Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa v bežnej reči označuje ako „sociálka“, sám nemôže právoplatne zakázať matke styk s deťmi. O obmedzení alebo úplnom zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom rozhoduje súd, a to iba vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme maloletého dieťaťa.
ÚPSVaR však môže situáciu preveriť, vykonať sociálne šetrenie, zisťovať pomery v rodine, komunikovať s rodičmi a dieťaťom, upozorniť na ohrozenie dieťaťa a podať súdu podnet alebo návrh na prijatie opatrení. Konečné rozhodnutie o zákaze alebo obmedzení styku preto patrí súdu, nie samotnému úradu.
Kedy môže súd zakázať alebo obmedziť styk rodiča s dieťaťom
Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine platí: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.“
Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt s rodičom.
Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Súd je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na obmedzenie, príp. zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom povinný spoľahlivo zistiť dôvod, prečo bol návrh podaný.
Rozdiel medzi obmedzením a zákazom styku
Pri zákaze styku rodiča s dieťaťom sa rodičovi v celom rozsahu odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom, avšak pri obmedzení zostáva právo na styk v určitej miere zachované, aj keď podlieha súdom určeným obmedzeniam.
V prípade zákazu nie je rodič po právoplatnosti súdneho rozhodnutia oprávnený sa s dieťaťom vôbec stretávať, v prípade obmedzenia styku súd napríklad rozhodne, že rodič sa môže s dieťaťom stýkať len pár hodín za mesiac.
Obmedzený styk môže byť nastavený rôznym spôsobom. Súd môže určiť kratší čas stretnutí, presné dni a hodiny, miesto odovzdávania dieťaťa, styk iba v prítomnosti druhého rodiča alebo styk pod dohľadom inej dospelej osoby.
Aké dôvody môžu viesť k zásahu do styku
Dôvody pre obmedzenie alebo zákaz styku môžu byť rôzne. Môže ísť o situácie, keď rodič dieťa týra, zneužíva, zanedbáva alebo inak ohrozuje jeho vývoj.
Pri zohľadňovaní záujmu dieťaťa sa pritom prihliada nielen na ohrozenie jeho fyzického alebo psychického zdravia, ale aj na ohrozenie jeho mravného vývoja. Prihliada sa tiež na hľadisko možnej nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa, a to so zreteľom na spôsob života, ktorý rodič vedie.
Zákaz styku môže byť odôvodnený aj inou ujmou než fyzickou či psychickou - a to morálnou, osobnostnou a pod.
- týranie alebo zneužívanie dieťaťa,
- závažné zanedbávanie starostlivosti,
- násilné správanie alebo vážne vyhrážky,
- psychické týranie, citové vydieranie a manipulácia,
- správanie, ktoré vážne ohrozuje psychické zdravie dieťaťa,
- správanie ohrozujúce mravný vývoj dieťaťa,
- závažná závislosť alebo spôsob života rodiča, ktorý predstavuje pre dieťa konkrétne riziko,
- zneužívanie rodičovskej zodpovednosti alebo jej závažné zanedbávanie.
Obmedziť alebo zakázať styk je možné len vtedy, ak sa zistia také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti. Súd takto môže rozhodnúť len ak bude preukázané, že rodič zneužil svoju rodičovskú zodpovednosť alebo rodič svoju rodičovskú zodpovednosť závažným spôsobom zanedbáva. Nestačí však len ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej starostlivosti.
Samotné partnerské problémy zvyčajne nestačia
Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi, a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom.
Samotná skutočnosť, že rodič klame, podvádza, zanedbáva partnerské povinnosti, chodí do spoločnosti alebo že sa rodičia často hádajú, nemusí automaticky odôvodňovať zákaz styku. Rozhodujúce je, či sa konkrétne správanie rodiča prejavuje aj vo vzťahu k dieťaťu a či dieťa skutočne ohrozuje.
