Kolízny opatrovník v dedičskom konaní: ustanovenie, úlohy a schválenie právnych úkonov

Kolízny opatrovník v dedičskom konaní zastupuje maloleté dieťa alebo iného dediča, ktorý nemôže samostatne konať, ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať pre možný konflikt záujmov. Typicky ide o situáciu, keď je rodič maloletého dieťaťa sám dedičom po poručiteľovi.

V takom prípade rodič nemôže konať v mene dieťaťa, pretože jeho vlastný záujem na výsledku dedičského konania sa môže líšiť od záujmu maloletého dediča. Súd preto ustanoví dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho zastupuje v rozsahu určenom súdom a chráni jeho práva a právom chránené záujmy.

Čo je kolízny opatrovník

Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.

Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.

Právny základ predstavuje najmä § 31 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v spojení s § 60 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Prečo maloleté dieťa potrebuje zastúpenie

Maloleté deti, vzhľadom na svoju obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, nie sú oprávnené samostatne vystupovať v konaniach pred súdom. Vyžaduje sa, aby boli zastúpené zástupcom.

Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva.

Z uvedených ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že maloleté dieťa nie je schopné samo vystupovať v konkrétnych konaniach pred súdom, musí byť zastúpené buď zákonnými zástupcami - rodičmi, resp. kolíznym opatrovníkom.

Zákonný zástupca a kolízny opatrovník

Právna úprava rozlišuje zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka, pričom zákonným zástupcom býva spravidla rodič maloletého dieťaťa, resp. osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (opatrovník, poručník) a za kolízneho opatrovníka sa ustanovuje spravidla príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Právo zastupovať maloleté dieťa podľa § 28 ods. 1, písm. b/ Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností, pričom tieto práva a povinnosti patria obidvom rodičom dieťaťa.

Pri bežných veciach môže za dieťa konať každý z rodičov samostatne, nie je potrebné, aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je potrebné zistiť aj stanovisko, resp. vyjadrenie druhého rodiča, teda, či s prejavenou vôľou zastupujúceho rodiča súhlasí.

Za iné než bežné veci možno považovať napríklad nadobudnutie nehnuteľnosti, predaj nehnuteľnosti alebo zaťaženie nehnuteľnosti, poskytnutie pôžičky, odmietnutie dedičstva a podobne.

Kedy vzniká konflikt záujmov v dedičskom konaní

Kolízny opatrovník je potrebný vtedy, keď je maloletý alebo inak nespôsobilý dedič účastníkom dedičského konania a jeho zákonný zástupca má vlastný záujem na výsledku konania. Najčastejšie je zákonný zástupca sám dedičom po poručiteľovi.

V konaní o dedičstve v prípade, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič. Ak je však tento druhý rodič tiež dedičom, vzniká kolízia záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom.

Maloletého dediča v dedičskom konaní môže zastupovať jeho zákonný zástupca, matka alebo otec len vtedy, ak nie je sám dedičom. V opačnom prípade maloleté dieťa zastupuje opatrovník, aby nedošlo ku kolízii záujmov medzi rodičmi a deťmi.

Kolízia záujmov môže vzniknúť nielen medzi rodičom a dieťaťom, ale aj medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. Ak nastane situácia, že by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov, súd im ustanoví kolízneho opatrovníka.

Typické situácie v dedičskom konaní

• poručiteľom je jeden z rodičov maloletého dieťaťa a druhý rodič je tiež dedičom;
• rodič má vlastný záujem na tom, akým spôsobom sa dedičstvo rozdelí;
• viaceré maloleté deti zastupuje ten istý rodič, pričom ich záujmy sa môžu rozchádzať;
• zákonný zástupca chce uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorá môže ovplyvniť podiel dieťaťa;
• za maloleté dieťa treba urobiť právny úkon, napríklad odmietnuť dedičstvo alebo nakladať s majetkom nadobudnutým dedením;
• dieťa nemá zákonného zástupcu alebo zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu dieťa zastupovať.

Súd ustanoví kolízneho opatrovníka maloletému aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Kto ustanovuje kolízneho opatrovníka

Po začatí konania ustanoví súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka uznesením. V dedičskom konaní koná súd prostredníctvom notára ako súdneho komisára, ktorý na návrh účastníkov konania vydá uznesenie o ustanovení opatrovníka pre maloleté dieťa.

Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, teda orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Výnimočne môže byť ustanovená aj iná vhodná osoba, napríklad blízky príbuzný, ktorý nie je v konflikte záujmov, advokát, advokátsky koncipient, notár alebo notársky kandidát. Ktorá osoba prichádza do úvahy, nie je obmedzené na právnikov alebo notárov.

V prípade, ak sa má stať kolíznym opatrovníkom blízka osoba maloletého dieťaťa, musia sa na výbere danej osoby dohodnúť obaja rodičia. V praxi však funkciu najčastejšie vykonáva príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozsah ustanovenia a trvanie funkcie

Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Kolízny opatrovník preto nezastupuje dieťa bez obmedzenia vo všetkých právnych veciach, ale len v konaní alebo pri právnom úkone, na ktorý bol ustanovený.

Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený. Skončením dedičského konania sa opatrovníctvo končí.

Po právoplatnosti uznesenia príslušného súdu o schválení právneho úkonu môže notár ako súdny komisár v konaní pokračovať a za maloletého dohodu o vysporiadaní dedičstva už uzatvára jeho kolízny opatrovník.

Úlohy kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník zastupuje záujmy dieťaťa alebo nespôsobilého dediča v celom dedičskom konaní, bez sledovania vlastných záujmov.

Kolízny opatrovník sa oboznamuje s predmetom konania, posudzuje právne a skutkové okolnosti a koná v rozsahu, ktorý mu určil súd. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby maloleté dieťa nebolo v dedičskom konaní znevýhodnené tým, že jeho zákonný zástupca sleduje vlastný dedičský alebo majetkový záujem.

• zastupuje maloleté dieťa v konaní pred súdom, notárom a súdnym komisárom;
• vyjadruje sa k jednotlivým návrhom a skutočnostiam zisteným v konaní;
• posudzuje, či navrhovaná dohoda zodpovedá záujmu dieťaťa;
• môže navrhovať vykonanie dôkazov alebo ďalšie dokazovanie;
• môže navrhovať, ako má byť vec rozhodnutá vzhľadom na záujem maloletého dediča;
• zúčastňuje sa na úkonoch, na ktoré bol ustanovený;
• uzatvára za maloletého dohodu o vyporiadaní dedičstva v rozsahu svojho poverenia;
• môže podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, ak je to potrebné na ochranu práv dieťaťa.

Kolízny opatrovník, aj keď nie je účastníkom konania, v konaní pred súdom má postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu.

Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa.

Schválenie právneho úkonu maloletého dediča

Právny úkon učinený kolíznym opatrovníkom, prípadne rodičom v mene maloletého dediča podlieha vždy schváleniu príslušným súdom.

Príslušným je ten súd prvého stupňa, v ktorého obvode má maloletý bydlisko. Až po právoplatnosti uznesenia príslušného súdu o schválení právneho úkonu môže notár ako súdny komisár v konaní pokračovať.

Súd právny úkon schváli vtedy, ak je schválenie právneho úkonu v záujme maloletého. Každú dohodu medzi dedičmi posúdi príslušný súd, či je jej návrh v súlade so záujmami dieťaťa.

Na nakladanie s dedičstvom maloletého dieťaťa potom potrebuje rodič aj poručník vždy súhlas príslušného súdu. Rodič ani kolízny opatrovník preto nemôžu svojím rozhodnutím obísť súdnu kontrolu pri úkonoch, ktoré môžu mať významný vplyv na majetok dieťaťa.

Odmietnutie dedičstva a dohoda dedičov

Za iné než bežné veci možno považovať aj odmietnutie dedičstva. Ak má byť za maloleté dieťa urobený takýto právny úkon, nejde o bežné zastupovanie, ale o konanie, pri ktorom treba osobitne chrániť majetkový záujem dieťaťa.

Dedičstvo netvoria záväzky osobného charakteru, teda plnenia jedinečnej povahy, pri ktorých nemôže byť poručiteľ nikým nahradený. Za ostatné majetkové povinnosti - dlhy, dedič zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Ak zosnulý nemá majetok, ale iba dlhy, dedičstvo môže byť odmietnuté. Aj pri takomto rozhodnutí však treba posúdiť záujem maloletého dediča a zabezpečiť, aby zaň nekonal rodič, ktorý je súčasne osobne zainteresovaný na výsledku konania.

Najlepší záujem maloletého dediča

Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Záujem dieťaťa možno pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka chápať ako zabezpečenie priaznivého a všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, najmä uspokojovaním jeho potrieb.

