Sociálny systém v Nemecku: piliere, dávky, poistenie a aktuálne výzvy

Sociálny systém v Nemecku je založený na modeli sociálno-trhovej ekonomiky, ktorý spája kapitalistickú konkurenciu s rozsiahlymi zásahmi štátu v oblasti sociálnej ochrany. Zahŕňa zdravotné, opatrovateľské, dôchodkové a úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, rodinné dávky aj pomoc ľuďom v hmotnej núdzi.

Pri zamestnaní sa väčšina sociálneho zabezpečenia financuje z povinných príspevkov zamestnanca a zamestnávateľa, zatiaľ čo niektoré dávky, napríklad rodinné prídavky, sa financujú z verejných zdrojov. Systém poskytuje širokú ochranu pri chorobe, starobe, strate zamestnania, pracovnom úraze alebo potrebe dlhodobej starostlivosti, zároveň však čelí vysokým výdavkom, demografickému starnutiu, nedostatku pracovníkov a sporom o podmienky vyplácania sociálnych dávok.

Základné princípy nemeckého sociálneho systému

Nemecký sociálny systém je známy ako „sociálne-trhová ekonomika“. Na jednej strane je založený na kapitalistickej konkurencii a na strane druhej stále umožňuje štátu vykonávať rozsiahlu sociálnu politiku.

Systém sociálneho zabezpečenia v Nemecku je odrazom kvalitnej sociálnej politiky štátu, ktorá má za cieľ poskytovať sociálnu ochranu na život človeka a pracovné podmienky. Jedným z dôležitých cieľov Nemecka, ale treba povedať, že aj celkovo Európskej únie je zlepšovanie pracovných podmienok zabezpečením bezpečného pracovného prostredia.

Dôležitá je ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci. Práve v Nemecku sú vytvorené výhodné pracovné podmienky, sociálny systém či zdravotníctvo, ktoré zabezpečujú zdravie a pohodu v práci, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom či rozvoj zručností.

História sociálneho štátu

Bismarckov model sociálneho poistenia

Korene tohto systému siahajú do 19. storočia, keď Otto von Bismarck, známy ako „železný kancelár“, zaviedol sociálnu legislatívu vytvorením penzijného poistenia a zdravotnej starostlivosti.

Sociálny štát, ako ho v dnešnej dobe poznáme, má svoju históriu trvajúcu menej než 150 rokov. Tento príbeh sa začal písať v nemeckom cisárstve, ktoré bolo zjednotené pod vládou kancelára Otta von Bismarcka.

Pod vplyvom rastúcej miery industrializácie sa začalo v Európe v druhej polovici 19. storočia šíriť revolučné myslenie namierené proti politickému systému cisárstiev, resp. monarchií, ako aj za zlepšenie sociálnej situácie, a to v kontexte masovejšej industrializácie.

Tá viedla k vysokej miere urbanizácie, pričom sa začali šíriť revolučné myšlienky boja proti „kapitalistickému vykorisťovaniu“ inšpirované Karlom Marxom. V reakcii na tieto nálady sa Bismarck rozhodol priniesť v Nemecku prvý korporatívny systém sociálneho štátu.

Ten bol dôležitý ako opatrenie na znižovanie sociálneho napätia aj kvôli tomu, že Nemecko bolo v tom čase autoritárskym štátom a toto opatrenie malo za cieľ utíšiť volania po zmenách tohto systému.

Preto v roku 1883 Bismarck spustil systém sociálneho poistenia, ktorý bol stratifikovaný na základe povolania a spoločenskej vrstvy. Išlo o priebežný systém financovaný z povinných príspevkov zamestnancov, ktoré týmto zamestnancom neskôr zaručujú prístup k benefitom.

Toto sociálne poistenie malo poskytovať robotníkom a od roku 1911 tiež úradníckym zamestnancom kompenzáciu v prípade choroby či pracovného úrazu, ale najmä vytvorilo systém nároku na dôchodok vychádzajúci zo zaplatených príspevkov do systému počas aktívneho pracovného života.

Postupne sa rozšírilo na všetky skupiny pracujúceho obyvateľstva a vytvorilo kostru súčasného systému. Tento systém kombinoval paternalistický prístup s autoritárskym systémom na utíšenie ekonomických liberálov ako aj hnutie pracujúcich, ktoré bolo hrozbou pre cisársky režim.

Okrem tohto existoval aj minimálny systém sociálnej podpory, ktorú už reformou v 80-tych rokoch 19. Zaviedol sa tým vládou spravovaný priebežný systém financovania sociálneho zabezpečenia.

V ňom zamestnanci povinne a pravidelne odovzdávajú príspevky, z ktorých sú financované súčasné nároky iných, najmä dôchodcov alebo chorých. Týmto spôsobom zároveň súčasným pracujúcim vzniká nárok na takéto dávky v budúcnosti z príspevkov, ktoré bude platiť ďalšia generácia zo svojich príjmov.

