Výhradné právo na starostlivosť o dieťa

Výhradná osobná starostlivosť znamená, že jeden z rodičov má zákonné právo a zároveň povinnosť osobne sa o dieťa každodenne starať a vychovávať ho. Neznamená však automaticky, že tento rodič môže sám rozhodovať o všetkých otázkach týkajúcich sa dieťaťa alebo že druhý rodič stráca všetky rodičovské práva.

Druhý rodič má spravidla právo stýkať sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch, informovať sa o jeho vývoji a podľa rozsahu zachovaných rodičovských práv dieťa zastupovať a podieľať sa na rozhodovaní o jeho podstatných záležitostiach. O vylúčení rodiča zo zastupovania, správy majetku alebo výkonu rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť iba súd.

Čo znamená výhradná osobná starostlivosť

Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť.

Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom.

Výhradné právo na starostlivosť znamená, že jeden z rodičov má právo a povinnosť osobne sa starať o dieťa, vychovávať ho a spravovať jeho majetok. Druhý rodič má právo sa s dieťaťom stýkať a informovať sa o jeho vývoji, pokiaľ súd nerozhodne inak.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011 uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“

Rodičovské práva a povinnosti

Pojem „rodičovské práva a povinnosti” zahŕňa všetky práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Podstatnou súčasťou rodičovských práv a povinností je rodičovská starostlivosť.

Rodičovská starostlivosť zahŕňa starostlivosť o osobu a majetok dieťaťa, ako aj zastupovanie dieťaťa; s rodičovskou starostlivosťou sa teda v zásade spája aj právo rozhodovať za dieťa.

Medzi rodičovské práva a povinnosti okrem toho patrí aj styk s dieťaťom a vyživovacia povinnosť. Obaja rodičia zostávajú rodičmi aj po rozchode alebo rozvode a rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať.

Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj v prípade, ak prestanú spolu žiť. Obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa aj v prípade, že s ním nežijú v jednej domácnosti.

Kto rozhoduje o dieťati vo výhradnej starostlivosti

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati.

Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.

Bežné veci sú veci každodenného života. Ide o rozhodnutia, ktoré súvisia s bežnou každodennou starostlivosťou o dieťa, jeho organizáciou, režimom a praktickými otázkami života v čase, keď sa dieťa nachádza u príslušného rodiča.

Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd. Výhradná osobná starostlivosť preto neznamená úplné rozhodovacie prvenstvo jedného rodiča vo všetkých otázkach.

Bežné a podstatné veci

Podstatné veci upravuje príkladmo § 35 Zákona o rodine. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.

Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku

Zastupovanie a správa majetku je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností. Spravidla prináleží obom rodičom, ak súd nerozhodne inak.

Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok.

Aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič o ňom môže tiež rozhodovať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Ak ide o podstatné veci, musia sa rodičia dohodnúť, inak rozhodne súd.

O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, správy majetku alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd, nie rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej starostlivosti.

Styk druhého rodiča s dieťaťom

Druhý rodič má spravidla právo na styk s dieťaťom. Rodičia sa môžu dohodnúť na rozsahu a spôsobe styku, pričom rodičovská dohoda musí byť v záujme maloletého dieťaťa a v príslušných prípadoch musí byť schválená súdom.

Dieťa má právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Toto právo však neznamená, že styk musí byť v každej situácii rovnaký alebo bez obmedzení, pretože rozhodujúcim kritériom zostáva záujem dieťaťa.

Rodič, ktorý nemá právo starostlivosti, nemá právo spolurozhodovania. Má však právo na styk s dieťaťom a v prípade oprávneného záujmu môže od druhého rodiča požadovať informácie o osobných pomeroch dieťaťa.

Ak sa rodičia na styku nedokážu dohodnúť, možno podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku. V návrhu treba uviesť, že dohoda nie je možná, a navrhnúť konkrétny rozsah a čas styku.

Štandardne sa určuje styk otcovi maloletého dieťaťa dvakrát cez pracovný týždeň na 2 až 4 hodiny a každý druhý víkend. Konkrétny rozsah styku však závisí od individuálnych okolností prípadu, veku dieťaťa, jeho potrieb, vzdialenosti bydlísk a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

Výhradná starostlivosť, striedavá starostlivosť a spoločná starostlivosť

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, prípadne osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti.

Súčasťou úpravy rodičovských práv a povinností je zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a prípadne úprava styku rodiča s dieťaťom.

Ak čo i len jeden z rodičov navrhne zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd je povinný skúmať, či sú na to splnené podmienky. Súd pritom posudzuje najlepší záujem dieťaťa a všetky relevantné okolnosti na strane dieťaťa aj rodičov.

Striedavá osobná starostlivosť predpokladá, že rodičia sa striedajú v starostlivosti o dieťa v pravidelných intervaloch. Samotný návrh jedného rodiča však neznamená, že súd striedavú starostlivosť automaticky nariadi.

