Ignorácia narodenín dôchodcov: prečo bolí a ako jej predchádzať

Ignorácia narodenín dôchodcov nie je iba zabudnutý dátum v kalendári, ale môže prehlbovať pocit osamelosti, neužitočnosti a vyradenia zo spoločnosti. Približne štvrtina verejnosti (26%) vidí najzávažnejší problém starších ľudí v tom, že na nich dolieha osamelosť, vyradenie z aktívneho života, pocit neužitočnosti.

To, či starší človek starostlivosť vyžaduje, alebo ju odmieta, závisí najmä od toho, ako sa v tomto veku cíti, ako vníma svoje okolie a svoj život, ako je vysporiadaný so svojou životnou situáciou. V období staršej dospelosti a staroby chce byť ešte užitočný, odovzdávať svoje skúsenosti, pomoc, myšlienky, no zároveň sa cíti nepotrebný, na príťaž, osobne ochudobnený, hanbí sa za svoj vlastný vzhľad či nemohúcnosť, resp. sa snaží dosiahnuť životnú integritu (prijatie vlastnej životnej cesty).

Prečo ignorovanie narodenín seniora zasahuje hlbšie

Za začiatok staroby považujeme vek 60 - 65 rokov. Táto etapa života býva väčšinou spájaná so statusom dôchodcu. To sú tí ľudia, ktorých spoločnosť považuje za neaktívnych a neproduktívnych.

Ide však o stereotypný pohľad na starobu. Veď niekto môže byť plne funkčný aj vo veku 70 či 75 rokov. Všeobecné presvedčenie, že starší človek je nekompetentný, vyúsťuje do podceňovania a odmietania, v niektorých prípadoch dokonca odporu voči starým ľuďom.

Seniorom priraďujeme nízky sociálny status a v podstate od nich už nič neočakávame. Považujeme ich za senilných, rigidných v názoroch a myslení, nepotrebných. V každom prípade, veľakrát považujeme starých ľudí za záťaž pre spoločnosť, za tých, ktorí odčerpávajú významnú časť spoločenských zdrojov (na dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť a podobne).

Ignorovanie narodenín preto môže senior vnímať ako potvrdenie, že si naňho nikto nespomenul, že už nie je dôležitý alebo že jeho životné skúsenosti nikoho nezaujímajú. Nadobúda pocit, že už je starý, má pocit straty vlastnej dôležitosti, úcty a neraz aj sebaúcty. Cíti sa byť vekovo diskriminovaný.

Osamelosť, neužitočnosť a potreba byť videný

Tisícky seniorov sa cítia doma osamelo, pretože nemajú žiadnu možnosť, aby voľné chvíle trávili v komunite seberovných a vekovo blízkych ľudí, s ktorými sa môžu stretávať, rozprávať, zabávať, skrátka trochu si spríjemňovať čas.

Ďalším problémom je, že na mladosť orientovaná spoločnosť potlačila starých ľudí do úzadia. Na jednej strane je tento fakt pozitívny, na druhej strane - mnoho ľudí nevie, ako „využiť“ získané roky. Prečo nehľadáme pozitívne stránky staroby? Dokedy chceme ignorovať viac ako milión seniorov? Nevieme naplniť ich voľný čas zmysluplnou činnosťou?

Jednou z ciest, ktoré seniorov vracajú do aktívneho života, sú takzvané „medzigeneračné projekty“, ktoré sa snažia utužovať a podporovať vzťahy medzi jednotlivými generáciami. „Je veľmi dôležité zlepšovať integráciu seniorov do spoločnosti a medzigeneračnú komunikáciu,“ zdôraznila riaditeľka občianskeho združenia AkSen na Slovensku Jarmila Staneková.

Medzigeneračné stretávanie je zdrojom dôležitých sociálnych zručností a pomáha v nácviku zdravých spoločenských vzťahov. Keď sa generácie nedostatočne stýkajú alebo sú ich vzťahy nekvalitné, tieto neblahé fenomény sa rýchlo šíria a v rámci Európy v nich neslávne stojíme na pomyselných prvých priečkach.

Čo ukazujú údaje o problémoch starších ľudí

Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v auguste 2022 výskum názorov slovenskej verejnosti na postavenie a problémy starších ľudí na Slovensku. Výberovú vzorku tvorilo 1212 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.

