Sociálny pracovník a závislí v školstve

Sociálny pracovník v školskom prostredí pomáha žiakom, rodinám a škole zvládať sociálne, rodinné, emocionálne, behaviorálne a vzdelávacie problémy vrátane závislostí, rizikového správania a spoluzávislosti. V škole môže vykonávať sociálnu diagnostiku, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce, a to aj terénnou formou.

Od 1. januára 2025 slovenská legislatíva výslovne definuje sociálnu prácu v škole a školskom zariadení. Sociálny pracovník však už nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z.; pri výkone sociálnej práce sa uplatňuje najmä zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci. V školskom odbornom tíme zároveň pôsobí sociálny pedagóg, ktorého úlohou je predovšetkým prevencia a odstraňovanie rizikového správania, sociálno-patologických javov a problémov sociálne znevýhodnených žiakov.

Význam sociálnej práce v školskom prostredí

V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. S narastajúcou potrebou pomoci človeku v rovine sociálnych interakcií a vzťahov v rôznych oblastiach jeho života, vzniká potreba rozvoja sociálnej práce v rozličných sférach.

Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Dá sa však povedať, že v posledných rokoch sa sociálne problémy stávajú závažnejšími, spletitejšími a ešte viac zasahujú prospievanie žiakov v škole, ich celkový intelektuálny, emocionálny a sociálny rozvoj.

Sociálna práca v školskom prostredí je v zahraničí funkčnou a fungujúcou vednou oblasťou. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí.

V súčasnosti sociálni pracovníci v školstve pracujú v približne 50 krajinách po celom svete. Z dlhého zoznamu krajín, kde je s úspechom využívaná široká pôsobnosť tejto profesijnej pozície, spomenieme našich najbližších susedov: Rakúsko a Nemecko.

K ďalším krajinám patria USA, Kanada, Veľká Británia, Island, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Holandsko, Švajčiarsko, Luxembursko, Francúzsko, Austrália, Nový Zéland, Japonsko, India, Rusko a mnoho ďalších.

Školská sociálna práca je rozvíjajúcim sa odborom sociálnej práce, ktorý reaguje na meniace sa potreby spoločnosti. Postupne pribúda aj literatúra k školskej sociálnej práci, metódy a formy práce a pod.

Problémy, ktoré zasahujú žiakov a školy

Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov.

V súvislosti s tým pribúda počet prípadov záškoláctva, o drogách a alkohole ani nehovoriac. Sociálne problémy, ktoré školy riešia, sa môžu týkať rodinných konfliktov, chudoby, zanedbávania, násilia, šikanovania, problémov so správaním, sociálneho vylúčenia, závislostí aj nedostatočnej podpory pri vzdelávaní.

Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty, tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávanie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.

Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne, ako napríklad zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže, a interpersonálne aspekty, napríklad rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete.

Úloha sociálneho pracovníka v škole

Sociálny pracovník v škole je odborník, ktorý sa zameriava na psychosociálnu pohodu žiakov. Jeho práca je komplexná a zahŕňa individuálnu prácu so žiakmi, prácu s rodinou, spoluprácu so školským tímom, prevenciu a intervenciu.

Individuálna práca so žiakmi

Poskytuje poradenstvo a podporu žiakom, ktorí čelia rôznym problémom, ako sú problémy v rodine, šikanovanie, problémy s učením, emocionálne ťažkosti, závislosti a iné.

Sociálny pracovník pomáha žiakom riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú ich učenie, a tým prispieva k zvyšovaniu ich školskej úspešnosti. Podporuje psychickú pohodu žiakov a pomáha im zvládať stres a ťažkosti.

Práca s rodinou

Spolupracuje s rodinami žiakov, aby im pomohol riešiť problémy, ktoré ovplyvňujú ich dieťa. Poskytuje poradenstvo, podporu a sprostredkováva kontakty na ďalšie odborné služby.

V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené.

Spolupráca so školským tímom

Spolupracuje s učiteľmi, výchovnými poradcami a ďalšími odborníkmi v škole, aby spoločne vytvárali podporné prostredie pre žiakov. Sociálny pracovník môže byť neutrálnou osobou pri riešení konfliktov so žiakmi v škole, pretože nie je ani učiteľ a ani zainteresovaný rodič a môže pomôcť riešiť problém s určitým nadhľadom.

