiaka spolu s pedagogickou dokumentáciou riaditeľovi školy, do ktorej sa žiak hlási, do 9. marca.

Žiaka prijíma riaditeľ odborného učilišťa alebo riaditeľ praktickej školy na základe návrhu prijímacej komisie. Riaditeľ odborného učilišťa alebo riaditeľ praktickej školy zriaďuje prijímaciu komisiu na posúdenie predpokladov žiakov na prípravu na povolanie v príslušnej škole.

Prijímacia komisia je zložená z pedagogických zamestnancov odborného učilišťa alebo praktickej školy, psychológa a lekára. Predsedom komisie je riaditeľ školy alebo ním poverený člen komisie.

Neprijatie žiaka do učebného odboru, do ktorého sa hlási, alebo návrh na jeho prijatie do iného odboru prerokuje riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka.

Proti rozhodnutiu o neprijatí žiaka môže zákonný zástupca podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom riaditeľa odborného učilišťa alebo praktickej školy na príslušný krajský úrad.10a) Príslušný krajský úrad o odvolaní rozhodne do 15 dní po jeho doručení.

Vzdelávacie programy a stupne vzdelávania

Vzdelávací program je určený pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím v špeciálnej materskej škole, špeciálnej základnej škole, v špeciálnych triedach základných škôl, v praktickej škole a v odbornom učilišti.

Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s mentálnym postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pre odborné učilištia boli schválené aj rámcové obsahy všeobecnovzdelávacích predmetov pre prípravný ročník a pre prvý až tretí ročník odborných učilíšť.

Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím pre skupinu trojročných učebných odborov odborných učilíšť zahŕňa odbor 24 strojárstvo a ostatná kovospracujúca výroba, odbor 27 technická chémia silikátov, odbor 29 potravinárstvo, odbor 31 textil a odevníctvo, odbor 33 spracovanie dreva a výroba hudobných nástrojov, odbor 36 stavebníctvo, geodézia a kartografia, odbor 45 poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a odbor 64 ekonomika a organizácia, obchod a služby.

Obsah a organizácia vyučovania

Vzdelávanie sa realizuje v teoretickom vyučovaní a praktickom vzdelávaní. Teoretické vyučovanie sa delí na všeobecno-vzdelávacie predmety - matematika, slovenský jazyk, občianska náuka, telesná výchova, etická výchova a na odborné predmety z jednotlivých učebných odborov.

Na teoretickú výučbu je škola vybavená primeranou didaktickou technikou a názornými pomôckami. Učitelia odborných predmetov pripravujú pre žiakov učebné texty tak, aby boli pre každého žiaka zrozumiteľné.

Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školských dielňach alebo na vysunutých pracoviskách. Školské dielne sú vybavené strojným parkom, náradím, nástrojmi a materiálom, ktorý je potrebný pre výučbu jednotlivých profesií.

Tu získavajú základné vedomosti, zručnosti a návyky hlavne žiaci prvých ročníkov. Ťažiskom vyučovania je odborný výcvik, ktorý je týždenne zastúpený 21 hodinami.

Väčšina učilíšť v Slovenskej republike využíva systém prípravy: tri dni odborný výcvik, dva dni teoretické vyučovanie. V mnohých učebných odboroch sa prispôsobujeme potrebám praxe a v niektorých sa organizuje prázdninová prax.

Obsah vyučovania je daný učebnými plánmi a učebnými osnovami schválenými MŠ SR. Všeobecnovzdelávacie predmety sú zastúpené jednou hodinou slovenského jazyka, matematiky, občianskej náuky, dvoma hodinami telesnej výchovy a v niektorých učilišťiach hodinou etickej resp. náboženskej výchovy.

Odborné predmety zastupujú predovšetkým technologické predmety 2-3 hodinami a náuka o materiáli. Štruktúra jednotlivých vyučovacích predmetov vyjadruje na jednej strane potrebu rastu osobnostných predpokladov postihnutých jednotlivcov a na druhej strane potrebu úsešného zaradenia sa do pracovného procesu.

Riaditeľ odborného učilišťa môže rozhodnúť aj o vyučovaní nepovinných predmetov, ako sú napr. Základy rodinnej výchovy, výchova k rodičovstvu, športové hry, dramatická výchova a iné.

