PN a začiatok novej dohody

Od 1. januára 2013 aj dohodári pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom, ktorí sú povinne nemocensky poistení, majú po splnení všetkých zákonných podmienok nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenskú dávku.

To znamená, že pri novej dohode treba najskôr zistiť, či ide o dohodu s pravidelným príjmom a či sa z nej platí nemocenské poistenie. Ak sú tieto podmienky splnené a ošetrujúci lekár uzná dohodára za dočasne práceneschopného, môže mu vzniknúť nárok na náhradu príjmu a následne na nemocenské.

Kedy má dohodár nárok na PN

Ak vykonávaš prácu na základe uzatvorenej Dohody o vykonaní práce alebo Dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom. Lekár posúdil a uznal, že si dočasne práceneschopný. Pracuješ na jednu z foriem dohôd, ktoré sú uzatvorené na výkon pravidelných prác.

Pravidlá na určenie rozhodujúceho obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu (ďalej len DVZ) a spôsob výpočtu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len DPN) dohodára sú rovnaké ako u zamestnanca s pracovnou zmluvou.

Dohodár a nemocenská dávka teda podliehajú rovnakému základnému mechanizmu ako zamestnanec v pracovnom pomere, ak je dohodár povinne nemocensky poistený. Samotná dohoda však ešte automaticky neznamená vznik nároku na dávku.

Kedy nárok na náhradu príjmu a nemocenské nevzniká

Nemáš nárok na nemocenské dávky a náhradu príjmu, ak za svoju prácu poberáš iba nepravidelný príjem. Platí pre dohodárov, ktorých dohoda trvá len 1 mesiac alebo menej ako 1 kalendárny mesiac. Neplatíš si odvody na nemocenské poistenie, preto nemáš nárok na náhradu príjmu a nemocenskú dávku.

Ak vykonávaš pracovnú činnosť na základe Dohody o brigádnickej práci študenta alebo si poberateľom starobného či invalidného dôchodku, rovnako nemáš nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky pri dočasnej práceneschopnosti, nakoľko neplatíš odvody na nemocenské poistenie.

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Čo znamená dočasná pracovná neschopnosť

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania.

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Určenie začiatku PN

Práceneschopnosť a jej trvanie určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN začína plynúť dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

Výnimkou je situácia, ak sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. V takom prípade môže lekár uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je:

• všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti,
• lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

Rozdiel medzi náhradou príjmu a nemocenským

V praxi sa často uvedené dávky nerozlišujú, keďže obe predstavujú finančnú náhradu za obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať prácu. Z právneho hľadiska však ide o odlišné plnenia.

• Náhrada príjmu je upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a vypláca ju zamestnávateľ v mzde príslušného zamestnanca.
• Nemocenské je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a predstavuje dávku, ktorú zamestnancovi vyplatí Sociálna poisťovňa.

Od roku 2026 poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu za prvých 14 dní trvania PN. Ak PN trvá dlhšie ako 14 dní, Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské od 15. dňa trvania PN, maximálne počas 52 týždňov.

Rozdelenie plnenia pri PN od roku 2026

Od začiatku roka 2026 sa predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej PN. Po novom ju bude poskytovať 14 kalendárnych dní, namiesto doterajších desiatich.

Náhradu príjmu počas dočasnej PN bude poberať zamestnanec počas prvých 14 dní trvania dočasnej PN takto: 1. - 3. deň (vrátane) -> 25 % denného vymeriavacieho základu, 4. - 14. deň (vrátane) -> 55 % denného vymeriavacieho základu.

Sociálna poisťovňa vyplatí zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, a to od 15. dňa trvania PN. Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni.

V kolektívnej zmluve je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

To znamená, že zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že bude vyplácať zamestnancom napr. náhradu príjmu počas PN už od prvého dňa vo výške 60 % DVZ.

Prechod medzi pravidlami do 31. decembra 2025 a od 1. januára 2026

Upozorňujeme, že uvádzaná zmena sa bude týkať len takej práceneschopnosti, ktorá vznikla po 31. decembri 2025. Pre práceneschopnosti, ktoré vzniknú ešte v aktuálnom roku 2025, budú platiť doterajšie pravidlá aj v prípade, ak by trvali aj po začiatku roka 2026.

Zamestnancovi vznikla PN 30. decembra 2025 a trvala do 15. februára 2026 - zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 8. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 9. januára do 15. februára 2026.

Zamestnancovi vznikla PN 2. januára a trvá do 15. februára 2026. Po novom zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 15. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až od 16. januára do 15. februára 2026.

PN pri skončení dohody alebo pracovného pomeru

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty.

Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú).

Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Čiže ak pracovný pomer trval 4 dni, 4 dni bude aj dĺžka ochrannej lehoty.

Pravidlá týkajúce sa prechodu na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady.

