Môžem v práci zamlčať, že som držiteľom ZŤP?

Samotné držanie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) spravidla neznamená, že ho musíte automaticky oznámiť zamestnávateľovi. Pre pracovnoprávne účely je však rozhodujúce rozlišovať medzi preukazom ŤZP vydaným úradom práce a statusom zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorý je podľa Zákonníka práce spojený s uznaním invalidity a predložením rozhodnutia o invalidnom dôchodku zamestnávateľovi.

Ak zamestnávateľovi neoznámite, že ste držiteľom preukazu ŤZP alebo že ste invalidný, nemusí vedieť uplatniť niektoré osobitné povinnosti, zvýšenú ochranu pri výpovedi ani príslušné odvodové a iné výhody. Zároveň však zamestnávateľ nemôže požadovať údaje o vašom zdravotnom stave bez právneho dôvodu a nesmie vás diskriminovať z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia.

Preukaz ŤZP a invalidita nie sú to isté

Preukaz ZŤP (zdravotne ťažko postihnutý) je doklad, ktorý potvrdzuje status osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Slúži na uplatnenie kompenzácií a zliav, ktoré sú určené na zmiernenie sociálnych dôsledkov ŤZP.

Je dôležité rozlišovať medzi preukazom ZŤP a invalidným dôchodkom, nakoľko preukaz ZŤP nemá nič spoločné s invalidným dôchodkom. Preukaz ZŤP vydáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na základe posúdenia zdravotného stavu, zatiaľ čo invalidný dôchodok priznáva Sociálna poisťovňa na základe úplne iného zákona.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Preukaz fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom úrad vyhotoví osobe, ak z integrovaného posudku alebo z rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na sprievodcu.

Kto sa považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím

Podľa Zákonníka práce je zamestnancom so zdravotným postihnutím taký zamestnanec, ktorý je uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení a ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

Za invalidného sa považuje taký zamestnanec, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pod pojmom „dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav“ je potrebné vnímať taký nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca, ktorý trvá viac ako jeden rok.

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zamestnanec so zdravotným postihnutím tak nemusí byť súčasne aj zdravotne ťažko postihnutým. Je však potrebné si uvedomiť, že pojmy zamestnanec so zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá.

Je povinnosť oznámiť ŤZP zamestnávateľovi?

Pri nástupe do zamestnania preto nezabudnite svojmu zamestnávateľovi oznámiť, že ste držiteľom preukazu ZŤP. Poistenec musí zdravotnej poisťovni oznámiť, že sa mu mení sadzba poistného kvôli uznaniu za ťažko zdravotne postihnutého.

Z uvedeného však nemožno vyvodiť, že každý držiteľ preukazu ŤZP musí zamestnávateľovi automaticky odovzdať všetky zdravotné dokumenty. Pre pracovnoprávne účely je podstatné, aký konkrétny status chcete uplatniť a na aký účel sa zdravotné údaje požadujú.

Ak chcete, aby sa na vás uplatňoval status zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa Zákonníka práce alebo zákona o službách zamestnanosti, musíte zamestnávateľovi predložiť rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Občan so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite, nie je možné započítať na účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Osoba, ktorá má len preukaz ZŤP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, sa na tento účel nezapočítava do počtu zamestnaných zdravotne postihnutých. Pri importe údajov z informačného systému na portál je nevyhnutné zoznam vyčistiť tak, aby obsahoval len osoby uznané ako zdravotne postihnuté rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne.

Kedy môže mať oznámenie praktický význam

Oznámenie môže byť dôležité najmä vtedy, ak potrebujete primerane prispôsobiť pracovné podmienky svojmu zdravotnému stavu, chcete využiť znížené zdravotné odvody alebo potrebujete, aby zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru rešpektoval osobitnú ochranu zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom so zdravotným postihnutím pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Okrem toho zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia.

Na vykonanie uvedenej zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ povinný vykonať primerané prispôsobenia a iné vhodné opatrenia, aby tým umožnil osobe so zdravotným postihnutím nielen vstúpiť do zamestnania, ale tiež absolvovať odbornú prípravu.

Ak zamestnávateľ o zdravotnom postihnutí nevie, nemusí byť schopný primerané opatrenia vykonať. Oznámenie preto môže byť v záujme zamestnanca, najmä ak zdravotné obmedzenie ovplyvňuje organizáciu práce, pracovné prostredie, pracovný čas alebo bezpečný výkon konkrétnej práce.