Vyučovanie v jednom dni v stredných špeciálnych školách, odborných učilištiach a praktických školách vrátane nepovinných predmetov trvá najviac sedem vyučovacích hodín, bez poludňajšej prestávky najviac šesť vyučovacích hodín.

Telesná výchova vo všetkých ročníkoch druhého stupňa špeciálnych základných škôl a vo všetkých ročníkoch praktických škôl a odborných učilíšť sa vyučuje oddelene pre chlapcov a dievčatá; možno utvárať skupiny zo žiakov najbližších ročníkov.

Učebné odbory a prepojenie s pracovným trhom

Odborné učilištia ponúkajú širokú škálu učebných odborov, ktoré pripravujú žiakov na rôzne povolania. Ide spravidla o klasické učebné odbory, ako je murár, záhradník, krajčírka, ktorých tradícia sa spája so vznikom odborných učilíšť.

Napríklad odbor príprava jedál sa začal etablovať až po roku 1990. Ďalšie významné odbory vyučované v OU sú tesár, maliar, stavebné dielce, služby a domáce práce, opravár poľnohospodárskych strojov, stavebné zámočníctvo, obuvník, spracovanie kovov, knihár, opatrovateľská služba, kožiarstvo, stolárstvo, vinohradník, rastlinná a živočíšna výroba a inštalatér.

V posledných rokoch sa mnohé školy začínajú prispôsobovať regionálnym požiadavkám a pripravujú mládež v takých učebných odboroch, ktoré sú žiadané na trhu práce.

V školskom roku 2024/2025 sa výchovno-vzdelávací proces v OU uskutočňoval v 5 skupinách odborov a 15 učebných odboroch (UO). Takmer polovica žiakov OU sa vzdelávala v skupine UO 64 Ekonomika a organizácia, obchod a služby II a tretina v skupine odborov 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia.

Ukončenie štúdia a výučný list

Žiaci sa pripravujú na budúce povolanie spravidla v dvoj- a trojročných učebných odboroch. Štúdium sa končí v zmysle Vyhl. č. 102/1991 Zb. o ukončení štúdia na stredných školách a ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach záverečnou skúškou.

Po jej úspešnom zvládnutí dostane absolvent v príslušnom učebnom odbore výučný list. Získanie výučného listu je významným predpokladom pre uplatnenie absolventa v príslušnej pracovnej oblasti.

Pedagogický zbor a odborná podpora

Pre odborné učilište, rovnako ako pre iné špeciálne školy a zariadenia, platí Vyhl. NR SR č. 41/1996 Z.z. o pedagogickej a odbornej spôsobilosti. Tá požaduje od všetkých pedagogických pracovníkov pracujúcich v OU špeciálnopedagogické vzdelanie.

Najpočetnejšiu kategóriu pedagogických pracovníkov v OU tvoria majstri odborného výcviku. Výchovno-vzdelávací proces, samozrejme, zabezpečujú aj učitelia všeobecnovzdelávacích i odborných predmetov a vychovávatelia.

V mnohých zariadeniach pracuje už niekoľko rokov školský psychológ, ktorý pomáha riešiť veľké množstvo problémov. Niektoré odborné učilištia zabezpečujú aj ústavnú starostlivosť pre mládež do dovŕšenia 18.roku veku.

Z tohto dôvodu zamestnávame sociálnych pracovníkov, ktorí riešia problémy spojené s umiestňovaním dieťaťa do zariadenia, jeho finančné otázky, hygienické, sociálne i kultúrno-spoločenské potreby či umiestňovanie do zamestnania. O zdravotný stav a hygienu žiakov sa stará zdravotná sestra.

Riaditelia kontrolovaných subjektov pociťovali nedostatok odborných i pedagogických zamestnancov, povedala ŠŠI. Situáciu zároveň komplikuje nedostatočné personálne zabezpečenie odborných podporných služieb, ktoré obmedzuje možnosti včasnej identifikácie a systematickej podpory žiakov ohrozených školským neúspechom.

Odborné učilištia, ktoré zabezpečujú nariadenú ústavnú výchovu, sú v prevádzke počas celého kalendárneho roka.

