Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s akútnym infarktom myokardu

Akútny infarkt myokardu (AIM), bežne známy ako srdcový infarkt, je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú a komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť. Cieľom tejto starostlivosti je minimalizovať poškodenie srdcového svalu, zmierniť bolesť, predchádzať komplikáciám a zlepšiť kvalitu života pacienta.

Komplexná starostlivosť zahŕňa včasné rozpoznanie príznakov, prednemocničný manažment, monitorovanie pacienta, podporu diagnostiky a reperfúznej liečby, prevenciu komplikácií, edukáciu, emocionálnu podporu, rehabilitáciu a dlhodobé sledovanie po prepustení z nemocnice.

Význam včasnej starostlivosti pri akútnom infarkte myokardu

Prednemocničná fáza AIM je mimoriadne dôležitou diagnosticko-liečebnou súčasťou celkového nemocničného manažmentu chorých s akútnym infarktom myokardom.

Väčšina úmrtí spôsobených ischemickou chorobou srdca sa vyskytuje v predhospitalizačnej fáze ochorenia a väčšina obetí zomrie skôr, ako im je poskytnutá lekárska pomoc.

V priemere jedna tretina prípadov akútneho infarktu myokardu končí smrťou pacienta pred hospitalizáciou, väčšina z nich počas prvej hodiny od nástupu akútnych príznakov.

Mechanizmom smrti do štyroch hodín býva často komorová fibrilácia a neskôr kardiogénny šok.

Obe príčiny by bolo možné ovplyvniť energickým použitím pohotovej defibrilácie a reperfúznej liečby.

Epidemiologické údaje teda naznačujú, že poskytnutie väčších prostriedkov pre predhospitalizačnú starostlivosť by sa mohlo lepšie prejaviť v znížení pomeru úmrtnosti na akútny infarkt myokardu, ako intenzifikácia nemocničnej liečby.

Patofyziológia akútneho infarktu myokardu

AIM nastáva, keď dôjde k náhlemu prerušeniu prietoku krvi do časti srdcového svalu, čo vedie k jeho ischémii a následnej nekróze.

Akútny infarkt myokardu zapríčiňuje náhla a protrahovaná redukcia prietoku krvi koronárnym riečiskom, ktorá je dôsledkom náhleho uzáveru veľkej koronárnej artérie alebo jej vetvy.

Hlavným mechanizmom, spôsobujúcim uzavretie cievy, je tvorba trombu na aterosklerotickom pláte.

Uzavretie cievy však môže spôsobiť i spazmus a embolizácia trombotického materiálu do intramyokardiálneho riečiska.

Najčastejšou príčinou je prasknutie aterosklerotického plátu v koronárnej artérii, čo vedie k tvorbe trombu, ktorý upchá artériu.

Nedostatok kyslíka a živín spôsobuje poškodenie a odumretie srdcových buniek.

Rozsah poškodenia závisí od miesta a trvania oklúzie, ako aj od prítomnosti kolaterálneho obehu.

Náhla koronárna obštrukcia spôsobuje transmurálnu ischémiu v oblasti, ktorá je určená anatómiou koronárneho riečiska.

V ohrozenom myokarde sa vyvíjajú ireverzibilné zmeny, ktoré začínajú subendokardiálne a postupujú k povrchu, t. j. k epikardu.

Tento spôsob postupu nekrózy bol nazvaný „fenoménom šíriacej sa vlny (nekrózy)“.

Časový faktor a poškodenie myokardu

Časové a priestorové šírenie nekrózy stenou komory predstavuje základný patofyziologický fenomén.

Najdôležitejšou informáciou, vyplývajúcou z týchto experimentálnych pozorovaní je, že poškodzovanie tkaniva myokardu je javom závislým od času.

Rozsah infarktu sa u anestézovaných psov zväčšoval s trvaním koronárnej oklúzie do 6 hodín.

Po 6 hodinách nemala reperfúzia nijaký účinok na veľkosť infarktového ložiska.

