Ak zamestnanec ochorie počas skúšobnej doby, môže byť uznaný za dočasne práceneschopného rovnako ako ktorýkoľvek iný zamestnanec. Práceneschopnosť však predlžuje skúšobnú dobu o čas, počas ktorého trvala prekážka v práci na strane zamestnanca, a zamestnávateľ môže za splnenia zákonných podmienok pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť aj počas PN.
Počas skúšobnej doby sa pracovný pomer nekončí výpoveďou, ale písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zamestnávateľ ani zamestnanec nemusia uvádzať dôvod, s výnimkou osobitne chránených skupín zamestnancov. PN preto sama osebe nebráni skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Čo je skúšobná doba
Skúšobná doba predstavuje časový úsek, v rámci ktorého zamestnávateľ ako aj zamestnanec testujú vzájomnú spokojnosť, plnenie svojich povinností a uplatňovanie práv po uzatvorení pracovného pomeru.
Skúšobná doba je v pracovnej zmluve písomne dohodnuté obdobie. Musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná.
Skúšobnú dobu možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Dodatočné dohodnutie skúšobnej doby pre pracovný pomer, ktorý už vznikol, je neplatné.
Maximálna dĺžka skúšobnej doby
Môže byť dohodnutá najviac v trvaní troch mesiacov. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže trvať najviac šesť mesiacov.
U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
Skúšobnú dobu nie je možné uzatvoriť opakovane, ani ju nemožno predlžovať, a to ani pri reťazení pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.
Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Výnimkou je zákonné predĺženie o čas, počas ktorého trvali prekážky v práci na strane zamestnanca, napríklad PN.
Predĺženie skúšobnej doby počas PN
V prípade, ak sa zamestnanec stane pracovne neschopným počas trvania skúšobnej doby, predlžuje sa skúšobná doba zamestnanca o dobu trvania pracovnej neschopnosti.
Skúšobná doba sa predlžuje o čas trvania prekážok v práci na strane zamestnanca, t. j. aj počas PN.
Podľa § 45 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Uvedené ustanovenie Zákonníka práce teda zabezpečuje, že sa skúšobná doba predlžuje o dĺžku prekážok v práci na strane zamestnanca.
Práceneschopnosť, ako jedna z prekážok na strane zamestnanca, nie je počas plynutia skúšobnej doby vylúčená. V takom prípade sa však skúšobná doba predlžuje o čas strávený na PN.
Príklad predĺženia skúšobnej doby
Ak začiatok pracovného pomeru je 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) a nástup zamestnanca na PN je 25. 3. 2024 (t. j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby), pričom PN trvá do 31. 5. 2024. Skúšobná doba sa predĺži o celú dobu trvania PN.
PN teda neumožní zamestnancovi „prekonať“ skúšobnú dobu tým, že bude práceneschopný až do pôvodného dátumu jej skončenia. Po návrate do práce môže skúšobná doba pokračovať počas času, ktorý zodpovedá zákonnému predĺženiu.
Čo je dočasná pracovná neschopnosť
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
Elektronická PN a oznamovacie povinnosti
Od 1. 1. 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. V takom prípade je potrebné potvrdenie doručiť zamestnávateľovi.
Môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer počas PN v skúšobnej dobe?
Áno. Počas trvania prekážok v práci u zamestnanca je možné skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe nielen zo strany zamestnanca, ale aj zo strany zamestnávateľa.
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, resp. plynú zákonné prekážky v práci na strane zamestnanca a v iných situáciách (okrem skúšobnej doby) by zamestnanec požíval vyššiu právnu ochranu.
V zmysle ustanovenia § 64 platí počas trvania PN zákaz výpovede. Takéto obmedzenie neplatí pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, kedy môže zamestnávateľ, v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Zákonníka práce skončiť pracovný pomer počas trvania skúšobnej doby bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu, a to aj počas trvania práceneschopnosti.