Starostlivosť o samostatnosť a každodenné fungovanie

Špeciálna základná škola internátna vytvára podmienky pre systematické budovanie hygienických návykov a zdokonaľovanie sebaobslužných činností detí.

Prostredníctvom kreatívnej pracovnej a telesnej výchovy nielen zvyšuje úroveň jemnej a hrubej motoriky a celkovej pohybovej koordinácie, ale v podstatnej miere prispieva k dosiahnutiu bio-psycho-sociálnej rovnováhy a šťastia z dosiahnutých úspechov.

Zabezpečuje získavanie a rozvoj sociálnych skúseností a zručností. Cieľom je zabezpečiť maximálny rozvoj ich potenciálu a integráciu do spoločnosti.

Strava je poskytovaná v zmysle platnej legislatívy 6x denne, sedem dní do týždňa s prihliadnutím na individuálne potreby dieťaťa. Stravovanie, ubytovanie a mimo školská výchova sú poskytované počas školského roku.

Zariadenie poskytuje komplexnú logopedickú starostlivosť. Logopedická intervencia narušenej komunikačnej schopnosti je zameraná na oblasť diagnostiky jemnej motoriky, zlepšenia fonetickej a fonologickej stránky narušenej komunikačnej schopnosti a zabezpečenia rozvoja reči.

Materiálne podmienky a bezbariérovosť

Odborné učilište je v súčasnosti veľmi vyspelou inštitúciou, ktorej cieľom je, aby sa mentálne postihnutý jedinec stal plnohodnotným, psychicky a sociálne začleneným v pracovnom procese.

Sieť odborných učilíšť v SR má, našťastie, aj zariadenia, ktoré sa nachádzajú v účelových priestoroch. Medzi ne napríklad patrí OU Trnava, OU Michalovce, OU Stará Ľubovňa.

Kontrolné zistenia však ukazujú, že podmienky nie sú vo všetkých školách rovnaké. Dve OU a jedna PŠ len čiastočne zabezpečili bezbariérové prostredie.

Na druhej strane, praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školských dielňach alebo na vysunutých pracoviskách a školské dielne sú vybavené strojným parkom, náradím, nástrojmi a materiálom, ktorý je potrebný pre výučbu jednotlivých profesií.

Výsledky inšpekcie v školskom roku 2024/2025

Úlohou Štátnej školskej inšpekcie v školskom roku 2024/2025 bolo zhodnotiť stav a úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, ako aj podmienky výchovy a vzdelávania.

Kontrolná činnosť sa zameriavala predovšetkým na monitorovanie získaných vedomostí a manuálnych zručností žiakov v rámci praktickej prípravy a odborno-praktických predmetov.

V školskom roku 2024/2025 realizovala ŠŠI tematickú inšpekciu v 7 odborných učilištiach (OU) a v 10 praktických školách (PŠ).

V odborných učilištiach sa v 53 triedach 1. až 3. ročníka vzdelávalo spolu 382 žiakov. Z celkového počtu žiakov v OU tvorili žiaci z marginalizovanej rómskej komunity (MRK) 16,5 % a žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) 3,9 %.

V praktických školách sa v 22 triedach 1. až 3. ročníka, ako aj v triedach so spojenými ročníkmi vzdelávalo spolu 126 žiakov. Z celkového počtu žiakov v PŠ tvorili žiaci z MRK 19 % a žiaci zo SZP 13,5 % žiakov.

Zistenia ŠŠI poukazujú aj na to, že značná časť žiakov OU a PŠ predčasne ukončuje štúdium, pričom hlavným dôvodom je nízky záujem o vzdelávanie.

V uvedenom školskom roku bolo do OU prijatých 220 žiakov. V školskom roku 2023/2024 úspešne ukončilo štúdium v 3. ročníku kontrolovaných OU 99 žiakov, čo predstavuje 45 % z pôvodného počtu prijatých žiakov.

Predčasne štúdium ukončilo 105 žiakov, čo poukazuje na výrazný problém s udržaním žiakov v systéme odborného vzdelávania.

