Sociálny status mamy: materstvo, rodinné podmienky a spoločenské očakávania

Sociálny status mamy predstavuje miesto ženy v spoločnosti, rodine a ďalších sociálnych skupinách, ktoré súvisí s jej právami, povinnosťami, spoločenským ocenením a očakávaniami okolia. Mama môže byť súčasne matkou, partnerkou, zamestnankyňou, podnikateľkou, dcérou, priateľkou alebo členkou určitej komunity, pričom každá z týchto pozícií ovplyvňuje jej každodenné fungovanie.

Sociálny status mamy nemožno posudzovať iba podľa príjmu, vzdelania či zamestnania. Zahŕňa aj rodinné vzťahy, sociálnu podporu, ekonomické podmienky, kultúrne zázemie, mieru samostatnosti, spoločenskú prestíž a spôsob, akým žena sama prežíva svoju materinskú úlohu. Materstvo je zároveň sociálnou pozíciou, s ktorou sa spája súbor očakávaní, no konkrétna žena ho môže interpretovať a vykonávať rôznymi spôsobmi.

Čo znamená sociálny status

Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt), v najobecnejšom chápaní sa používa tento termín ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých.

Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. rokov. Pojem „sociálny status“ sa skôr hodí pre označenie miesta v sociálnom rozvrstvení spoločnosti. Nositeľ takejto pozície sa nachádza na nižšom alebo vyššom stupni sociálneho rebríčka.

So sociálnym statusom sa spája aj spoločenské ocenenie, teda sociálna prestíž. Status preto nevyjadruje iba to, čo človek robí, ale aj to, ako jeho postavenie vníma spoločnosť alebo konkrétna sociálna skupina.

Pripísaný a získaný sociálny status

Vrodený sociálny status - trvalejšia pozícia, ktorú človek má v spoločnosti na základe schopností, rešpektu, obľúbenosti, ale aj neobľúbenosti. Umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.

Získaný sociálny status - jednotlivec ho získava vlastným pričinením. Napríklad: vzdelanie, povolanie, rodinný stav.

Ak majú biologické rozdiely sociálny dopad na jednotlivca, hovoríme o pripísanej pozícii. Či chceme alebo nie, sme mužmi a ženami, starí alebo mladí. Pripísanú pozíciu získavame aj vďaka narodeniu, pôvodu a výchove.

Iné pozície sa získavajú počas života po zohľadnení rôznych kritérií ako je kritérium výkonu pri návšteve školy, odbornej príprave, návšteve odbornej a vysokej školy a pod. Stávame sa buď robotníkmi, technikmi, vyššími úradníkmi, vedcami, sociálnymi pracovníkmi.

Aké pozície sú pripisované a aké získané rozhoduje stupeň otvorenosti spoločnosti, rovnosti šancí a možností sociálneho vzostupu do tzv. vyšších sociálnych pozícií.

Materstvo ako sociálna pozícia

Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta.

Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje.

Materstvo je sociálnou pozíciou, ku ktorej spoločnosť pripája predstavy o starostlivosti, ochrane, výchove, emocionálnej dostupnosti a zodpovednosti za dieťa. Tieto predstavy sa však v rôznych rodinách, generáciách a kultúrnych prostrediach líšia.

Očakávania voči roli ženy sa časom menia, predovšetkým v súvislosti s jej zamestnaním mimo rodinu. Komplementaritu rolí si uvedomíme napr. aj pri pozorovaní významných zmien akými v posledných rokoch prešla rola ženy.

Samozrejme, že sa zmenila aj komplementárna rola muža v súčasnej spoločnosti. Nezriedka sa téma muža odsúva do pozadia a jeho rola ako aj rola ženy nie sú presne vymedzené, vzťahy medzi nimi sú nejasné, plné konfliktov, sociálne vzťahy nie sú pevne regulované, nevie sa čo sa vlastne robiť má a ako bude ten druhý reagovať.

Sociálna rola mamy

Sociálna rola je vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, žiak s učiteľom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania.

Sociálne normy predpisujú jednanie viacerým ľuďom, ktorí sú členmi rovnakých skupín. Jeden človek je však členom rôznych skupín a v každej z nich má predpísané nejaké jednanie. Vzhľadom na typizované jednania môžeme rozoznať v jednaní a vzťahoch ľudí isté pravidelnosti a správanie sa týchto ľudí vieme predvídať.

