MS telesne postihnutých v lyžovaní

Majstrovstvá sveta v lyžovaní zdravotne postihnutých športovcov patria k vrcholným medzinárodným podujatiam paraalpského športu. Alpské lyžovanie bolo jedným z pôvodných športov na prvých zimných paralympijských hrách, ktoré sa konali vo švédskom Örnsköldsviku v roku 1976 so slalomom a obrovským slalomom.

Slovensko má v lyžovaní telesne a zrakovo postihnutých športovcov výrazné výsledky. Na svetovom šampionáte v španielskej La Moline získala zrakovo postihnutá Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou hneď v prvej disciplíne zlatú medailu v zjazde, pričom slovenskí športovci napokon rozšírili medailovú zbierku na sedem kovov v bilancii 2-3-2.

Paraalpský lyžiar na monoski

Čo zahŕňa lyžovanie telesne postihnutých športovcov

Paralympijská súťaž v alpskom lyžovaní je otvorená pre mužov a ženy s telesným postihnutím, ako je poranenie chrbtice, detská mozgová obrna, amputácia, stavy Les Autres a slepota alebo poškodenie zraku. Športovci súťažia v troch kategóriách na základe svojich funkčných schopností a systém výpočtu výsledkov umožňuje súťažiť proti sebe športovcom s rôznym postihnutím.

Medzi alpské disciplíny patria rovnaké disciplíny, ktoré sa jazdia v olympijských súťažiach: zjazd, slalom, obrovský slalom, super-G a superkombinácia. Existujú aj tímové súťaže, ktoré zatiaľ nie sú v programe paralympijských hier.

Niektorí športovci používajú vybavenie prispôsobené svojim potrebám vrátane jednoduchých lyží, sedačiek alebo ortopedických pomôcok. Lyžiari s nevidomosťou alebo poškodením zraku sú traťou sprevádzaní vidiacimi navádzačmi pomocou signálov, ktoré určujú smer jazdy.

Vývoj paraalpského lyžovania vo svete

Paraalpské lyžovanie sa začalo rozvíjať po konci druhej svetovej vojny, keď sa zranení vojaci vracali k športu, ktorý milovali. V roku 1948 boli v Spojených štátoch a ďalších krajinách ponúknuté prvé kurzy paraalpského lyžovania.

Prvý zdokumentovaný závod pre lyžiarov so zdravotným postihnutím sa konal v rakúskom Badgasteine v roku 1948 a zúčastnilo sa na ňom 17 paraľyžiarov. Od roku 1950 sa podobné podujatia konali po celom svete. Lyžiarske preteky pomáhal organizovať Ludwig Guttmann, kľúčová postava v histórii paralympijského športu.

V Nemecku bol priekopníkom lyžovania ľudí s amputáciou dolnej končatiny Franz Wendel, ktorý si po amputácii dolnej končatiny v roku 1941 pripevnil na barle krátke lyžičky. V tomto období možno datovať prvé zmienky o stabilizátoroch, ktoré pri lyžovaní využívajú stojaci lyžiari s nadkolennou amputáciou aj vozíčkari jazdiaci na monoski.

Sepp „Peppi“ Zwicknagel, rakúsky veterán, ktorý prišiel o obe nohy po zásahu granátom, sa naučil lyžovať a neskôr sa stal lyžiarskym inštruktorom. V Kitzbüheli vytvoril oddiel pre handicapovaných lyžiarov a začlenil ho do štruktúry Rakúskeho lyžiarskeho zväzu.

Nová forma športu sa veľmi rýchlo rozšírila po alpských krajinách a Rakúska lyžiarska asociácia začala v polovici 40. rokov financovať oddiel handicapovaných športovcov. V Spojených štátoch Gretchen Fraserová začala vyučovať lyžovanie ľudí po amputácii v armádnych nemocniciach.

Gretchen Fraserová bola prvou Američankou, ktorá získala zlatú olympijskú medailu v lyžovaní. Po aktívnej kariére sa stala v Sun Valley ambasádorkou lyžovania a neskôr mentorkou začínajúcich lyžiarskych pretekárok vrátane Marianny „Muffy“ Davisovej.