Znížené zdravotné odvody

Automaticky tak budete každý mesiac vy aj váš zamestnávateľ platiť znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Odvody do zdravotnej poisťovne pre ZŤP osoby sú polovičné.

Sadzba poistného je pre ZŤP osobu ako zamestnanca 2% z vymeriavacieho základu, namiesto 4%. Ak je ZŤP osoba samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník (SZČO), zaplatí odvody vo výške 7% z vymeriavacieho základu, namiesto 14%.

Pre zamestnávateľa osoby so ZŤP je sadzba poistného do zdravotnej poisťovne vo výške 5% z vymeriavacieho základu. Štandardne by inak platil 10%.

V prechodnom období od 1.1 2024 do 31.12 2027 boli tieto odvody pre zamestnávateľa zvýšené na 5,5% (§ 38ezg ods. 4 zákon č. 580/2004 Z.z.). Rovnaké odvody sa vzťahujú aj na osobu uznanú za invalidnú.

Ochrana pred diskrimináciou

Zákonník práce už v základných zásadách zakotvuje povinnosť zamestnávateľov zabezpečovať zamestnancom so zdravotným postihnutím pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. Okrem toho zakazuje diskrimináciu aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia.

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 ustanovuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky ženám, mladistvým a osobám so zdravotným postihnutím.

Prijímané opatrenia však nesmú byť pre zamestnávateľa neprimeraným bremenom, t. j. za tým účelom by mali byť dostatočne kompenzované na trhu práce v rámci sociálnej politiky toho - ktorého štátu.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím

Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.

Ďalej je zamestnávateľ povinný utvárať podmienky, aby zamestnanec mal možnosť pracovného uplatnenia a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

• zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím,
• poskytovať úradu na základe jeho žiadosti údaje z evidencie,
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Vedená evidencia obsahuje meno a priezvisko, rodné číslo alebo iný identifikátor, percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dátum uznania za invalidného, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, názov a kód zamestnania podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní.

Uvedená povinnosť poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny údaje z evidencie vznikla až od 1. 1. 2023. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávatelia sú povinní zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Ak ste zamestnávateľ, ktorý má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemáte povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Ak by mal napríklad práve 20 zamestnancov a na úrade práce by evidovali uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím, mal by povinnosť zamestnať 1 zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zamestnanec so zdravotným postihnutím vyšším ako 70 % sa na účely zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započítava zamestnávateľovi tak, ako keby zamestnával troch takých občanov.

Za zamestnanca sa považujú fyzické osoby v pracovnom pomere a obdobnom pracovnom vzťahu, nie fyzické osoby, s ktorými má zamestnávateľ uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo hlavný pracovný pomer.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím sa prepočítava na trvanie pracovného pomeru v čase jeho invalidity na kalendárne dni.

Náhradné plnenie a odvod

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu si môže zamestnávateľ splniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov.

Zamestnávateľ môže na účel splnenia tzv. povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím zadať zákazku integračnému podniku, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria zamestnanci so zdravotným postihnutím, chránenej dielni, fyzickej osobe, ktorá sama je osobou so zdravotným postihnutím a prevádzkuje alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

Ak zamestnávateľ nezamestnáva povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím, môže si túto povinnosť splniť aj náhradným spôsobom, napríklad zadaním zákazky alebo odobratím výrobkov alebo služieb od chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.

Odvod sa vzťahuje na každého zamestnanca, ktorý mu chýba na splnenie tejto povinnosti. Ak by mal zamestnávateľ povinnosť zamestnávať dvoch zamestnancov so zdravotným postihnutím, ale zamestnával by len jedného, musel by uhradiť sankciu v podobe finančného odvodu za absenciu jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je už možné len elektronicky a to, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Zaslanie cez portál alebo poštou nie je možné, nebude akceptované ako splnenie povinnosti zamestnávateľa.

Zaškoľovanie a rekvalifikácia

Zamestnávateľ umožňuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím teoretickú prípravu alebo praktickú prípravu (rekvalifikáciu) s cieľom zachovať, zvýšiť, rozšíriť alebo zmeniť doterajšiu kvalifikáciu alebo ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.