Pôvodné nastavenie zadefinovalo nemecký model sociálneho štátu ako korporatívny model konzervatívneho sociálneho štátu. Jeho hlavná charakteristika je, že systém sociálnych práv a záruk je diferencovaný podľa postavenia človeka v spoločnosti.

Relatívne vysoká miera celkového začlenenia zamestnancov odlišovala tento typ sociálneho štátu od liberálnych režimov.

Vývoj po druhej svetovej vojne

Systém bol založený na princípe parity: polovicu hradí zamestnanec a druhú polovicu zamestnávateľ. Tento princíp ostal jadrom nemeckej sociálnej legislatívy, ktorá po druhej svetovej vojne bola rozšírená aj o rodinnú politiku, sociálnu starostlivosť a mnoho ďalších opatrení.

Po rokoch okupácie Spojencami bolo v roku 1949 Nemecko rozdelené na dve krajiny. V Západnom Nemecku diskusie o novom, rovnostárskom sociálnom štáte na príklade Spojeného kráľovstva po krátkom zvážení ustúpili do úzadia.

Namiesto toho boli pôvodné inštitúcie sociálnej politiky obnovené vládou pod vedením Kresťansko-demokratickej strany, čoraz viac podporovanej sociálnodemokratickou opozíciou.

Hospodárska obnova, podpora výstavby domov a integrácia miliónov migrantov boli hlavnými úlohami sociálnej politiky prvých rokov, po ktorých nasledovalo postupné rozširovanie a reforma sociálneho poistenia.

Kľúčovou osobnosťou zodpovednou za hospodárske smerovanie Západného Nemecka sa stal Ludwig Erhard, minister hospodárstva, ktorý priniesol do krajiny pojem sociálne trhové hospodárstvo.

Erhard sa vďaka viacerým trhovým reformám stal otcom hospodárskeho úspechu Západného Nemecka prostredníctvom jeho reforiem, a vyzdvihovaniu potreby práce, úspor a osobnej zodpovednosti.

Zároveň sa pozeral na pojem sociálny štát s veľkou mierou nedôvery. Práve preto aj dôchodková reforma, ktorú priniesol kancelár Konrad Adenauer, bola prijatá napriek protestom Erharda.

Veľký zákon o reforme starobných dôchodkov z roku 1957 sa stal základným kameňom povojnového sociálneho systému. Ústava z roku 1949 zaviedla „sociálny štát“ ako nemenný princíp nového demokratického režimu Západného Nemecka.

Piliere sociálneho systému

Nemecký sociálny systém je rozsiahly a komplexný, zahŕňa množstvo oblastí, ktoré majú zabezpečiť občanom dôstojný životný štandard.

• Zdravotné poistenie: Zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.
• Dôchodkové poistenie: Poskytuje finančné zabezpečenie v starobe.
• Poistenie v nezamestnanosti: Poskytuje podporu v prípade straty zamestnania.
• Poistenie starostlivosti: Zabezpečuje starostlivosť pre osoby, ktoré potrebujú pomoc v dôsledku choroby alebo veku.
• Rodinné dávky: Podporujú rodiny s deťmi.
• Úrazové poistenie: Kryje pracovné úrazy a choroby z povolania.

Registrácia do sociálneho poistenia a platenie príspevkov

Sociálne zabezpečenie v Nemecku zahŕňa zdravotné, opatrovateľské, dôchodkové, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Keď začnete vykonávať zárobkovú činnosť, má váš zamestnávateľ povinnosť bezodkladne vykonať potrebné kroky na to, aby vás poistil v systéme sociálneho zabezpečenia.

V prvom rade budete poistený v zdravotnej poisťovni (Krankenkasse), ktorá to následne oznámi dôchodkovej poisťovni, inštitúcii poskytujúcej dlhodobú starostlivosť a inštitúcii poistenia v nezamestnanosti.

Dostanete číslo poistenca sociálnej poisťovne (Versicherungsnummer), pod ktorým bude dôchodková poisťovňa evidovať vaše doby poistenia a mzdu. Z nej budú následne odvádzané príspevky.

Pokiaľ ako zamestnanec vykonávate prácu, z ktorej vám plynú príjmy vyššie ako stanovená minimálna výška príjmu, ste povinný platiť príspevky na zdravotné poistenie, opatrovateľské poistenie, poistenie v nezamestnanosti a dôchodkové poistenie.

Výška vášho príspevku na zákonné poistenie zodpovedá stanovenému percentu vašej mzdy. 53% príspevku spravidla platíte vy a približne 47 % platí váš zamestnávateľ.

Za výpočet výšky príspevkov a ich platenie nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Vašu pomernú časť odpočíta z každej mzdy. Ponechá si svoj podiel príspevku a všetky príspevky sociálneho poistenia.

Samostatne zárobkovo činné osoby sú povinné platiť príspevok na zdravotné poistenie, opatrovateľské poistenie a dôchodkové poistenie v plnej výške.