Sociálna práca významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému. Zatiaľ čo učitelia rozvíjajú potenciál žiakov cez odovzdávanie vedomostí a zručností, sociálni pracovníci poskytujú žiakom podporu, aby mali čo najoptimálnejšie podmienky pre učenie.

Prevencia a intervencia

Realizuje preventívne programy zamerané na rôzne rizikové správanie, ako sú závislosti, šikanovanie, násilie a iné. Zasahuje v krízových situáciách, ako sú prípady násilia, zneužívania, pokusov o samovraždu a iné.

Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje ako primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, tak aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním, s deťmi ohrozenými CAN syndrómom a podobne.

Všetky tieto sociálne problémy si však vyžadujú kompetencie na výkon sociálnej prevencie na všetkých jej úrovniach, a teda aj na výkon intervencie a špecializovaného sociálneho poradenstva a s tým spojenú prax na úrovni prípadovej sociálnej práce, sociálnej práce so skupinou a sociálnej práce s rodinou.

Sociálny pracovník, sociálny pedagóg a ďalší odborníci

Odborný zamestnanec je v zmysle spomínaného zákona definovaný ako fyzická osoba, ktorá v prostredí základnej alebo strednej školy vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom psychologickej, špeciálnopedagogickej alebo logopedickej starostlivosti, výchovného a sociálneho poradenstva a prevencie.

Dôraz odbornej činnosti je kladený na proces výchovy a vzdelávania v školskom prostredí. Náplňou odbornej činnosti je tiež spolupráca s inými odbornými zamestnancami a zástupcami zariadení pri zabezpečovaní práv žiakov, výkonu špecializovanej činnosti a riadiacej činnosti pri tvorivých aktivitách súvisiacich s odbornou činnosťou zamestnanca.

Psychológ a školský psychológ

Kompetencie psychológa zahŕňajú psychologickú diagnostiku žiakov, individuálne, skupinové a hromadné psychologické poradenstvo pre žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj v oblasti rodinných a sociálnych vzťahov.

Patrí sem aj psychoterapia pre žiakov, realizácia prevencie a intervencie medzi žiakmi s dôrazom na výchovno-vzdelávací proces, psychologické poradenstvo a konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov a pedagogickými zamestnancami škôl.

Špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg a logopéd

Školský logopéd vykonáva logopedickú diagnostiku žiakov, poskytuje poradenstvo a intervenciu žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou a poradenstvo a konzultáciu zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom v oblasti komunikačných schopností.

Špeciálny pedagóg vykonáva špeciálnopedagogickú diagnostiku, individuálne, hromadné alebo skupinové poradenstvo a intervenciu žiakom s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným postihnutím, prípadne žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom alebo žiakom s inými pervazívnymi vývinovými poruchami.

Liečebný pedagóg poskytuje terapeuticko-výchovnú pomoc žiakom s vývinovými poruchami alebo poruchami správania, ktorí pre svoje znevýhodnenie a jeho následky nie sú schopní viesť primeraný spôsob života, prípadne žiakom, ktorých psychický, emocionálny alebo sociálny vývin je ohrozený.

Sociálny pedagóg

Sociálna práca a sociálna pedagogika predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú.

Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva.

Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín.

V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín. Do kompetencií sociálneho pedagóga patrí prevencia a intervencia sociálno-patologických javov, sociálno-pedagogické poradenstvo, reedukácia správania, sociálna výchova, sociálno-pedagogická diagnostika, expertízna a osvetová činnosť.

Kompetencie sociálneho pracovníka

Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce.

Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné rozdeliť podľa pracovných oblastí na kompetencie vo vzťahu ku klientom, kompetencie vo vzťahu k pracovnej organizácii a pracovnému tímu a kompetencie vo vzťahu k systému sociálnych služieb.

Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácii a organizácii, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov, Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce a Národná asociácia sociálnych pracovníkov.

Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv.

Vedomostná základňa

Sociálny pracovník v školskom prostredí by mal disponovať vedomostnou základňou, v rámci ktorej by mal poznať vývin dieťaťa, špecifiká jednotlivých vývinových etáp, ich odchýlky a normy, ako aj špecifické vývinové poruchy učenia.

Mal by poznať zvláštnosti vo vývine detí a ich reakcie na zvláštne životné udalosti, ako smrť v rodine, rozvod, choroba, strata zvieratka, nový partner rodiča a pod., životný cyklus rodiny a prejavy tranzitórnej krízy rodiny.

Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.