K sociálnym pozíciám smerujú isté očakávania ohľadom správania sa ich nositeľov, ktoré sú svojím spôsobom vyjadrením platných sociálnych noriem. „Sociálne roly označujú nároky spoločnosti na nositeľov pozícií.“ (R. Dahrendorf).

Predpísaná rola - očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom. Výkon roly - skutočné správanie sa aktéra roly. Tolerovaná miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri rôznych rolách rôzna.

Očakávania voči matke

Spoločnosť môže od mamy očakávať, že bude neustále k dispozícii, bude sa venovať deťom, zabezpečí chod domácnosti a zároveň zvládne partnerské, pracovné i širšie rodinné povinnosti. Takéto očakávania môžu byť náročné najmä vtedy, keď sa od ženy vyžaduje dokonalosť vo všetkých oblastiach naraz.

V mnohých rodinách pretrváva fráza „To je údel ženy-matky“ ako zdôvodnenie, že žena má zostať doma a obetovať sa rodine. Tradičné očakávania, že „žena má byť doma“, sú v diskusii pripisované starej generácii a v mnohých rodinách pretrvávajú.

Na jednej strane niektorí bránia výroky typu „to je údel ženy-matky“ ako správne a prirodzené, na druhej strane mnohí tvrdia, že žena má rovnaké právo na oddych a rovnoprávne rozdelenie povinností.

Očakávania sú jedna vec a spôsob, akým sa rola interpretuje, naplňuje a žije, teda správanie sa nositeľa role je druhá vec. Mnohé sociálne role nepredpisujú všetko dopodrobna a ich vykonávateľ má väčší manévrovací priestor.

Práva, povinnosti a hranice materinskej roly

Sociálne roly a ich vzájomné vymedzenia obsahujú tak povinnosti ako aj práva. To dovoľuje klasifikovať role podľa miery práv a povinností. Kritériom je miera v akej nositeľ role môže dávať príkazy a je oprávnený rozhodovať.

Rola mamy zahŕňa zodpovednosť za dieťa, no neznamená úplné potlačenie vlastných potrieb. Žena môže mať právo na odpočinok, osobný priestor, vzdelávanie, prácu, partnerský život, spoločenské kontakty a rozhodovanie o vlastnej budúcnosti.

Je potrebné rozlíšiť medzi všeobecne platnými a pomerne voľnými sociálnymi normami a medzi reguláciou vzťahujúcou sa ku konkrétnej sociálnej roli. Nie všetko ľudské jednanie je viazané na sociálne pozície.

Ľudia sú schopní svoje role aktívne interpretovať, kriticky prehodnocovať, dať im svoj vlastný zmysel, odkryť manévrovací priestor pre svoje jednanie, nasadiť svoj potenciál spontaneity a zmeniť obvyklé štruktúry.

Konflikt medzi rolou mamy a ďalšími rolami

Konflikt medzi rolami nastáva, keď očakávania spojené s dvomi rôznymi rolami nemožno zlúčiť v jednej osobe. Mama môže súčasne čeliť požiadavkám dieťaťa, partnera, zamestnávateľa, širšej rodiny a vlastných potrieb.

Robert Merton upozornil na skutočnosť, že rôzne osoby môžu tú istú rolu definovať rôzne až protikladne, podľa toho, v akom sú postavení voči nositeľovi role. Títo vymedzovatelia môžu svojimi obtiažne zlučiteľnými očakávaniami navodiť konflikt v roli.

Ja versus rola konflikt je konflikt medzi potrebami či schopnosťami nositeľov rolí a očakávaniami, ktoré druhí s jeho rolou spojujú. Osobné dôvody znemožňujú plniť tieto očakávania.

Pri materstve môže ísť napríklad o rozpor medzi očakávaním, že matka bude neustále dostupná, a jej potrebou pracovať, oddychovať, udržiavať sociálne kontakty alebo venovať sa vlastnému rozvoju.

Rovnomerné rozdelenie starostlivosti

Praktické riešenia spomenuté v diskusii sú dohoda s partnerom o rovnomernom rozdelení povinností, využitie babiek na stráženie, najať opatrovateľku alebo si dopriať krátke prestávky ako vstup do wellnes.