Ak sa trombolytická liečba začne jednu hodinu po nástupe príznakov, podarí sa zachrániť 70 % ohrozeného myokardu.

Ak sa však trombolýza začne po piatich hodinách od vzniku infarktu, nie je zabezpečená záchrana myokardu.

Napriek druhovej variabilite pokusy na zvieratách dokázali, že po 6 hodinách trvalej koronárnej oklúzie zostáva viabilných len 10 - 15 % ischemického myokardu.

Z toho vyplýva, že reperfúzia neskôr ako po 3 - 4 hodinách takmer určite nezachráni signifikantné množstvo myokardiálneho svalu.

Pre reálnu záchranu svaloviny platí u ľudí obdobný časový priebeh.

Niektoré faktory, vrátane rozmerov a štruktúry trombu, môžu u jednotlivých pacientov podstatne ovplyvniť trvanie časového okna (času) pre účinnú reperfúziu.

Preexistujúci kolaterálny obeh, ktorý môže obmedziť rozsah infarktu, môže byť zobrazený angiograficky približne u jednej tretiny pacientov s akútnym infarktom myokardu.

Niektoré okolnosti, vrátane preexistujúceho kolaterálneho riečiska, ischemického „preconditioningu“, veku, môžu u človeka zmeniť priebeh myokardiálnej nekrózy.

Intermitentná spontánna reperfúzia môže zabrániť poškodeniu myokardu alebo zmenšiť jeho rozsah.

Preto môže byť niekedy aj relatívne oneskorená terapeutická intervencia úspešná.

Príznaky akútneho infarktu myokardu

Pacienti s AIM zvyčajne pociťujú bolesť na hrudníku, ktorá je zvieravá, tlaková alebo pálivá.

Bolesť môže vyžarovať do ľavej ruky, ramena, krku alebo čeľuste.

Ďalšie príznaky môžu zahŕňať dýchavičnosť, potenie, nevoľnosť, vracanie, závraty a úzkosť.

Bolesť na hrudníku (stenokardia) je rôznorodá a subjektívna.

Jej nástup sa nemusí vždy zhodovať so vznikom koronárnej oklúzie.

Pri akútnom infarkte myokardu môže byť obmedzená prospešnosť z reperfúzie myokardu v dôsledku nepresného odhadu času vzniku oklúzie.

Naopak, koronárna oklúzia môže byť len intermitentná, napriek prítomnosti trvalej bolesti.

Intermitentná anginózna bolesť v pokoji je prodrómom, ktorý je charakteristický pre pacienta s intermitentnou oklúziou a intramyokardiálnymi embolmi z aktivovaných trombocytov.

Pri podozrení na AIM je potrebné venovať pozornosť aj atypickým prejavom, najmä dýchavici, náhlej slabosti, závratom, nevoľnosti, vracaniu, poruchám vedomia alebo nevysvetliteľnému poteniu.

Diagnostika akútneho infarktu myokardu

Diagnostika AIM sa opiera o klinické príznaky, elektrokardiografické vyšetrenie a laboratórne vyšetrenia.

Elektrokardiogram

Elektrokardiogram (EKG): EKG zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca a môže odhaliť charakteristické zmeny, ako sú ST elevácie, depresie alebo inverzie T vĺn, ktoré naznačujú ischémiu alebo infarkt myokardu.

Kontinuálne EKG monitorovanie sa používa na sledovanie srdcovej aktivity a včasné odhalenie arytmií.

Laboratórne vyšetrenia

Krvné testy: Krvné testy sa používajú na meranie hladín srdcových enzýmov, ako sú troponíny, kreatínkináza (CK) a myoglobín.

Zvýšené hladiny týchto enzýmov naznačujú poškodenie srdcového svalu.

Ošetrovateľské pozorovanie

Sestry sledujú stav vedomia pacienta a jeho reakcie na podnety.

Sestry pravidelne hodnotia intenzitu bolesti pacienta a jej charakter.

Sestry pravidelne monitorujú vitálne funkcie, ako sú krvný tlak, srdcová frekvencia, dýchanie a saturácia kyslíkom.