Práceneschopný zamestnanec môže byť počas PN v ochrannej dobe, ale osobitná ochrana pred výpoveďou sa nevzťahuje na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je výpoveď
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa neuskutočňuje výpoveďou, ale jednoduchým písomným oznámením.
Ide o jednostranný právny úkon buď zamestnanca, alebo zamestnávateľa, ktorý má za následok skončenie pracovného pomeru.
Ide o celkové skončenie pracovného pomeru, teda jeho skončením v skúšobnej dobe nezanikajú len určité konkrétne práva a povinnosti subjektov tohto právneho vzťahu, ale tento zaniká vcelku.
Ide o jednostranné skončenie pracovného pomeru, teda je možné buď zo strany zamestnanca, alebo zamestnávateľa a neviaže sa na konsenzus, teda dohodu týchto subjektov.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa teda neviaže na súhlas druhej strany.
Forma a doručenie oznámenia
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu.
Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (§ 72 ods. 2 Zákonníka práce), ale úkon je platný.
Ak si oznámenie neprevezmete, zamestnávateľ môže doručiť písomnosť aj iným spôsobom (napr. poštou, kuriérom), pričom platí, že ak si zásielku neprevezmete, považuje sa za doručenú dňom, keď ste mali možnosť si ju prevziať.
O skončení pracovného pomeru sa musí druhý účastník preukázateľne dozvedieť najneskôr v deň skončenia skúšobnej doby, inak je skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neplatné a pracovný pomer by pokračoval ďalej.
Ústne oznámenie zamestnávateľa o výpovedi v skúšobnej dobe nemá právnu oporu a pracovný pomer trvá naďalej.
Skončenie pracovného pomeru zamestnanca počas plynutia skúšobnej doby si nevyžaduje písomnú výpoveď. Stačí písomné oznámenie ale nielen „sms správou“, ale papierovo podpísané kompetentnou osobou, konajúcou za zamestnávateľa.
Na platnosť skončenia pracovného pomeru, vám zamestnávateľ bude musieť ešte odovzdať osobne alebo poslať poštou oficiálne písomné oznámenie o skončení vášho pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
V oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe by mal zamestnanec, resp. zamestnávateľ určiť, ku ktorému dňu tento pomer končí.
Ak deň v tomto oznámení neurčí, končí sa pracovný pomer v skúšobnej dobe oznámením druhej strane.
Ak by bol v oznámení o skončení pracovného pomeru určený deň nasledujúci po uplynutí skúšobnej doby, pracovný pomer by sa skončil uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.
Osobitne chránení zamestnanci
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
V takom prípade musí zamestnávateľ v skončení pracovného pomeru aj písomne odôvodniť, prečo s dotyčnou osobou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom tento dôvod sa nesmie týkať tehotenstva, či materstva.
Ak by zamestnávateľ konal v rozpore s touto výnimkou, išlo by o neplatné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, voči ktorému by sa takáto zamestnankyňa mohla brániť na súde.
PN spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania
Výnimkou je, ak ste na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer.
Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru.
Zákonník práce v ust. § 72 ods. 1 neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN.
Môže zamestnanec skončiť pracovný pomer počas PN?
Počas trvania prekážok v práci u zamestnanca je možné skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj zo strany zamestnanca.
Počas skúšobnej doby môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek a aj bez udania dôvodu, výpovedná doba sa neuplatňuje.
To samozrejme platí aj opačne, ak by chcel dať výpoveď sám zamestnanec.
Zamestnanec nie je povinný skončiť pracovný pomer len preto, že to od neho zamestnávateľ požaduje.
Ak by zamestnávateľ trval na tom, aby ste dali výpoveď vy, jeho požiadavka nie je v zmysle zákona a nie ste povinní zo zákona jej vyhovieť.
Rozdiel medzi PN v skúšobnej dobe a PN mimo skúšobnej doby
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke nemôže byť z práce prepustený.
Zamestnanec je počas PN v ochrannej dobe a zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď.
Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov, napríklad keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN sa však nemá zamieňať so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré je osobitným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Práceneschopný zamestnanec môže dať výpoveď. Zákaz výpovede v ochrannej dobe sa nevzťahuje na výpoveď danú zo strany zamestnanca.
To znamená, že v prípade, ak zamestnanec, ktorý je na PN, má záujem o ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, môže ju dať kedykoľvek a bez udania dôvodu.
Netreba ale zabudnúť na dodržanie výpovednej doby a na to, že PN-ka v priebehu výpovednej doby túto dobu nepredlžuje.
Teda, ak práceneschopný zamestnanec dá výpoveď, výpovedná doba sa nepredlžuje o čas trvania PN, t. j. pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, aj v prípade, ak je zamestnanec stále PN.
Náhrada príjmu a nemocenské počas PN
V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a následne Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského.
Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa od 1. 1. 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10).
| Obdobie PN | Platiteľ | Výška |
|---|---|---|
| Prvé tri dni trvania PN | Zamestnávateľ | 25 % z vymeriavacieho základu |
| Štvrtý až štrnásty deň | Zamestnávateľ | 55 % z vymeriavacieho základu |
| Od pätnásteho dňa | Sociálna poisťovňa | 55 % z denného vymeriavacieho základu |
Prvé tri dni trvania PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
Štvrtý až štrnásty deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Nemocenské zo Sociálnej poisťovne od 1. 1. 2026
Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Od pätnásteho dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda.
Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku.
Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
PN po skončení pracovného pomeru
Po skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, aj keď je zamestnanec na PN, môže naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splní podmienky Sociálnej poisťovne.
PN teda pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, len už nebudete zamestnancom a nebudete mať nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale len na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.
Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.
Ochranná lehota po skončení pracovného pomeru
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo, napríklad sa skončil jej pracovný pomer, a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným.
Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Po skončení pracovného pomeru však môžete naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splníte podmienky Sociálnej poisťovne.
Nemocenské pre SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Liečebný režim počas PN
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.
Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zmena miesta pobytu a vychádzky
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.
Odporúčame túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať.
Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
V prípade ePN si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v Elektronickom účte poistenca (EUP) alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod.
Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť.
Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky.
Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.
Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma, pacient si nájde o tom oznámenie a mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca, napríklad nezdržiavanie sa na určenej adrese, môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
PN a dovolenka počas skúšobnej doby
Aj počas skúšobnej doby môžete čerpať dovolenku.
Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom.
Ak ste pre zamestnávateľa odpracovali aspoň 60 dní, vzniká vám nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, alebo nárok za 21 odpracovaných dní na jednu dvanástinu ročnej dovolenky.
Podľa § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
Nárok na dovolenku teda zamestnancovi môže vzniknúť aj počas skúšobnej doby a tento zamestnanec má právo v skúšobnej dobe dovolenku aj čerpať.
Čo robiť po vzniku PN v skúšobnej dobe
Navštívte lekára, ktorý vám dá potvrdenie a uzná vás práceneschopným.
Dodržiavajte liečebný režim a zdržiavajte sa na adrese uvedenej pri PN.
Pri ePN neprenášajte a nedoručujte potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
Overte si, že v pracovnej zmluve bola skúšobná doba platne dohodnutá.
Počítajte s tým, že skúšobná doba sa predĺži o čas trvania PN.
Ak vám zamestnávateľ doručí oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, skontrolujte dátum skončenia, písomnú formu a spôsob doručenia.
Ak pracovný pomer skončí, PN môže pokračovať aj po skončení pracovného pomeru.
Neplatné skončenie pracovného pomeru
Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe po uplynutí skúšobnej doby, už by nešlo o platné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Pracovný pomer v skúšobnej dobe je možné ukončiť len v čase, keď skúšobná doba ešte trvá, pričom do jej trvania sa započítava aj zákonné predĺženie o prekážky v práci na strane zamestnanca.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Ak by zamestnávateľ podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, zamestnanec by veľmi ťažko dokazoval, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo, ak by neexistoval písomný doklad.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
tags: #praceneschopnost #pocas #skusobnej #doby