Prehľad vybraných príspevkov

Zdravotné poistenie

Pre obyvateľov existuje všeobecná povinnosť zákonného alebo súkromného zdravotného poistenia, počas ktorého máte vy aj vaši rodinní príslušníci nárok na lekársku starostlivosť všeobecných lekárov, odborných lekárov a zubných lekárov.

Pred ošetrením musíte lekárovi predložiť vašu kartu zdravotného poistenia (Krankenversicherungskarte).

Celkový príspevok na zdravotné poistenie je v súčasnosti 15,5 % vašej mzdy ohraničenej pevnou, každoročne stanovenou hornou hranicou (maximálny vymeriavací základ bol stanovený na 45 900 EUR ročne).

7,3 % príspevku hradí zamestnávateľ. Ak sa finančné požiadavky príslušnej zdravotnej poisťovne nepokryjú z príjmových príspevkov, poisťovňa môže vyberať dodatočný príspevok, ktorý nevychádza z príjmov.

Dôchodkové poistenie

Dôchodkové poistenie poskytuje finančné zabezpečenie v starobe. Čo sa týka dôchodkového poistenia, celková suma príspevku predstavuje 19,60 % mzdy, pričom platí, že polovicu príspevku hradí zamestnávateľ.

Nemecký dôchodkový systém nadväzuje na priebežný model vytvorený v Bismarckovom období. Zamestnanci povinne a pravidelne odovzdávajú príspevky, z ktorých sú financované súčasné nároky iných, najmä dôchodcov alebo chorých.

Týmto spôsobom zároveň súčasným pracujúcim vzniká nárok na takéto dávky v budúcnosti z príspevkov, ktoré bude platiť ďalšia generácia zo svojich príjmov.

Poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti poskytuje podporu v prípade straty zamestnania. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti je 3,0 %, z ktorej polovicu hradí zamestnávateľ.

Strata zamestnania je pre väčšinu z nás nepríjemnou životnou skúsenosťou, či sa jedná o plánovanú situáciu alebo sme zostali bez práce zo dňa na deň.

Tak, či onak je dobré vedieť s čím počítať počas nezamestnanosti, na čo si môžete nárokovať, ako sa zariadiť a najmä na čo sa sústrediť a na čo v žiadnom prípade nezabudnúť.

Opatrovateľské poistenie

Poistenie starostlivosti (Pflegeversicherung) zabezpečuje starostlivosť pre osoby, ktoré potrebujú pomoc v dôsledku choroby alebo veku.

Príspevková sadzba pre opatrovateľské poistenie pri dlhodobej starostlivosti (Pflegeversicherung) je 1,95 %.

Úrazové poistenie

Všetci zamestnanci pracujúci v podniku sú v Nemecku automaticky poistení v zákonnom úrazovom poistení zamestnancov.

Poistná ochrana sa vzťahuje na zamestnancov pracujúcich na plný i čiastočný úväzok alebo vykonávajúcich zamestnanie malého rozsahu či zamestnanie typu „minijob“ i na praktikantov a stážistov.

Platí to bez ohľadu na výšku mzdy alebo platu, vek, občianstvo či miesto bydliska. Poistná ochrana začína dňom nástupu do zamestnania.

Úrazové poistenie zamestnancov zahŕňa pracovné úrazy, úrazy, ktoré sa stali na ceste do zamestnania a späť, a choroby z povolania.

Čo sa považuje za pracovný úraz

Pracovné úrazy sú úrazy utrpené v súvislosti s výkonom zamestnania. Takzvané úrazy na ceste do zamestnania a späť sú úrazy, ktoré sa stali na ceste medzi bydliskom a pracoviskom.

Za chorobu z povolania sa považuje choroba, ktorá bola pri výkone povolania spôsobená výlučne alebo prevažne vplyvom škodlivých látok alebo určitých vykonávaných pracovných činností.

Existuje oficiálny zoznam chorôb uznaných ako choroby z povolania (nariadenie o chorobách z povolania).

Každý pracovný úraz musí byť bezodkladne nahlásený zamestnávateľovi a príslušnému profesnému združeniu.

Dôležité upozornenie: Povedzte ošetrujúcemu lekárovi hneď na začiatku, že sa jedná o pracovný úraz alebo úraz na ceste do zamestnania a späť.

Dávky pri pracovnom úraze

Zdravotná starostlivosť a rehabilitácia: Patrí sem najmä akútna zdravotná starostlivosť, ambulantná úrazová lekárska starostlivosť (primárna zdravotná starostlivosť) alebo, ak je nevyhnutná, aj lôžková starostlivosť.

Dávky na podporu pracovného a spoločenského uplatnenia zahŕňajú opatrenia zvyšovania odbornej kvalifikácie, sociálno-pedagogickú starostlivosť, výpomoc v domácnosti, rehabilitačný šport a pod.

Ďalšími doplnkovými dávkami môžu byť cestovné, príspevok na nákup motorového vozidla (ak je auto pri rehabilitácii nevyhnutné) a príspevok na bývanie.

Cieľom je reintegrácia poškodeného do pracovného procesu v podniku prostredníctvom zachovania pracovného miesta.