Zmeny v týchto parametroch môžu naznačovať zhoršenie stavu pacienta.

Prednemocničný manažment

Predhospitalizačný manažment zahŕňa rýchle rozpoznanie potenciálne život ohrozujúcej abnormality funkcie srdca, privolanie odbornej pomoci, základné vyšetrenie a zabezpečenie kontinuity starostlivosti až po prijatie v nemocnici.

V tejto fáze zohrávajú alebo môžu zohrať nezriedka rozhodujúcu úlohu práve praktickí všeobecní lekári.

V práci sa rozoberá celkový prednemocničný manažment akútneho infarktu myokardu s akcentáciou na jednotlivé diagnostické ale najmä liečebné postupy, ktoré môže alebo by mohol všeobecný praktický lekár aplikovať v rámci prvého kontaktu s pacientom s podozrením na akútny koronárny syndróm s eleváciou segmentu ST v ekg obraze.

Pri transportovaní nestabilného pacienta je dôležité zabezpečiť plynulé odovzdanie informácií, pretože chyby v komunikácii pracovníkov v predhospitalizačnej a hospitalizačnej fáze často spôsobujú oddialenie potrebnej liečby.

Pre pacienta je nevyhnutná kontinuita starostlivosti po opustení sanitky a po vstupe do nemocnice.

Ošetrovateľská diagnostika

Na základe zozbieraných údajov sestry identifikujú relevantné ošetrovateľské diagnózy, ktoré usmerňujú plán starostlivosti.

• Akútna bolesť súvisiaca s ischémiou myokardu.
• Znížený srdcový výdaj súvisiaci s poškodením srdcového svalu.
• Nedostatočná perfúzia tkanív súvisiaca so zníženým prietokom krvi.
• Úzkosť súvisiaca so strachom zo smrti a neistotou.
• Nedostatok vedomostí súvisiaci s novým ochorením a liečbou.

Ošetrovateľská diagnostika má vychádzať z aktuálneho klinického stavu pacienta, zo subjektívnych ťažkostí, objektívnych nálezov, výsledkov vyšetrení a rizika vzniku komplikácií.

Ošetrovateľské intervencie v akútnej fáze

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s AIM je komplexná a zahŕňa monitorovanie, liečbu, edukáciu a emocionálnu podporu.

Monitorovanie vitálnych funkcií

Sestry pravidelne monitorujú vitálne funkcie, ako sú krvný tlak, srdcová frekvencia, dýchanie a saturácia kyslíkom.

Zmeny v týchto parametroch môžu naznačovať zhoršenie stavu pacienta.

Kontinuálne EKG monitorovanie sa používa na sledovanie srdcovej aktivity a včasné odhalenie arytmií.

Sestry sledujú stav vedomia pacienta a jeho reakcie na podnety.

Sestry pravidelne hodnotia intenzitu bolesti pacienta a jej charakter.

Sestry sledujú pacientov na známky komplikácií, ako sú srdcové zlyhanie, kardiogénny šok, arytmie a trombembolické príhody.

Polohovanie a zabezpečenie pokoja

Pacienta polohujeme do polosediacej polohy, ktorá uľahčuje dýchanie.

V akútnej fáze je potrebné minimalizovať fyzickú námahu, zabezpečiť pokojné prostredie a súčasne sledovať toleranciu každého úkonu.

Zabezpečenie žilového vstupu

Zabezpečíme žilový vstup pre podávanie liekov a tekutín.

Žilový vstup umožňuje rýchle podanie ordinovanej liečby a zabezpečuje pripravenosť na zvládnutie náhleho zhoršenia zdravotného stavu.

Podávanie kyslíka

Pacientom s AIM sa podáva kyslík na zvýšenie saturácie kyslíkom v krvi a zníženie ischémie myokardu.

Podávanie kyslíka a jeho účinok sa sledujú v kontexte saturácie kyslíkom, dýchania a celkového klinického stavu pacienta.