Dohodnúť sa s partnerom o striedaní starostlivosti, využiť babky na stráženie alebo najať opatrovateľku, a využiť jednorazové prestávky ako vstup do wellnes, ako to spomínali účastníci diskusie.

Ak nikto z rodiny nie je schopný pomôcť so strážením detí, odporúčalo sa nájsť opatrovateľku na pravidelné alebo občasné služby, aby sa matka mohla ísť zresetovať.

Rodičky v diskusii uviedli konkrétne príklady sebaskrbovania: manžel ich posiela von, kupuje „vstup do wellnes“, alebo matky chodia cvičiť 4x do týždňa, pričom deti sú s partnerom alebo babkou.

Áno; v diskusii uviedli príklady matiek, ktoré chodia cvičiť 4x do týždňa, pričom deti zostávajú s otcom alebo babkou.

Generačné rozdiely v chápaní statusu mamy

Áno; viacero príspevkov označilo takéto zmýšľanie ako „mindset starej generácie“ a pripomenulo, že ženy boli v minulosti takto vychovávané. Staršie generácie môžu chápať materstvo predovšetkým ako domácu a obetavú úlohu, zatiaľ čo mladšie ženy ho častejšie spájajú aj s osobnou autonómiou.

V diskusii odporučili nereagovať hádkou, nechať starších mať názor a používať jednu asertívnu formulku na ukončenie debaty, pričom žiť si život podľa vlastných pravidiel.

Niektoré príspevky odporúčali veľa cestovať, aby starší príbuzní pochopili, že život nekončí porodením dieťaťa a že matka má právo na vlastný priestor.

Sociálny status mamy a sebahodnota

Sociálny status sa stáva často posadnutosťou. A je jedno, či chceme byť videné určitým profesným smerom ako odborníčky alebo chceme byť videné ako dokonalé matky, partnerky, priateľky, duchovné vedmy.

Túžba po sociálnom statuse vychádza často zo strachu o svoje bytie. Túžba po sociálnom statuse často zrkadlí naše vlastné pochybnosti o sebe, ktoré potrebujeme zakryť cez vonkajšie zdanie, teda cez status.

Ženy sú často presvedčené, že sú menejcenné, ak nedosiahnu určitý status a jedno či, je to status matky, podnikateľky či dokonalej milenky.

Je v poriadku mať statusy, ale treba ich vnímať iba ako pomôcky na komunikáciu s vonkajším svetom, ktorý nám môže cez statusy lepšie porozumieť. Sociálny status má byť pre ženu iba komunikačnou pomôckou pri kontakte s vonkajším svetom.

Materstvo medzi výkonom a bytím

Žena, ktorá buduje nejaký svoj status, sa koncentruje na výkon, na budúcnosť, na fixovanie seba do určitej polohy, ale to sú všetko mužské atribúty. Ženskosť je o bytí a prítomnosti a prežívaní všetkého, čo teraz je.

Jej vnútorný svet musí ostať nezaťažený sociálnymi prvkami. Čím je žena viac ponorená do sebapoznávania a vníma samu seba na hlbokej úrovni, najmä svoju ženskú dušu, o to menej lipne na spoločenských nálepkách.

Žena, ktorá nelipne na svojom sociálnom statuse, žije vo svojej najhlbšej pravde a preto je nepredvídateľná i sama pred sebou. Avšak vždy sa drží určitých zásad a hodnôt, ktoré ju robia rešpektovanou.

Táto žena sa nikdy nepovyšuje nad druhých, ale nikdy ani nevzhliada ku druhým. „Autority“ či známi ľudia sú pre ňu rovnocenní partneri a tak sa k nim i správa.

Rodina ako základ formovania dieťaťa

Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a má nezastupiteľný vplyv na vývin dieťaťa. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka.

V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81) podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“.

Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa. Kvalita výchovného a socializačného vplyvu na dieťa je výsledkom pôsobenia viacerých podmienok rodinného prostredia.

Podmienky rodinného prostredia

Na základe prác autorov Z. Bakošová (1994), Hroncová, J. (1996), S. Střelec (2007), ktorí uvádzajú podobné podmienky rodinného prostredia (demografické, materiálne, psychologické, kultúrne), sa ako hlavné aspekty rodinného prostredia javia vplyvy a činitele vyplývajúce z demograficko-psychologickej, materiálno-ekonomickej a kultúrno-pedagogickej stránky rodinného života.