Muffy Davisová sa narodila v Sun Valley a bola špičkovou juniorskou lyžiarkou s reálnou ambíciou stať sa súčasťou amerického lyžiarskeho tímu. Po nehode v 16 rokoch ochrnula od hrudníka nadol a na zimných paralympijských hrách 2002 v Salt Lake City získala ako monolyžiarka tri strieborné medaily.

Dlhý čas bolo lyžovanie handicapovaných obmedzené najmä na ľudí po amputácii. V roku 1969 však nevidiaci lyžiar Jean Eymere, ktorý bol pred stratou zraku lyžiarskym inštruktorom, začal v Aspene v Colorade lyžiarsky program pre nevidiacich športovcov.

Prvá medzinárodná súťaž World Disabled Alpine Championships sa konala vo Francúzsku v roku 1974. Zjazdové preteky sa začali ako predvádzaciu disciplínu na paralympijských hrách v roku 1980 v Geilo v Nórsku a do programu zimných paralympijských hier boli zaradené v roku 1984.

Monoski bola do alpských disciplín zaradená v roku 1988 na hrách v rakúskom Innsbrucku. Vďaka kompenzačným pomôckam môžu tento šport vykonávať aj ľudia s ťažkým telesným alebo kombinovaným postihnutím.

Klasifikácia v paraalpskom lyžovaní

Medzinárodné preteky pre handicapovaných športovcov sú od roku 2022 organizované pod hlavičkou Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. Športovci sú rozdelení celkovo do trinástich skupín podľa typu postihnutia.

Telesne postihnutí športovci sa delia na dve základné skupiny: stojacich a sediacich lyžiarov. Stojaci lyžiari majú sedem podskupín, sediaci lyžiari na monoski tri podskupiny. Zrakovo postihnutí športovci sú rozdelení do troch skupín, takže športovci súťažia v troch hlavných kategóriách: telesne postihnutí stojaci lyžiari, telesne postihnutí sediaci lyžiari a zrakovo postihnutí lyžiari.

Každý športovec má podľa svojej zdravotnej klasifikácie pridelený koeficient. Čistý čas športovca sa vloží do vzorca s prideleným koeficientom a následne vznikne výsledný čas športovca.

Telesne postihnutí stojaci lyžiari

  • LW1: Lyžiari s postihnutím oboch dolných končatín používajú obe lyže a dva stabilizátory alebo lyžiarske palice, napríklad pri obojstrannej nadkolennej amputácii.
  • LW2: Lyžiari s amputáciou jednej dolnej končatiny nad kolenom lyžujú pomocou stabilizátorov na jednej lyži.
  • LW3: Lyžiari s postihnutím oboch dolných končatín používajú obe lyže aj lyžiarske palice; patrí sem napríklad obojstranná podkolenná amputácia, paréza oboch dolných končatín a spastici CP5 a CP6.
  • LW4: Lyžiari s podkolennou amputáciou lyžujú s pomocou protézy, dvoch lyží a dvoch palíc.
  • LW5/7: Lyžiari s postihnutím oboch horných končatín používajú obe lyže, ale nepoužívajú lyžiarske palice.
  • LW6/8: Lyžiar s jednou rukou alebo s amputovanou paží používa jednu lyžiarsku palicu.
  • LW9: Lyžiar s postihnutím jednej ruky a jednej nohy, väčšinou spastik, používa vybavenie podľa povahy kombinovaného postihnutia.

Telesne postihnutí sediaci lyžiari

  • LW10: Monolyžiar s vysokou úrovňou poranenia miechy.
  • LW11: Monolyžiar s hrudným poranením miechy.
  • LW12/1: Monolyžiar s paraplégiou.
  • LW12/2: Monolyžiar s amputáciou jednej alebo oboch dolných končatín.

Všetci sediaci lyžiari v športových triedach LW10 až LW12 majú postihnutie postihujúce nohy a súťažia v sede. Monoski je kompenzačná pomôcka, ktorá umožňuje jazdu športovcom s ťažkým postihnutím dolných končatín alebo s poranením miechy.

Zrakovo postihnutí lyžiari

Zrakovo postihnutí športovci boli od roku 2024 novo rozdelení do štyroch športových tried. Alpští lyžiari sú označovaní ako AS1 až AS4, zatiaľ čo klasickí lyžiari používajú označenie NS1 až NS3.