Približne štvrtina verejnosti (26%) vidí najzávažnejší problém starších ľudí v tom, že na nich dolieha osamelosť, vyradenie z aktívneho života, pocit neužitočnosti. Podľa pätiny verejnosti (21%) je najnaliehavejším problémom seniorov nerešpektovanie ich potrieb zo strany štátu a spoločnosti, ich diskriminácia, ponižovanie a podceňovanie, nedostatok empatie a úcty.

Na ôsmej priečke závažnosti sa so 4% umiestnila nepriaznivá rodinná situácia, v akej sa starší ľudia nachádzajú - neprítomnosť či nedostatočná pomoc mladších príbuzných, zanedbávanie komunikácie a starostlivosti o seniorov, komplikované medzigeneračné vzťahy a pod.(4%).

Oproti roku 2011 sa vnímanie problémov starších ľudí značne zmenilo. Verejnosť dnes pripisuje oveľa väčšiu váhu trom problémom. Po prvé, vidí v kritickejšom svetle materiálnu situáciu starších ľudí, sťaženú najmä v dôsledku inflácie, energetickej krízy a vojny na Ukrajine. Po druhé, citlivejšie vníma oslabenie zdravia starších ľudí a nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, evidentne aj pod vplyvom pandémie Covid-19 a celkového kritického stavu nášho zdravotníctva. Po tretie, pripisuje väčšiu váhu osamelosti starších ľudí, ich vyradeniu zo spoločnosti a pocitu neužitočnosti.

Ignorácia narodenín ako forma sociálneho odmietania

Mnohí seniori sa dobrovoľne stránia ľudí, aj keď vnútorne by boli radi so svojimi blízkymi. Dôvodom je to, že nechcú byť nikomu na príťaž alebo sa hanbia za svoj zdravotný stav.

Mnohí cítia, že sa im zhoršuje sluch a pamäť, a preto sa radšej s inými nechcú rozprávať. Odchod do dôchodku je veľká zmena v živote, ktorá niektorých seniorov zasiahne aj emocionálne. Premýšľajú nad vlastnou hodnotou a tým, čo v živote má cenu a akú majú oni cenu pre ostatných.

Najmä tí s nízkym sebavedomím si môžu namýšľať, že už svojej rodine nemajú čo ponúknuť a sú len príťažou. Človek, ktorý bol doteraz zvyknutý robiť všetko samostatne, ťažšie príjma skutočnosť, že je odkázaný na pomoc druhých. Potrebuje čas sa s tým vnútorne vysporiadať.

Ignorovanie narodenín môže posilniť práve tie pocity, ktoré senior už prežíva: osamelosť, hanbu, neistotu a presvedčenie, že jeho prítomnosť nie je pre rodinu dôležitá. Ak sa podobné prehliadanie opakuje, nejde už iba o jednorazové zabudnutie, ale o narušenie vzťahu a pocitu spolupatričnosti.

Prečo rodina na narodeniny seniora zabudne

Rodinní príslušníci môžu narodeniny dôchodcu prehliadnuť pre pracovné povinnosti, vzdialenosť, zdravotné starosti alebo komplikované vzťahy. Neprítomnosť či nedostatočná pomoc mladších príbuzných, zanedbávanie komunikácie a starostlivosti o seniorov, komplikované medzigeneračné vzťahy a pod.(4%).

Niekedy sa rodina domnieva, že senior oslavu nepotrebuje alebo že mu stačí krátky telefonát. Takýto predpoklad však nemusí zodpovedať jeho skutočným potrebám. To, že o narodeninách nehovorí, ešte neznamená, že mu na nich nezáleží.

Tradičná predstava, že starší človek má mať v rodine svoju pozíciu, miesto a úlohy, môže zvyšovať jeho očakávania voči najbližším. Nechce/nevie pochopiť, že najbližší príbuzní (zväčša deti) dávajú prednosť zarábaniu financií pred starostlivosťou o starnúceho rodinného príslušníka, že odchádzajú za prácou a nevenujú čas jemu.

Ak sa im nedostane pomoci od najbližších, nechcú ju prijať od nikoho. Neraz je to forma vynucovania si pozornosti od najbližších. Podobne môže aj narodeninové očakávanie predstavovať tichú potrebu uistenia, že rodina seniora stále vníma a počíta s ním.