Úrazový príplatok (Verletztengeld) má kompenzovať stratu na výdělku počas zdravotnej rehabilitácie po uplynutí nároku na náhradu mzdy alebo platu vyplácanú zamestnávateľom a zaistiť tak obživu zraneného zamestnanca a jemu blízkych osôb.

Výška úrazového príplatku činí 80 % bežného výdělku, avšak nesmie byť vyššia ako pravidelný čistý výdělok.

Prechodný príspevok (Übergangsgeld) obdrží zranený zamestnanec počas účasti na opatrení pracovnej rehabilitácie, pretože v dobe účasti na rehabilitácii nie je schopný zaistiť svoju vlastnú obživu, resp. obživu svojej rodiny.

Prechodný príspevok má kompenzovať stratu na výdělku a podporiť motiváciu zraneného zamestnanca k účasti na opatrení pracovnej rehabilitácie.

Výška prechodného príspevku činí u poistencov, ktorí majú najmenej jedno dieťa alebo ktorí sú závislí na pomoci iných osôb, 75 %, u všetkých ostatných 68 % úrazového príplatku (Verletztengeld).

Príspevok na starostlivosť patrí poistencom, ktorí sú po pracovnom úraze alebo chorobe z povolania závislí na pomoci iných osôb. Výška príspevku na starostlivosť sa riadi závažnosťou utrpenej ujmy na zdraví.

Na žiadosť je možné namiesto vyplácania príspevku na starostlivosť zaistiť a dať postihnutému k dispozícii pracovníka zaisťujúceho starostlivosť o postihnutého alebo poskytnúť ubytovanie, výživu a starostlivosť vo vhodnom zariadení.

Úrazová renta alebo čiastočná úrazová renta sa vypláca v prípadoch, keď bolo na základe lekárskeho posudku zistené zníženie pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, úrazu na ceste do zamestnania a späť alebo choroby z povolania.

V prípade úplnej straty pracovnej schopnosti (100% zníženie pracovnej schopnosti) sa vypláca plná úrazová renta, ktorej výška činí 2/3 ročného výdělku dosiahnutého pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Pri čiastočnom znížení pracovnej schopnosti je vyplácaná časť plnej úrazovej renty zodpovedajúcej stupňu zníženia pracovnej schopnosti, takzvaná čiastočná úrazová renta.

Nárok na čiastočnú úrazovú rentu vznikne zamestnancovi v prípade, pokiaľ bola jeho pracovná schopnosť znížená najmenej o 20 %.

Pozostalostná renta sa vypláca manželovi alebo manželke, registrovanému partnerovi alebo partnerke a deťom poistenca zosnulého následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania odo dňa jeho úmrtia.

Všetky pozostalostné dôchodky z dôvodu úmrtia tej istej osoby môžu úhrnne činiť najviac 80 % ročného výdělku zosnulého.

Rodinné dávky a prídavky na deti

Rodinné dávky podporujú rodiny s deťmi. V princípe majú všetci rodičia nárok na to, aby na svoje deti dostávali prídavky na deti.

To platí ako pre nemeckých štátnych občanov, občanov EÚ s bydliskom v Nemecku, tak aj pre príslušníkov iných štátov s povolením usadiť sa, príp. s povolením na pobyt v Nemecku.

Prídavky na deti sa vyplácajú do 18. roku života dieťaťa, v niektorých prípadoch aj dlhšie.

Kindergeld

O prídavky na deti z Nemecka, takzvaný Kindergeld, môžete žiadať vtedy, ak aspoň jeden z rodičov dieťaťa pracuje v Nemecku ako zamestnanec nemeckej firmy a je tam povinne sociálne poistený, prípadne je tam aj daňovým rezidentom.

Prídavky môžete poberať na deti do 18 rokov, resp. až do 25 rokov, ak študujú na vysokej škole.

Pre rok 2025 platí, že v Nemecku na prídavkoch dostanete 250 € na dieťa mesačne.

Myslite na to, že prídavky môžete poberať aj na deti, na ktoré poberáte prídavky na Slovensku, avšak výsledná suma nemeckých prídavkov bude znížená o výšku slovenských prídavkov.

V prípade nezosobášených rodičov alebo zosobášených rodičov, ktorí nemajú rovnaký trvalý pobyt, je povinný sa zaregistrovať ten rodič, s ktorým má dieťa zhodný trvalý pobyt - bez ohľadu na to, ktorý z rodičov pracuje v Nemecku.

Tento rodič zároveň vystupuje ako žiadateľ o prídavky na dieťa z Nemecka. Žiadosť o nemecké detské prídavky - Kindergeld - je potrebné písomne podať na príslušnom nemeckom úrade Familienkasse.

Spravidla získanie detských prídavkov z Nemecka trvá priemerne 5-6 mesiacov.