Kontrola bolesti

Na zmiernenie bolesti sa používajú analgetiká, ako sú opiáty (napr. morfín) alebo neopioidné lieky proti bolesti (napr. paracetamol).

Po podaní analgetickej liečby sestra sleduje intenzitu bolesti, krvný tlak, srdcovú frekvenciu, dýchanie, stav vedomia a prípadné nežiaduce účinky.

Podpora liečby ischémie a trombózy

Nitroglycerín je vazodilatans, ktorý rozširuje koronárne artérie a zlepšuje prietok krvi do srdcového svalu.

Podáva sa sublingválne alebo intravenózne.

Antiagreganciá, ako je aspirín a klopidogrel, zabraňujú tvorbe krvných zrazenín a zlepšujú prietok krvi v koronárnych artériách.

Antikoagulanciá, ako je heparín, zabraňujú zväčšovaniu existujúcich krvných zrazenín a tvorbe nových.

Reperfúzna liečba

Reperfúzna terapia je zameraná na obnovenie prietoku krvi v upchatej koronárnej artérii.

Časové okno pre účinnú reperfúziu je obmedzené, preto je potrebné minimalizovať čas od vzniku príznakov po diagnostiku a začatie liečby.

Reperfúzia môže byť zabezpečená trombolýzou alebo perkutánnou koronárnou intervenciou.

Trombolýzy: Trombolytické lieky, ako je streptokináza alebo altepláza, rozpúšťajú krvné zrazeniny a obnovujú prietok krvi.

Perkutánnej koronárnej intervencie (PCI): PCI je minimálne invazívny zákrok, pri ktorom sa pomocou katétra zavedie do koronárnej artérie balónik alebo stent, ktorý rozšíri zúženú alebo upchatú artériu.

Lieky používané pri akútnom infarkte myokardu

Prevencia a včasné rozpoznanie komplikácií

AIM môže viesť k rôznym komplikáciám, ktoré si vyžadujú okamžitú liečbu.

• Arytmie: AIM môže spôsobiť život ohrozujúce arytmie, ako je ventrikulárna tachykardia alebo fibrilácia.
• Srdcové zlyhanie: Poškodenie srdcového svalu môže viesť k zníženiu srdcového výdaja a srdcovému zlyhaniu.
• Kardiogénny šok: Kardiogénny šok je závažný stav, pri ktorom srdce nie je schopné pumpovať dostatok krvi na uspokojenie potrieb tela.
• Ruptúra srdcového svalu: V zriedkavých prípadoch môže dôjsť k ruptúre srdcového svalu, čo je život ohrozujúca komplikácia.
• Trombembolické príhody: AIM zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín, ktoré sa môžu uvoľniť a spôsobiť embóliu do pľúc (pľúcna embólia) alebo mozgu (mozgová príhoda).

Bezprostredne po infarkte myokardu je pacient ohrozený rizikom vzniku srdcovej arytmie, ruptúry srdcového svalu či opakovaného infarktu.

Sestry sledujú pacientov na známky komplikácií, ako sú srdcové zlyhanie, kardiogénny šok, arytmie a trombembolické príhody.

Znaky možného zhoršenia

Zhoršenie bolesti, dýchavica, pokles saturácie kyslíkom, hypotenzia, tachykardia, poruchy vedomia, vznik cyanózy alebo nové zmeny na EKG vyžadujú bezodkladné vyhodnotenie stavu pacienta a informovanie lekára.

Pri podozrení na závažnú arytmiu, kardiogénny šok alebo inú život ohrozujúcu komplikáciu je potrebné postupovať podľa urgentných a resuscitačných štandardov pracoviska.

Všeobecná ošetrovateľská starostlivosť

Starostlivosť o kožu a prevencia dekubitov

Starostlivosť o kožu: Pravidelná kontrola a ošetrovanie kože na prevenciu preležanín.

Riziko poškodenia kože sa zvyšuje pri dlhšom odpočinku na lôžku, zníženej perfúzii tkanív a obmedzenej mobilite.