Podobná situácia sa vyskytuje aj v PŠ. V školskom roku 2021/2022 bolo do 1. ročníka prijatých 55 žiakov a štúdium v 3. ročníku úspešne ukončilo len 27 z nich, čo predstavuje 49,1 % z pôvodného počtu prijatých žiakov.

Hlavným dôvodom predčasného ukončenia štúdia v OU bol vo viac ako polovici prípadov nezáujem žiakov o ďalšie vzdelávanie. Približne pätina žiakov bola zo štúdia vylúčená.

Medzi ďalšie dôvody patrilo ukončenie povinnej školskej dochádzky alebo nepožiadanie o opakovanie ročníka. Medzi najčastejšie dôvody predčasného ukončenia štúdia v PŠ patrilo rovnako ako v OU zanechanie štúdia z dôvodu nezáujmu o štúdium (54,2 %).

Ďalšími dôvodmi boli zdravotné problémy, tehotenstvo alebo materstvo. Tento fakt potvrdzuje i klesajúci počet žiakov v triedach, ako aj vysoké percento tých žiakov, ktorí štúdium nedokončili.

Nedostatky vo vzdelávacom procese

Na základe zistení školskí inšpektori poukazujú o. i. aj na ďalšie nedostatky, ktoré súviseli s priebehom výchovy a vzdelávania.

• Ťažkosti s čítaním jednoduchej dokumentácie vrátane jednoduchých stavebných, strojárskych i drevárskych výkresov mali žiaci OU na 25 % vyučovacích hodín (VH) a na 40 % VH nedostali príležitosť pracovať s receptúrami, receptami alebo technickými návodmi.
• Príležitosť prezentovať výsledky svojej práce s využitím základnej odbornej terminológie nemali žiaci na 25 % VH.
• Formatívne hodnotenie nebolo uplatňované zo strany majstrov odbornej výchovy (MOV) na 45 % VH v OU a zo strany učiteľov PŠ na 23,7 % VH.
• V jednej spojenej škole s organizačnými zložkami OU a PŠ nebol výkon štátnej správy v 1. stupni realizovaný v súlade s príslušným právnym predpisom.
• V troch OU a v dvoch PŠ chýbalo v dokumentácii niektorých prijatých žiakov písomné vyjadrenie lekára so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo o ich zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor vzdelávania.

Nedostatky súviseli aj s podmienkami vzdelávania. Zistená bola nulová odbornosť vyučovania teoretických predmetov v učebných odboroch 2983 G 00 gastronomické služby, 6479 G 00 pomocné práce v administratíve a službách a 6497 G 00 pedikúra - manikúra.

Dve OU predložili plán profesijného rozvoja, ktorý nevychádzal z aktuálnych potrieb škôl ani cieľov stanovených v školskom vzdelávacom programe. Dve OU a jedna PŠ len čiastočne zabezpečili bezbariérové prostredie.

Výsledky inšpekcie v školskom roku 2025/2026

ŠŠI (Štátna školská inšpekcia) realizovala v školskom roku 2025/2026 inšpekčný výkon v siedmich odborných učilištiach (OU) a 12 praktických školách (PŠ).

Vysoká absencia, predčasné ukončovanie štúdia a nedostatok odborných podporných služieb patria medzi najzávažnejšie zistenia Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) v odborných učilištiach a praktických školách, a to najmä z hľadiska ich spoločenských dôsledkov.

Zo zistení vyplýva, že takmer polovica žiakov odborných učilíšť predčasne ukončila štúdium pred získaním kvalifikácie vo zvolenom učebnom odbore.

V odborných učilištiach sa v 47 triedach prvého až tretieho ročníka vzdelávalo spolu 363 žiakov. Z celkového počtu žiakov v OU tvorili žiaci z marginalizovaných rómskych komunít 21,8 percenta a žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia 3,6 percenta.

V praktických školách sa v 25 triedach vrátane tried so spojenými ročníkmi vzdelávalo spolu 145 žiakov, žiaci z marginalizovaných rómskych komunít tvorili 14,5 percenta a žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia 0,7 percenta.

Žiaci OU vykazovali vysokú mieru absencie (priemer 177,4 hodiny na žiaka), pričom viac ako 60 percent ospravedlnených a takmer 60 percent neospravedlnených vymeškaných hodín pripadalo na odborný výcvik.