Sociálna pomoc a Bürgergeld

Základná výška sociálnej dávky, takzvaný Bürgergeld, je dnes síce len 563 eur pre samostatne žijúce osoby, ale štát podľa potreby pomáha i ďalšími príspevkami, najmä ak ide o rodinu.

Hradí napríklad nájomné, prispieva na energie a podobne. „Bürgergeld“ v súčasnosti poberá asi 5,2 milióna ľudí.

Medzi nimi je aj skupina zhruba 800-tisíc osôb, ktoré síce pracujú, no zarábajú tak málo, že im to nestačí na živobytie, a tiež približne 1,8 milióna detí a mladistvých odkázaných na pomoc od štátu.

Podmienky a pripravované zmeny sociálnej pomoci

Nemecko malo dlho povesť krajiny, kde je sociálna pomoc taká výhodná, že sa niektorým ľuďom ani neoplatí pracovať. Vláda Friedricha Merza sa s tým rozhodla skoncovať.

Podmienky sprísnila tak, že kto sa bude práci vyhýbať, hoci by sa mohol zamestnať, príde o časť podpory alebo ju úplne stratí.

Ak sa poberatelia sociálnych dávok nebudú snažiť nájsť si prácu, môžu prísť o podporu. „Ten, kto bude spolupracovať, sa nemá čoho obávať,“ povedala pre verejnoprávnu televíziu ministerka sociálnych vecí Bärbel Basová.

Cieľom reformy podľa nej je, aby ľudí viac motivovali k hľadaniu zamestnania.

Napokon sa však po dlhých rokovaniach podarilo dospieť ku kompromisu a vláda tento týždeň schválila reformu celého systému.

Sociálne dávky sa už po novom nebudú volať „Bürgergeld“, ale „základné zabezpečenie“, a tým, čo nebudú spolupracovať s úradmi, budú hroziť prísne sankcie.

Ak napríklad poberateľ pomoci poruší svoje povinnosti - nebude sa uchádzať o prácu alebo preruší kvalifikačný kurz, jeho mesačné dávky (563 eur pre osamelú osobu) sa na tri mesiace znížia o 30 percent (približne 170 eur).

V prípade, že by sa v dohodnutom termíne trikrát nedostavil na úrad práce, mu dokonca úplne zastavia vyplácanie dávok, ako aj platbu nájomného.

Podmienkou však je, aby ho úrad práce ešte predtým skúsil kontaktovať. Ak sa s ním nebude dať spojiť, o peniaze príde.

Problém by mala vyriešiť reforma sociálneho systému, na ktorej sa vládne strany dohodli už v koaličnej zmluve. Tá by ľuďom v núdzi poskytovala existenčné minimum, no zároveň by od nich vyžadovala, aby si aktívne hľadali zamestnanie.

Spor o rozsah reformy

Proti šetreniu v sociálnom systéme sú však Merzovi koaliční partneri z radov sociálnych demokratov (SPD). Ich spolupredsedníčka Bärbel Basová, ktorá je i ministerkou práce, kancelárove výroky dokonca označila anglickým slovom „bullshit“ (expresívny výraz pre „táranie“).

„Musím to odmietnuť, pretože sme bohatá krajina. A povedať, že musíme škrtať v sociálnom zabezpečení, nie je správne. Musíme spoločne pracovať na väčšom raste, to je správna cesta,“ poznamenala pre časopis Stern.

„Teraz sa zdôrazňuje, že ekonomika nefunguje, lebo sociálne systémy sú príliš drahé. Ja to tak nevidím,“ zhodnotila.

Kancelár vyhlásil, že si s ministerkou dobre porozumel a dohodli sa, že chcú zachovať sociálny štát.

Nechystajú sa ho okresať ani škrtať sociálne dávky, no zhodli sa, že systém treba zreformovať, aby bola pomoc adresnejšia.

Výdavky a motivácia pracovať

Podľa štatistického úradu stúpali výdavky na sociálne dávky už päť rokov po sebe a vlani sa vyšplhali na 51,7 miliardy eur. Tohto roku by mali dosiahnuť asi 52 miliárd.

Ide o obrovské sumy, a preto by ich súčasná vláda rada znížila. Merz dokonca v septembri vyhlásil, že by v tejto oblasti chcel ušetriť až päť miliárd eur.

„Som stále pevne presvedčený, že sa v tomto systéme musí dať usporiť aspoň desať percent,“ zdôvodnil kancelár, čím si pohneval ministerku sociálnych vecí.

Asi 5,5 milióna ľudí v Nemecku dnes poberá sociálne dávky od štátu. Experti tvrdia, že rodiny, kde nikto nepracuje, majú vďaka rôznym príspevkom často vyššie príjmy ako rodičia s nízkou mzdou.

Sociálny systém podľa nich nemotivuje k tomu, aby si ľudia hľadali zamestnanie. Vyše milióna poberateľov dávok nikdy nepracovalo.

Nepracovať môže byť výhodné. Analytici aj zverejnené údaje potvrdzujú, že kresťanskí demokrati majú pri kritike sociálneho systému vo viacerých veciach pravdu.