Výživa

Výživa: Zabezpečenie adekvátnej výživy, v prípade potreby enterálna alebo parenterálna výživa.

Stravovanie je potrebné prispôsobiť zdravotnému stavu pacienta, tolerancii záťaže a odporúčaniam ošetrujúceho tímu.

Hygiena a sebaobsluha

Hygiena: Pomoc pri osobnej hygiene, v prípade potreby zabezpečenie hygienickej starostlivosti.

Pomoc pri hygiene má rešpektovať únavu, dýchavicu, hemodynamickú stabilitu a aktuálnu toleranciu fyzickej aktivity.

Sledovanie diurézy

Sledovanie diurézy: Sledovanie množstva moču na posúdenie funkcie obličiek.

Vývoj diurézy môže poskytovať dôležité informácie o perfúzii obličiek a celkovom stave obehu.

Prevencia imobilizačných komplikácií

Prevencia flebotrombózy, mobilizácia, prevencia a liečba vertebropatií.

Mobilizácia sa vykonáva postupne podľa klinického stavu pacienta a jeho tolerancie fyzickej aktivity.

Hospitalizačná starostlivosť

Po prekonaní akútneho infarktu myokardu zostáva pacient v nemocnici obvykle 5 až 7 dní.

Dĺžka hospitalizácie sa však môže líšiť, a to v závislosti od závažnosti infarktu a prípadných komplikácií.

Počas tohto obdobia je pacient pod neustálym lekárskym dohľadom a monitorujú sa jeho životné funkcie.

Preto je dôležité v prvých dňoch hospitalizácie, okrem samotnej liečby infarktu myokardu, zhodnotiť stav pacienta z dlhodobého hľadiska a nastaviť ho na dlhodobú liečbu s cieľom minimalizovať riziko ďalšieho infarktu myokardu, prípadne inej kardiovaskulárnej príhody.

Už počas hospitalizácie sa začína s mobilizáciou s cieľom zabezpečiť samostatnosť a toleranciu fyzickej aktivity po prepustení.

Rehabilitácia po infarkte začína už v nemocnici, kedy by mal pacient ešte pred prepustením tolerovať chôdzu a byť schopný samostatnej dennej činnosti.

Dôležitou súčasťou tejto fázy je tiež dostatočné poučenie pacienta.

Ošetrujúci lekár by mal pred prepustením z nemocnice pacienta informovať o jeho ochorení a možných komplikáciách, liečebno-rehabilitačnom postupe, no tiež o potrebných zmenách v životnom štýle, stravovaní a fyzickej aktivite.

Edukácia pacienta a rodiny

Sestry poskytujú pacientom a ich rodinám informácie o AIM, jeho príčinách, rizikových faktoroch, liečbe a prevencii.

Dôležitou súčasťou tejto fázy je tiež dostatočné poučenie pacienta o jeho stave, liečbe a potrebných zmenách v životnom štýle.

Pacient by mal byť informovaný o liekoch, ktoré bude užívať, o ich účinkoch a možných vedľajších účinkoch.

Užívanie liekov

Sestry vysvetľujú pacientom, ako správne užívať predpísané lieky, vrátane dávkovania, vedľajších účinkov a interakcií s inými liekmi.

Je dôležité dodržiavať predpísaný liečebný režim a pravidelne navštevovať lekára na kontrolu zdravotného stavu a úpravu liečby.

Rozpoznanie varovných príznakov

Sestry učia pacientov, ako rozpoznať príznaky AIM a kedy vyhľadať lekársku pomoc.

Pacient a jeho rodina by mali poznať význam novovzniknutej alebo zhoršujúcej sa bolesti na hrudníku, dýchavice, výraznej slabosti, potenia, nevoľnosti, porúch vedomia a iných náhlych príznakov.

Životný štýl

Sestry zdôrazňujú dôležitosť zdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa nefajčenie, zdravú stravu, pravidelné cvičenie a udržiavanie zdravej hmotnosti.