Ak však násilie, závislosť, vyhrážky, psychické týranie alebo dlhodobé konflikty priamo zasahujú dieťa a ohrozujú jeho zdravie alebo vývoj, súd ich musí posúdiť z hľadiska najlepšieho záujmu dieťaťa.
Čo môže a nemôže urobiť ÚPSVaR
Ak má niekto dôvodnú domnienku o zanedbávaní starostlivosti o dieťa, môže podať podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na prešetrenie. ÚPSVaR prešetrí situáciu a zistí, či sú v starostlivosti o dieťa nedostatky.
ÚPSVaR môže preverovať podmienky, v ktorých dieťa žije, hovoriť s rodičmi, zisťovať stanovisko dieťaťa primerane jeho veku a rozumovej vyspelosti a vyhodnocovať, či je dieťa ohrozené. Môže tiež spolupracovať so súdom a navrhovať vhodné opatrenia.
Úrad však sám nemôže nahradiť súdne rozhodnutie o zákaze styku. Rodič nemôže dostať trvalý zákaz styku iba na základe jednostranného rozhodnutia sociálnej pracovníčky alebo pracovníka ÚPSVaR.
Ak je dieťa bezprostredne ohrozené, môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie právne a ochranné postupy podľa okolností prípadu. Pri násilí alebo bezprostrednej hrozbe sa možno obrátiť na políciu; otázka trestného oznámenia a otázka úpravy styku s dieťaťom sú však dve rozdielne veci.
Prečo je rozhodujúci súd
Právo styku rodiča s dieťaťom je jeho právom, ktoré mu vznikne v okamihu, keď je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Do doby, keď je dieťa v starostlivosti obidvoch rodičov je právo styku s dieťaťom „konzumované“ právom mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu aj prostredníctvom osobnej starostlivosti. V prípade, ak je dieťa zverené do striedavej starostlivosti, právo styku nevznikne.
Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom.
Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“.
Najlepší záujem dieťaťa má prednosť
V slovenskom právnom systéme je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
V otázke rozvodu a úprave styku s dieťaťom je vždy prioritný záujem dieťaťa, pretože dieťa je ten, kto trpí najviac počas rozvodu.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané.
Názor dieťaťa
Dieťa nie je možné prinútiť k tomu, aby sa s rodičom stretávalo proti svojej vôli, ale názor dieťaťa sa posudzuje podľa jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Aj z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné, aby súd poznal aj názor maloletého dieťaťa, a to za predpokladu, že dieťa je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť vyjadriť vo vzťahu k súdu svoj samostatný názor.
Pritom k takto vyjadrenému názoru musí súd venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Súd zisťuje aj názor maloletého, samozrejme ak je vzhľadom na jeho vek a celkovú rozumovú vyspelosť tento svoj názor vo vzťahu k súdu vyjadriť.
Názor dieťaťa však nie je jediným rozhodujúcim kritériom. Súd musí skúmať, či je názor slobodný, stabilný a primeraný veku dieťaťa, alebo či mohol vzniknúť v dôsledku tlaku, manipulácie alebo zámerného pôsobenia jedného z rodičov.
Takisto nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa.
Manipulácia dieťaťa a bránenie v styku
Súdy sú jednoznačne povinné zisťovať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie, resp. záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Ak súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku.
Práve naopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil.
V prípade, ak má súd za preukázané, že príčinou odmietania je správanie preferenčného rodiča, potom by súd mal bez návrhu riešiť postoj tohto rodiča a nariadiť mu odborné poradenstvo podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine.
Súd je povinný poučiť preferenčného rodiča o následkoch jeho pôsobenia na dieťa a ďalšie právne prostriedky, ktoré môže použiť, aby zabezpečil pre dieťa riadne naplnenie jeho práv, vrátane zmeny zverenia podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine.
Dokazovanie pred súdom
Súd je povinný v prípade, ak je to možné, uprednostniť menej intenzívny zásah do rodičovských práv a povinností pred intenzívnejším.
V aplikačnej praxi súd spravidla vykonáva rozsiahle dokazovanie, napríklad výsluchom rodičov, dieťaťa, svedkov a znaleckým dokazovaním.