Ako zistiť, čo senior skutočne potrebuje

Každá opatrovaná osoba je individualitou, svojráznou a svojbytnou osobnosťou, a preto ku každému voľte individuálny prístup, avšak so zameraním na napĺňanie komplexu potrieb zdravotných, duchovných, sociálnych aj psychických.

Informujte sa. Skôr než ponúknete pomoc, zistite si o opatrovanej osobe čo najviac informácii, a to nielen o jeho súčasnom zdravotnom stave, ale aj o tom, čo robil, kde žil, v akej spoločnosti sa pohyboval, ako vychádzal s okolím, či neprekonal nejaké životné traumy a pod.

Komunikujte s opatrovanou osobou o jej potrebách a nesnažte sa presadzovať len svoje názory. Nechajte hovoriť hlavne ju, a to aj vtedy, keby sa opakovala. Možno vám práve takto chce dať niečo najavo.

Dajte opatrovanej osobe pocítiť, že ju potrebujete. Že vám nie je na príťaž, ale naopak, jej poznatky a skúsenosti sú pre vás prínosom. Poverte ju nejakou ľahšou prácou, požiadajte ju, aby vám rozprávala príbehy z minulosti, tradície a pod., prípadne ich zaznamenávala napr. pre vaše deti.

Nabádajte opatrovanú osobu k spomienkam na pekné veci z minulosti, pozerajte si s ňou fotografie. Dozviete sa viac sa o jej živote, plánoch, povahe a pod. Takýto rozhovor môže byť vhodnejší než formálna oslava, najmä ak senior nemá rád pozornosť alebo sa cíti neistý vo väčšej skupine.

Ako napraviť zabudnuté narodeniny

Ak rodina na narodeniny seniora zabudla, najdôležitejšie je nebagatelizovať jeho sklamanie. Nie je potrebné vysvetľovať, že „o nič nejde“, pretože pre seniora môže ísť o symbolické potvrdenie jeho miesta v rodine.

Je dobré, pokiaľ sa dá so seniorom o jeho probléme rozprávať. Povedzte mu o svojich obavách, vyjadrite mu podporu a povzbuďte ho k vyhľadaniu pomoci. V komunikácii sa najlepšie osvedčuje trpezlivý prístup bez nátlaku.

Pokúste sa mu pomôcť použitím jednoduchých viet: Chcem ti pomôcť, ale neviem ako, povedz mi, čo potrebuješ. Každá snaha je prejavom záujmu a to je pre seniora liekom samo o sebe.

Niekedy je totiž menej viac. Ak ste seniorovi oporou a ak ste pripravení poskytnúť mu to, čo potrebuje, robíte to najviac, čo urobiť môžete. Aj krátke osobné stretnutie, pokojný rozhovor alebo spoločné prezeranie fotografií môže mať väčšiu hodnotu než formálne gesto bez skutočného záujmu.

Čomu sa pri komunikácii vyhnúť

Vyhnite sa vyhrážaniu typu ,,toto je poslednýkrát, čo ťa prosím“ alebo ,,keď so mnou nebudeš hovoriť teraz, viac to s tebou skúšať nebudem“. Takéto vety neposilňujú dôveru a môžu zvýšiť strach zo straty kontaktu.

Nesprávajte sa nadradene. Hľadajte spoločné riešenia problémov, ktoré by nenarušili stereotypy a pocit bezpečia opatrovanej osoby. Nesprávajte sa k opatrovanej osobe ako k malému dieťaťu.

Vzdajte jej patričnú úctu. Nezabudnite ju pochváliť za jej výkony. Vyzbrojte sa trpezlivosťou. Netlačte na opatrovanú osobu, nenúťte ju do ničoho, nedávajte jej pocítiť, že vás zdržiava.

Dajte jej čas a priestor na jej vyjadrenie, aj na realizáciu aktivít, ktoré chce a zvláda robiť. Nechajte opatrovanej osobe priestor na jej sebarealizáciu pri denných aktivitách. Buďte jej ale nablízku, aby mala pocit bezpečia a istoty.

Keď senior odmieta kontakt alebo pomoc

Aj keď senior odmieta pomoc, je dôležité, aby vedel, že ho máte radi a v prípade potreby sa na vás môže kedykoľvek obrátiť, hoci aj o pol roka. Seniorovi aj napriek odmietnutiu venujte dostatok pozornosti, zapájajte ho do aktivít a nenechávajte ho osamote.

