Pri viacerých pracovných pomeroch sa dočasná pracovná neschopnosť posudzuje vo vzťahu ku každému nemocenskému poisteniu samostatne. Vystavená ePN sa však vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ako aj na sociálne poistenia, teda pracovné pomery, vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ak si poistenec chce uplatniť nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, musí o ňu z každého poistenia požiadať osobitne. Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého poistenia, ale ak nárok vznikne z viacerých poistení, vyplatí iba jednu dávku, ktorej suma sa určí zo súčtu príslušných denných vymeriavacích základov.
Čo znamená PN pri viacerých pracovných pomeroch
Dočasná pracovná neschopnosť, často označovaná ako PN, nastáva vtedy, keď je osoba pre chorobu alebo úraz uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon činnosti zamestnanca alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie či izolácia. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme eZdravie.
Každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu sa každý pracovný pomer prihlasuje do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa.
Podľa Zákonníka práce (§ 50) môže zamestnávateľ s tým istým zamestnancom uzatvoriť viacero pracovných pomerov, ak každý z nich spočíva v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pomerov sa posudzujú samostatne.
Zamestnanec môže mať viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa aj u viacerých zamestnávateľov. Pri súbehu pracovných pomerov sa pravidlá týkajúce sa pracovného pomeru na dobu určitú, pracovného pomeru na neurčitý čas, jeho skončenia a výpovedných lehôt uplatňujú na každý pracovný pomer samostatne.
Vzťah ePN k jednotlivým poisteniam
Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť, ak to zdravotný stav pacienta umožňuje, a určí poistencovi liečebný režim.
Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy, teda sociálne poistenia, z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť. Príslušný ošetrujúci lekár však môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.
V takomto prípade nejde o porušenie liečebného režimu. Môže teda nastať aj situácia, keď ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne práceneschopnú iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností.
Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, vystavená ePN sa vzťahuje aj na toto sociálne poistenie. Z nového pracovného pomeru však konanie o nemocenskom alebo úrazovom príplatku nevzniká.
Elektronická PN a jej prenos medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom
Postup pri elektronickej PN je nasledovný:
- lekár vo svojom počítači vystaví ePN,
- lekár odošle ePN elektronicky do NZIS, teda do systému eZdravie v Národnom centre zdravotníckych informácií,
- v prípade potreby, napríklad na žiadosť pacienta, lekár vystaví odpis ePN,
- systém eZdravie odošle zašifrované údaje o ePN do Sociálnej poisťovne,
- Sociálna poisťovňa poskytne spracované údaje o ePN prostredníctvom eSlužieb zamestnávateľovi poistenca,
- zamestnávateľ má v eSlužbách Sociálnej poisťovne, v službe Odvádzateľ poistného, prístup k údajom cez záložku „ePN“,
- poistenec má v eSlužbách Sociálnej poisťovne prístup k svojej ePN cez Elektronický účet poistenca.
Elektronická práceneschopnosť v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce päťdielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Zamestnávateľ v systéme uvidí najmä vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o porušení liečebného režimu, ak k nemu dôjde.
Aké údaje obsahuje ePN v Sociálnej poisťovni
Každá doručená ePN má v Sociálnej poisťovni pridelený vlastný identifikátor pre každý poistný vzťah. V evidencii sa nachádzajú najmä tieto údaje:
- identifikátor ePN v Sociálnej poisťovni,
- dôvod vzniku ePN a jeho zmena, napríklad choroba, úraz, karanténne opatrenie alebo izolácia, pracovný úraz či choroba z povolania,
- rodné číslo zamestnanca,
- meno a priezvisko zamestnanca,
- poistný vzťah a IČPV,
- stav danej ePN, teda trvá, stornovaná alebo ukončená,
- dátum predpokladaného trvania ePN a jeho zmena,
- dátum začiatku ePN a jeho zmena,
- dátum práceschopnosti a jeho zmena,
- informácie o porušení liečebného režimu,
- pobyt počas DPN a jeho zmena,
- dátum stornovania ePN.
Po rozkliknutí príslušnej ePN v „Prehľade ePN“ sa zobrazí „Detail ePN“, v ktorom sú uvedené údaje zobrazované zamestnávateľovi.
Čo zamestnávateľ môže a nemôže vidieť
Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Údaj o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ sa teda z ePN nedozvie, ktorý lekár alebo zdravotnícke zariadenie PN vystavilo.
Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Na tento účel je mu sprístupňovaný údaj o adrese, kde sa zamestnanec zdržiava počas PN.
Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
Kontrola liečebného režimu pri viacerých zamestnaniach
Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, pretože toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu.
Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Nemá však právo kontrolovať, kam zamestnanec odchádza počas povolených vychádzok, ani požadovať informácie o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
Ak lekár v ePN vylúči konkrétny poistný vzťah a umožní poistencovi vykonávať činnosť z tohto poistného vzťahu počas PN, výkon tejto práce sám osebe nepredstavuje porušenie liečebného režimu.
Náhrada príjmu a nemocenské počas PN
Zamestnancovi uznanému za práceneschopného môžu vzniknúť dva nároky:
- náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnávateľom od prvého najviac do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
- nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnanec nemusí osobitne žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Samotné vystavenie elektronickej pracovnej neschopnosti sa automaticky považuje za žiadosť o tieto nároky.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské má zamestnanec, ktorý je zamestnancom na účely nemocenského poistenia, teda v deň vzniku nároku pracuje na základe takého právneho vzťahu, ktorý jemu aj zamestnávateľovi zakladá povinnosť platiť z poskytnutého príjmu nemocenské poistenie, prípadne je na účely nemocenskej dávky v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia.
Zároveň za obdobie trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ pre platenie sociálneho poistenia, okrem príjmu poskytovaného z iného dôvodu než za vykonanú prácu.
Nemocenské z viacerých pracovných pomerov
Poistenci, ktorí pracujú alebo pracovali u viacerých zamestnávateľov, majú súčasne viacero nemocenských poistení. Ak si chcú pri práceneschopnosti uplatniť nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne, musia o ňu z každého poistenia požiadať osobitne.
Ak má poistenec viacero poistení, napríklad dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO, Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich.
Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu. Následne však Sociálna poisťovňa vypláca iba jednu dávku.
Ak je povinne nemocensky poistený živnostník súčasne aj zamestnaný a v čase uznanej PN si chce uplatniť nárok na nemocenské z obidvoch poistných vzťahov, musí si od lekára vyžiadať dve potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, pre každé nemocenské poistenie zvlášť.
Dôvodom je, že uznanie jednej PN automaticky neznamená vznik nároku na nemocenskú dávku z každého ďalšieho poistenia. Ošetrujúci lekár môže osobu uznať za dočasne práceneschopnú iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností.
Postup pri uplatnení nemocenského z viacerých poistení
- Poistenec informuje lekára, že má viacero nemocenských poistení.
- Ak si chce uplatniť nemocenské z viacerých poistení, vyžiada si potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti pre každého zamestnávateľa osobitne.
- Sociálnej poisťovni odovzdá toľko žiadostí o nemocenské, z koľkých poistení si chce nárok na nemocenskú dávku uplatniť.
- Sociálna poisťovňa posúdi nárok z každého nemocenského poistenia samostatne.
- Ak nárok vznikne z viacerých poistení, nemocenská dávka sa vypočíta za každé poistenie zvlášť, ale vyplatí sa iba jedna ako súčet poistení.
Po ukončení práceneschopnosti každý zamestnávateľ uvedie na osobitnom hlásení o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti dátum, kedy zamestnanec začal opäť pracovať. Následne toto hlásenie doručí Sociálnej poisťovni sám zamestnanec alebo jeho zamestnávateľ.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, najdlhšie do desiateho dňa jej trvania.
Výška náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:
- od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
- od štvrtého do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
- polovica vypočítanej sumy, ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok.
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Zamestnávateľ ju vypláca vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Nemocenské zo Sociálnej poisťovne
Od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú poskytuje Sociálna poisťovňa.
Nemocenské sa poskytuje za dni trvania PN a jeho výška je 55 % denného vymeriavacieho základu. Suma nemocenského sa znižuje na polovicu, ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok.
Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor. Sociálna poisťovňa ju zamestnancovi vyplatí mesačne pozadu v ňou určenej lehote.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, vyplatí sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Zamestnávateľ neposiela Sociálnej poisťovni automaticky všetky údaje k ePN. Ak v elektronických službách uvidí vznik dočasnej PN zamestnanca, je povinný do troch dní od sprístupnenia informácie o vzniku ePN oznámiť Sociálnej poisťovni číslo bankového účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, alebo informáciu, že mu mzdu vypláca v hotovosti, a posledný deň, keď zamestnanec pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti pracoval, ak možno podľa dátumu predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské.
Ak zamestnávateľ nenahlási údaje, napríklad preto, že ePN bola vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do desiatich dní, takže sa predpokladá, že zamestnancovi nevznikne nárok na nemocenské, Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká.