V dedičskom konaní sa najlepší záujem dieťaťa prejavuje predovšetkým ochranou jeho majetkového podielu, preverovaním dôsledkov navrhovanej dohody a posúdením, či právny úkon neznižuje alebo neohrozuje hodnotu majetku, ktorý má maloletý nadobudnúť.

Účasť maloletého dieťaťa a jeho názor

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine má maloleté dieťa právo vyjadriť sa vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, s prihliadnutím na svoj vek a rozumovú vyspelosť. Tomuto názoru sa venuje pozornosť primeraná veku a vyspelosti dieťaťa.

V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa, s ustanovením § 43 ods. 1 zákona o rodine a v zmysle § 100 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté.

Názor dieťaťa nie je pre súd záväzný. Pri jeho hodnotení sa prihliada na vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť dieťaťa a na povahu právneho úkonu alebo rozhodnutia, o ktorom sa koná.

Maloleté dieťa ako účastník konania je procesne spôsobilé len v obmedzenom rozsahu, ktorú je potrebné posudzovať podľa § 9 Občianskeho zákonníka z hľadiska, či právny úkon alebo procesný úkon v súdnom konaní, ktorý maloletý urobil, bol svojou povahou primeraný rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku.

Rozdiel medzi kolíznym opatrovníkom a vlastným právnikom

Kolízny opatrovník je ustanovený súdom na ochranu dieťaťa v konkrétnom konaní alebo pri konkrétnom právnom úkone. Jeho funkcia vyplýva zo súdneho rozhodnutia a jeho rozsah je určený účelom ustanovenia.

Okrem nákladov na kolízneho opatrovníka môžu dedičia sami poveriť advokátske alebo notárske zastúpenie. Tieto náklady vznikajú dodatočne a riadia sa individuálnymi dohodami o honorári.

Dedičia môžu kedykoľvek sami poveriť právnika alebo notára. Takéto zastúpenie však nenahrádza kolízneho opatrovníka a jeho ustanovenie, ak rodič alebo iný zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať pre konflikt záujmov.

Náklady kolízneho opatrovníka

Náklady nie sú zákonom paušálne upravené. Závisia od rozsahu zastúpenia a okolností konkrétneho prípadu.

Výška nákladov závisí od okolností konkrétneho prípadu. Náklady nie sú paušálne upravené, ale závisia od pracovného zaťaženia a okolností konania.

V praxi sa náklady často uhrádzajú z dedičstva. V závislosti od situácie môže dôjsť aj k inému rozdeleniu nákladov.

Postup ustanovenia v dedičskom konaní

1. V dedičskom konaní sa zistí, že maloletý alebo inak nespôsobilý dedič nemôže konať samostatne.
2. Posúdi sa, či zákonný zástupca môže dieťa zastupovať.
3. Ak je zákonný zástupca sám dedičom alebo existuje iný možný konflikt záujmov, zastupovanie rodičom je vylúčené.
4. Notár ako súdny komisár alebo súd upozorní na potrebu ustanovenia kolízneho opatrovníka.
5. Súd uznesením ustanoví vhodného kolízneho opatrovníka a vymedzí jeho oprávnenia a povinnosti.
6. Kolízny opatrovník sa oboznámi s dedičským konaním a vykoná úkony potrebné na ochranu maloletého dediča.
7. Ak sa uzatvára dohoda alebo vykonáva iný významný právny úkon, príslušný súd posúdi, či je v záujme dieťaťa.
8. Po právoplatnosti uznesenia o schválení právneho úkonu môže notár v dedičskom konaní pokračovať.

Odvolanie proti ustanoveniu

Vymenovanie vykonáva súd. Proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka je prípustné odvolanie v lehote 15 dní.

Námietky sú možné, ak existujú pochybnosti o vhodnosti alebo nevyhnutnosti ustanovenia. Súd je povinný zohľadniť, či sa záujmy navrhovaného opatrovníka nestretávajú so záujmami dieťaťa.

Možnosť vzniesť námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi nie je upravená v žiadnom právnom predpise a nie je teda daná kompetencia súdu ani správneho orgánu o takejto možnosti rozhodnúť.

Ak námietka smeruje proti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako právnickej osobe, vykonať zmenu v ustanovenom kolíznom opatrovníkovi je oprávnený súd.

Príklady konfliktu záujmov pri dedení

Maloleté deti dedia vždy v prvej dedičskej skupine spolu s manželom poručiteľa. Ak tento žije, majú nárok na rovnaký zákonný podiel z dedičstva v prípade, ak poručiteľ závet nezanechal.