Demograficko-pychologické podmienky rodinného prostredia zahŕňajú v sebe: veľkosť rodiny, vek rodičov, vek detí, druh zamestnania rodičov, prirodzenú štruktúru rodiny a aspekty vyplývajúce z pôsobenia otcovského, materského, súrodeneckého a starorodičovského, vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia.

Do kultúrno-pedagogických podmienok rodinného prostredia sa zaraďujú: hodnotová orientácia a vzdelanie rodičov, trávenie voľného času, miera pedagogizácie rodinného prostredia, spôsob života rodiny, v ktorom sa odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, vzťah k práci, k povolaniu, k obliekaniu, bývaniu, ako sa členovia rodiny správajú doma, aký majú vzťah k sebe, k vlastnému rozvoju.

Materiálno-ekonomické podmienky rodinného prostredia zahŕňajú: problematiku zamestnanosti rodičov, príjmy, výdavky, spotrebu rodiny, počet nezamestnaných v rodine, prítomnosť člena so zdravotným postihnutím, vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť, pre prípravu detí do školy a pod.

Socioekonomický status rodiny

Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva) a vzdelania.

Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca.

Socioekonomický status teda okrem príjmov zahŕňa aj ďalšie faktory, ako vzdelanie rodičov a ich zamestnanie. Jedným z takýchto determinantov môže byť práve socioekonomický status rodiny, kreovaný výškou dosiahnutého vzdelania rodičov, povolaním rodičov a ekonomickou situáciou rodiny, ktoré spravidla úzko súvisia (aj keď sú aj výnimky).

Kultúrny, ekonomický a sociálny kapitál rodiny

Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov.

V prvom rade je to kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov), ktorý sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností.

Druhým je ekonomický kapitál, spočívajúci v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium.

Posledným faktorom je sociálny kapitál, ktorý pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch, resp. vo výhodných známostiach.

Teória kultúrneho kapitálu P. F. Bourdieu

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu.

Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine.

Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž.

Jazykový kód a školská úspešnosť

Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia.

Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu. Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca.

S jeho názorom korešpondujú výsledky rozsiahlej štúdie, realizovanej na Novom Zélande, podľa ktorej ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole.

Aj keď Bernsteinova teória aj teória P. Bourdieho vznikla ešte v 70. rokoch 20. storočia, ide stále o živú tému rozporov medzi prostredím rodiny a školy, medzi rovnosťou a nerovnosťou vzdelávacích šancí.

Vplyv statusu mamy na dieťa

Rodinné prostredie, jeho sociálno-ekonomický status a sociálny kapitál významne ovplyvňujú detskú osobnosť, jeho súčasný aj budúci životný štandard. Rodinné prostredie, determinované vyššie uvedenými podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život.

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí.

Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania.

Interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov.

Vzdelanie mamy a vzdelávacia dráha dieťaťa

Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy.

Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú.

Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby.

Dôležitým faktorom, vyplývajúcim zo socioekonomického statusu rodiny, je aj miera rodičovskej podpory domácej prípravy dieťaťa do školy. Rodičia z vyšších tried sú aktívnejší v podpore dieťaťa pri domácej príprave, viac zdôrazňujú rozvíjanie vedomostí a zručností detí ako rodičia z nižších tried.

Finančné možnosti a školské aktivity

Finančné možnosti jednotlivých rodín sa u žiakov v školskom prostredí odrážajú v rôznych znakoch. Škola usporiada v priebehu roka akcie, ktoré do rozpočtu rodiny zasiahnu: plávanie, divadelné predstavenie, školský výlet, škola v prírode alebo lyžiarsky kurz, atď.

Smutná je finančne motivovaná neúčasť dieťaťa na väčších spoločných akciách školy, akými sú škola v prírode či lyžiarsky kurz. Takéto situácie môžu ovplyvniť nielen vzdelávacie príležitosti dieťaťa, ale aj jeho začlenenie do kolektívu.

