Sociálne poistenie bez dôchodkového poistenia

Sociálne poistenie bez dôchodkového poistenia znamená, že osoba je poistená iba v niektorej z iných častí systému, napríklad v nemocenskom poistení, v poistení v nezamestnanosti, v úrazovom poistení alebo v garančnom poistení. Samotné sociálne poistenie sa skladá z piatich základných druhov poistení, ktoré sa od seba odlišujú poistným krytím.

Nie každý platiteľ sociálneho poistenia preto automaticky platí aj poistné na starobné a invalidné poistenie. Rozhodujúce je, z akého právneho postavenia osoba poistné odvádza a ktoré druhy poistenia sa na ňu podľa zákona vzťahujú.

Čo zahŕňa sociálne poistenie

Sociálne poistenie sa delí na päť zložiek: dôchodkové poistenie, ktoré slúži na financovanie starobných a invalidných dôchodkov, nemocenské poistenie, z ktorého sa platia dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania, poistenie v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, úrazové poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garančné poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.

Pod poistným krytím sa chápe súbor poistných rizík, ktoré sú príslušným typom poistenia chránené a kryté, a z ktorého sa v prípade konkrétnej udalosti stanovuje výška príslušných sociálnych dávok.

Kto platí jednotlivé druhy poistného

Podľa § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. platí poistné na nemocenské poistenie zamestnanec, zamestnávateľ, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

Na starobné poistenie platí poistné zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, štát a Sociálna poisťovňa. Na invalidné poistenie platí poistné zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a štát.

Na úrazové poistenie platí poistné zamestnávateľ. Na garančné poistenie platí poistné zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený. Na poistenie v nezamestnanosti platí poistné zamestnanec, zamestnávateľ a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

Úrazové a garančné poistenie sa preto môžu týkať zamestnanca bez toho, aby si ich poistné platil sám, pretože poistné na tieto druhy poistenia odvádza zamestnávateľ. Pri vybraných formách práce môže byť osoba poistená len v určitom rozsahu.

Nemocenské poistenie bez dôchodkového poistenia

Nemocenské poistenie slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Zo systému nemocenského poistenia sa v prípade konkrétnych situácií potom vyplácajú dávky:

• nemocenské,
• materské,
• ošetrovné,
• vyrovnávacia dávka.

Nemocenská dávka je vyplácaná ako náhrada pracovného príjmu zamestnanca počas obdobia, keď je chorý, ošetrovné je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príslušníka), tehotenská dávka vo výške 15 % hrubej mzdy (teda pätina materskej) od 27. týždňa tehotenstva, materská dávka vo výške 70 % hrubej mzdy počas prvých 6 mesiacov (resp. dlhšie pri viacerčatách) pre oboch rodičov, vyššia rodičovská dávka po období poberania materskej (pri jednom dieťati 500,10 € namiesto 364,80 € mesačne rodičom, ktorí nepoberali materskú dávku).

Z nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky napríklad v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je dočasne pracovne neschopný bežný zamestnanec, ten počas prvých 14 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Pri samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské dávky od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

To znamená, že výplata nemocenskej dávky trvá najviac jeden kalendárny rok. Dávka nemocenské u samostatne zárobkovo činnej osoby nezávisí od jej aktuálneho mesačného príjmu, ale od vymeriavacích základov, z ktorých zaplatila poistné v rozhodujúcom období a na ktoré aktuálny mesačný príjem nevplýva.

Materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka

Na materské dávky má nárok poistená žena, ktorá je buď tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, pričom si v posledných dvoch rokoch pred pôrodom platila minimálne po dobu 270 dní odvody nemocenského poistenia.

Na ošetrovné dávky má poistenec nárok ak se osobne a celodenne a za stanovených podmienok stará o choré dieťa, chorého manžela/manželku, chorého rodiča/rodiča manžela (manželky), alebo ak sa za stanovených podmienok stará o dieťa do desiatich rokov veku.

Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka je vyplatená len tým ženám, ktoré boli preradené na inú prácu z dôvodu, že nimi dovtedy vykonávané pracovné činnosti sú zakázané tehotným ženám a matkám (do konca 9. mesiaca po pôrode) alebo podľa lekárskeho posudku je táto činnosť ohrozujúca ich tehotenstvo či materstvo.