Rekvalifikácia, ktorú vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia zamestnanca so zdravotným postihnutím, sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Mimo pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob jej zabezpečenia. Výkon rekvalifikácie sa realizuje v pracovnom čase zamestnanca, pričom je klasifikovaný ako prekážka v práci na strane zamestnanca, za ktorú však má právo na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

Rozvrhnutie pracovného času

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.

Ak zdravotný stav vyžaduje osobitný režim práce, jeho uplatnenie môže byť jednoduchšie, ak zamestnanec zamestnávateľovi včas oznámi relevantné zdravotné obmedzenie a predloží potrebný doklad v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na posúdenie pracovných podmienok.

Výpoveď a zvýšená ochrana

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

S výpoveďou z pracovného pomeru musí najskôr súhlasiť úrad práce. Pokiaľ by zamestnávateľ neurobil a dal zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď aj bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná.

Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Relatívnej neplatnosti podanej výpovede sa zamestnanec so zdravotným postihnutím môže dovolávať na príslušnom súde.

V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená. Z hľadiska ochrany pracovníka podľa Zákonníka práce nie je právne významné, že takéto rozhodnutie bolo vydané v čase, keď pracovník bol mladistvý, ani že zamestnávateľ v čase výpovede o tomto rozhodnutí nevedel.

Výnimky z povinnosti súhlasu úradu práce

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

• zamestnanec so zdravotným postihnutím dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok,
• výpovedným dôvodom je zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti,
• výpovedným dôvodom je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom,
• zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
• existujú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Prerokovanie výpovede a súdne uplatnenie neplatnosti

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Zároveň v zmysle aktuálne platnej právnej úpravy zamestnávateľ je povinný bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím, že podal žiadosť úradu práce o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná.

V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Okrem toho môže zamestnanec požadovať aj náhradu mzdy. V prípade výpovede zo strany zamestnanca so zdravotným postihnutím úrad práce, sociálnych veci a rodiny neudeľuje súhlas zamestnancovi so zdravotným postihnutím, nakoľko ide o slobodné rozhodnutie zamestnanca.

Čo hrozí, ak zdravotné postihnutie zamlčíte

Ak zamlčíte iba skutočnosť, že ste držiteľom preukazu ŤZP, spravidla tým neporušíte pracovnú povinnosť, pretože samotný preukaz ŤZP automaticky neznamená status zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa Zákonníka práce.

Môžete však prísť o možnosť uplatniť znížené zdravotné odvody, primerané prispôsobenie pracovných podmienok alebo niektoré ďalšie práva a výhody, ktoré sú viazané na oznámenie relevantného statusu a predloženie príslušného dokladu.

Ak zatajenie zdravotného stavu vedie k tomu, že zamestnanec nie je schopný bezpečne vykonávať dohodnutú prácu alebo nesplní povinnosti súvisiace s pracovnou zdravotnou spôsobilosťou, môže vzniknúť pracovnoprávny problém. Rozhodujúce však nie je samotné označenie ŤZP, ale vplyv konkrétneho zdravotného stavu na výkon práce a splnenie zákonných požiadaviek.

Zamestnávateľ zároveň nesmie používať zdravotné údaje na diskrimináciu. Prijímané opatrenia však nesmú byť pre zamestnávateľa neprimeraným bremenom, t. j. za tým účelom by mali byť dostatočne kompenzované na trhu práce v rámci sociálnej politiky toho - ktorého štátu.

Príspevky a podpora pre zamestnávateľov

Uvedenú kompenzáciu predstavujú napríklad rôzne formy príspevkov, ako príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní a pod.

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ktorý pre zamestnávateľa vykonáva prácu najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času.

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, majú nárok na rôzne príspevky a úľavy, napríklad príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a príspevok na mzdy zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, majú nárok na zníženú sadzbu poistného.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.

Chránené dielne a chránené pracoviská, ako aj už vyššie spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti.

V súčasnosti chránené dielne a pracoviská poskytujú široké spektrum predmetov činností, od fotografických činností, reklamných činností, realizáciu predstavení, peňažného sprostredkovania po služby pre tlač a médiá, maloobchod, výrobu odevov, vedenie účtovníctva, kozmetické služby a pod.

Výhody držiteľa preukazu ŤZP mimo pracovného pomeru

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím slúži aj na uplatnenie zliav a výhod. Napríklad v kultúre, doprave, v oblasti miestnych daní.