Rodičovská podpora a domáca príprava

S deťmi sa spoločne do školy viac pripravujú, častejšie ich prihlasujú do knižníc, záujmových krúžkov, pravidelnejšie s nimi navštevujú školské podujatia a sami sa významnejšie zaujímajú o dianie v školskom prostredí.

Rodičovská pomoc u rodičov z nižších sociálnych vrstiev má skôr charakter dohľadu a kontroly nad splnením domácich úloh, ich záujem sa skôr sústreďuje na formálne vyjadrené známky.

Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon.

Nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania.

Chudoba a sociálny status mamy

V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov.

Chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.

Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov.

Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. Deti z chudobnejších rodín mávajú komplikácie už od vnútromaternicového vývoja, často sa rodia s nízkou pôrodnou váhou, so zdravotnými komplikáciami, v detstve mávajú častejšie úrazy, sú častejšie hospitalizované ako deti z rodín s vyšším socioekonomickým statusom.

Osamelé matky a sociálny kapitál

Osamelé matky čelia špecifickým výzvam, ktoré ovplyvňujú ich sociálny kapitál a tým aj životné šance ich detí. Medzi tieto výzvy patrí nižší príjem v porovnaní s úplnými rodinami, nedostatok času v dôsledku kombinácie rodičovských povinností a pracovného zaťaženia, sociálna izolácia a nedostatok sociálnej podpory, stres a psychické problémy.

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne.

Výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Preto je väčšina jednorodičovských rodín vystavená vyššiemu riziku chudoby než bežné rodiny. Silná sieť sociálnych kontaktov a známostí môže osamelej matke pomôcť pri hľadaní zamestnania, získavaní informácií o dostupných službách a podpore a pri prekonávaní ťažkostí.

Výchova v podmienkach chudoby

V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny.

V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa.

Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie.

Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa. Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní.

V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané. Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie.

Úplnosť rodiny a kvalita vzťahov

Neprítomnosť jedného rodiča môže zhoršiť ekonomickú situáciu rodiny, sama osebe však neurčuje kvalitu rodičovstva ani budúcnosť dieťaťa. Významnú úlohu zohráva vnútorná stabilita rodiny, emocionálna atmosféra, dostupná podpora a spôsob riešenia problémov.

Rodinné prostredie zahŕňa vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď.

Vnútorná stabilita rodiny je základňou emocionálnej atmosféry rodinného prostredia. Dieťa môže prosperovať aj v rodine s nižšími materiálnymi možnosťami, ak má emocionálne podporné prostredie orientované na školskú úspešnosť.

Osobná skúsenosť so statusom mamy

Mama, mamka či maminka, to sú slová, ktorými denne oslovujeme svoju matku. Väčšinou si však ani len neuvedomujeme, čo všetko sa za týmito slovami skrýva. Moja mama je pre mňa stelesnením bezpečia, pohodlia, lásky a nehy, a preto som sa rozhodol, že práve o nej napíšem tento sloh.

Veľa ľudí mi vraví, že sa na ňu veľmi podobám. Ja som trochu vyšší ale nie o veľa, maminka meria takmer 165 centimetrov a je štíhla ako prútik kedysi bývala štíhlejšia, no po dvoch deťoch sa trošku zaoblila, ale pristane jej to.

Maminka najkrajšia na svete je už na prvý pohľad veľmi veselý človek. Večne sa usmieva a nedopustí, aby bol niekto v jej prítomnosti smutný. Rada sa zabáva a robí si žarty nielen z chýb svojho okolia, ale najmä zo svojich vlastných nedostatkov.

Okrem toho, že ma rozveselí vždy, keď som z akýchkoľvek dôvodov smutný alebo znechutený, vždy ma ochotne vypočuje a tiež pomôže a poradí, ak môže a vie ako.

Odkedy sa pamätám, vždy stála pri mne a chránila ma, bola pre mňa ako dobrá rozprávková víla. Ak som sa udrel alebo si pri naháňačke rozbil koleno, stačilo, aby ma pohladkala, objala a bol som zázračne vyliečený.

Tak, ako sa s láskou a nehou starala o mňa, tak sa neskôr starala o môjho mladšieho brata. Ale vedela byť aj prísna. Neraz ma slabo bacla po zadku, keď som neposlúchal a ja som sa vtedy bál, že už ma nemá rada, no onedlho sme už zase boli kamaráti a všetko bolo v poriadku.