Podľa zákona o sociálnom poistení sa inou prácou v tehotenstve a materstve môžu myslieť aj situácie, v ktorých:

• došlo k zníženiu normovaného výkonu práce, čím sa odstránili príčiny, pre ktoré by jej vykonávanie malo byť zakázané alebo by ohrozovalo tehotenstvo, zdravie a materstvo ženy; výnimku tvorí skrátenie pracovného času,
• došlo k oslobodeniu od vykonávania niektorých pracovných činností, ktoré sú súčasťou zakázaných prác alebo prác ohrozujúcich tehotenstvo, zdravie či materstvo ženy; výnimku tvorí vykonávanie uvedených činností v kratšom pracovnom čase,
• došlo k preradeniu ženy na iné pracovisko alebo pracovné miesto nakoľko dochádzanie na doterajšie pracovisko ohrozuje jej tehotenstvo, zdravie či materstvo,
• došlo k oslobodeniu tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania nočnej práce.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Dobrovoľne poistiť sa môžete bez ohľadu na to, či ste boli, alebo ste súčasne povinne sociálne poistený. Podmienkou je:

• dovŕšenie 16 rokov veku,
• trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
• skutočnosť, že nemáte priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Dobrovoľne poistená osoba sa môže stať povinne poistenou v prípade, že sa napr. zamestná alebo jej ako SZČO vznikne povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie.

Upozorňujeme však, že platiť sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne môže fyzická osoba súčasne z viacerých právnych vzťahov, ak jej z nich vzniká príslušné povinné alebo dobrovoľné poistenie.

Úrazové a garančné poistenie bez dôchodkového poistenia

Úrazové poistenie je poistením pre prípad poškodenia zdravia alebo pre prípad úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu či chorôb z povolania. Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

Z úrazového poistenia sa za podmienok stanovených zákonom poskytujú tieto úrazové dávky:

• úrazový príplatok,
• úrazová renta,
• jednorazové vyrovnanie,
• pozostalostná úrazová renta,
• jednorazové odškodnenie,
• pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
• rekvalifikácia a rekvalifikačné,
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
• náhrada nákladov spojených s liečením,
• náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Na úrazový príplatok má po splnení podmienok ustanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa, ktorý sa stal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne práceneschopným a súčasne má z tohto dôvodu nárok na náhradu príjmu alebo na výplatu nemocenského.

Úrazová renta je pravidelná peňažná dávka úrazového poistenia, ktorá má poškodenému poistencovi zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu.

Účelom dávky jednorazového vyrovnania je kompenzovať finančnou náhradou pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pokles pracovnej schopnosti sa pohybuje v rozsahu minimálne 10 % a maximálne 40 %.

Garančné poistenie je poistením pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ nezaplatil do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Dávka garančného poistenia je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok zo základného fondu garančného poistenia, slúžiaca na uspokojenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Nárok na dávku garančného poistenia má zamestnanec, ktorý je alebo bol v pracovnoprávnom vzťahu u zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopný a neuspokojoval nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu (pracovný pomer, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti, pracovný vzťah k družstvu).

Poistenie v nezamestnanosti bez dôchodkového poistenia

Poistenie v nezamestnanosti je poistením pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Z tohto druhu sociálneho poistenia sa poskytuje dávka v nezamestnanosti. Majú naň nárok registrovaní uchádzači o zamestnanie, ktorí si platili poistné v nezamestnanosti aspoň dva roky z posledných štyroch.

Samostatne zárobkovo činné osoby si môžu poistenie v nezamestnanosti platiť dobrovoľne. Povinne sociálne poistené SZČO sa však týka len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie.

Samostatne zárobkovo činná osoba a rozsah poistenia

Povinne sociálne poistených samostatne zárobkovo činných osôb sa však týka len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Dobrovoľne si tieto povinne sociálne poistené SZČO môžu navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.

Ak podnikáte ako SZČO, sociálne poistenie začínate platiť od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti.

Spočiatku sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Následne platíte sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov iba v prípade, že ste mali príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie, než je rozhodujúca suma.