Spolková agentúra pre prácu napríklad len pred pár dňami oznámila, že takmer 1,2 milióna poberateľov sociálnych dávok, ktorí by sa mohli zamestnať, ešte nikdy nepracovalo.

Veľká časť z nich dokonca poberá podporu už viac ako 28 rokov.

Porovnanie príjmov domácnosti

Andreas Peichl, profesor národného hospodárstva na Univerzite Ludwiga Maximiliana v Mníchove, zase upozornil, že pre mnohých rodičov sa pracovať ani neoplatí.

Pre denník Bild to priblížil na príklade štvorčlennej rodiny v Mníchove. Ak je jeden z rodičov zamestnaný na plný úväzok a zarába mesačne 3 500 eur v hrubom, čistý príjem rodiny vyjde dokopy na 4 180 eur (vrátane rodinných prídavkov, príspevku na bývanie atď.).

Keby mal prácu i druhý rodič s hrubou mzdou trebárs 2 000 eur, rodina by mala k dispozícii celkovo 4 400 eur v čistom, pretože by platila vyššie dane a stratila by nárok na viaceré príspevky od štátu.

Ak by však v rodine nik nepracoval a žila by len zo sociálnych dávok a ďalšej štátnej podpory, dostala by asi 3 000 eur.

Nehovoriac o tom, že by si mohla privyrobiť brigádami s odmenou do tisíc eur. Za takých podmienok je podľa Peichla často výhodnejšie zostať doma, než chodiť do práce.

Pracovný trh a pracovné podmienky

V dobe, keď všade naokolo sa miera nezamestnanosti šplhá do rekordných čísel, na nemeckom pracovnom trhu sa stal zázrak.

Nemecká nezamestnanosť neustále klesá a to aj v situácii, kedy nemecký pracovný trh je cieľom tisícov migrujúcich pracovníkov z takmer celej Európy.

Dnes je v Nemecku zamestnaných 42 miliónov ľudí - to je viac než v kedykoľvek v povojnovej histórii Nemecka.

Tento úspech môžeme čiastočne pripísať aj „Agende 2010”, ktorá predstavovala reformu pracovného trhu, ktorú Nemci zaviedli pred desiatimi rokmi.

„Dôležitou súčasťou bolo vytvorenie sektoru nízkych miezd, deregulácia a spružnenie pracovného trhu,” povedal pre DW Uli Brückner z University of Stanford.

Sociálne-trhové hospodárstvo zahŕňa aj princíp tarifnej autonómie. Toto partnerstvo medzi odbormi a zamestnávateľmi viedlo k tomu, že v Nemecku za posledné desaťročia prebehlo len veľmi málo štrajkov - ďalšie plus pre ekonomiku Nemecka.

Duálne vzdelávanie a kvalifikácia

Kvalifikovaní pracovníci prispievajú k vysokej produktivite krajiny vďaka duálnemu vzdelávaciemu systému, ktorého korene ležia v stredovekých remeslách a obchodného vzdelávania.

Mladí ľudia získavajú praktické zručnosti a základné znalosti v odborných školách.

Stredné veľké podniky, definované ako firmy s menej než 500 zamestnancami (Mittelstand), sú kostrou nemeckého hospodárstva.

Až 99%, z približne troch miliónov firiem v Nemecku, sú rodinné firmy. Rodina investuje celý svoj život do firmy, a preto ju radšej udržiava v Nemecku.

Vďaka tomu má dlhodobé plánovanie viac možností. S dobrým produktom už často nestačí konkurovať ázijským ekonomikám s nízkou cenou práce.

„Made in Germany” v súčasnosti zahŕňa radu ďalších služieb. Zárukou úspechu „nemeckého modelu” sú vyspelé technológie.

Nemecko je prakticky nútené inovovať, pretože má nedostatočné prírodné zdroje. Až 11% nemeckých pracovníkov je zamestnaných v high-tech priemysle, čo je omnoho viac než priemer EÚ.

Každý rok je vynaložených na výskum približne 70 miliárd EUR - viac než v ktorejkoľvek inej európskej krajine.

Typy pracovných vzťahov

Keď chce príslušník členského štátu EÚ pracovať v Nemecku, nepotrebuje spravidla pracovné povolenie.

Pracovná zmluva je zmluva uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá zamestnanca zaväzuje vykonávať sľúbenú prácu a zamestnávateľa zaväzuje vyplácať za túto prácu mzdu.

V pracovnej zmluve sú stanovené povinnosti zamestnávateľa aj zamestnanca. Ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ majú právo na výpoveď pracovnej zmluvy.

Výpoveď musí byť podaná písomne. Europass je bezplatná služba Európskej únie na podporu európskej mobility.

S europassom môžete zrozumiteľne predstaviť po celej Európe svoju kvalifikáciu, schopnosti a kompetencie. Europass slúži ako pomôcka pri štúdiu a vzdelávaní alebo pri hľadaní zamestnania.