Pacient by mal rozumieť tomu, že zmena životného štýlu je neoddeliteľnou súčasťou prevencie opakovaného infarktu.

Rehabilitácia

Sestry informujú pacientov o možnostiach srdcovej rehabilitácie, ktorá pomáha pacientom zotaviť sa po AIM a zlepšiť ich fyzickú kondíciu.

Emocionálna a psychologická podpora

AIM môže byť pre pacientov a ich rodiny stresujúci a traumatický zážitok.

Sestry poskytujú emocionálnu podporu a povzbudenie, pomáhajú pacientom vyrovnať sa s úzkosťou, strachom a depresiou.

Nielen fyzické zdravie je dôležité v rekonvalescencii pacienta po infarkte.

Infarkt myokardu môže mať významný vplyv na psychickú pohodu pacienta.

Časté sú pocity úzkosti, depresie, strachu a neistoty.

V týchto prípadoch je dôležitá psychologická podpora a v prípade potreby aj odborná psychoterapeutická pomoc.

V prípade potreby sestry sprostredkujú kontakt s psychológom alebo psychiatrom.

Psychohygiena, psychologická podpora a konzultácia psychológa so zhodnotením rizika pracovného psychického zaťaženia môže byť v mnohých prípadoch prínosná.

Starostlivosť po prepustení z nemocnice

Pacient po infarkte sa pri prepustení z nemocnice odporučí do starostlivosti ambulantného kardiológa a všeobecného lekára a ostáva určitú dobu práceneschopný (PN).

Táto kontinuálna starostlivosť je kľúčová pre monitorovanie zdravotného stavu pacienta, úpravu liečby a prevenciu komplikácií.

Všeobecného lekára je potrebné navštíviť do 3 pracovných dní od prepustenia - je dôležité priniesť si so sebou aj prepúšťaciu správu z nemocnice.

Všeobecný lekár následne preberá starostlivosť o pacienta, informuje ho o ďalšom postupe (ktorý aj manažuje) a na odporúčanie ošetrujúceho lekára pacientovi predpíše potrebné lieky.

Obvodný lekár vykonáva tiež pravidelné kontroly zdravotného stavu, hodnotí pacientove subjektívne ťažkosti a objektívne nálezy, vrátane laboratórnych parametrov (predovšetkým celkový cholesterol, HDL a LDL cholesterol, triacylglyceroly, glykémiu, obličkové parametre, ionogram a i.), tlaku krvi a srdcovej frekvencie.

Okrem obvodného lekára je nutné navštevovať aj kardiológa.

Návšteva ambulantného kardiológa by sa mala uskutočniť do jedného mesiaca od prepustenia z nemocnice.

Kardiológ zhodnotí stav pacienta, skontroluje výsledky vyšetrení a v prípade potreby upraví liečbu.

Počas tejto úvodnej návštevy by mal kardiológ vykonať kontrolné EKG a echokardiografické vyšetrenie (ECHO) a zhodnotiť niektoré laboratórne parametre (najmä cholesterol).

Kardiológ by mal pacienta počas prvých dvoch rokov kontrolovať raz za 6 mesiacov, prípadne častejšie, ak je to potrebné.

Ambulantný kardiológ manažuje frekvenciu návštev v jeho ambulancii a v prípade potreby zvažuje ďalšie vyšetrenia.

O návštevách kardiológia by mal pacient informovať aj svojho všeobecného lekára, ktorý mu na základe odporúčaní kardiológa taktiež bude môcť predpísať jeho lieky.

Dobrá spolupráca medzi kardiológom a všeobecným lekárom je kľúčová k dosiahnutiu optimálneho manažmentu liečby.

Pracovná neschopnosť po infarkte

Pacient po infarkte ostáva určitú dobu práceneschopný (PN).

Trvanie PN sa môže líšiť a závisí najmä od závažnosti infarktu, komplikácií a charakteru práce pacienta.

Cieľom PN je umožniť pacientovi dostatočný čas na zotavenie a rehabilitáciu.

Lekár posudzuje individuálne zdravotný stav pacienta a určuje dĺžku PN.