SZČO, ktorá túto rozhodujúcu sumu príjmov prekročila, vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jej skutočných príjmov od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako rozhodujúca suma.

Pre príjmy za rok 2025 je táto rozhodujúca suma 9 144 eur a pre príjmy za rok 2026 bude táto rozhodujúca suma 9 720 eur. V tomto prípade sa na vás bude vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ, ktorým je 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Minimálna suma, v ktorej musí povinne sociálne poistená SZČO každý mesiac odvádzať sociálne poistenie, sa odvíja od toho, či ho platí z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu alebo z tzv. „riadneho“ minimálneho vymeriavacieho základu.

Pre rok 2026 je suma sociálneho poistenia plateného z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu 131,34 eura a suma sociálneho poistenia plateného z tzv. „riadneho“ minimálneho vymeriavacieho základu 303,11 eura.

Súbeh zamestnania, dohody a živnosti

Povinné poistenie zamestnanca nemá žiadny vplyv na povinné poistenie SZČO môže mať vplyv len na výšku poistného samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ak ste zamestnanec a súčasne SZČO, pričom ako SZČO Vám vznikne povinnosť prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie sa posudzuje podľa oboch poistných vzťahov.

Ak v súvislosti so živnosťou ste povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, platíte odvody z obidvoch poistení (ako zamestnanec - dohodár, aj ako živnostník).

Ak zamestnáva SZČO študenta na dohodu, musí ho v Sociálnej poisťovni prihlásiť ako zamestnanca. Pri platení poistného je rozhodujúca forma dohody.

Ak ide o dohodu o brigádnickej práci študenta, platí SZČO za študenta len na dôchodkové poistenie. Ak študent pracuje u viacerých zamestnávateľov, je povinnosťou každého z nich prihlásiť ho v Sociálnej poisťovni na sociálne poistenie (bez ohľadu na výšku príjmu).

Kedy sa sociálne poistenie neplatí

Sociálne poistenie v určitých prípadoch platiť nemusíte. Možno povedať, že ako zamestnanec sa o neho nemusíte starať, pretože ho za vás odvádza zamestnávateľ.

Platiť ho nemusíte napríklad ani v prípade, že ste evidovaný na úrade práce, ste nepracujúci študent, starobný dôchodca, dohodár s odvodovou úľavou alebo v začiatkoch podnikania, keď podnikáte ako SZČO.

V minulosti niekedy zamestnanec nebol zamestnancom, a teda nebol poistený, aj keď mal normálnu zamestnaneckú zmluvu. Od marca 2022 sú však zamestnanci vždy poistení.

Platenie poistného do Sociálnej poisťovne

V súčasnosti je vaša platba sociálneho poistenia splatná do 8. dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. To znamená, že napríklad platba sociálneho poistenia za mesiac január by mala pristáť na účte Sociálnej poisťovne najneskôr 8. februára.

Ak sa však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom je ako deň prevodu uvedený posledný deň splatnosti poistného a pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Praktické rozlíšenie jednotlivých situácií

• Zamestnanec: môže byť nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistený, pričom úrazové a garančné poistné za neho platí zamestnávateľ.
• Samostatne zárobkovo činná osoba: pri povinnom poistení sa jej týka nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom poistenie v nezamestnanosti si môže platiť dobrovoľne.
• Dobrovoľne poistená osoba: môže si zvoliť príslušný rozsah dobrovoľného poistenia podľa zákonných podmienok.
• Študent pracujúci na dohodu: rozsah poistného závisí od formy dohody.
• Zamestnanec v pracovnom pomere: od marca 2022 je poistený vždy.

Rozhodujúce preto nie je iba to, či osoba „platí sociálne odvody“, ale aj to, na ktoré konkrétne druhy poistenia sa odvody vzťahujú. Z nemocenského poistenia môže vzniknúť nárok na nemocenské, materské, ošetrovné alebo vyrovnávaciu dávku, z poistenia v nezamestnanosti na dávku v nezamestnanosti a z úrazového alebo garančného poistenia na osobitné dávky podľa splnenia zákonných podmienok.

tags: #socialne #poistenie #bez #dochodkoveho #poistenia