Práca na čiastočný úväzok („Teilzeitarbeit“): Zamestnanci pracujúci na čiastočný úväzok majú spravidla kratšiu týždennú pracovnú dobu ako zamestnanci na plný úväzok.

Tento druh pracovného pomeru sa uzatvára dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Mamy a otcovia na materskej dovolenke majú zo zákona právo na prácu na čiastočný úväzok.

Práca so skrátenou pracovnou dobou („Kurzarbeit“): Práca so skrátenou pracovnou dobou je dočasné skrátenie pravidelnej pracovnej doby z dôvodu významného výpadku práce v podniku.

Môže sa týkať všetkých zamestnancov, alebo len časti. V určitých prípadoch môže zamestnanec požadovať náhradu ušlej mzdy z nezamestnaneckého poistenia.

Zamestnanie na skrátený úväzok („Geringfügige Beschäftigung“) sa nazýva aj „Minijob“, „Mikrojob“ alebo aj „400-Euro-Job“.

Ide tu po prvé o zamestnanecký pomer s nízkou mzdou a po druhé o krátkodobé zamestnanie. Od prvého januára 2013 je stanovená maximálna výška mzdy pre tento typ zamestnaneckého pomeru na 450 eur.

Samostatná zárobková činnosť: Začatie samostatnej zárobkovej činnosti sa označuje aj ako „Existenzgründung“ (založenie existencie).

Ide tu o založenie vlastného podniku. Založenie existencie býva finančne podporené spolkovou republikou a spolkovými krajinami vo forme pôžičiek a príspevkov.

Migrácia, dávky a nedostatok pracovníkov

Nemecko sa už tretí rok zápasí s recesiou a stále sa mu nedarí naštartovať hospodársky rast. Situáciu sťažuje nepriaznivý demografický vývoj a narastajúca miera nezamestnanosti.

Ako sa očakávalo, migrácia do Európy a Nemecka neklesá, ale naopak, neustále sa zvyšuje. Odborníci si kladú otázku, či kontinent skutočne dokáže uživiť toľko ľudí.

Je známe, že v posledných desaťročiach sa do Nemecka prisťahovali milióny nekvalifikovaných a nízkokvalifikovaných ľudí. Emigrovali však aj státisíce vysokokvalifikovaných ľudí.

Takzvaný únik mozgov bude pokračovať aj v roku 2024. S takmer 2,7 milióna nezamestnaných a miliónmi prisťahovalcov má viac ako polovica nemeckých podnikov problém obsadiť voľné pracovné miesta.

Bez kvalifikovanej pracovnej sily sa nepodarí dosiahnuť energetickú transformáciu a navyše hrozí masívny hospodársky prepad, strata pridanej hodnoty a prosperity.

Nemecko naliehavo potrebuje vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Nemecko nie je medzi zahraničnými kvalifikovanými pracovníkmi považované za atraktívne.

Kvalifikovaní pracovníci sa v Nemecku necítia príliš dobre. Nemecko je na jednej strane atraktívne pre nekvalifikované a nízkokvalifikované osoby a na druhej strane neatraktívne pre kvalifikovaných a vysokokvalifikovaných odborníkov.

Podiel migrantov medzi poberateľmi dávok

Podľa Spolkového úradu práce poberajú príspevky štyri milióny ľudí, ktorí by mohli pracovať. Pritom 2,5 milióna z nich má „migračné pozadie“.

Teda, že buď samotný žiadateľ o dávky, alebo jeden z jeho rodičov nemali nemecké občianstvo.

Ľudia s migračnými koreňmi predstavujú v Nemecku menej ako 30 percent obyvateľov, tvoria však až 63,5 percenta celkového počtu poberateľov sociálnych dávok.

Podľa najnovších čísel, ktoré zverejnil nemecký denník Die Welt, je väčšina migrantov príjemcami sociálnych dávok.

Dáta zo Spolkového úradu práce ukazujú, že príspevky poberajú 4 milióny ľudí, ktorí by mohli pracovať. Až 2,5 milióna z nich má migračné pozadie.

Podľa Alexandera Thorma, hovorcu kresťanských demokratov (CDU) v Spolkovom sneme pre domácu politiku, súčasný systém migrantov málo motivuje k nástupu do práce.

Nemecký systém to podľa neho nie je schopný dlhodobo zvládnuť. Nemecko je pre migrantov príťažlivé aj preto, že práve dávky pre migrantov tu patria medzi najštedrejšie na svete.

Podľa Noi Kerstin Haovej z Nemeckého centra pre výskum integrácie a migrácie dokonca séria štúdií dokázala, že príťažlivosť sociálneho systému nie je tým, čo migrantov do Nemecka ťahá.

Súhlasí s ňou aj charitatívna pracovníčka Katharina Vossová, podľa ktorej je hlavným magnetom sloboda a právny štát.

Naopak, podľa azylového právnika Daniela Thyma sociálny systém nemá veľkú rolu pri vstupe do Európy, avšak zaváži vtedy, keď sa migranti v Schengene rozhodujú, kam zamieria.

