Osobitný príspevok a neaktívny stav

Osobitný príspevok bol finančnou podporou pre ľudí, ktorí sa po dlhšom období nezamestnanosti alebo neaktivity legálne zamestnali a zároveň boli členmi domácnosti v hmotnej núdzi. Jeho cieľom bolo zvýšiť motiváciu občanov v hmotnej núdzi k aktívnemu hľadaniu zamestnania a k zlepšeniu ich finančnej situácie.

Od 1. 1. 2024 osobitný príspevok už nie je možné novo priznať. Ľudia, ktorí začali poberať osobitný príspevok pred januárom 2024, ho môžu poberať v rokoch 2024 a 2025 podľa pôvodných pravidiel.

Čo znamenal neaktívny stav

Za dlhodobo nezamestnaného alebo dlhodobo neaktívneho sa považoval každý, kto bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo aj neevidovaný, ale bez zamestnania viac ako 12 mesiacov po sebe.

Dlhodobá neaktivita pri osobitnom príspevku znamenala, že osoba najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nevykonávala činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo na obdobný príjem v cudzine.

Do posudzovaného obdobia zároveň nesmelo patriť plnenie povinnej školskej dochádzky, príprava na budúce povolanie dennou formou štúdia ani poberanie nemocenského, materského alebo starobného dôchodku.

Podmienky sa týkali aj invalidného dôchodku, výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ak osoba dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.

Aktuálny stav osobitného príspevku

Osobitný príspevok bol medzi rokmi 2014 a 2023 podporou pre ľudí, ktorí dlhodobo nepracovali a legálne sa zamestnali.

Od roku 2024 sa zo systému pomoci v hmotnej núdzi vypustí osobitný príspevok.

Ide o dávku, ktorú úrady práce v súčasnosti vyplácajú osobe v hmotnej núdzi počas trvania pracovného pomeru najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Príspevok plánuje ministerstvo práce a sociálnych vecí nahradiť v rámci aktívnych opatrení trhu práce novo koncipovaným príspevkom na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ako aj prostredníctvom projektov a programov aktívnych opatrení na trhu práce.

Podmienky nároku podľa pôvodných pravidiel

Podmienkou bolo mať dohodnutý pracovný pomer minimálne na tzv. polovičný úväzok a jeho príjem najmenej vo výške minimálnej mzdy najviac však 2-násoboku minimálnej mzdy.

Nárok na osobitný príspevok sa uplatňoval na ÚPSVaR doručením zmluvy, ktorej obsahom bol vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu dohodnutého najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutom príjme najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.

Príklad splnenia podmienky dohodnutého príjmu: Podmienka dohodnutého príjmu je splnená, ak je zamestnanec zamestnaný na polovičný pracovný úväzok, teda 20 hodín týždenne a poberá mesačnú mzdu vo výške 0,5 násobku mesačnej minimálnej mzdy, alebo ak je mzda vyjadrená ako hodinová, tak musí poberať mzdu vo výške hodinovej minimálnej mzdy.

Pracovný pomer a dohoda

Osobitný príspevok bol určený pre ľudí, ktorí sa zamestnali na štandardný pracovný úväzok, teda nie dohodu alebo živnosť.

Nesmie to však byť dohoda, musí ísť o trvalý pracovný pomer.

V starších materiáloch sa pojem obdobný pracovný vzťah uvádza aj pri dohode, rozhodujúce však bolo splnenie všetkých zákonných podmienok a posúdenie konkrétneho právneho vzťahu úradom práce.

Vzťah k pomoci v hmotnej núdzi

Osobitný príspevok patrí fyzickej osobe, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Nárok na príspevok má aj osoba, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi.

Novela zákona umožnila súbeh poskytovania osobitného príspevku a pomoci v hmotnej núdzi u občana, ktorý bude dlhodobo nezamestnaný alebo dlhodobo neaktívny a nastúpi do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Pri posudzovaní nároku sa však naďalej posudzovali príjmy a majetkové pomery celej domácnosti.

Výška a trvanie osobitného príspevku

Osobitný príspevok patril fyzickej osobe počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu najviac 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a to vo výške 126,14 € mesačne prvých 6 kalendárnych mesiacov, a vo výške 63,07 € mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.

Od 1. 1. 2019 bol osobitný príspevok 12 mesiacov 126,14 € a potom 6 mesiacov 63,07 €.

Podľa starších pravidiel účinných od 1. 1. 2015 bol osobitný príspevok 6 mesiacov 126,14 € a potom 6 mesiacov 63,07 €.

Osobitný príspevok sa poskytoval počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov podľa pravidiel platných v danom období.

Ak v období 18 mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok skončil pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikol, osobitný príspevok patril vo výške a v rozsahu, v ktorom by patril, ak by pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil.