Aj v PŠ bola zaznamenaná vysoká ospravedlnená absencia (priemer 158,3 hodiny na žiaka), pričom viac ako polovica vymeškaných hodín sa týkala odborno-praktických predmetov.

Hoci rozsah neospravedlnenej absencie bol v PŠ nižší, významná časť z nej rovnako pripadala na praktické vzdelávanie.

Z počtu žiakov prijatých v školskom roku 2022/2023 nedokončila štúdium v školskom roku 2024/2025 takmer polovica žiakov OU a viac ako štvrtina žiakov PŠ.

Do kontrolovaných OU bolo podľa ŠŠI v školskom roku 2022/2023 prijatých 208 žiakov. V školskom roku 2024/2025 úspešne ukončilo štúdium v 3. ročníku 102 žiakov, čo predstavuje 49 percent z pôvodného počtu prijatých žiakov.

Štúdium neukončilo 106 žiakov (51 percent), z nich predčasne ukončilo štúdium 103 žiakov (49,5 percent). Najčastejším dôvodom predčasného ukončenia štúdia bolo zanechanie štúdia, ktoré tvorilo 69,9 percenta všetkých prípadov predčasného ukončenia.

Ďalšími dôvodmi bol prestup do inej školy (7,8 percenta), tehotenstvo (2,9 percenta) a iné príčiny (19,4 percenta).

Do kontrolovaných PŠ bolo v školskom roku 2022/2023 prijatých 50 žiakov. Štúdium v treťom ročníku úspešne ukončilo 36 žiakov, čo predstavuje 72 percent z pôvodného počtu prijatých žiakov.

Predčasne štúdium ukončilo 14 žiakov (28 percent). Najčastejším dôvodom predčasného ukončenia štúdia bolo zanechanie štúdia, ktoré predstavovalo 92,9 percenta všetkých evidovaných dôvodov.

Najvyšší počet žiakov navštevoval v školskom roku 2025/2026 prvý ročník kontrolovaných OU a PŠ, pričom v ďalších ročníkoch bol zaznamenaný postupný pokles ich počtu.

Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v OU medzi prvým a druhým ročníkom, kde sa počet žiakov znížil o viac ako pätinu (21,2 percenta).

Príčiny predčasného ukončovania štúdia a možnosti podpory

Zistenia poukazujú na faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať úspešné ukončenie vzdelávania žiakov a v OU aj získanie kvalifikácie v príslušnom učebnom odbore.

Významnú úlohu podľa ŠŠI „zohráva najmä vysoká miera absencie žiakov, predovšetkým v praktickom vyučovaní, ktorá oslabuje rozvoj ich odborných a pracovných kompetencií.

K nepriaznivým zisteniam patrí aj vysoký podiel žiakov, ktorí štúdium predčasne ukončili, prevažne jeho zanechaním.

Na zníženie tohto negatívneho trendu je nevyhnutné:

• posilniť motiváciu žiakov prostredníctvom kariérového poradenstva a zatraktívnenia odbornej prípravy, ktoré im pomôžu pochopiť význam a prínos štúdia pre ich budúcnosť,
• vytvoriť aktívnu spoluprácu s rodinami a komunitou, ktorá môže vytvoriť podporné prostredie a pozitívne ovplyvniť vzdelávacie výsledky žiakov,
• zavádzať preventívne opatrenia ako mentoring či pravidelné konzultácie so žiakmi a ich zákonnými zástupcami,
• sledovať systematicky rizikové faktory už od prvého ročníka.

Včasná identifikácia týchto faktorov umožní školám efektívne reagovať a predchádzať predčasnému ukončeniu štúdia.

Význam praktického vyučovania

Vysoká absencia v odbornom výcviku má osobitný význam, pretože praktické vzdelávanie tvorí jadro prípravy na povolanie. Významnú úlohu podľa ŠŠI „zohráva najmä vysoká miera absencie žiakov, predovšetkým v praktickom vyučovaní, ktorá oslabuje rozvoj ich odborných a pracovných kompetencií.

Ťažkosti s čítaním jednoduchej dokumentácie vrátane jednoduchých stavebných, strojárskych i drevárskych výkresov mali žiaci OU na 25 % vyučovacích hodín (VH) a na 40 % VH nedostali príležitosť pracovať s receptúrami, receptami alebo technickými návodmi.