Práca s dospievajúcou mládežou

Dospievanie je kritické obdobie, kedy sa formuje identita mladého človeka a pripravuje sa na vstup do dospelosti. Školské prostredie, kde trávia značnú časť svojho času, má zásadný vplyv na ich vývoj.

V tomto kontexte zohráva sociálny pracovník kľúčovú úlohu pri podpore dospievajúcich, riešení ich problémov a vytváraní bezpečného a inkluzívneho prostredia. Dospievajúci prechádzajú fyzickými, psychickými a sociálnymi zmenami, ktoré môžu byť spojené s rôznymi ťažkosťami.

Budovanie dôvery a rešpektovanie autonómie

Je dôležité, aby si sociálny pracovník vybudoval s dospievajúcim vzťah založený na dôvere a rešpekte. Dospievajúci sa často ťažko otvárajú a zdieľajú svoje problémy, preto je potrebné vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa cítia prijatí a pochopení.

Dospievajúci si potrebujú cítiť, že majú kontrolu nad svojím životom. Sociálny pracovník by mal rešpektovať ich názory a rozhodnutia a podporovať ich v samostatnosti.

Vhodné metódy práce

Pri práci s dospievajúcimi je dôležité používať metódy, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé. Môže ísť o rôzne kreatívne techniky, skupinové aktivity, online poradenstvo a iné.

Je dôležité zohľadňovať sociálny a kultúrny kontext, v ktorom dospievajúci žije. Problémy, ktorým čelia dospievajúci z rôznych prostredí, sa môžu líšiť.

Závislosti a rizikové správanie v školskom prostredí

Prevencia rizikového správania patrí medzi významné oblasti práce sociálneho pracovníka v škole. Realizuje preventívne programy, ktoré znižujú riziko rizikového správania u žiakov.

V oblasti zneužívania návykových látok u žiakov sa môžu objavovať cigarety, experimentovanie s marihuanou alebo psychofarmakami, ku ktorým majú žiaci prístup doma, pretože ich užívajú rodičia.

Riziko však nepredstavujú iba alkohol, tabak a nelegálne drogy. Popisovanie syndrómu DDA sa netýka len problematiky detí, žijúcich v alkoholických rodinách. Rovnako sa dotýka problematiky aj iných návykových látok, gamblerstva, prejedania sa a iné.

Ukazuje sa, že príčinou častých, ale ospravedlnených absencií môže byť závislosť žiakov na počítači. Zhoršujúce sa vzťahy odrážajú vzťahy v spoločnosti, súvisia s rizikovým chovaním na sociálnych sieťach.

Oblasti intervencie

• zvyšovanie školskej úspešnosti;
• prevencia rizikového správania;
• podpora sociálnej inklúzie;
• zlepšovanie vzťahov medzi žiakmi, rodičmi a učiteľmi;
• zvyšovanie psychickej pohody;
• ochrana práv detí;
• práca s rodinami ohrozenými závislosťou;
• intervencia pri násilí, zanedbávaní a zneužívaní;
• spolupráca so školskými a mimoškolskými odbornými službami.

Sociálna práca so závislými a spoluzávislými

Závislosť zohráva dôležitú rolu v živote závislého jedinca, ako aj u ostatných rodinných príslušníkov. Potreby rodinných príslušníkov v živote so závislými sú však zvyčajne odsunuté.

Rodina so závislým členom prechádza rôznymi komplikáciami ako napríklad dysfunkčné vzťahy v rodine, rozvod, násilie páchané pod vplyvom alkoholu a drog, zanedbávanie výchovy a iné.

Nástupom závislých na liečbu by mali aj rodinní príslušníci začať riešiť ozdravovací proces spoluzávislosti. Rodinní príslušníci sa v procese uzdravovania zameriavajú viac na závislého, ako na seba samého.

V sociálnej práci je preto dôležité poskytovať poradenstvo spoluzávislým, aby sa zameriavali na ošetrovanie seba samého. Práca s blízkymi má väčšinou informatívny charakter o možnostiach liečby a o závislosti ako o chorobe.

Sociálne poradenstvo a psychoterapia s rodinnými príslušníkmi by sa mala tiež sústrediť na vyrovnanie s jestvujúcim problémom, získanie nadhľadu a uvoľnenie napätia.

Čo je spoluzávislosť

Spoluzávislosť sa po prvýkrát v terapeutickej oblasti objavuje koncom sedemdesiatych rokov. Samotné označenie sa začalo používať vo viacerých liečebných centrách v Minnesote súčasne.