Zrak športovcov je obmedzený na priemer menší ako 70 stupňov a/alebo majú statickú zrakovú ostrosť rovnajúcu sa LogMAR 0,6 alebo horšiu. Priebeh jazdy zabezpečuje navádzač, ktorý lyžuje pred športovcom a slovne mu určuje smer po trati.

Pri para Nordic sú zrakovo postihnutí lyžiari zaradení do tried NS1 až NS3. Zrak športovcov je zúžený na priemer menší ako 60 stupňov a/alebo majú statickú zrakovú ostrosť rovnajúcu sa LogMAR 0,9 alebo horšiu.

Para Nordic a ďalšie lyžiarske disciplíny

Para Nordic je súhrnný názov pre dve rozdielne parašportové disciplíny: para biatlon a para cross-country skiing. Klasifikácia sa vykonáva prostredníctvom procesu nazývaného hodnotenie športovca.

Hodnotenie športovcov zahŕňa posúdenie ich postihnutia panelom klasifikátorov. Aby mohli športovci súťažiť v para Nordic, musia mať základný zdravotný stav vedúci k jednému z oprávnených typov postihnutia.

  • narušená svalová sila,
  • nedostatok končatín,
  • rozdiel v dĺžke nôh,
  • hypertonia,
  • ataxia,
  • atetóza,
  • narušený pasívny rozsah pohybu,
  • zhoršenie zraku.

Ak má športovec oprávnené postihnutie, musí tiež splniť kritériá minimálneho postihnutia podľa pravidiel a predpisov klasifikácie para Nordic, aby bolo zabezpečené, že jeho postihnutie spôsobuje obmedzenie aktivity. Minimálne postihnutie sa posudzuje počas hodnotenia športovca.

Po označení športovca za oprávneného klasifikačná komisia posúdi, v ktorej športovej triede bude športovec súťažiť. Stojaci lyžiari patria do tried LW2 až LW9, sediaci lyžiari do tried LW10 až LW12 a zrakovo postihnutí lyžiari do tried NS1 až NS3.

Rozvoj monoski a lyžovania vozíčkarov v Česku

Od roku 1973 existuje lyžovanie v Českej republike ako organizovaný šport v rámci Zväzu telesne a zrakovo postihnutých športovcov. Do štruktúry Zväzu lyžiarov ČR boli handicapovaní lyžiari postupne začleňovaní od roku 2007.

V roku 2009 bol prvý pokus o vytvorenie Komisie handicapovaných lyžiarov neúspešný. Založenie Komisie handicapovaných lyžiarov sa podarilo zrealizovať až na druhý pokus v roku 2014.

Postupne sa vo vnútri zväzu budoval systém, ktorý napĺňal základné poslanie zväzu: venovať sa paralyžovaniu na všetkých úrovniach od výučby úplných začiatočníkov až po prípravu reprezentantov na medzinárodné preteky, ako sú zimné paralympijské hry, majstrovstvá sveta, svetový pohár a Európsky pohár.

Vedľa alpských disciplín sa od roku 2021 rozvíja aj klasické lyžovanie Para Nordic a parasnowboarding. Sjezdové lyžovanie na monoski je pomerne mladý šport, ktorý v posledných rokoch zaznamenáva dynamický rozvoj.

Prvotný impulz k rozvoju lyžovania na monoski v Česku vyšiel od Zväzu lyžiarov ČR, ktorý kontaktovala monolyžiarska pretekárka a lyžiarska inštruktorka z Anglicka D. Smithová, majsterka Veľkej Británie. So svojím tímom prvýkrát v roku 1992 v Krkonošiach oboznámila českých handicapovaných športovcov s monoski.

Prvými lyžiarmi, ktorí si mohli monoski na území Českej republiky vyskúšať, boli počas týždenného kurzu v Špindlerovom Mlýne herec Jan Potměšil a Martin Kovář. Otec Jana Potměšila Jaroslav bol v oblasti lyžovania ľudí so zdravotným postihnutím veľmi aktívny na FTVS UK v Prahe a Martin Kovář sa v nasledujúcich rokoch preslávil ako niekoľkonásobný plavecký medailista z paralympijských hier a majstrovstiev sveta.