Príležitosť prezentovať výsledky svojej práce s využitím základnej odbornej terminológie nemali žiaci na 25 % VH. Tieto zistenia poukazujú na potrebu prepájať manuálny výkon s porozumením pracovným postupom, dokumentácii a odbornej komunikácii.

Formatívne hodnotenie nebolo uplatňované zo strany majstrov odbornej výchovy (MOV) na 45 % VH v OU a zo strany učiteľov PŠ na 23,7 % VH.

Spolupráca školy, rodiny a komunity

Odborné učilište pripravuje žiaka nielen na konkrétnu pracovnú činnosť, ale aj na fungovanie v sociálnom prostredí. Cieľom je rozvíjať ich zručnosti, sebestačnosť a sociálne kompetencie, aby sa mohli čo najviac integrovať do spoločnosti.

Z tohto dôvodu je dôležitá aktívna spolupráca s rodinami a komunitou, ktorá môže vytvoriť podporné prostredie a pozitívne ovplyvniť vzdelávacie výsledky žiakov.

Preventívne opatrenia ako mentoring či pravidelné konzultácie so žiakmi a ich zákonnými zástupcami môžu pomôcť zachytiť problémy ešte predtým, ako povedú k dlhodobej absencii alebo k zanechaniu štúdia.

Niektoré odborné učilištia zabezpečujú aj ústavnú starostlivosť pre mládež do dovŕšenia 18.roku veku. Sociálni pracovníci riešia problémy spojené s umiestňovaním dieťaťa do zariadenia, jeho finančné otázky, hygienické, sociálne i kultúrno-spoločenské potreby či umiestňovanie do zamestnania.

Odborné učilištia v sieti špeciálnych škôl

Slovenská republika venuje pozornosť vzdelávaniu a výchove žiakov s mentálnym postihnutím prostredníctvom rozsiahlej siete špeciálnych škôl a zariadení. Tieto inštitúcie poskytujú vzdelanie žiakom s rôznym stupňom mentálneho postihnutia, od ľahkého až po ťažké, a zameriavajú sa na ich individuálne potreby a schopnosti.

Na Slovensku existuje rozsiahla sieť špeciálnych škôl a zariadení, ktoré sa venujú vzdelávaniu a výchove detí a mládeže so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

• Spojené školy internátne: Tieto školy často kombinujú rôzne stupne vzdelávania (materská škola, základná škola, odborné učilište) a zameriavajú sa na rôzne typy postihnutí.
• Spojené školy: Ponúkajú rôzne kombinácie vzdelávacích programov, napríklad Spojená škola v Chminianskych Jakubovanoch (špeciálna základná škola) alebo Spojená škola v Giraltovciach (škola určená pre žiakov so zdravotným postihnutím).
• Špeciálne základné školy: Zameriavajú sa na žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
• Súkromné špeciálne školy: Ponúkajú alternatívne vzdelávanie pre deti s autizmom.
• Špeciálne základné školy internátne: Zabezpečujú výchovu a vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím.
• Praktické školy: Pripravujú žiakov na praktický život a zamestnanie.

Spojené školy - špeciálne kombinujú rôzne typy škôl (napr. základnú školu a odborné učilište) a poskytujú komplexné vzdelávanie pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Príklady škôl a zariadení

Spojená škola, J. Dózsu 32, Veľké Kapušany: Táto škola zahŕňa Špeciálnu ZŠ s MŠ - Speciális Alapiskola és Óvoda, Praktickú školu a Odborné učilište.

Zameriava sa na výchovu a vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím, vrátane ľahkého, stredného a ťažkého stupňa. Poskytuje aj logopedickú starostlivosť.

Spojená škola internátna, Komenského 3, Humenné: Táto škola spája základnú a materskú školu s odborným učilišťom. Poskytuje vzdelávanie na rôznych stupňoch a zameriava sa na žiakov s mentálnym postihnutím.

ZŠ intern.-Bentlakásos Speciális Alapiskola, Zel. stromu 8, Rožňava: Zameriava sa na vzdelávanie a prípravu žiakov so zdravotným znevýhodnením na zamestnanie.