Rizikové faktory a ich manažment

Medzi hlavné rizikové faktory infarktu patrí vysoká hladina cholesterolu (tukov) v krvi, hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi) a vysoký krvný tlak a obezita.

Efektívny manažment týchto rizikových faktorov je kľúčový pre prevenciu opakovaného infarktu a zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta.

Cieľom pacienta po infarkte by preto malo byť optimalizovať uvedené parametre a obmedziť ich vplyv na zdravie.

Cholesterol

Vysoká hladina cholesterolu v krvi prispieva k tvorbe aterosklerotických plátov v cievach, ktoré zužujú prietok krvi a zvyšujú riziko vzniku infarktu.

Liečba vysokého cholesterolu zahŕňa zmenu stravy, zvýšenie fyzickej aktivity a užívanie liekov, ako sú statíny.

Dlhodobá liečba sa preto zameriava na zníženie rizika tvorby krvných zrazenín (antitrombotická liečba) a na zníženie hladiny LDL cholesterolu, pretože ten výraznou mierou ovplyvňuje tvorbu aterosklerotického plátu.

Hyperglykémia

Hyperglykémia, charakteristická pre diabetes mellitus, poškodzuje cievy a zvyšuje riziko vzniku infarktu.

Kontrola hladiny cukru v krvi je preto mimoriadne dôležitá.

Vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak zaťažuje srdce a cievy a zvyšuje riziko vzniku infarktu.

Pravidelné sledovanie tlaku krvi a dodržiavanie predpísanej liečby sú súčasťou dlhodobej starostlivosti.

Obezita

Obezita je spojená s vyšším rizikom vzniku infarktu, vysokého krvného tlaku, vysokého cholesterolu a diabetu.

Redukcia hmotnosti je preto dôležitá pre zníženie rizika infarktu.

Zmena životného štýlu

Zmena životného štýlu je neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti po infarkte myokardu.

Zahŕňa zmenu stravovacích návykov, zvýšenie fyzickej aktivity, zanechanie fajčenia a zvládanie stresu.

Výživa po infarkte

Je vhodné obmedziť stravu s vyšším obsahom tukov a jednoduchých sacharidov.

Strava by mala byť bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné produkty, ryby a hydinu.

Je dôležité obmedziť príjem nasýtených tukov, trans-tukov, cholesterolu a sodíka.

V mnohých prípadoch je vhodná konzultácia diétneho špecialistu.

Fyzická aktivita

Vhodná je preto pravidelná fyzická aktivita, ktorá vedie nielen k redukcii hmotnosti, ale aj lepšiemu využitiu živín v organizme, vrátane tukov a cukrov.

Fyzická aktivita pomáha znižovať krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v krvi.

Fyzická aktivita s postupným zvyšovaním záťaže je vhodná už po prepustení z nemocnice.

Už v prvých týždňoch po infarkte je vhodné fyzicky zaťažovať organizmus, a to ideálne rýchlejšou chôdzou aspoň 30 minút denne, aspoň 5 dní v týždni.

Zanechanie fajčenia

Fajčenie cigariet znižuje prekrvenie srdca kyslíkom a zvyšuje srdcovú frekvenciu.

Oba tieto deje zvyšujú riziko infarktu.

Vylúčenie fajčenia je preto jednou z nevyhnutných súčastí zmien životného štýlu.

Zvládanie stresu

Stres môže negatívne ovplyvniť srdce a cievy.

Dôležité je naučiť sa zvládať stres pomocou relaxačných techník, ako sú meditácia, joga alebo dychové cvičenia.

Rehabilitácia po infarkte myokardu

Srdcová rehabilitácia je dôležitou súčasťou starostlivosti o pacientov po AIM.

Programy rehabilitácie pomáhajú pacientom zotaviť sa po AIM, zlepšiť ich fyzickú kondíciu, znížiť riziko ďalších srdcových príhod a zlepšiť kvalitu života.