Pri viacerých pracovných pomeroch je potrebné rozlišovať jednotlivé poistné vzťahy. Ak má zamestnanec viacero nemocenských poistení, údaje potrebné na posúdenie nároku sa posudzujú vo vzťahu ku každému poisteniu samostatne.
Pracovný úraz a choroba z povolania
Ak je dôvodom vzniku ePN pracovný úraz alebo choroba z povolania, zamestnávateľ má prístupný formulár „Potvrdenie o náhrade príjmu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania“.
V takýchto prípadoch treba formulár vyplniť bez ohľadu na dĺžku dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže nárok na úrazový príplatok sa posudzuje už od prvého dňa jej trvania.
Ak bude dôvod ePN pracovný úraz alebo choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie, teda dni od - do, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
Postup pri vyplnení potvrdenia
- Po rozkliknutí príslušnej ePN v „Prehľade ePN“ sa zobrazí „Detail ePN“.
- Po kliknutí na „Nové oznámenie“ v pravom hornom rohu formulára sa zobrazí formulár „Potvrdenie o náhrade príjmu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania“.
- Pri ePN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania je potrebné vybrať možnosť „Vytvoriť nový“.
- Po vyplnení formulára sa použije tlačidlo „Uložiť“.
- V systéme sa formulár skontroluje na chyby.
- Ak je formulár bez chyby, odošle sa tlačidlom „Potvrdiť“.
- Ak systém upozorní na chyby, treba sa vrátiť do formulára tlačidlom „Opraviť“, chybu opraviť, opäť kliknúť na „Uložiť“ a formulár bez chyby odoslať tlačidlom „Potvrdiť“.
Ak má zamestnanec ePN z viacerých poistných vzťahov u jedného zamestnávateľa, zamestnávateľ vyplní údaje k ePN pre každý poistný vzťah osobitne.
V „Detaile ePN“ bude mať zamestnávateľ prehľad oznámení, ktoré zadal, vrátane typu oznámenia a dátumu podania. Ak zamestnávateľ k jednej ePN vyplní viac oznámení, Sociálna poisťovňa akceptuje oznámenie, ktoré bolo potvrdené ako posledné pred rozhodnutím o nároku na dávku.
Ak zamestnávateľ odošle nesprávne údaje, zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi. Ak zamestnávateľ potvrdí viac formulárov k jednej ePN, Sociálna poisťovňa akceptuje formulár, ktorý bol potvrdený ako posledný pred rozhodnutím o nároku na dávku.
Materské pri dvoch pracovných pomeroch
Možnosť poberania materského z viacerých pracovných pomerov závisí od splnenia podmienok nemocenského poistenia pri každom pracovnom pomere samostatne.
Nárok na PN môže vzniknúť z oboch pracovných pomerov, ak sú splnené podmienky nemocenského poistenia. Nárok na materské však z nového pracovného pomeru nevznikne, pokiaľ nie je splnená podmienka 270 dní nemocenského poistenia.
Súbeh dvoch materských je možný iba v prípade, ak sa z nového pracovného pomeru odviedlo viac ako 270 dní nemocenského poistenia alebo ak je možné k novému pracovnému pomeru započítať aj iné, hoci aj ukončené nemocenské poistenie, s výnimkou zamestnania trvajúceho viac ako päť rokov.
Pri viacerých pracovných pomeroch sa teda nárok na materské neposudzuje iba podľa toho, či pracovný pomer existuje, ale aj podľa splnenia zákonom stanovenej podmienky potrebného obdobia nemocenského poistenia v príslušnom poistnom vzťahu.
Rozhodujúce obdobie a výpočet dávky
Denný vymeriavací základ sa počíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období vydelený počtom dní rozhodujúceho obdobia.
Výsledok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácanej zamestnávateľom a na štyri desatinné miesta nahor pri nemocenskom vyplácanom Sociálnou poisťovňou.
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej PN trvalo najmenej 90 dní, je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka do dňa vzniku PN.
Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná PN, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Rozhodujúce obdobie zamestnanca, ktorého nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, je na účely náhrady príjmu obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu vzniku PN.
Na účely nemocenského je rozhodujúcim obdobím kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak obdobie nemocenského poistenia v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo najmenej 90 dní u iného zamestnávateľa. V ostatných situáciách sa použije pravdepodobný denný vymeriavací základ vypočítaný ako 1/30 vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikla dočasná PN.
Pri viacerých pracovných pomeroch sa rozhodujúce obdobie a denný vymeriavací základ posudzujú pri jednotlivých poistných vzťahoch podľa okolností vzniku a trvania každého nemocenského poistenia.