Neviditeľná práca mamy

Tiež je naozaj starostlivá a veľmi sa o mňa aj o môjho brata bojí. Vždy, keď sa chystám ísť von s kamarátmi, pýta sa, kam idem, s kým idem, kedy sa vrátim a milión ďalších otázok.

Niekedy sa mi zdá, že to s tou starostlivosťou preháňa a z času na čas mi to aj lezie na nervy, ale v podstate chápem jej obavy a som aj rád, že jej na mne tak záleží.

Moja mama totiž považuje aj môjho otca za „svoje dieťa“, lebo ho stále musí obskakovať a stále sa mu musí venovať. Táto predstava vystihuje jednu zo stránok tradičného statusu mamy, pri ktorom žena často preberá zodpovednosť nielen za deti, ale aj za chod celej domácnosti.

Vždy dozrie na to, aby sa všetci naokolo nej mali dobre a nič im nechýbalo, no vôbec pritom nemyslí na seba a svoje potreby zatláča do ústrania.

Starostlivosť o druhých a potreba vlastného priestoru

Vždy skrýva svoje pocity a nikdy nedá najavo, ako sa naozaj cíti. Usmieva sa, aj keď v hĺbke duše by najradšej plakala, ak ju niečo bolí alebo je chorá, nedá to najavo, zatne zuby a tvári sa, že sa nikdy necítila lepšie.

Takýto obraz mamy môže pôsobiť obdivuhodne, no zároveň upozorňuje na riziko, že žena začne svoju hodnotu spájať výlučne s tým, koľko zvládne pre iných. Sociálny status mamy preto nemá byť založený na neustálej obeti ani na predstave, že odpočinok je zlyhaním.

Moju maminku beriem skôr ako jednu zo svojich priateliek. Môžem sa s ňou porozprávať o čomkoľvek a úplne jej dôverujem. Snažím sa riadiť jej prevažne správnymi radami.

Som naozaj rád, že s ňou mám taký pekný vzťah. Aj napriek tom, že aj ona má svoje muchy, je mojim vzorom a v kútiku duše dúfam, že raz budem aspoň spolovice taký dobrý ako je ona.

Materstvo, zamestnanie a sociálne zabezpečenie

Socioekonomický status mamy môže súvisieť aj s jej pracovným postavením, rodičovskou dovolenkou a nárokom na rodinné dávky. Pri posudzovaní nároku na rodinné dávky posudzujeme vždy výkon zárobkovej činnosti oboch rodičov a bydlisko dieťaťa.

Obdobie poberania peňažnej dávky v materstve je postavené na úroveň zamestnania. V období, počas ktorého poberáte dávku v materstve a otec dieťaťa pracuje v inom členskom štáte bude rodinné dávky prednostne vyplácať tá krajina, kde je bydlisko dieťaťa.

Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris).

V takomto prípade nie je podstatné, že žijete na Slovensku, môžete žiť v ktoromkoľvek štáte EÚ, podstatné je, že vám trvá zamestnanie v ČR.

Rodinné dávky pri práci v inom členskom štáte

V prípade, že poberáte dávku v nezamestnanosti na Slovensku, matka dieťaťa pracuje v inom členskom štáte, a bydlisko detí je v jednom z týchto dvoch štátov, primárnym štátom na výplatu rodinných dávok bude štát bydliska detí.

V prípade, že nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti, rodinné dávky bude prednostne vyplácať krajina, v ktorej matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť.

Ak ste osobou v postavení konateľa a nemáte právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a)až h) a ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, nemožno vás považovať za zamestnanca. V tomto prípade vás budeme posudzovať ako neaktívnu nezamestnanú osobu, bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Rodinné dávky bude vyplácať štát, v ktorom matka dieťaťa vykonáva zárobkovú činnosť. Ak ste osobou v postavení konateľa a máte právo na príjem, zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť vás do registra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne, čím nadobudnete postavenie zamestnanca.

V tomto prípade bude rodinné dávky primárne vyplácať tá krajina, v ktorej je bydlisko dieťaťa. V štáte, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť otec dieťaťa, môžete požiadať o vyrovnávaciu dávku.