Osobitný príspevok sa mohol poskytovať pomerne, vo výške zodpovedajúcej počtu kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, počas ktorých bola splnená podmienka trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Ako sa o príspevok žiadalo

O osobitný príspevok bolo potrebné požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa uplatňovali na úrade podaním písomnej žiadosti.

O osobitný príspevok bolo potrebné požiadať na úrade práce a predložiť pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal občan osobitný príspevok poberať.

K žiadosti bolo potrebné predložiť pracovnú zmluvu alebo dohodu o pracovnom pomere a potvrdenie o čistom príjme pre účely posúdenia výšky pomoci v hmotnej núdzi, ak to bolo relevantné.

Z predmetnej zmluvy museli byť zrejmé všetky podstatné skutočnosti, najmä rozsah pracovného času a výška príjmu.

Ak zmluva neobsahovala všetky potrebné údaje, ÚPSVaR nárok na osobitný príspevok nebude posudzovať.

Na výzvu ÚPSVaR bol občan povinný doplniť ďalšie údaje o svojej osobe alebo o členoch domácnosti.

Potvrdenie o čistom príjme občan predkladal každý mesiac, pretože výška pomoci v hmotnej núdzi sa odvíjala aj od príjmu.

Hmotná núdza ako základná podmienka

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Základné životné podmienky na účely zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti, majetok a iné skutočnosti rozhodujúce podľa zákona.

Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Výška pomoci v hmotnej núdzi sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou nárokov na dávku a jednotlivé príspevky a príjmom.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom občan požiadal o pomoc v hmotnej núdzi.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi

Ak sa občan nachádza v hmotnej núdzi, prvým krokom je podať žiadosť na ÚPSVaR vo svojom mieste trvalého pobytu.

Žiadosť je možné si vytlačiť a vyplniť.

Ak občan potrebuje pri vyplnení žiadosti pomoc, pracovníci úradu sú pripravení mu asistovať.

K žiadosti je potrebné priložiť údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.

Po podaní žiadosti nasleduje obdobie čakania na vyjadrenie úradu, ktoré môže trvať od okamihu podania až do 60 dní v náročnejších prípadoch.

Vplyv pracovného príjmu na pomoc v hmotnej núdzi

Vznik pracovného pomeru automaticky neznamenal, že domácnosť prestala spĺňať všetky podmienky na pomoc v hmotnej núdzi.

Úrad posudzoval príjem, majetok a situáciu jednotlivých členov domácnosti.

V čitateľovom prípade by bolo najvhodnejšie obrátiť sa na miestny príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, ktorý posudzuje zvlášť každého jedného človeka a jeho príjem a majetok.

Daný odbor zistí a rozhodne, či má žiadateľ nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

Hlavnou výhodou osobitného príspevku, okrem samotnej sumy, bolo, že do roku 2023 sa počas jeho poberania do príjmu neráta 50 % pracovného príjmu, namiesto bežných 25 %.

Spolu s bývalým aktivačným príspevkom to dávalo možnosť viacerým domácnostiam poberať dávky v hmotnej núdzi popri pracovnom príjme.

Príklad otázky pri nástupe do práce

Na úrade práce som evidovaný už tri roky. Momentálne nepoberám žiadne dávky. Mám však možnosť zamestnať sa na dohodu. Budem mať nárok poberať 126 eur na 6 mesiacov a potom 63 eur ďalšieho pol roka?

Za mesiac by som mal odrobiť približne 160 hodín a zarobiť 400 eur v hrubom.

Pri takomto prípade bolo potrebné posúdiť najmä druh pracovného vzťahu, rozsah pracovného času, dohodnutý príjem, predchádzajúce obdobie bez práce a to, či bola osoba členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa jej poskytovanie skončilo v súvislosti so vznikom pracovného pomeru.

Odbor pomoci v hmotnej núdzi posudzoval zvlášť každého jedného človeka a jeho príjem a majetok.

Kedy osobitný príspevok nepatril

Osobitný príspevok nepatril fyzickej osobe odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom mala uplynúť výpovedná doba, ak pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil z dôvodu ochrannej doby podľa osobitných predpisov.

Taktiež nepatril v prípade nástupu na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody alebo na výkon detencie.

Osobitný príspevok nepatril členovi domácnosti, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytoval sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe alebo príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby.

Aktivačný príspevok nepatril členovi domácnosti, ktorý spĺňal podmienky nároku na ochranný príspevok.

Povinnosti člena domácnosti v hmotnej núdzi

Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu ÚPSVaR vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov.

Dávka sa znižuje aj v prípade, ak člen domácnosti odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo sa bez vážnych dôvodov nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania.

Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku.

Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Odpracovanie dávky

Každý plnoletý člen domácnosti, ktorý nemá dohodnutý pracovný pomer v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, je povinný sa zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec.