Odmietanie sociálneho kontaktu môže súvisieť s tým, že senior nechce byť nikomu na príťaž alebo sa hanbí za svoj zdravotný stav. Človek, ktorý bol doteraz zvyknutý robiť všetko samostatne, ťažšie príjma skutočnosť, že je odkázaný na pomoc druhých.

Na to, ako sa človek vyrovnáva s vekom a starobou a s nutnosťou prijať pomoc (byť opatrovaný), vplýva viacero faktorov:

• povaha,
• tradicionalizmus, vplyv výchovy a nedostatočné prispôsobenie sa novej situácii (maladaptácia),
• sociálne zázemie,
• ekonomické možnosti,
• fyzická kondícia,
• psychická dispozícia,
• predchádzajúce negatívne skúsenosti,
• hanba a ostýchavosť,
• nesympatia k opatrovateľovi,
• závislosť.

Spoliehajú sa na pomoc zo svojho blízkeho okolia, lebo vedia, že vždy žili v súlade s okolím a veria, že majú okolo seba dostatok známych a priateľov, ktorým na nich záleží a neopustia ich. Občas im však uniká realita, že ich blízki sú už tiež odkázaní na pomoc iných.

Opakom je fakt, že dochádza k úpadku zmyslových vnemov (sluch, zrak) a starší človek sa ťažko vysporiadava s tým, že nevie o čom sa hovorí v spoločnosti, nevidí dobre a tak nespoznáva osoby, čo mu bráni užiť si spoločnosť iných ľudí plnohodnotne, a preto sa jej radšej stráni, odmieta pomoc a uťahuje sa do samoty.

Rôzne psychické indispozície a choroby - únava, depresie, demencia, začínajúca Alzheimerova choroba a pod. sú príčinou odmietania pomoci inej osoby. Chorý často ani nevie kontrolovať svoje konanie a už vôbec nie konanie iných, a preto sa radšej uzatvára do samoty, do vlastného sveta, v ktorom by ho iná osoba len rušila.

Keď zabúdanie prerastá do zanedbávania

Jednorazové zabudnutie narodenín nemožno automaticky označiť za týranie seniora. O týraní starého človeka hovoríme vtedy, ak sa uňho objavia rôzne poškodenia na zdraví (fyzické i psychické), resp. trpí spoločensky.

Psychické a emocionálne týranie môže zahŕňať hanobenie, ponižujúce výroky, posmešky, hrozby, poukazovanie na nedostatky a hendikepy, odlúčenie od rodiny, priateľov, vydieranie, obmedzovanie obľúbenej činnosti, nútenie do nepríjemnej činnosti.

Následky psychického a emocionálneho týrania môžu byť silné negatívne pocity - strach, úzkosť, beznádej, apatia, rezignácia, túžba po smrti, myšlienky na samovraždu, pocit osamelosti, až úplná sociálna izolácia, strata záujmu o seba, dezorientácia v mieste, čase a priestore, zmena chuti do jedla, zmena telesnej hmotnosti, nadmerný spánok.

Zanedbávanie druhou osobou sa vyskytuje v aktívnej i pasívnej forme. Aktívne zanedbávanie je zámerné odopieranie opatrovateľských činností, či foriem starostlivosti. Pasívne zanedbávanie znamená, že opatrovateľ porušuje svoje povinnosti bez vedomého zámeru.

Ak sa ignorovanie narodenín spája s dlhodobým nezáujmom, izolovaním seniora, ponižovaním alebo odopieraním potrebnej starostlivosti, môže byť súčasťou širšieho vzorca psychického či sociálneho zanedbávania.

Ďalšie formy ohrozenia seniora

Fyzické týranie

Fyzické týranie znamená spôsobovanie bolesti, ubližovanie, zraňovanie, neuspokojenie základných biologických potrieb - neposkytnutie tepla, jedla a pitia, obmedzovanie spánku a odpočinku, znemožňovanie osobnej hygieny, či odopieranie základných pomôcok k vyprázdňovaniu.

Patrí sem aj neposkytnutie rehabilitačných, kompenzačných, protetických a iných pomôcok, nepodávanie liekov, nevykonávanie ošetrovateľských činností (napr. obviazanie rany, bandáž a pod.). Následky fyzického týrania: škrabance, pomliaždeniny, opuchy, zlomeniny, škrabance, stopy po štípaní, pohryznutí, bodnutí, rezaní, pálení a pod.