Rodičovský príspevok a bydlisko rodiny

Na základe uvedených informácií je kompetentným štátom na výplatu rodičovského príspevku Rakúsko, nakoľko ste v Rakúsku zamestnaná a tu aj s dieťaťom a manželom žijete.

Vo Vašom prípade vám rodičovský príspevok bude vyplácať Slovenská republika, nakoľko pri nároku na dávky zmysle koordinačných predpisov a nariadení sa posudzuje situácia celej rodiny, teda aj sociálny status otca dieťaťa.

Keďže Rakúsko vypláca dávky vo vyššej sume, môžete si požiadať o vyrovnávaciu dávku, nakoľko máte na to nárok z dôvodu vášho zamestnania v Rakúsku.

Aj na vašu situáciu sa vzťahujú koordinačné predpisy a nariadenia EÚ, nakoľko otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku. Keďže žijete spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko.

Uvádzate však, že vám trvá pracovný pomer na Slovensku, tak vám bude Slovensko vyplácať rodičovský príspevok ako sekundárne kompetentný štát z dôvodu výkonu zamestnania v SR.

Materská dovolenka a návrat do práce

Postavenie mamy na materskej alebo rodičovskej dovolenke nemožno chápať ako úplné vystúpenie zo spoločnosti. Žena môže zostať ekonomicky aktívna, udržiavať si odborné schopnosti a zároveň zabezpečovať starostlivosť o dieťa.

Rodinné povinnosti a pracovné postavenie sa môžu navzájom dopĺňať, ak sú podporené dohodou partnerov, dostupnou starostlivosťou o dieťa a primeranými pracovnými podmienkami.

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Pri posudzovaní postavenia mamy je preto dôležité zohľadniť nielen jej pracovný status, ale aj príjem domácnosti, podporu druhého rodiča a dostupnosť širšej rodinnej siete.

Aktívna interpretácia roly mamy

Vykonávanie konkrétnej sociálnej role nemusí byť vždy spojené so silným angažovaním sa a identifikáciou. Či a ako výrazne sa prejaví odstup od role, vzdanie sa role alebo dokonca odchylné - deviantné správanie sa jednotlivca závisí od povahy spoločnosti alebo sociálnych skupín.

Len málokedy človek reaguje dokonalým prispôsobením svojho jednania očakávaniam spoločnosti alebo skupiny. Nepopierateľne sú také prípady, že nositeľ role si plní príkladne svoje povinnosti.

Vtedy hovoríme o konformite voči sociálnej roli. Tak môžeme spomenúť príkladné matky, otcov, pedagógov, účtovníkov.

Ľudia nie sú schopní samostatného života, pokiaľ si nevypestujú pocit vlastnej hodnoty a vedomie vlastnej identity. Dospelý človek je odkázaný na to, aby sám seba chápal ako osobné ja a ako zmysluplne konajúcu bytosť.

Odstup od role a vedomie identity

Zaujímavé sú postoje a jednania označované ako odstup od role alebo dištancovanie sa od role. Obmedzená identifikácia s rolou môže mať takú formu, že sa človek síce správa podľa očakávania, avšak vnútorne sa od role dištancuje.

Dištancovanie sa od role ostáva v hraniciach ešte dovoleného a nie je skupinou negatívne sankcionované. Aktívne interpretovanie roly môže žene umožniť zachovať si vlastnú identitu a zároveň plniť rodičovské povinnosti.

Týmto môžeme vysvetliť aj odlišnosti správania sa nositeľov rovnakých sociálnych pozícií, dištancovanie sa od sociálnej role a dobrovoľné alebo nedobrovoľné vzdanie sa sociálnej role.

Problém vlastnej identity

Rozsah problému vlastnej identity v podstatnej miere závisí od stavu celej spoločnosti. Inak je to v modernej zložito rozčlenenej spoločnosti. Je tu množstvo noriem, ktoré človek vníma ako protirečiace si, ale zároveň si pokladá za povinnosť riadiť sa nimi.

Následkom je zneistenie o vlastnom Ja a pribúdajúce dištancovanie sa jednotlivcov od svojich sociálnych rolí. V krajných prípadoch to môže viesť k neschopnosti identifikovať sa so sociálnymi rolami ako to môžeme často pozorovať s ohľadom na rolu ženy a muža, role v manželstve a v rodine.