Pôvodne slovo označovalo človeka, ktorého život bol ovplyvnený spolužitím s človekom chemicky závislým. Človek, žijúci so závislým si vytvoril nezdravé spôsoby zvládania života.

Beattievová vo svojej publikácií „Spoluzávislosť“ charakterizuje spoluzávislosť ako partnerstvo v závislosti. Spoluzávislosť je charakterizovaná ako emočný, psychologický a behavioristický stav u človeka vznikajúci v dôsledku dlhodobého vystavenia a dodržiavania obmedzujúcich pravidiel, ktoré bránia úprimnému vyjadreniu pocitov a tiež priamej diskusii o osobných a medziľudských problémov.

Kodependentný alebo spoluzávislý partner sa hlavne zameriava na uspokojovanie potrieb druhých, zatiaľ čo zanedbáva svoje vlastné potreby. Tento symptóm je častý v rodinách so závislým členom.

Spoluzávislosť možno chápať ako zaujatosť a vtiahnutie do problému príbuzných vo vzťahu k závislému, čo vedie k zmene správania a duševného stavu. V tomto stave dochádza často k neschopnosti racionálne riešiť situácie, ktoré súvisia so závislým rodinným príslušníkom.

Beattievová definuje spoluzávislého človeka ako toho, kto sa dáva ovplyvňovať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správanie. Spoluzávislý jedinec môže byť dieťa, dospelý, partnerka, manželka, súrodenec, starý rodič alebo kamarát.

Podstatou kodependentného správania je naliehavá potreba pomáhať a kontrolovať. V prvom rade ide o nízke sebahodnotenie a sebavedomie spojené s pocitom viny.

Vďaka potrebe pomáhať iným jedinec zabúda na svoje vlastné potreby. Spoluzávislé správanie je sebazničujúca forma správania, ktorá sa stáva návykom.

Najčastejšie znaky spoluzávislosti

• starostlivosť o druhých;
• nízka sebaúcta;
• potlačenie sa;
• obsesívne správanie;
• kontrola a obviňovanie;
• popieranie existujúcich problémov;
• možnosti vzniku závislosti;
• zlá komunikácia;
• slabé hranice;
• nedostatok dôvery;
• hnev.

Návyky sa opakujú bez premýšľania, čím sa klienti môžu dostať do deštruktívnych vzťahov, ktoré sú nefungujúce a prinášajú vyčerpanie a nepokoj. Spoluzávislí nie sú schopní prijať pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu na svoju osobu.

Dopad spoluzávislosti na jednotlivca a rodinu

V mnohých výskumoch zaoberajúcich sa ľuďmi žijúcimi so závislými, sa objavujú telesné, duševné, emocionálne stavy, podobné alkoholizmu. Pri spoluzávislosti často dochádza aj k poškodeniu duševného zdravia jednotlivca.

Mnohí spoluzávislí si neuvedomujú, že potrebujú pracovať so svojou vlastnou osobnosťou. Veľakrát nás kontaktujú v ambulantnom krízovom centre práve kvôli závislému rodinnému príslušníkovi a hľadajú formu pomoci, ktorú by mu mohli poskytnúť.

Spoluzávislí zvažujú príčiny prečo ich dieťa alebo partner siahol po návykovej látke. Obviňujú sa z chýb pri vzniku a v starostlivosti o závislého.

Psychický stav sa u nich prejavuje poruchami nálady, depresiou, plačom a strachom. Taktiež prichádza k somatickým komplikáciám ako nechutenstvo, bolesti žalúdka, kŕče, chudnutie a iné.

Pri spoluzávislosti sa rodičia závislého často vyhýbajú komunikácií a k tráveniu spoločného času. Rodinné napätie môže ovplyvňovať aj školské fungovanie dieťaťa, jeho dochádzku, správanie, schopnosť sústrediť sa a vzťahy so spolužiakmi.

Deti závislých rodičov v škole

Dieťa závislého rodiča môže čeliť nestabilnému rodinnému prostrediu, zanedbávaniu výchovy, násiliu, nedostatku základných potrieb alebo silnému emocionálnemu tlaku. Škola môže byť miestom, kde sa tieto ťažkosti prejavia v správaní, prospechu, dochádzke alebo vzťahoch.