Maximálny denný vymeriavací základ
Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Pre rok 2025 platí maximálny denný vymeriavací základ 94,0273 eura pre náhradu príjmu platenú zamestnávateľom a 94,0274 eura pre nemocenské platené Sociálnou poisťovňou.
Ak má poistenec viacero pracovných pomerov, pri nároku na nemocenskú dávku sa posudzujú jednotlivé poistenia, pričom výsledná suma dávky podlieha zákonným maximálnym limitom.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnanec dňa 15. mája 2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane, teda na 14 dní. U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020 a počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
Denný vymeriavací základ na účely náhrady príjmu je:
(12 × 1 000 eur) / 365 dní = 32,8767 eura, po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol.
Náhrada za prvý až tretí deň trvania PN je:
25 % z 32,8767 eura × 3 dni = 24,657525 eura.
Náhrada za štvrtý až desiaty deň trvania PN je:
55 % z 32,8767 eura × 7 dní = 126,575295 eura.
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je 151,24 eura po zaokrúhlení na eurocenty nahor.
Denný vymeriavací základ na účely nemocenského je:
(12 × 1 000 eur) / 365 dní = 32,8768 eura, po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor.
Nemocenské za štyri dni trvania PN je:
55 % z 32,8768 eura × 4 dni = 72,32896 eura.
Celková suma nemocenského je 72,40 eura po zaokrúhlení na desať eurocentov nahor.
Odvody pri viacerých pracovných pomeroch
Ak zamestnanec pracuje na viac pracovných úväzkov, z každého pracovného úväzku sa odvádzajú odvody na sociálne a zdravotné poistenie a rovnako sa odvádza preddavok na daň. Platí to aj v prípade, ak je zamestnanec zamestnaný vo viacerých firmách.
Vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne.
Zamestnanec platí poistné, ktoré za neho odvádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ plní vo vzťahu k zamestnancovi prihlasovaciu, odhlasovaciu a oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni.
Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by v súčte platil zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca s príjmom vo výške životného minima.
Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov alebo je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.
Poradie platenia poistného pri súbežných poisteniach
Pri súbežných poistných vzťahoch poistenca sa rozlišuje poradie povinnosti platiť poistné. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu.
Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.
Ak zamestnanec súčasne vykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne poistenou osobou, poistné do jednotlivých fondov sociálneho poistenia sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.
Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne poistenou osobou, poistné do jednotlivých fondov sociálneho poistenia sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností. Na poradie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie z výkonu viacerých zárobkových činností platia predchádzajúce pravidlá rovnako.
Pracovný čas a súbežná zárobková činnosť
V súbežnom pracovnom pomere možno zamestnancov zamestnať na plný aj skrátený pracovný úväzok, avšak s dodržaním povinných prestávok. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín.
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru.
Ak zamestnanec uzatvorí pracovný pomer so súčasným zamestnávateľom alebo s novým zamestnávateľom, princíp samostatnosti a oddelenosti sa uplatňuje na každý pomer zvlášť. Pracovný čas sa preto nesčítava, ale posudzuje oddelene pre všetky pracovné pomery.
Zamestnávateľ nesmie do pracovnej zmluvy zapracovať ustanovenie, ktoré by zamestnancovi zakazovalo uzatvoriť ďalší pracovný pomer.
Konkurenčná činnosť
Zákonník práce (§ 83) chráni aj zamestnávateľa. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
Za inú zárobkovú činnosť sa považuje ďalší pracovný pomer aj vlastné podnikanie. Zamestnávateľ môže tento súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať.
Ostatné dávky pri viacerých poisteniach
Aj dávka v nezamestnanosti sa vypláca vždy len jedna. Ak mal poistenec súčasne viacerých zamestnávateľov, obdobie poistenia v nezamestnanosti sa na splnenie podmienok nároku na dávku započíta iba raz.
Pri výpočte dávky v nezamestnanosti však Sociálna poisťovňa berie do úvahy súčet vymeriavacích základov, teda hrubých zárobkov dosiahnutých u všetkých zamestnávateľov. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa v takýchto prípadoch podáva iba jedna.
Pri nemocenskej dávke aj pri dávke v nezamestnanosti je určená maximálna možná suma dávky. Výška týchto maximálnych súm sa mení podľa pravidiel ustanovených pre konkrétnu dávku.
V prípade pochybností o vzniku nároku, spôsobe výpočtu alebo výplate dávky treba kontaktovať priamo pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá dávku vypláca, pretože priznávanie a výplata nemocenských dávok sú v kompetencii pobočiek.
tags: #pn #viac #pracovnych #pomerov