Pri mame môže ísť o napätie medzi obrazom „dokonalej matky“ a skutočným životom, v ktorom žena niekedy pociťuje únavu, neistotu, hnev, potrebu samoty alebo túžbu po vlastnej kariére.

Sociálny status mamy a dôstojnosť

Z veľkého významu aký pripisujeme sociálnej roli a sociálnym normám pre sociálne správanie sa by sme si mohli vytvoriť skreslený obraz o človeku ako o produkte nárokov spoločnosti, ako o tvorovi jednajúceho v rámci rôznych sociálnych rolí.

A kde ostala dôstojnosť a sloboda človeka? Ľudské jednanie nie je teda úplne ale v podstatnej miere aj na rolu viazaným jednaním.

Sociálny status mamy môže poskytovať uznanie a spoločenskú identitu, nemal by však určovať celú hodnotu ženy. Mama je viac než súhrn povinností, očakávaní, príjmov, rodinného stavu alebo spoločenských nálepiek.

Ochrana dieťaťa a právne postavenie mamy

Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa nachádza v zákone č. 305/2005 Z. z.

Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa.

Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa.

Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.

Rôzne podoby sociálneho statusu mamy

Sociálny status mamy môže byť vnímaný ako status biologickej matky, adoptívnej matky, osamelej matky, pracujúcej matky, matky na materskej dovolenke, podnikateľky, študentky, opatrovateľky alebo ženy, ktorá sa o dieťa stará v zložitej sociálnej situácii.

Žena môže byť súčasne matkou, manželkou, dcérou, zamestnankyňou a členkou širšej sociálnej siete. Každá z týchto pozícií môže prinášať vlastné nároky, práva, povinnosti a očakávania.

Jednotlivé výseky jej sociálnej pozície nazývame aj segmentami sociálnej pozície. Sociálna pracovníčka je v sociálnom vzťahu ku svojim kolegom, ale aj ku klientom, nadriadeným, posudkovým lekárom, vypomáhajúcim občanom, a pod.

Viaceré segmenty sociálnej pozície vytvárajú pole sociálnej pozície. Niektoré segmenty takéhoto poľa sa môžu aj prekrývať.

Prečo nemožno status mamy zjednodušiť

Úroveň vzdelania, povolanie a príjem poskytujú dôležité informácie o sociálnom postavení mamy, no samy osebe nevysvetľujú kvalitu jej rodičovstva ani vývin dieťaťa.

Významnú úlohu má spôsob komunikácie, emocionálna dostupnosť, schopnosť riešiť problémy, vnútorná stabilita rodiny, dostupnosť pomoci a vytváranie podnetného prostredia.

Socioekonomický status rodiny, najmä v kontexte osamelého rodičovstva, ovplyvňuje rozvoj dieťaťa z hľadiska jeho fyzického aj duševného rozvoja, no nemožno ho chápať ako nemenný osud.

Deti z rodín s nízkym statusom môžu dosahovať dobré výsledky, ak majú emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť. Dôležitú úlohu zohráva učiteľ a jeho očakávania od žiaka, nielen úroveň socioekonomického statusu lokality a školy.

Najdôležitejšie oblasti sociálneho statusu mamy

• Rodinná pozícia: materstvo, partnerstvo, rodičovské povinnosti a vzťahy v domácnosti.
• Ekonomická pozícia: príjem, zamestnanie, bývanie, výdavky a materiálne podmienky.
• Vzdelanostná pozícia: dosiahnuté vzdelanie, kultúrny kapitál a schopnosť podporovať učenie dieťaťa.
• Sociálny kapitál: kontakty, známosti, priateľstvá a dostupná pomoc.
• Spoločenská prestíž: uznanie, ktoré žena získava v rodine, práci a širšej komunite.
• Osobná identita: spôsob, akým žena sama chápe svoje hodnoty, potreby a životné smerovanie.
• Sociálna rola: očakávania spojené s tým, že je matkou, partnerkou alebo pracujúcou ženou.

Sociálny status mamy je preto výsledkom viacerých podmienok, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Materstvo môže byť významným zdrojom identity a spoločenského uznania, ale zároveň môže vytvárať tlak, ak sa od ženy očakáva neustála dostupnosť, obetavosť a bezchybný výkon.

tags: #socialny #status #mama