Sociálny pracovník sa snaží chrániť deti, pomáhať rodinám a hľadať riešenia, ktoré zlepšia ich život. Môže pomáhať deťom cítiť sa v škole bezpečne, poskytovať oporu a riešiť šikanovanie.

Sociálny pracovník môže pomáhať v prípadoch, keď sa v rodine deje niečo zlé, napríklad hádky, násilie alebo zanedbávanie detí. Pomáha aj vtedy, keď sa rodičia rozvádzajú a je dôležité, aby bolo dieťa v bezpečí.

Jeho úlohou je zabezpečiť, aby bolo dieťa v bezpečí a malo možnosť vyrastať v zdravom prostredí. Pri ochrane dieťaťa spolupracuje s rodičmi, školou, zariadeniami sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckymi zariadeniami a ďalšími odborníkmi.

Poradenstvo pre spoluzávislých

V praxi sa uplatňujú rôzne prístupy k poradenstvu pre spoluzávislých, ktoré sú prispôsobené ich individuálnym potrebám.

Poradenstvo pre menej výrazne spoluzávislých

Poradenstvo je zamerané na poskytovanie praktických informácií ohľadom problematiky návykových látok a možnostiach liečby závislosti, a tiež na zvládanie stresových situácií.

Poradenstvo pri výraznej spoluzávislosti

Cieľom poradenstva je skompenzovanie spoluzávislých a vyrovnanie sa s existujúcim stavom. Taktiež utlmiť dočasné aktivity zamerané na podporu závislého, pretože v takomto prípade bývajú kontraproduktívne.

Mnohí spoluzávislí klienti v ťažších stavoch potrebujú krátkodobú podpornú pomoc v rámci psychiatrickej liečby, prostredníctvom medikamentov. Za vhodné považujeme ak spoluzávislí klienti chodia súčasne s blízkym k spoločnému sociálnemu pracovníkovi alebo psychoterapeutovi.

Pri práci so spoluzávislou rodinou je dôležité pomáhať jej členom rozlišovať medzi podporou závislého a preberaním zodpovednosti za jeho správanie. Rovnako dôležité je obnovovať osobné hranice, komunikáciu a starostlivosť o vlastné zdravie.

Legislatívne postavenie sociálneho pracovníka v školstve

V súčasných slovenských aj českých podmienkach bola sociálna práca v školstve dlhodobo legislatívne neukotvenou aplikovanou disciplínou sociálnej práce. Zároveň ale školy musia hľadať riešenia sociálnych problémov, aj spôsoby ako im predchádzať.

Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí bolo chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzoval školský zákon, kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentoval.

V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Nezaoberá sa však špecificky miestom výkonu sociálnej práce, a teda ani realizáciou sociálnej práce v škole. Absencia legislatívneho ukotvenia sociálnej práce v školskom prostredí sa dotýkala primárne školského zákona a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Zmeny účinné od 1. januára 2025

Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinná od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.

V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“.

V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou.

Vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z. z. osobitný kvalifikačný predpoklad na výkon špecializovanej odbornej činnosti je absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.

Postavenie sociálneho pedagóga

S účinnosťou od 1. januára 2025 výkon sociálnej práce nie je súčasťou pracovnej činnosti odborného zamestnanca školy a školského zariadenia a sociálny pracovník nie je kategóriou odborného zamestnanca školy a školského zariadenia.

Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení. Sociálny pedagóg vykonáva diagnostické, preventívne a ďalšie potrebné činnosti zamerané na predchádzanie a odstraňovanie rizikového správania detí a žiakov a na predchádzanie a odstraňovanie sociálno-patologických javov, ktoré ohrozujú deti a žiakov vrátane aktivít na predchádzanie segregácie detí a žiakov.

Poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a na deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Poskytuje poradenstvo a konzultácie zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom na zlepšenie podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov.

Vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.

Podporuje spoluprácu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov so zákonnými zástupcami, zamestnancami zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ďalšími fyzickými osobami a právnickými osobami.

Vyššie uvedené činnosti môže sociálny pedagóg vykonávať aj terénnou formou.

Prechodné ustanovenia

Odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg.

Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z.

Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Personálne zabezpečenie sociálnej práce v škole

Podľa § 94 ods. 5 školského zákona účinného od 1. januára 2025 naďalej platí, že v základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd, školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Podľa § 107 ods. 3 školského zákona účinného od 1. januára 2025 platí, že v základnej škole a v strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník.

Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1. januára 2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.