Ďalší impulz k šíreniu lyžovania na monoski vzišiel z iniciatívy Univerzity Palackého v Olomouci. Od roku 1992 sa lyžovanie vozíčkarov rozvíjalo najprv na tejto fakulte a od roku 1994 aj na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe.

Na území Českej republiky sa v januári 1994 konali prvé preteky v rámci prvého ročníka Moravského pohára. V Krkonošiach sa lyžovanie vozíčkarov začalo rozvíjať od roku 1996.

Slovenská reprezentácia na majstrovstvách sveta v La Moline

Majstrovstvá sveta v lyžovaní zdravotne postihnutých športovcov sú vrcholom sezóny pre slovenských lyžiarov. Španielske stredisko La Molina bolo dejiskom šampionátu, ktorý sa koná každé dva roky.

Slovenská výprava odchádzala do Pyrenejí s medailovými ambíciami a po záverečnej príprave vo Vrátnej. Talentovaní jazdci absolvovali v lyžiarskom stredisku Vrátna týždenný tréningový cyklus, v ktorom ladili formu pred šampionátom.

Do Španielska cestovala početná slovenská výprava zrakovo postihnutých pretekárov, ktorú tvorili Jakub Krako, Miroslav Haraus, Petra Kozičková, Michal Beladič, Radomír Dudáš, Marek Kubačka a Henrieta Farkašová. Tím doplnili Petra Smaržová a Martin France v kategórii telesne postihnutých.

Najväčšie očakávania sa vkladali do Henriety Farkašovej, ktorá mala z talianskeho Sestrièra obhajovať štyri zlaté medaily a bronz v tímovej súťaži. Farkašová jazdila s navádzačkou Natáliou Šubrtovou, pričom ich spolupráca bola založená na dlhoročnej vzájomnej dôvere.

V prvej disciplíne šampionátu, ktorou bol zjazd, sa Slovensko dočkalo zlatej medaily. Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou zvíťazila v súťaži zrakovo postihnutých žien.

KategóriaUmiestnenie slovenských športovcov
Zrakovo postihnuté ženy1. Henrieta Farkašová, Natália Šubrtová
Zrakovo postihnutí muži7. Miroslav Haraus, 8. Michal Beladič, 12. Radomír Dudáš, 14. Jakub Krako
Telesne postihnuté ženy5. Petra Smaržová
Telesne postihnutí muži10. Martin France

Najvyššie zo slovenských zrakovo postihnutých mužov skončil Miroslav Haraus s navádzačkou Máriou Zaťovičovou na siedmom mieste. Michal Beladič s navádzačom Filipom Šviroňom obsadil ôsme miesto, Radomír Dudáš s navádzačom Marošom Hudíkom skončil dvanásty a Jakub Krako s navádzačom Martinom Motykom štrnásty.

Petra Smaržová skončila v súťaži telesne postihnutých žien na piatom mieste. Martin France obsadil v kategórii telesne postihnutých mužov desiate miesto.

Výsledky zjazdu

KategóriaPoradieŠportovciČas alebo odstup
Zrakovo postihnuté ženy1.Henrieta Farkašová, Natália Šubrtová1:11,22 min
Zrakovo postihnuté ženy2.Alexandra Francevová, Pavel Zabotin+1,52 s
Zrakovo postihnuté ženy3.Kelly Gallagherová, Charlotte Evansová+5,69 s
Zrakovo postihnutí muži1.Yon Santacana Maiztegui1:25,14
Zrakovo postihnutí muži2.Alessandro Daldoss+1,66 s
Zrakovo postihnutí muži3.Chris Williamson+2,63 s
Zrakovo postihnutí muži7.Miroslav Haraus, Mária Zaťovičová+3,91 s
Zrakovo postihnutí muži8.Michal Beladič, Filip Šviroň+4,08 s
Zrakovo postihnutí muži12.Radomír Dudáš, Maroš Hudík+7,09 s
Zrakovo postihnutí muži14.Jakub Krako, Martin Motyka+7,17 s
Telesne postihnuté ženy1.Marie Bochetová1:35,26
Telesne postihnuté ženy2.Andrea Rothfussová+1,61 s
Telesne postihnuté ženy3.Solene Jambaqueová+2,90 s
Telesne postihnuté ženy5.Petra Smaržová+6,29 s
Telesne postihnutí muži1.Markus Salcher1:29,74
Telesne postihnutí muži2.Michael Brügger+2,77 s
Telesne postihnutí muži3.Matthias Lanzinger+4,06 s
Telesne postihnutí muži10.Martin France+5,34 s