Ekonomické zneužívanie

Ide o zneužívanie majetku a financií, ktoré patria nesebestačnému seniorovi. Starý človek je nútený k tomu, aby poskytoval svoje finančné prostriedky, zvyčajne vlastnej rodine.

Citovým vydieraním a iným nátlakom je senior manipulovaný k právnemu prevodu svojho majetku, nehnuteľností a iných cenností, väčšinou na svoje deti, vnúčatá, či iné osoby. V niektorých prípadoch mu zadržiavajú osobné doklady, znemožňujú mu prístup k telefónu, alebo mu zakazujú kontakt s druhými ľuďmi.

Vlastné zanedbávanie

Ide o situáciu, keď sa senior nedokáže postarať sám o seba. Dôvodom býva náhla nesebestačnosť, pokročilé štádium demencie, či úplná strata záujmu o vlastnú osobu.

Prejaví sa to: podvýživou, dehydratáciou, neupraveným zovňajškom, zanedbanosťou, nedostatočným alebo rozpadnutým oblečením, náhlym (a nevysvetliteľným) zhoršením zdravotného stavu, preležaninami, zápachom, stratou kompenzačných pomôcok, zlým, nadmerným alebo nepravidelným užívaním liekov.

Reštriktívne opatrenia

Ide o neodôvodnené opatrenia voči klientom, umiestneným v pobytových zariadeniach. Sú to rôzne postupy a prostriedky, ktoré vedú k obmedzeniu človeka v pohybe, takže nemôže vykonávať väčšinu činností.

Konkrétne ide o tieto reštriktívne prostriedky: obmedzovanie osobnej slobody a voľného pohybu, obmedzovanie na lôžku (klient nesmie vstať z postele), manuálna fixácia, terapeutická izolácia, podanie sedatív bez súhlasu klienta.

Úcta k seniorovi sa prejavuje aj v bežných dňoch

Seniorovi netreba venovať pozornosť iba v deň narodenín. Dôležitá je pravidelnosť kontaktu, záujem o jeho názor a rešpektovanie jeho potrieb. Ak rodina prejavuje úctu počas celého roka, zabudnuté narodeniny možno napraviť úprimným rozhovorom a skutočnou snahou o zmenu.

Aktívny prístup k životu pôsobí pozitívne na organizmus seniorov. Občianske združenie AkSen - aktívny senior sa aktívne podieľa na skvalitňovaní života seniorov na Slovensku. Jeho poslaním je najmä presadzovať záujmy seniorov, zvyšovať povedomie o význame aktivít pre seniorov a ich aktívnej úlohe v spoločnosti, umožňovať ich ďalšie vzdelávanie a konkrétne využitie ich životných skúseností.

To, že aktívny prístup k životu pôsobí pozitívne na organizmus, potvrdzuje aj nedávna štúdia amerických vedcov z Ball State University v meste Muncie v štáte Indiana. Šokujúce je však zistenie, že medzi svalmi dvadsiatnikov a po celý život aktívnych sedemdesiatnikov nebol takmer žiaden rozdiel.

Senior, ktorý je v dobrej kondícii, nepôsobí tak zraniteľne, a potom nevyvoláva v druhých pocit moci. Vzbudzuje skôr prirodzený rešpekt. Systematická príprava na starobu, to je niečo, čo môže ovplyvniť každý sám. Na osobnostný rozvoj nie je nikdy neskoro.

Prečo sú pravidelné vzťahy dôležitejšie než jednorazové gesto

Odchod do dôchodku je veľká zmena v živote, ktorá niektorých seniorov zasiahne aj emocionálne. Premýšľajú nad vlastnou hodnotou a tým, čo v živote má cenu a akú majú oni cenu pre ostatných.

Starší človek chce byť ešte užitočný, odovzdávať svoje skúsenosti, pomoc, myšlienky, no zároveň sa cíti nepotrebný, na príťaž, osobne ochudobnený, hanbí sa za svoj vlastný vzhľad či nemohúcnosť.

Dajte opatrovanej osobe pocítiť, že ju potrebujete. Že vám nie je na príťaž, ale naopak, jej poznatky a skúsenosti sú pre vás prínosom. Poverte ju nejakou ľahšou prácou, požiadajte ju, aby vám rozprávala príbehy z minulosti, tradície a pod., prípadne ich zaznamenávala napr. pre vaše deti.