Ak PN vznikne po 31. decembri 2025 a pracovný pomer zamestnancovi zanikne počas obdobia, kedy mu náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (počas prvých 14 dní PN), nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vznikne od nasledujúceho dňa po skončení pracovného pomeru.

Ak je zamestnanec v ochrannej lehote po skončení pracovno-právneho vzťahu, nemocenské zo Sociálnej poisťovne sa poskytuje od 1. dňa trvania PN.

Nemocenské pri novej dohode

V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní, sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní.

Vypočíta sa z vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy, t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu.

Ak je ale skutočný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ, nemocenská dávka sa určí zo skutočného vymeriavacieho základu.

Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia, t. j. vzniku pracovného pomeru, do konca predchádzajúceho mesiaca, v ktorom sa stal PN.

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, t. j. vzniku pracovného pomeru, trvajúce do posledného dňa trvania nemocenského poistenia.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období delený počtom dní rozhodujúceho obdobia.

DVZ = (HP január + HP február + HP marec + … + HP december) / 365 dní

Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára.

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky, spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo viac ako 90 dní, vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t. j. ak PN začala v roku 2023, rozhodujúcim obdobím pre výpočet DVZ je rok 2022.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie, napr. z dôvodu PN, tieto dni sa odpočítajú z 365.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje sumu 55,114565 eur. Maximálna mesačná dávka predstavuje sumy: v mesiaci, ktorý má 30 dní: 1 653,50 eur, v mesiaci, ktorý má 31 dní: 1 708,60 eur.

Príklad pri dohode s mesačným príjmom 140 eur

Ak je pri dohode stanovený pravidelný mesačný príjem 140 € brutto a z tohto príjmu sa platí nemocenské poistenie, výpočet dávky vychádza z vymeriavacích základov, ktoré boli dosiahnuté v rozhodujúcom období.

Ak dohoda vznikla len nedávno a poistenie netrvalo 90 dní, výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravidiel pre krátke trvanie nemocenského poistenia. Ak v predchádzajúcom kalendárnom roku neboli vymeriavacie základy alebo poistenie v tomto roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu.

Pri pravidelnom príjme 140 € preto nemožno výšku dávky určiť iba jednoduchým delením tejto sumy počtom dní. Rozhodujúce je, či dohoda zakladá povinné nemocenské poistenie, ako dlho poistenie trvá a aké vymeriavacie základy patria do rozhodujúceho obdobia.

Príklady výpočtu podľa DVZ

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského: Zamestnanec Emília je zamestnankyňou spoločnosti Účtovná jednotka, s. o. od 15.8.2020. Jej priemerný mesačný príjem v roku 2021 bol 1 000 €. Bola práceneschopná od 10.1.2022 do 30.1.2022.

Keďže pracovala u zamestnávateľa aj celý predchádzajúci kalendárny rok, t. j. 2021, denný vymeriavací základ sa vypočíta nasledovne: 12 000 € / 365 dní = 32,8767 €.

1. až 3. deň PN: (25 % z 32,8767 €) * 3 dni = 24,6575 €. 4. až 10. deň PN: (55 % z 32,8767 €) * 7 dní = 126,6298 €.

Spolu za prvých 10 dní: 24,6575 € + 126,6298 € = 151,2873 €, po zaokrúhlení = 151,30 €. Od 11. dňa, t. j. od 20.1.2022 do konca dočasnej PN, t. j. do 30.1.2022 (11 dní), by jej Sociálna poisťovňa vyplatila nemocenské vo výške 55 % z DVZ.

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 mesiacov = 11400 / 365 dní = 31,2328 eur.

Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 31,2328 eur * 25% * 3 dni = 23,42 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 31,2328 eur * 55% * 11 dní = 188,94 eur. Zamestnanec za PN dostane spolu 212,36 eur.

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.

Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t. j. obdobie od začiatku pracovného pomeru do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom začal poberať nemocenské.

DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 5 mesiacov = 4750 / 151 dní (31+30+31+31+28) = 31,4569 eur.

Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 31,4569 eur * 25% * 3 dni = 23,6 eur. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 31,4569 eur * 55% * 11 dní = 190,33 eur. Zamestnanec za PN dostane spolu213,93 eur.

Oznamovanie PN zdravotnej poisťovni pri dohode

V tomto prípade je zamestnávateľ povinný podľa článku 2 bod 17) Metodického usmernenia ÚDZS č. 3/6/2009 Spôsob oznámenia platiteľa poistného oznamovať zdravotnej poisťovni začiatok a koniec práceneschopnosti aj za takéhoto dohodára.

Na základe informácií Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ak má vyššie uvedený dohodár DPN, je zamestnávateľ povinný oznámiť nielen vznik a zánik DPN (platiteľ poistného štát, kód 1O), ale na rovnaké obdobie nahlásiť zamestnanca na dohodu (kód 2D), aj keď v dňoch nemoci nevykonáva prácu.