Slovenské medaily v ďalších disciplínach šampionátu

V súťaži Super-G získali slovenskí športovci ďalšie dve medaily a celková bilancia na majstrovstvách sveta dosiahla sedem medailí v pomere 2-3-2. Druhé zlato pre slovenské farby vybojovala Henrieta Farkašová s navádzačkou Natáliou Šubrtovou.

Po včerajšom striebre to bola pre Henrietu Farkašovú už druhá medaila na prebiehajúcich majstrovstvách sveta. V kategórii zrakovo postihnutých mužov získal po diskvalifikácii nemeckého páru bronzovú medailu Miroslav Haraus s navádzačom Martinom Makovníkom.

V tej istej súťaži skončil Norbert Holík s navádzačom Ľubošom Bošeľom na piatom mieste, Jakub Krako s navádzačom Jurajom Mederom na šiestom mieste a Michal Beladič s navádzačom Martinom Pavlákom na siedmom mieste.

Svoju najlepšiu jazdu v daný deň mala aj Iveta Chlebáková, ktorá skončila dve miesta za medailovými priečkami.

Slovenskí lyžiari na Európskom pohári

Vo švajčiarskom Klosters vyvrcholil Európsky pohár v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých športovcov. Slovensko na podujatí reprezentovalo šesť pretekárov.

V kategórii telesne postihnutých športovcov štartovali Iveta Chlebáková v triede LW6/8, Petra Smaržová v triede LW6/8 a Slávka Janásová v triede LW9. Medzi vozíčkarmi na monoski štartovala Martina Krivoša v triede LW10.

V kategórii zrakovo postihnutých športovcov reprezentovali Slovensko Radomír Dudáš s navádzačom Jurajom Mikulášom v triede B2 a Daniel Cintula s navádzačom Michalom Červeňom v triede B3.

DátumDisciplína
20. marcaSuper-G
21. marcaObrovský slalom
22. marcaSlalom

Význam Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, ktorého poslaním je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku.

Zväz podporuje všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu a združuje športovcov z členských organizácií po celom Slovensku.

Organizuje športovú prípravu reprezentantov v jednotlivých športových odvetviach a zabezpečuje ich účasť na významných domácich a medzinárodných športových podujatiach vrátane paralympijských hier, majstrovstiev sveta a Európy, svetových pohárov a Európskych pohárov.

V oblasti mládežníckeho športu vytvoril pre mladých ľudí s telesným znevýhodnením systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získava pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí.

Od svojho vzniku zväz zastrešoval športy ako atletika, basketbal na vozíku, biliard, biatlon, boccia, curling na vozíku, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie, plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku a volejbal.

Postupne sa počet zastrešených športov vyvíjal a vzhľadom na rozhodnutia štátu, medzinárodných organizácií športu zdravotne znevýhodnených a najvyšších orgánov zväzu sa upravoval. SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru.

Zväz je dlhodobo dominantným členským subjektom Slovenského paralympijského výboru počtom športovcov aj dosiahnutými výsledkami. Je členom štyroch medzinárodných organizácií športu telesne znevýhodnených: WAS, BISFed, IWBF a World Para Volley.

Základné oblasti činnosti SZTPŠ

  1. Organizácia a riadenie športu telesne znevýhodnených na úrovni štátnej športovej reprezentácie.
  2. Podpora ďalších športov telesne znevýhodnených na úrovni športovej činnosti v členskej základni.
  3. Organizácia a riadenie súťaží, turnajov a významných podujatí vo vybraných športoch telesne znevýhodnených.
  4. Organizácia a riadenie systému športu telesne znevýhodnenej mládeže vrátane systému útvarov talentovanej mládeže.
  5. Metodicko-odborné činnosti na úrovni podpory športov telesne znevýhodnených a mládeže.
  6. Komunikácia a strategická spolupráca s domácimi a medzinárodnými športovými organizáciami.
  7. Rozvoj a propagácia športu telesne znevýhodnených.
  8. Vzdelávanie športových odborníkov a organizácia odborných školení, seminárov a kurzov.