To, že bol sociálny pracovník alebo sociálny pedagóg zaradený medzi odborných zamestnancov v školstve, neznamená, že je povinnosť školy ho zamestnať. Významnou praktickou prekážkou zostávajú financie a personálne možnosti škôl.

Spôsoby uplatnenia sociálneho pracovníka

Napriek absencii explicitného legislatívneho ukotvenia sociálnej práce v školskom prostredí existuje možnosť, ako realizovať sociálnu prácu v školách prostredníctvom spolupráce škôl s tretím sektorom.

Cieľovou skupinou sociálnych pracovníkov v neziskovom sektore sú aj deti a mládež s problémovým správaním a poruchami správania, prípadne deti, ktoré sú ohrozené sociálno-patologickými javmi a rizikovým správaním.

Iný právny subjekt môže získať akreditáciu na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva, napríklad aj terénnou formou, v zmysle Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Iný právny subjekt môže získať akreditáciu pre výkon rôznych preventívnych aktivít podľa Zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Sociálny pracovník môže pôsobiť priamo v škole, v centre poradenstva a prevencie, v centre pre rodiny s deťmi, v poradni pre deti, mládež, rodiny alebo obete násilia, v neziskovej organizácii, na úrade sociálnych vecí alebo ako sociálny kurátor.

Spolupráca školy s rodinou a komunitou

Školy často spolupracujú s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Tieto vykonávajú pre školy diagnostiku, prácu s problémovými žiakmi aj preventívne aktivity.

Práve tu nastávajú problémy, keďže tieto aktivity by mali byť vykonávané v rámci celého triedneho kolektívu, ale pre administratívu s tým spojenú, nie všetci rodičia žiakov dajú súhlas a aktivita sa tak nemôže uskutočniť.

Sociálny pracovník by bol veľmi užitočný odborný zamestnanec školy, pretože by bol súčasťou školy, mohol by pracovať aj počas vyučovania a počas výchovných predmetov.

Bol by kompetentný aj na vykonávanie terénnej sociálnej práce s problémovými rodinami. Nemalý prínos v práci sociálneho pracovníka spočíva aj v tom, že by mal viac času na preventívne aktivity a na zlepšovanie sociálnej klímy v škole.

Vítame výmenu skúseností medzi odborníkmi, tj. medzi pedagógmi, sociálnymi pracovníkmi, policajtmi, sudcami. Takéto okrúhle stoly sa už realizujú.

Príklady spolupráce pri ohrozenom dieťati

Pri riešení sociálnych problémov školy spolupracujú s odborom sociálnych vecí a zdravotníctva, konkrétne s oddelením sociálno-právnej ochrany detí, s úradom práce, s centrami pre rodinu, so strediskami výchovnej starostlivosti, s poradenskými zariadeniami a s neziskovými organizáciami.

V konkrétnom prípade môže pracovníčka dochádzať do rodiny, pomáhať rodičom s riešením problému s opakovaným výskytom vší, s hygienickými návykmi, sprevádzať matku na vyšetrenie dieťaťa do zdravotníckych zariadení a školských poradenských zariadení.

Rovnako sa môže zameriavať na rozvoj dieťaťa, napríklad na podporu domáceho čítania. Takáto pomoc prepája školu, rodinu, sociálne služby a zdravotnícke alebo poradenské zariadenia.

Prevencia závislostí v škole

Aktivity sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga môžu byť zamerané na prevenciu závislostí, podporu bezpečných vzťahov, zvládanie stresu, riešenie konfliktov, posilňovanie komunikačných zručností a včasné zachytenie detí ohrozených sociálno-patologickými javmi.

Úlohou sociálneho pracovníka je pripravovať workshopy a besedy na rôzne témy, napríklad o priateľstve, tolerancii, komunikácii, zvládaní stresu, riešení konfliktov a podobne.

Sociálny pedagóg spolupracuje s učiteľmi a s rodičmi, keď sa niekto cíti v škole ohrozene, smutne alebo má pocit, že ho niekto šikanuje. Môže tiež podporovať komunitný charakter školy, koordinovať doučovanie a spolupracovať s obcami, zdravotníckymi zariadeniami, súdmi, políciou a ďalšími zainteresovanými orgánmi a organizáciami.

Včasné odhalenie ohrozených detí môže zahŕňať izoláciu, týranie, zanedbávanie, sociálne patologické javy a kriminalitu. Preventívna práca má význam vtedy, keď sa neobmedzuje iba na jednorazové aktivity, ale je súčasťou dlhodobej spolupráce školy, rodiny a odborných služieb.