Takýto prístup mení vzťah z jednostrannej starostlivosti na vzájomné spolužitie, v ktorom senior nie je iba príjemcom pomoci, ale človekom s vlastnou hodnotou, skúsenosťami a právom rozhodovať o svojom živote.

Právo seniora na dôstojnosť a rešpekt

Starší ľudia sú príliš často stereotypne považovaní za ľudí závislých od iných. Spoločnosť ich vníma viac ako príjemcov a príjemkyne dobročinnej pomoci než ako nositeľky a nositeľov práv, ktorí sa môžu sami rozhodovať.

O veku väčšinou uvažujeme ako o čísle: človek sa zaradí medzi „starších ľudí“, keď dosiahne dôchodkový vek, čo je v jednotlivých krajinách zvyčajne 60 alebo 65 rokov. Starší vek je však sociálny konštrukt, ktorý sa v rôznych súvislostiach a situáciách mení.

Starších ľudí identifikujeme podľa toho, ako sú vnímaní v spoločnosti a ako vnímajú sami seba, nie podľa ich veku. Preto nemožno dôchodcu automaticky považovať za pasívneho, bezmocného alebo nezaujímavého človeka.

Práva starších osôb sa odvíjajú od základných ľudských práv. Tie sú obsiahnuté v Medzinárodnom akčnom pláne o starnutí, ktoré prijalo valné zhromaždenie OSN v roku 1992.

Na Slovensku zase existuje Program ochrany starších ľudí, ktorý prijala vláda SR v roku 1999. Starý človek by mal mať istotu, že v prípade zlého zaobchádzania mu bude poskytnutá adekvátna pomoc.

Kedy vyhľadať pomoc

V prípade takéhoto stavu alebo ak senior ohrozuje seba a svoje okolie, je nutné okamžite konať, hoci niekedy aj proti jeho vôli. Takéto prípady sú veľmi chúlostivé a treba zabezpečiť čo najpokojnejší priebeh.

Vopred sa obráťte na lekára a poraďte sa s ním o najvhodnejšom možnom postupe. Dajte si pozor, aby ste nestratili seniorovu dôveru.

Ak je senior po psychickej stránke v poriadku a odmieta si pripustiť telesné problémy, môžete mu pomôcť v rozpoznávaní zmien, ku ktorým u neho dochádza a rozprávať sa s ním o nich. Empatia je veľmi dôležitá a hrá kľúčovú rolu v akceptácii pomoci u seniora.

Ak sa miera násilia, či vývoj v rodine, presunie do asociálnej roviny, starý človek je často donútený k tomu, aby požiadal o sociálno-právnu ochranu. Je to najmä v prípadoch, keď je ohrozovaný na zdraví, alebo sa necíti bezpečne v mieste svojho bydliska.

Niekedy si chce doslova zachrániť vlastnú kožu a udržať strechu nad hlavou. Starý človek by mal mať istotu, že v prípade zlého zaobchádzania mu bude poskytnutá adekvátna pomoc.

Praktický postup pre rodinu

1. Overte si, či senior o svojich narodeninách hovorí, alebo ich radšej zľahčuje.
2. Pokojne sa ospravedlňte za zabudnutie bez bagatelizovania jeho pocitov.
3. Spýtajte sa, čo by mu urobilo radosť a rešpektujte jeho odpoveď.
4. Venujte mu čas bez nátlaku a bez organizovania všetkého podľa vlastných predstáv.
5. Zohľadnite jeho zdravotný stav, sluch, zrak, pamäť a potrebu odpočinku.
6. Pravidelne udržiavajte kontakt aj mimo sviatkov a narodenín.
7. Zapájajte seniora do rodinných aktivít a nechajte ho rozhodovať o veciach, ktoré sa ho týkajú.
8. Pri dlhodobej izolácii, zanedbávaní alebo podozrení na týranie vyhľadajte odbornú pomoc.

Jednotlivé denné aktivity plánujte spoločne a prispôsobujte ich aktuálnemu fyzickému a psychickému stavu opatrovanej osoby. Opatrovaná osoba nič nemusí, ale bolo by dobre, keby chcela!

Nezabúdajte, že vy ste tu pre ňu a nie ona pre vás! Ak ste seniorovi oporou a ak ste pripravení poskytnúť mu to, čo potrebuje, robíte to najviac, čo urobiť môžete.

tags: #ignoracia #narodenin #dochodcov