Alternatívou môže byť dobrovoľnícka činnosť alebo práce na predchádzanie mimoriadnej situácii počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Činnosti sa vykonávajú v rozsahu 32 hodín mesačne.

Ak sa člen domácnosti nezúčastní výkonu uvedených činností, dávka sa zníži o 61,60 Eur.

Výnimky z povinnosti pracovať alebo vykonávať činnosť

Povinnosť odpracovania dávky sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorý dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo je poberateľom predčasného starobného dôchodku.

Výnimka sa vzťahuje aj na fyzickú osobu uznanú za invalidnú, tehotnú ženu od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a nezaopatrené dieťa.

Povinnosť sa nevzťahuje na osobu, ktorá sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.

Výnimka platí aj pre osobu, ktorá sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.

Povinnosť sa nevzťahuje na osobu, ktorá si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa.

Výnimka sa týka aj osoby s nepriaznivým zdravotným stavom, za ktorý sa na účely zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopnú na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Povinnosť sa nevzťahuje na člena domácnosti, ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby.

Výnimku má aj rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku dieťaťa.

Výnimka sa vzťahuje aj na osamelého rodiča alebo osamelú fyzickú osobu, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku dieťaťa.

Povinnosť sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi alebo ktorej vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác nebolo ponúknuté.

Ďalšie príspevky v systéme pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi je dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa a príspevok na bývanie.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.

Ochranný príspevok vo výške 63,07 eura mesačne patrí členovi domácnosti, ktorý dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, je osamelým rodičom, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa, alebo sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie.

Ochranný príspevok vo výške 34,69 eura mesačne patrí členovi domácnosti, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopnú na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Ochranný príspevok vo výške 13,50 eura mesačne patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ktorá sa zúčastňuje pravidelne raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

Ochranný príspevok vo výške 13,50 eura mesačne patrí aj rodičovi dieťaťa, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku dieťaťa.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Jeho výška je 63,07 eura mesačne podľa pravidiel uvedených v posudzovanom období.

Aktivačný príspevok patrí za člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.

Patrí aj členovi domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole alebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Aktivačný príspevok môže patriť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce a projektoch podľa zákona o službách zamestnanosti.

Patrí aj plnoletej osobe, ktorá vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj.

Aktivačný príspevok môže patriť plnoletej osobe, ktorá vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec.

Patrí aj plnoletej osobe, ktorá vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Poskytuje sa vo výške 17,20 eura mesačne na každé nezaopatrené dieťa plniace si povinnú školskú dochádzku.

Príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a z toho dôvodu bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa.

Neplatí ani vtedy, ak bolo dieťaťu alebo jeho rodičovi uložené výchovné opatrenie a výchovné opatrenie neplní účel, na ktorý bolo uložené.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu alebo vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie.

Patrí aj vtedy, ak je člen domácnosti nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou.

Patrí aj domácnosti bývajúcej v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania, krízovom stredisku alebo byte alebo rodinnom dome na základe práva doživotného užívania.

V takom prípade sa preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním nevyžaduje.

Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Osobitný príjemca

V niektorých prípadoch môže ÚPSVaR určiť takzvaného osobitného príjemcu pomoci v hmotnej núdzi.

Dôvodom je zabezpečiť, aby sa poskytovaná pomoc využila na účel, na ktorý je určená, napríklad na zabezpečenie základných životných potrieb členov domácnosti.

Osobitný príjemca sa určuje najmä v prípadoch, ak sa doterajším poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi nedosiahol účel, na ktorý je určená alebo možno odôvodnene predpokladať, že poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi sa nedosiahne účel, na ktorý je určená.

Osobitný príjemca je povinný tieto príspevky použiť v prospech občana, teda na zabezpečenie základných životných podmienok, zabezpečenie výchovy a výživy dieťaťa a podobne.

Osobitný príjemca spravuje zverené finančné prostriedky a zabezpečuje poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi a štátnej sociálnej dávky v peňažnej forme.

Pomoc môže poskytovať aj vo vecnej forme, napríklad úhradou nákladov spojených s bývaním, stravou, nákupom potravín a hygienických potrieb.

O určení osobitného príjemcu rozhoduje ÚPSVaR v správnom konaní.

Oznamovanie zmien a výplata

Zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na osobitný príspevok bolo potrebné úradu písomne alebo elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oznámiť do ôsmich dní.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa podávala na ÚPSVaR podľa miesta trvalého pobytu občana.

Dávka v hmotnej núdzi sa následne vypláca na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky alebo v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky, uvedenú v žiadosti.

Všetky dávky z úradu práce sa vyplácajú spravidla od 13. do 15. dňa v mesiaci.

Spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlhšie.

Preto sa niekedy stáva, že dávky sú doplatené jednorazovo spätne za niekoľko mesiacov.

Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne, úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky.

tags: #osobitny #prispevok #a #neaktivny