Táto skutočnosť sa opiera o článok 2 bod 17) MU č. 3/6/2009.

Príklad: Dohoda je uzatvorená od 1.1.2013. Nemoc dohodára trvala od 1.-10.11.2013. Zamestnanec v novembri vykonával prácu v dňoch 13., 20., 27.11.2013.

Zamestnávateľ okrem toho, že prihlási zamestnanca do zdravotnej poisťovne kódom 2D na dni kedy vykonával prácu, prihlási ho aj na obdobie nemoci, a to v deň vzniku nemoci kódmi 2D Z a 1O Z a v deň ukončenia nemoci kódmi 2D K a 1O K.

Elektronická PN a papierové potvrdenie

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.

Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Pri ePN si lekár a inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky, s potvrdeniami nemáte nijaké povinnosti a starosti.

Ak váš lekár neponúka možnosť ePN, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Časti papierového potvrdenia

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti: Ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské: Predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca: Odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti: Posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti: Zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu.

Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Zároveň musí zamestnanec ku koncu mesiaca odovzdať Prechodku PN (lístok na peniaze) ako doklad, že PN naďalej trvá.

Povinnosti počas PN

Pacient je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určí ošetrujúci lekár. Okrem toho je dočasne práceneschopný poistenec povinný zdržiavať sa počas trvania PN na adrese, ktorá je uvedená na ePN alebo na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Počas PN má zamestnanec povinnosť dodržiavať liečebný režim, zdržiavať sa na určenej adrese a nevykonávať zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala príjem považovaný za vymeriavací základ.

Zamestnanec nemôže počas trvania dočasnej práceneschopnosti poberať príjem, ktorý by sa mohol považovať za vymeriavací základ.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Vychádzky

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok, vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Kontroly a porušenie liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky.

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia a vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Taktiež zamestnávateľ môže počas dočasnej pracovnej neschopnosti skontrolovať, či sa zdržiavate na nahlásenej adrese.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Zároveň si od ošetrujúceho lekára vyžiada písomné vyjadrenie k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Sankcie

Ak porušíte povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých desiatich dní, stratíte nárok na náhradu príjmu. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.

Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca, napríklad nezdržiavanie sa na určenej adrese, môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Trvanie nemocenského

Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami.

Nemocenské sa vypláca do uplynutia 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. uplynutím podporného obdobia.

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla dočasná pracovná neschopnosť, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú.

Po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Výplata nemocenskej dávky

Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni. Primárne sa poukazuje na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky určený príjemcom dávky alebo v hotovosti na adresu určenú príjemcom dávky.

Ak poistenec nenahlásil iné číslo účtu alebo adresu, dávka sa môže poukázať na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý sa zamestnancovi vypláca mzda.

Ak poistenec alebo zamestnávateľ neuviedol výplatné údaje, dávka sa poukáže v hotovosti na adresu trvalého pobytu poistenca.

Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Nové pravidlá elektronického oznamovania od 1. apríla 2026

Sociálna poisťovňa bude od 1. apríla 2026 poukazovať dávky na účet v banke, ktorý poistenec oznámi pobočke číslo účtu vo formáte IBAN, pri zahraničných účtoch aj názov účtu a kód SWIFT/BIC.

Dávku možno poukázať aj v hotovosti na adresu, ktorú poistenec oznámi. Ak poistenec nenahlási číslo účtu a ide o zamestnanca, dávku Sociálna poisťovňa poukáže rovnakým spôsobom, akým zamestnávateľ vypláca jeho mzdu, teda v hotovosti alebo na účet.

Od 1. apríla 2026 budú mať zamestnávatelia novú povinnosť pri prihlasovaní zamestnancov, ktorým vznikne nemocenské poistenie po 31. marci 2026.

Na tlačive RLFO - prihláška budú musieť oznámiť číslo účtu zamestnanca vo formáte IBAN, pri zahraničnom účte aj názov účtu a SWIFT/BIC, alebo informáciu, že mzdu vyplácajú v hotovosti.

Ak sa spôsob výplaty mzdy neskôr zmení, bude potrebné túto zmenu oznámiť do 10 kalendárnych dní prostredníctvom tlačiva RLFO - zmena.

Od 1. apríla 2026 teda čaká zamestnávateľov zjednodušenie administratívy pri vykazovaní údajov potrebných na výplatu nemocenských dávok. Nový systém sa bude týkať, okrem nemocenského, aj dávok ako je materské, tehotenské, ošetrovné, či vyrovnávacej dávky.

Skončenie pracovného pomeru počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Zamestnanec má počas PN-ky, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

tags: #pn #a #zaciatok #novej #dohody