Príklad dobrej praxe

Nezisková organizácia Život bez závislostí bola zaregistrovaná v roku 2005 a svoje poslanie vníma v pomoci jednotlivcom, rodinám, inštitúciám a miestnym komunitám, ktoré sa rozhodli pracovať na prerušení cyklu závislostí a chcú riešiť problémy súvisiace so závislosťou a jej dôsledkami.

Aktivity organizácie zahŕňajú osvetovú činnosť, sociálnu prevenciu a poradenstvo, pričom organizácia realizuje osvetové kampane a preventívne programy zamerané na prevenciu závislostí.

Takéto aktivity ukazujú, že škola nemusí riešiť závislosti izolovane. Prevencia a pomoc môžu byť založené na spolupráci školy, rodiny, sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, poradenských zariadení a organizácií pôsobiacich v komunite.

Možnosti kontaktu dieťaťa so sociálnym pracovníkom

Sociálny pracovník je človek, ktorý pomáha ľuďom, keď sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Môže pomáhať deťom cítiť sa v škole bezpečne, poskytovať oporu a riešiť šikanovanie.

Sociálneho pracovníka môže dieťa stretnúť v školách alebo v centrách poradenstva a prevencie ako sociálneho pedagóga, ktorý pomáha deťom, ktoré majú problémy doma alebo v škole.

V centrách pre rodiny s deťmi podporuje rodiny v náročných situáciách, pomáha zlepšovať vzťahy medzi rodičmi a deťmi a hľadá riešenia, ako rodine pomôcť.

V rôznych poradniach, napríklad v poradni pre deti, mládež, rodiny alebo obete násilia, poskytuje poradenstvo a podporu. Sociálny pracovník môže pracovať aj ako sociálny kurátor, ktorý sa stará o ochranu detí.

Keď dieťa vyhľadá sociálneho pracovníka, môže hovoriť o svojich pocitoch, myšlienkach či starostiach v bezpečnom a prijímajúcom priestore. Výnimkou sú situácie, keď by bol ohrozený život dieťaťa alebo život niekoho iného, pretože vtedy je potrebné privolať pomoc, aby bol každý v bezpečí.

Školská sociálna práca na Slovensku

Hoci v slovenských podmienkach bola školská sociálna práca dlhodobo legislatívne neukotvená, existovali pilotné snahy a projekty, ktoré sa snažili zaviesť pozíciu školského sociálneho pracovníka do škôl.

V školskom roku 2006/2007 prišli prví školskí sociálni pracovníci na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave. V školskom roku 2007/2008 vyhlásilo mesto Nová Dubnica konkurz pre školských sociálnych pracovníkov na školy vo svojom meste a rok na to mesto Trenčín, ktoré sa snažilo pokryť všetky školy v meste.

V rámci reformy výchovy a vzdelávania bol pripravený a prijatý nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý zaviedol nový typ odborného zamestnanca - sociálneho pedagóga.

Vzhľadom na už existujúce pozície školských sociálnych pracovníkov bolo kompromisným riešením, že funkciu sociálneho pedagóga dnes môže zastávať aj absolvent sociálnej práce.

Mimo prostredia škôl sú sociálni pracovníci v rezorte školstva zamestnaní v špeciálnych výchovných zariadeniach, ako sú diagnostické centrum a reedukačné centrum, a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie.

Spolupráca odborníkov pri závislostiach

Prevencia a intervencia problémového správania žiakov si vyžaduje systematickú a multidisciplinárnu spoluprácu pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.

Pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci celej problematiky problémového správania žiakov. Preto je potrebné prepájať ich prácu so sociálnymi pracovníkmi, sociálnymi pedagógmi, psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, pracovníkmi poradenských zariadení a služieb sociálnoprávnej ochrany.

Pri závislostiach je potrebná spolupráca s rodinou a s odbornými službami, ktoré sa venujú liečbe závislosti, duševnému zdraviu, ochrane detí a práci so spoluzávislými rodinnými príslušníkmi.

Sociálny pracovník môže koordinovať pomoc, sprostredkovať kontakt s odbornými službami, podporovať komunikáciu medzi školou a rodinou a sledovať, ako sociálne a rodinné okolnosti ovplyvňujú školské fungovanie dieťaťa.

tags: #socialny #pracovnik #a #zavisli #v #skolstve