Rehabilitácia po infarkte začína už v nemocnici, kedy by mal pacient ešte pred prepustením tolerovať chôdzu a byť schopný samostatnej dennej činnosti.

Za predpokladu splnenia tejto podmienky je po 4 - 8 týždňoch vhodné kontaktovať rehabilitačného lekára za účelom zhodnotenia stavu a zostavenia rehabilitačného tréningového programu.

Nárok na rehabilitáciu a kúpeľný pobyt má každý pacient po infarkte myokardu.

Kúpeľnú liečbu by mal odporučiť ošetrujúci lekár (lekár oddelenia, na ktorom bol pacient s infarktom hospitalizovaný), ktorý pacientovi vystaví návrh na kúpeľnú liečbu.

Cieľom kúpeľnej liečby u pacientov po infarkte je detailne prispôsobeným programom fyzickej aktivity ovplyvniť riziko komplikácií a zvýšiť dlhodobú kvalitu života pacientov po infarkte.

Samotný kúpeľný rehabilitačný program u pacientov po infarkte myokardu trvá zvyčajne 4 týždne.

Počas tohto obdobia je pacient v starostlivosti balneoterapeutov a lekára špecializovaného na kúpeľnú liečbu - balneológa, ktorý zhodnotí pacientov zdravotný stav a vytvorí mu rehabilitačný plán.

Ten pozostáva z viacerých liečebných metód vrátane skupinového liečebného telocviku, ergometrického tréningu, terénnej liečby s kardiotachometrom a rehabilitácie v bazéne.

Dlhodobá liečba po infarkte myokardu

Po prekonaní akútneho infarktu myokardu je adekvátna ošetrovateľská starostlivosť a dlhodobá liečba nevyhnutná na minimalizáciu rizika komplikácií a zlepšenie kvality života pacienta.

Cieľom dlhodobej liečby je znížiť riziko reinfarktu, čiže opakovaného infarktu.

Počas prvého roka je liečba väčšinou bez zmeny.

Liečba zvyčajne zahŕňa užívanie liekov, ako sú antiagreganciá (napr. aspirín, klopidogrel), beta-blokátory, ACE inhibítory alebo sartany, statíny a v prípade potreby aj ďalšie lieky.

Antiagreganciá: Znižujú zhlukovaniu krvných doštičiek a tým predchádzajú tvorbe krvných zrazenín v cievach.

Beta-blokátory: Znižujú srdcovú frekvenciu a krvný tlak, čím znižujú záťaž srdca.

ACE Inhibítory alebo Sartany: Rozširujú cievy a znižujú krvný tlak.

Statíny: Znižujú hladinu cholesterolu v krvi.

Jej súčasťou musí byť tiež liečba prípadných súvisiacich ochorení ako artériová hypertenzia, cukrovka či srdcové zlyhávanie, keďže iba komplexnou liečbou je možné docieliť uspokojivý zdravotný stav pacienta.

Je dôležité dodržiavať predpísaný liečebný režim a pravidelne navštevovať lekára na kontrolu zdravotného stavu a úpravu liečby.

Úlohy sestry v kontinuálnej starostlivosti

Sestra sa podieľa na monitorovaní zdravotného stavu, sledovaní účinku liečby, hodnotení bolesti, kontrole vitálnych funkcií, prevencii komplikácií a podpore postupnej mobilizácie.

Súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti je aj edukácia pacienta a rodiny, overenie porozumenia odporúčaniam, podpora adherencie k liečbe a koordinácia nadväzujúcej starostlivosti.

Ošetrovateľská starostlivosť má zohľadňovať fyzické potreby pacienta, jeho psychický stav, schopnosť sebaobsluhy, sociálne podmienky a pripravenosť na návrat do domáceho prostredia.

Po prekonaní akútneho infarktu myokardu zostáva pacient v nemocnici obvykle 5 až 7 dní, no potreba odbornej podpory, edukácie, rehabilitácie a kontroly rizikových faktorov pokračuje aj po prepustení.

tags: #komplexna #osetrovatelska #starostlivost #o #pacienta #s