História SZTPŠ a slovenského parašportu

Dňa 6. októbra 1990 zanikol Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikli tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková.

Dňa 28. novembra 1992 došlo k zmene názvu zväzu, ktorý sa premenoval na Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky zväz nadviazal na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začal organizovať nové podujatia, napríklad Slovakia Open v tenise na vozíku a Slovakia Open v stolnom tenise.

V roku 1997 SZTPŠ zorganizoval jedny z prvých významných medzinárodných podujatí, majstrovstvá Európy v tlaku na lavičke. Postupne pribudli majstrovstvá Európy v stolnom tenise, ďalšie majstrovstvá Európy v tlaku na lavičke, majstrovstvá sveta družstiev v stolnom tenise, majstrovstvá sveta v šachu telesne postihnutých, svetový pohár v streľbe, svetový pohár vo volejbale a Európsky pohár v cyklistike.

V roku 2002 Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé štyri roky.

V rokoch 2008 až dodnes prešli športy priamo riadené Medzinárodným paralympijským výborom pod riadenie Slovenského paralympijského výboru. SZTPŠ si zachoval riadenie športov v pôsobnosti medzinárodných organizácií telesne znevýhodnených, ktorých je členom, a po dohode so zväzmi zdravých športovcov na Slovensku aj športov, ktoré sú členmi medzinárodných organizácií zdravých športovcov.

Významné slovenské paralympijské výsledky v lyžovaní

Na zimných paralympijských hrách v Albertville získali slovenskí telesne znevýhodnení športovci striebornú a bronzovú medailu, o ktoré sa postarala Marcela Mišunová. Na zimných paralympijských hrách v Lillehammeri získali telesne znevýhodnení lyžiari celkovo päť medailí.

Jozef Miština získal tri strieborné a jednu bronzovú medailu, zatiaľ čo Marcela Mišunová pridala bronz. Na zimných paralympijských hrách v Nagane sa o medaily postarali Jozef Miština, ktorý vybojoval dve strieborné a dve bronzové medaily, a Róbert Ďurčan, ktorý získal striebro.

Na zimných paralympijských hrách v Salt Lake City získali telesne znevýhodnení lyžiari celkovo štyri medaily. Iveta Chlebáková získala dve bronzové medaily v alpskom lyžovaní, Vladimír Gajdičiar striebro v behu na lyžiach a Jozef Mesík bronz v biatlone.

Na zimných paralympijských hrách v Turíne získala Iveta Chlebáková bronzovú medailu v alpskom lyžovaní. Na zimných paralympijských hrách vo Vancouveri získala Petra Smaržová bronzovú medailu a Martin France dosiahol 11. miesto v Super-G.

Na zimných paralympijských hrách v Soči získala Petra Smaržová bronzovú medailu a Martin France dosiahol štvrté miesto v obrovskom slalome. Na zimných paralympijských hrách v Pjongčangu získal Martin France štvrté miesto v obrovskom slalome a Petra Smaržová skončila najlepšie na piatom mieste.

Mentálne postihnutie a klasifikácia Virtus

Intelektuálne postihnutie je globálny alebo zastrešujúci termín pre celý rad kognitívnych a vývojových stavov. V rámci mentálneho postihnutia existujú pre súťaže Virtus tri samostatné skupiny.

  • II1: športovci s mentálnym postihnutím,
  • II2: športovci s Downovým syndrómom,
  • II3: športovci s autizmom.

Skiing with a disability, mono-ski

< p>MS telesne postihnutých v lyžovaní spájajú športovcov s rozličnými funkčnými obmedzeniami vďaka presne stanovenej klasifikácii, špecializovanému vybaveniu a koeficientom upravujúcim výsledný čas. Súťaže v zjazde, slalome, obrovskom slalome a Super-G tak vytvárajú priestor pre stojacich lyžiarov, monolyžiarov aj zrakovo postihnutých športovcov s navádzačmi.

tags: #ms #telesne #postihnutych #v #lyzovani