Čo súd zohľadňuje pri zverení dieťaťa

Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti zohľadňuje viacero faktorov, a to ako na strane rodičov, tak i na strane dieťaťa. Rozhodujúcim kritériom je však vždy záujem maloletého dieťaťa.

Osobnosť rodiča

Súd posudzuje charakterové vlastnosti rodiča, jeho schopnosť zabezpečiť dieťaťu emocionálnu podporu, stabilitu a vhodné výchovné prostredie.

Vzťah rodiča k dieťaťu

Dôležité je, aký vzťah má rodič s dieťaťom, aké sú ich citové väzby a ako sa rodič angažuje v živote dieťaťa.

Postoj rodiča k druhému rodičovi

Súd prihliada na to, či rodič podporuje vzťah dieťaťa s druhým rodičom a nebráni mu v styku s ním. Bránenie v styku môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností.

Rodinné zázemie

Súd posudzuje rodinné zázemie rodiča, jeho sociálne väzby a podporu, ktorú mu poskytuje jeho rodina.

Kontinuita prostredia

Súd sa snaží zabezpečiť, aby dieťa zostalo v prostredí, na ktoré je zvyknuté, a aby sa minimalizovali zmeny v jeho živote.

Ekonomické podmienky

Súd posudzuje ekonomickú stabilitu rodiča a jeho schopnosť zabezpečiť dieťaťu materiálne potreby. Samotný rozdiel v príjmoch rodičov však automaticky neznamená, že dieťa bude zverené rodičovi s vyšším príjmom.

Tieto kritériá platia aj pre rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, kedy sa rodičia striedajú v starostlivosti o dieťa v pravidelných intervaloch.

Najlepší záujem dieťaťa

Šance rodiča na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti závisia od posúdenia všetkých uvedených faktorov súdom. Dôležité je zdôrazniť, že súd vždy prihliada na záujem dieťaťa a rešpektuje jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Záujem dieťaťa však môže odôvodniť aj obmedzenie styku, jeho osobitnú úpravu alebo inú formu ochrany, ak by bežný kontakt dieťa ohrozoval.

Vplyv priezviska na zverenie dieťaťa

Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti. Priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti.

Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí. Rovnako súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti.

Rodič teda môže získať deti do svojej osobnej starostlivosti aj v prípade, že deti nemajú jeho priezvisko.

Ako podať návrh na zverenie dieťaťa

Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd. Súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom a musí byť v záujme maloletého dieťaťa.

Ak je potrebné podať žiadosť o začatie konania, táto žiadosť musí byť odôvodnená. Má obsahovať skutočnosti a dôkazy, ktoré ju odôvodňujú, a priložené listiny, na ktoré sa v žiadosti odvoláva.

V návrhu je dôležité:

• podrobne opísať dôvody, prečo by malo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
• predložiť dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia rodiča,
• navrhnúť úpravu styku druhého rodiča s dieťaťom,
• žiadať určenie výživného na dieťa,
• opísať individuálne potreby dieťaťa a podmienky, ktoré vie každý rodič zabezpečiť.

Dôkazmi môžu byť napríklad lekárske správy, psychologické posudky, svedectvá, fotografie alebo SMS správy. V prípade tvrdení o zanedbávaní starostlivosti možno zhromaždiť aj správy zo školy, lekára alebo psychológa a zaznamenať si situácie, kedy bolo rodičovi bránené v kontakte s dieťaťom.

Súd v konaní vypočuje obidvoch rodičov, dieťa, ak je dostatočne vyspelé, kolízneho opatrovníka a prípadne aj ďalších svedkov. Súd môže tiež nariadiť znalecké dokazovanie, napríklad psychologický posudok.

Rozvod a úprava starostlivosti o dieťa

V konaniach, ktorých predmetom je rodičovská starostlivosť alebo právo na styk s dieťaťom, platí zásada preskúmania skutočností ex offo. Súd teda zisťuje skutočnosti potrebné na rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa.

Pri rozvode, z ktorého pochádzajú maloleté deti, súd rozhoduje aj o ich zverení do starostlivosti, výživnom a styku s druhým rodičom. Súčasne s návrhom na rozvod je preto potrebné podať aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Ak rodič žiada zverenie dieťaťa do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, mal by podrobne opísať, prečo nie je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené druhému rodičovi alebo do striedavej starostlivosti.

Pri tvrdeniach o výbušnom správaní, vyhrážkach, vulgarizmoch alebo nezáujme o starostlivosť je potrebné uviesť konkrétne prípady a priložiť dostupné dôkazy. Súd môže nariadiť znalecké dokazovanie psychologickými posudkami.

Ak sa rodičia vedia dohodnúť na úprave starostlivosti, súd dohodu schváli, ak je v záujme dieťaťa. Ak dohoda nie je možná, rozhodne súd na základe vykonaného dokazovania.