Pri návrhu na obmedzenie alebo zákaz styku je dôležité uviesť konkrétne udalosti, ich dátumy, spôsob, akým ovplyvnili dieťa, a dôkazy, ktoré ich podporujú.
- lekárske správy a psychologické alebo psychiatrické nálezy,
- správy zo školy, škôlky alebo poradne,
- správy a záznamy ÚPSVaR,
- policajné záznamy a trestné oznámenia,
- svedecké výpovede osôb, ktoré poznajú situáciu,
- SMS správy, e-maily a iná komunikácia,
- záznamy o nedodržiavaní súdneho rozhodnutia,
- doklady o konkrétnych prejavoch násilia, vyhrážok alebo zanedbávania.
Ak máte dôkazy k tomu, že otec rozhodnutie nerešpektuje, tak ich k návrhu pripojte. Napríklad v podobe SMS správ, či iných.
Pri dokazovaní je dôležité odlišovať všeobecné hodnotenie rodiča od konkrétnych skutočností. Tvrdenie, že rodič je „nezodpovedný“ alebo „nemá záujem“, má menšiu váhu než presný opis udalostí, ktoré preukazujú, že dieťa ostalo bez potrebnej starostlivosti alebo bolo vystavené násiliu, alkoholu, vyhrážkam či psychickému tlaku.
Neodkladné opatrenie
Pokiaľ budete otcovi detí svojvoľne brániť v styku s deťmi, môže sa stať, že aj on sa obráti na súd a následne sa bude domáhať výkonu rozhodnutia vo veci maloletých detí.
Pokiaľ je to vzhľadom na Vašu situáciu neúnosné a je potrebné bezodkladne upraviť Vaše pomery, môžete podať na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Priateľ môže spolu s návrhom na úpravu styku podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dokým súd nerozhodne vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné odôvodniť, že tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, nakoľko bránenie v styku s deťmi môže viesť k úplnému odcudzeniu rodiča s nimi.
Neodkladné opatrenie môže dočasne upraviť styk, ak je potrebné pomery upraviť ešte pred konečným rozhodnutím. Jeho vydanie však treba odôvodniť konkrétnym a naliehavým ohrozením, nie iba všeobecným nesúhlasom so správaním druhého rodiča.
Ak rodičia nemajú súdne upravený styk
Ak nemáte súdnou cestou určený styk a dieťa je vo Vašej osobnej starostlivosti, tak máte právo určovať styk Vy.
Samozrejme, otec dieťaťa má rovnaké rodičovské práva ako Vy a ak bude mať za to, že mu obmedzujete styk až príliš, bude sa môcť domáhať svojho práva na súde.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd aj tak podľa zákona musí upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Súd neurčí styk s rodičom iba vtedy, ak rodičia úpravu styku vyslovene žiadajú neupraviť.
Ak sa rodičia dokážu dohodnúť, môžu upraviť starostlivosť a styk rodičovskou dohodou. Dohoda medzi rodičmi však musí byť v súlade so záujmom dieťaťa a v príslušných prípadoch môže byť predložená súdu na schválenie.
| Situácia | Odporúčaný postup |
|---|---|
| Dohoda medzi rodičmi | Písomná dohoda, možnosť nechať ju schváliť súdom. |
| Nemožnosť dohody | Podanie návrhu na súd na úpravu styku. |
| Ohrozenie dieťaťa | Podnet na ÚPSVaR a návrh na obmedzenie styku. |
Zverenie dieťaťa a úprava styku
Ak máte spoločné deti, môžete sa o starostlivosti o deti dohodnúť aj bez zásahu súdu. Ak sa dokážete dohodnúť, tak ide o ideálny prípad.
Ak Vaše vzájomné vzťahy nie sú ideálne, tak je možnosťou navštíviť aj mediátora, aby Vám k nejakej dohode pomohol dospieť.