Odborné učilište a praktická škola, Štefánika 323/1, Trenčianska Teplá: Poskytuje informácie pre rodičov a deti o učiteľoch, triedach, predmetoch, učebniach a krúžkoch.

Ponúka praktickú školu internátnu a špeciálnu základnú školu. Zameriava sa na starostlivosť pre občanov s autizmom a ich rodiny prostredníctvom školy, denného stacionára a rehabilitačného strediska.

Špeciálna základná škola internátna a Praktická škola Tovarnícka 1632, Topoľčany: Poskytuje vzdelanie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, s ľahkým, stredným a ťažkým mentálnym postihnutím.

Základná špeciálna škola pre deti s mentálnym postihnutím, R. Štefánika 140, Vranov nad Topľou: Ponúka odborné učilište a praktickú školu.

Špeciálna základná škola pre žiakov s mentálnym a kombinovaným telesným postihnutím, Štefana 3, Dunajská Streda: Zameriava sa na žiakov s mentálnym a kombinovaným telesným postihnutím.

Riadenie odborných učilíšť

Riadením špeciálneho školstva, a teda aj odborných učilíšť, sa v zmysle zákona zaoberá Ministerstvo školstva SR, odbor špeciálneho školstva.

Ten vytvára v súlade so Zák. NR SR č. 222/1996 Z. z. s nižšími článkami riadenia krajskými úradmi- odbormi špeciálneho školstva sieť odborných učilíšť.

V zmysle citovaného zákona sú od 1. januára 1997 všetky špeciálnopedagogické školy a zariadenia, okrem pedagogicko-psychologických poradní, riadené krajskými úradmi.

Vyhláška č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách a jej príloha vymedzujú učebné odbory, v ktorých sa môžu žiaci odborných učilíšť pripravovať na budúce povolanie. Táto vyhláška tiež vymedzuje organizáciu a obsah vyučovania.

Hmotné a finančné zabezpečenie žiakov

Do roku 1993 žiaci odborných učilíšť nemuseli platiť za stravovanie a ubytovanie. Nová Vyhl. 245/1991 Z.z. o hmotnom zabezpečení žiakov vychádza z diferencovaného prístupu k sociálnym podmienkam jednotlivcov.

Ubytovanie a stravovanie sa poskytuje zdarma len sociálne odkázaným žiakom. Okrem toho žiaci, ktorí sa zúčastňujú na produktívnych prácach, dostávajú odmenu.

Chovanci, u ktorých je nariadená ústavná starostlivosť, sú komplexne zabezpeční.

Význam odborných učilíšť pre samostatný život

Odborné učilištia pre mentálne postihnutých poskytujú výchovu a vzdelávanie pre deti s ľahkým aj ťažkým mentálnym postihnutím vo veku od 3 do 18 rokov.

Školy sa zameriavajú na rozvoj sociálnych zručností, sebaobsluhy a pracovných návykov. Vyučovanie je prispôsobené individuálnym potrebám žiakov, s dôrazom na praktické aktivity a zážitkové učenie.

Odborné učilište má v systéme výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky významné miesto pri výchove a vzdelávaní mentálne postihnutých jednotlivcov, absolventov osobitných škôl.

Úlohou odborného učilišťa internátneho je poskytnúť postihnutým žiakom primerané vzdelanie individuálne prispôsobené tak, aby handicap bol redukovaný. Pripraviť mentálne postihnutého jednotlivca z hľadiska profesie na integráciu do spoločnosti.

Novou formou pomoci takto postihnutým jednotlivcov je po absolvovaní pomocnej školy aj forma podporného zamestnávania, ktorá je vo vyspelom svete bežná. V tomto období začínajú aj na Slovensku vznikať agentúry, ktoré sa usilujú takto postihnutých občanov zaradiť do pracovného procesu.

Úspešné fungovanie odborných učilíšť preto závisí od prepojenia primeraného odborného výcviku, individuálneho vzdelávacieho prístupu, dostupnej podpornej služby, spolupráce s rodinou a reálnych možností uplatnenia absolventov.

tags: #sucasnost #odborne #ucilistia #pre #mentalne #postihnutych