Neodkladné opatrenie pri ohrození dieťaťa

Súd môže v prípade nutnosti prijať predbežné opatrenie vo forme dočasného nariadenia, ak je to odôvodnené a naliehavo potrebné. V prípade ohrozenia záujmov dieťaťa je súd povinný preskúmať aj bez žiadosti zúčastnených strán vydanie predbežného opatrenia.

Ak sa rodič obáva o bezpečnosť dieťaťa alebo svoju bezpečnosť, môže súčasne s návrhom na rozvod podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a styk s druhým rodičom do rozhodnutia vo veci samej.

Ak by došlo k vyhrážkam alebo násiliu, je možné kontaktovať políciu alebo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí. V prípade akútneho ohrozenia je potrebné bezodkladne kontaktovať políciu.

Zmena rozhodnutia o zverení dieťaťa

Ak sa po rozhodnutí súdu zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Zmenou pomerov môže byť napríklad zmena bydliska, zmena zamestnania, zmena zdravotného stavu, zanedbávanie starostlivosti o dieťa alebo bránenie v styku s druhým rodičom.

Podľa § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov znamená, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa.

Dôvodom na zmenu zverenia môže byť napríklad to, že dieťa vyjadruje želanie bývať s druhým rodičom, dochádza k zanedbávaniu jeho hygieny alebo inej starostlivosti, rodič obmedzuje kontakt s druhým rodičom alebo sa zmenili bytové, pracovné či zdravotné pomery.

Súd bude vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Ak dcérka súdu povie, že chce bývať s druhým rodičom, môže ísť o dôležitý argument, ktorý však súd posudzuje spolu s ostatnými okolnosťami prípadu.

Odporúča sa zhromaždiť dôkazy o zanedbávaní starostlivosti, napríklad fotografie, svedectvá, správy zo školy, lekára alebo psychológa, zaznamenať si situácie, kedy bolo bránené kontaktu s dieťaťom a následne pripraviť návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

Názor dieťaťa

Sociálne poradenstvo má rodičov informovať o práve dieťaťa slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa.

Od 9 rokov súd berie do úvahy aj názor dieťaťa a od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce. Názor dieťaťa však nie je jediným kritériom rozhodnutia a súd ho posudzuje s ohľadom na jeho vek, rozumovú vyspelosť, okolnosti jeho vyjadrenia a celkový záujem dieťaťa.

Pri staršom dieťati môže byť jeho názor významný najmä pri zmene výlučnej alebo striedavej starostlivosti. Ak sa dieťa vyjadrí, že chce byť zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, súd túto skutočnosť zohľadní spolu s ďalšími dôkazmi.

Kolízny opatrovník

Keďže rodičia maloletého dieťaťa nemôžu zastupovať svoje maloleté dieťa v súdnych konaniach, v ktorom sú účastníkmi rodičia aj deti, súd po preskúmaní podmienok konania ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Môže sa napríklad stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa v konaní pred súdom vo veci samej týkajúcej sa starostlivosti súdu o maloletých alebo v schválení právneho úkonu za maloletého.

Kolízny opatrovník sa v konaní pred súdom zúčastňuje na pojednávaniach a má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa.

Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní a písomná správa doručená súdu predstavujú významné dôkazy, ktoré prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci.

Výživné pri výhradnej starostlivosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.

V návrhu na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti možno žiadať aj určenie výživného na dieťa. Pri návrhu výživného treba opísať potreby dieťaťa, jeho výdavky a pomery oboch rodičov.

Náhradná osobná starostlivosť

Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Náhradnú starostlivosť tvorí náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť. Náhradná osobná starostlivosť preto nie je totožná s výhradnou osobnou starostlivosťou rodiča.

Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne.

Súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené, jej rozsah práv a povinností.

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Cezhraničné situácie

Pokiaľ ide o právo na zverenie do osobnej starostlivosti a právo na návštevy, každá krajina EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch sa určuje, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, či bude dieťa zverené do výlučnej alebo spoločnej starostlivosti, kto bude rozhodovať o vzdelávaní dieťaťa a kto bude spravovať jeho majetok.

Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.

Ak nie je možné dosiahnuť dohodu o zverení dieťaťa do starostlivosti alebo práve na návštevy, rodičia sa pravdepodobne musia obrátiť na súd. Ak ide o situácie, ktoré sa netýkajú len jednej krajiny, vo veciach rodičovských práv a povinností rozhodne súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa.

Súd rozhodne v záujme dieťaťa o zverení do osobnej starostlivosti, úprave návštev a určí miesto bydliska dieťaťa. Súdne rozhodnutia upravujúce práva a povinnosti rodičov, ktoré boli vydané v jednom členskom štáte EÚ, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup.

Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad pokiaľ ide o právomoc, uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.

Rozdiel medzi výhradnou a náhradnou starostlivosťou

tags: #vyhradne #pravo #na #starostlivost