Ak rodičia spolu nežijú a starostlivosť ani styk nie sú upravené, možno podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. V návrhu možno žiadať zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, určenie výživného a presnú úpravu styku druhého rodiča s dieťaťom.
Ak sú rodičia rozvedení, s rozvodovým konaním je vždy spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Súčasťou rodičovských práv je aj právo na styk s maloletým dieťaťom - právo toho rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do starostlivosti.
Zmena už existujúceho rozhodnutia
Súdom určený styk rodiča s dieťaťom možno neskôr zmeniť. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku má rodič právo kedykoľvek podať návrh na začatie nového konania o úprave styku so svojim dieťaťom, ak sa zmenia pomery.
Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemôže byť definitívne a súd sa po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté.
V prípade obmedzenia styku rodiča s dieťaťom by mali byť vytvárané predpoklady na to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.
Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje.
Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohoto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným.
Povinnosť súdu pracovať na obnove vzťahu
Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom.
Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne.
Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.
Práve naopak, širším záujmom dieťaťa, ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a konajúci súd úpravou styku splnil svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko pre to, aby vzťah medzi otcom a dieťaťom sa prehĺbil, vrátiť dieťaťu pocit citovej istoty narušený rozpadom pôvodnej rodiny a vytvoriť pocit spolupatričnosti, istoty a bezpečia tak v rodine matky, ako aj otca.
Keď rodič opakovane bráni styku
Podľa § 25 ods. 4 ZR „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom (…), súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“
Dôležité je, aby rodič, ktorý je ukrátený na svojom práve stýkať sa so svojím dieťaťom, vedel objektívne preukázať jednak určité nastavenie režimu osobnej starostlivosti, jednak jeho opakované, bezdôvodné a zámerné porušovanie druhým rodičom.
Nepostačuje výrok súdu, ktorým „ponecháva úpravu styku na dohodu rodičov“ alebo ktorým „súd styk s maloletým dieťaťom upravuje bez obmedzenia“.
V týchto prípadoch ide o tzv. nevykonateľné súdne rozhodnutia a bude potrebné, aby sa oprávnený rodič domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom v samostatnom súdnom konaní.
Výživné a zákaz styku
Obmedzenie alebo zákaz styku s dieťaťom sám osebe nemá vplyv na ďalšie rodičovské práva a povinnosti.
Z uvedeného dôvodu bude otec dieťaťa, ktorému bol uložený zákaz alebo obmedzenie styku s dieťaťom, aj naďalej povinný platiť na dieťa výživné.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je ich zákonná povinnosť, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ostatné okolnosti, napríklad bránenie v styku s deťmi zo strany druhého rodiča.
Výživné preto nemožno svojvoľne prestať platiť iba preto, že rodič nemá umožnený styk s dieťaťom, rovnako ako nemožno svojvoľne brániť styku iba preto, že druhý rodič neplatí výživné.
Praktický postup pri obave o bezpečie dieťaťa
- Ak existuje podozrenie na ohrozenie dieťaťa, spíšte konkrétne udalosti, dátumy a okolnosti.
- Uchovajte komunikáciu, lekárske správy, policajné záznamy a ďalšie dôkazy.
- Obráťte sa na ÚPSVaR a požiadajte o preverenie situácie.
- Podľa okolností podajte na súd návrh na úpravu alebo zmenu styku.
- Ak je situácia naliehavá, zvážte návrh na neodkladné opatrenie.
- Ak ide o násilie alebo bezprostredné vyhrážky, obráťte sa aj na políciu.
- V návrhu uveďte, či žiadate úplný zákaz, kratší styk, styk za Vašej prítomnosti alebo styk pod dohľadom inej osoby.
Ak nemáte financie na právnika, potom si možno zajednať termín v Centre právnej pomoci a oni pomôžu spísať návrh a poskytnú aj poradenstvo.
Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný.
Rozhodujúce preto nie je to, či chce matka alebo otec kontakt úplne prerušiť, ale či je konkrétny rozsah styku bezpečný a zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa.