Práve Nemecko je vtedy prvou voľbou. Myslí si, že riešením by bolo zjednotenie sociálnych dávok v európskych krajinách.

Ukrajinskí utečenci a pracovná integrácia

Nádejou pre Nemcov sú aj ukrajinskí utečenci, ktorí síce na začiatku poberali dávky, avšak rýchlo sa v krajine zorientovali.

V roku 2022, kedy Rusko Ukrajinu napadlo, prijímalo dávky pol milióna z nich. Odvtedy prichádzali stále ďalší, avšak počet príjemcov dávok nerastie.

Dokážu si totiž nájsť prácu a prijímajú aj pomocné miesta, ktoré si nevyžadujú špeciálnu kvalifikáciu. Takúto prácu si našlo až 75 percent z nich.

Okrem toho nemusia prechádzať azylovým konaním, ktoré trvá dlhé mesiace.

Demografické a ekonomické výzvy

Podľa Bloomberg Economics bude väčšinu tohto výpadku ťažké obnoviť z dôvodu štrukturálnych problémov, ako je strata lacnej ruskej energie a problémy spoločností ako Volkswagen a Mercedes-Benz Group, ktoré sa nedokážu vyrovnať s rastom čínskych automobiliek.

Pokles konkurencieschopnosti znamená, že každá domácnosť je teraz ročne chudobnejšia o približne 2 500 eur.

„Nemecko sa nezrúti zo dňa na deň. To je to, čo robí tento scenár absolútne desivým,“ povedala zakladateľka a generálna riaditeľka Future Today Institute Amy Webbová.

„Je to veľmi pomalý, veľmi zdĺhavý pokles. Pre Nemecko nemá kto pracovať. Nemecko stráca časti energeticky náročného priemyslu.

Export klesá, keďže firmy obmedzujú domáce investície v dôsledku ekonomickej neistoty. Padá aj životná úroveň, takže voliči začínajú hľadať niekoho, na koho by mohli zvaliť vinu, čo vyvoláva sociálne napätie a odrádza zahraničných odborníkov, ktorých Nemecko naliehavo potrebuje.

Tento toxický koktail opatrnosti a nespokojnosti následne zasiahne celú Európu. Život každého sa pomaly, kúsok po kúsku, zhoršuje.“

„Konkurencieschopná pozícia nemeckého priemyslu sa zhoršila,“ povedal prezident Bundesbank Joachim Nagel.

Daňové zaťaženie a financovanie sociálneho štátu

Na udržanie sociálneho štátu je potrebné neustále zvyšovať dane a dávky. Nemecko má jedno z najvyšších daňových a colných zaťažení na svete.

Skutočnosť je taká, že táto krajina má celosvetovo nekonkurencieschopný daňový systém. V roku 2022 bol pomer daňového zaťaženia príjmov (priemerné daňové a colné zaťaženie domácnosti v Nemecku) približne 53 %.

Vysoké náklady na pracovnú silu robia pre zamestnávateľov Nemecko neatraktívnym. Nízke čisté príjmy sú pre zamestnancov demotivujúce.

Daňové priznanie musia podávať všetky fyzické osoby, ktoré sú platcami dane. Daňové priznanie podáva informáciu o dani z príjmu.

Ak bola v predchádzajúcom roku zaplatená vyššia daň, ako bola vyrátaná v priznaní, rozdiel sa vráti. Vo väčšine prípadov sa daňové priznanie podáva do 31. mája.

Politické a spoločenské spory

Heslom nemeckej politiky je: prerozdeľovať bohatstvo namiesto vytvárania bohatstva. Štátne sociálne dávky spôsobujú, že pracovať v mnohých profesiách je takmer nerentabilné.

Táto situácia bude pokračovať aj v roku 2024, keď sa zvýši príjem sociálnych dávok. Pokiaľ mzdy v nízkopríjmovom sektore nebudú výrazne vyššie ako štátne sociálne dávky, čoraz viac ľudí sa pochopiteľne rozhodne pre štátne sociálne dávky.

Odborníci varujú pred zvyšovaním štátneho dlhu a kritizujú sociálny systém, ktorý je vraj bez reforiem neudržateľný.

Situáciu sťažuje nepriaznivý demografický vývoj a narastajúca miera nezamestnanosti. Tá sa v auguste vyšplhala na 6,4 percenta, keď počet ľudí bez práce - prvý raz za 15 rokov - prekročil hranicu troch miliónov, ako informovala Spolková agentúra pre prácu.

Niektorí odborníci sa na schválenú reformu pozerajú skepticky a pochybujú, či vôbec prinesie nejaké úspory.

Uvedené sankcie sa podľa nich budú týkať len malého počtu poberateľov. Z vládnych podkladov totiž vyplýva, že úrady práce tohto roku uložili sankcie iba približne 30-tisíc poberateľom sociálnych dávok.

Experti sa preto domnievajú, že ani po zavedení nových pravidiel sa ich počet nijako výrazne nezvýši.

tags: #socialny #system #v #nemecku