Okrem vyššie uvedených príspevkov má osoba vlastniaca preukaz ZŤP nárok aj na rôzne zľavy v oblasti dopravy, financií, či kultúry a voľného času.

• zľavy na vstupné do múzeí, galérií, kultúrnych a športových podujatí,
• zľavy na stravovanie, tovary a služby,
• daňové úľavy a sociálne benefity,
• oslobodenie od niektorých poplatkov za úradné úkony,
• zľavy na cestovné,
• možnosť parkovania na vyhradených miestach pri splnení osobitných podmienok,
• finančné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP.

Veľmi dôležitou súčasťou systému pomoci sú aj finančné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP. Tie vyplývajú zo zákona č. 447/2008 Z. z. a poskytuje ich štát prostredníctvom úradov práce.

Zahŕňajú široké spektrum pomoci - od príspevku na osobnú asistenciu, cez príspevok na opatrovanie, až po zaplatenie nákladov spojených s úpravou bývania, kúpu kompenzačných pomôcok alebo aj motorového vozidla.

Nárok na tieto príspevky nevzniká automaticky so spomínaným preukazom ZŤP osoby. Treba o nich požiadať príslušný UPSVaR. Ten ich buď schváli alebo zamietne.

Preukaz ŤZP so sprievodcom

Preukaz ZŤP so sprievodcom je určený pre osoby, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Tento preukaz má oranžový pruh a opravňuje sprievodcu osoby s ŤZP na bezplatnú prepravu.

Osoba s ŤZP je odkázaná na sprievodcu vtedy, ak funkčné dôsledky jej zdravotného stavu nemožno v oblasti mobility, orientácie alebo komunikácie so spoločenským prostredím prekonať bez sprievodu inej fyzickej osoby alebo psa so špeciálnym výcvikom.

Žiadosť o preukaz ŤZP

Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP a preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom je potrebné podať na príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ŤZP a preukazu fyzickej osoby s ŤZP so sprievodcom je potrebné podať na príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. O preukaz môže oprávnená osoba požiadať aj žiadosťou podanou elektronickými prostriedkami a podpísanou zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby.

Ak osoba má vydaný právoplatný integrovaný posudok a má záujem o vyhotovenie preukazu, úrad jej tento preukaz vyhotoví na základe integrovaného posudku.

Osoba, ktorá nechce byť posúdená v integrovanej posudkovej činnosti, nakoľko má záujem výlučne o preukaz, má možnosť podať si žiadosť o vyhotovenie preukazu.

Úrad v konaní o preukaze vykoná len lekársku posudkovú činnosť a vydá rozhodnutie o preukaze. Podmienkou pre takéto konanie o preukaze je, že osoba nemá právoplatný integrovaný posudok.

O vydaní preukazu ZŤP budete informovaní písomným rozhodnutím ÚPSVaR. V prípade, že chcete podať odvolanie voči rozhodnutiu, je potrebné tak urobiť v lehote 15 dní.

Ako prakticky postupovať pri oznámení zamestnávateľovi

1. Určte si, či oznamujete iba držanie preukazu ŤZP, alebo aj invaliditu uznanú Sociálnou poisťovňou.
2. Ak chcete uplatniť status zamestnanca so zdravotným postihnutím, predložte zamestnávateľovi rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
3. Ak žiadate o primerané prispôsobenie práce, oznámte konkrétne pracovné obmedzenie a opatrenie potrebné na výkon práce.
4. Ak chcete uplatniť znížené zdravotné odvody, oznámte zmenu zdravotnej poisťovni a postupujte podľa jej požiadaviek.
5. Odovzdávajte iba doklady a údaje potrebné na konkrétny účel.
6. Oznámenie vykonajte preukázateľne, aby bolo zrejmé, odkedy zamestnávateľ o relevantnom statuse alebo obmedzení vie.

Ak teda máte iba preukaz ŤZP a nechcete využívať osobitné pracovné práva alebo odvodové výhody, jeho oznámenie zamestnávateľovi spravidla nie je nevyhnutné. Ak ste však invalidný, potrebujete prispôsobenie pracovných podmienok alebo chcete, aby sa na vás vzťahovala zvýšená ochrana pri výpovedi, zamlčanie môže viesť k tomu, že zamestnávateľ nebude môcť príslušné pravidlá uplatniť.

tags: #mozem #v #praci #zamlcat #ze #som