Ak poručiteľ mal deti a závetom by majetok odkázal svojej družke, netreba zabudnúť, že deti sú neopomenuteľnými dedičmi, majú teda nárok na svoj krátený zákonný podiel a sú účastníkmi konania spolu s družkou poručiteľa.

V praxi sa môže stať, že poručiteľ bol dvakrát ženatý a zomrel ako rozvedený bez zanechania závetu. V prvej dedičskej skupine teda dedia maloleté deti z prvého a druhého manželstva, ktoré môžu zastupovať v konaní ich matky, pretože nie sú dedičkami.

Ak napríklad jedno z detí poručiteľa nežije, avšak poručiteľa prežilo a závet nezanechalo, jeho právom dedia jeho zákonní dedičia, a to jeho manželka spolu s maloletými deťmi, teda vnukmi poručiteľa.

V tomto prípade už nemôže manželka nebohého syna poručiteľa zastupovať maloletých vnukov poručiteľa, pretože by dochádzalo ku kolízii záujmov a práve v tomto prípade sa ustanovuje kolízny opatrovník.

Majetok, dlhy a zodpovednosť dediča

Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, ktoré naňho prešlo poručiteľovou smrťou.

Ak zosnulý nemá majetok, ale iba dlhy, dedičstvo môže byť odmietnuté. Dedičstvo netvoria záväzky osobného charakteru, teda plnenia jedinečnej povahy, pri ktorých nemôže byť poručiteľ nikým nahradený.

Pri dedičstve zaťaženom dlhmi môže byť dôležité posúdiť, či prijatie dedičstva zodpovedá záujmu maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník preto musí venovať pozornosť nielen aktívam, ale aj pasívam dedičstva.

Prípadová štúdia ustanovenia kolízneho opatrovníka

Okresný súd Žilina uznesením z 18. júna 2009 č.k. 30 P 152/2009-17 v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil maloletému M. P., nar. X. za opatrovníka pre uvedené konanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, pracovisko Kysucké Nové Mesto z dôvodu, že žiaden z rodičov maloletého, o ktorého právach a povinnostiach sa konaná, nemôže tohto v konaní zastupovať.

Tento prípad ilustruje reálne uplatnenie ustanovenia kolízneho opatrovníka, keď je zákonné zastupovanie rodičmi vylúčené z dôvodu konfliktu záujmov. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol poverený úlohou chrániť najlepší záujem dieťaťa v súdnom konaní.

Toto rozhodnutie zabezpečuje, že záujmy dieťaťa sú riadne zastúpené a chránené aj v situáciách, keď rodičia nemôžu konať v jeho mene.

Judikatúra k postaveniu kolízneho opatrovníka

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7 Cdo 6/2011 z 18. júla 2011 uviedol, že kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone.

Podľa tohto rozhodnutia súd musí vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča alebo rodičov. Len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom.

Rozhodnutie R 4/1982 uvádza, že ustanovenie § 31 ods. 2 Zákona o rodine určuje podmienky, za ktorých je vylúčené, aby rodičia ako zákonní zástupcovia zastupovali svoje maloleté deti, a to bez ohľadu na to, či ide o zastupovanie v konaní alebo o zastupovanie pri úkonoch, s ktorými sú spojené hmotnoprávne účinky.

Podľa uznesenia NS SR Cdo 92/2009 zo dňa 19. mája 2009 sa spôsobilosť maloletého na právne úkony posudzuje vždy so zreteľom na povahu právneho úkonu, o ktorý v konkrétnom prípade ide.

Rozdiel medzi opatrovníkom a poručníkom

Ak sú maloleté deti úplnými sirotami, prípadne ak boli ich rodičia zbavení rodičovských práv alebo pozbavení súdom spôsobilosti právne konať v plnom rozsahu, súd im vždy určí opatrovníka, obyčajne je to niekto z rodiny - ten, kto nededí.

Poručník alebo iný zákonný zástupca môže zastupovať maloleté dieťa v rozsahu svojho zákonného oprávnenia, avšak ak sa jeho vlastné záujmy dostanú do konfliktu so záujmami dieťaťa, musí byť pre konkrétne konanie alebo právny úkon ustanovený kolízny opatrovník.

Kolízny opatrovník teda nenahrádza všeobecné postavenie poručníka alebo zákonného zástupcu, ale preberá zastupovanie v konkrétnom rozsahu, v ktorom hrozí konflikt záujmov alebo zákonný zástupca nemôže účinne konať.

tags: #kolizny #opatrovnik #v #dedicskom #konani #anotacia