Výška príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti závisí najmä od denného vymeriavacieho základu, ktorý sa odvodzuje z hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo nemocenské poistenie. Zamestnanec dostáva počas prvých dní náhradu príjmu od zamestnávateľa a následne nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Od 1. januára 2026 zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu za prvých 14 dní PN a Sociálna poisťovňa začína nemocenské vyplácať od 15. dňa. Za prvé tri dni patrí 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa 55 % denného vymeriavacieho základu.
Čo je nemocenská dávka
Nemocenská dávka je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní dočasne práceneschopnými alebo im bola nariadená karanténa. Nemocenská dávka alebo aj dávka v práceneschopnosti, PN, je vyplácaná ako náhrada pracovného príjmu zamestnanca počas obdobia, keď je chorý, a teda nemôže pracovať.
Dávky v práceneschopnosti či ošetrovné sú súčasťou nemocenského poistenia, ktoré je súčasťou sociálneho poistenia. Z nemocenského poistenia sa vypláca aj materské.
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Kto má nárok na nemocenské
Nárok na nemocenské dávky má fyzická osoba po splnení zákonom stanovených podmienok, ktoré sú stanovené odlišne pre jednotlivé dávky, príp. pre jednotlivé typy poistencov (zamestnancov, povinne poistených osôb, dobrovoľne poistených osôb).
- zamestnanec počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote,
- povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba,
- osoba, ktorá už nie je nemocensky poistená, ale nachádza sa v ochrannej lehote.
Zamestnanec musí byť ošetrujúcim lekárom uznaný dočasne práceneschopným, nesmie počas tohto obdobia vykonávať zárobkovú činnosť a mať z nej príjem a musí mať aktívne nemocenské poistenie alebo musí byť v ochrannej lehote.
Ochranná lehota trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť v období ochrannej lehoty, nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vzniká od prvého dňa dočasnej PN. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN.
Kto vypláca peniaze počas PN
Systém náhrady príjmu a nemocenských dávok má jasné pravidlá. Kľúčové je zapamätať si rozdelenie, kto platí prvé dni a kto od 15. dňa, a že výška príjmu počas PN priamo závisí od predchádzajúcej mzdy, respektíve platených odvodov.
| Obdobie PN | Kto platí | Výška |
|---|---|---|
| 1. až 3. deň | Zamestnávateľ | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| 4. až 14. deň | Zamestnávateľ | 55 % denného vymeriavacieho základu |
| Od 15. dňa | Sociálna poisťovňa | 55 % denného vymeriavacieho základu |
Do 1. januára 2025 platilo, že zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti a od 11. dňa PN začala nemocenskú dávku vyplácať Sociálna poisťovňa.
Kým do roku 2026 Sociálna poisťovňa vyplácala zamestnancom nemocenskú dávku od 11. dňa, od roku 2026 ju vypláca až od 15. dňa. To znamená, že prvých 14 dní práceneschopnosti musí zamestnancovi vyplácať náhradu mzdy jeho zamestnávateľ.
Živnostníkom naďalej vypláca Sociálna poisťovňa nemocenskú dávku od prvého dňa práceneschopnosti. Počas ochrannej lehoty sa vyplácajú len nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou.
Ako sa vypočíta výška nemocenskej dávky
Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky.
Rozhodujúcim obdobím je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri zamestnancoch je denným vymeriavacím základom priemerný denný zárobok, z ktorého sa platilo poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Zjednodušene si môže svoj denný vymeriavací základ každý vypočítať tak, že svoju hrubú mzdu z predchádzajúceho roku vynásobí číslom 12 a výsledok vydelí číslom 365.
Denný vymeriavací základ si môžete vypočítať tak, že si spočítate svoje hrubé mzdy za všetky mesiace minulého roka, kedy ste pracovali a neboli ste na PN. Túto sumu vydelíte počtom dní v tých mesiacoch, kedy ste pracovali.
Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
Zjednodušený vzorec:
DVZ = hrubé príjmy z rozhodujúceho obdobia / počet dní rozhodujúceho obdobia
Ak mal zamestnanec počas rozhodujúceho obdobia prerušené povinné nemocenské poistenie, napríklad z dôvodu PN, tieto dni sa pri výpočte odpočítajú z počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Percentá pri výpočte PN
Za 1. - 3. deň PN zamestnancovi nahrádza príjem jeho zamestnávateľ vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu. Za 4. - 14. deň PN zamestnanec ešte stále dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak teraz vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Od 15. dňa PN začína nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu poistenca.
Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. pri SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, fyzickej osobe v ochrannej lehote a zamestnancovi, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ.
| Situácia | 1. - 3. deň | Od 4. dňa |
|---|---|---|
| Zamestnanec | 25 % DVZ | 55 % DVZ |
| SZČO | 25 % DVZ | 55 % DVZ |
| Dobrovoľne poistená osoba | 25 % DVZ | 55 % DVZ |
| Osoba v ochrannej lehote | 25 % DVZ | 55 % DVZ |
Rozhodujúce obdobie pri výpočte
Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo viac ako 90 dní, vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka.
Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní a zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca, v ktorom sa stal PN.
Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do posledného dňa trvania nemocenského poistenia.
Maximálny denný vymeriavací základ
Výška nemocenských dávok je ohraničená maximálnym vymeriavacím základom. Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu, ktorú určuje maximálny denný vymeriavací základ a ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka.
Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka.
Ak je skutočný výpočet DVZ vyšší ako zákonný limit, nemocenská dávka sa vypočíta iba z maximálneho denného vymeriavacieho základu.
Maximálny denný vymeriavací základ v roku 2025 predstavoval 94,0274 eura. Maximálna výška nemocenského pri sadzbe 55 % v roku 2025 predstavovala 51,71507 eura na deň.
Parametre dávky v roku 2026 zahŕňajú maximálne nemocenské za 30 dní vo výške 1 653,50 eura a maximálne nemocenské za 31 dní vo výške 1 708,60 eura.
| Rok | Maximálne nemocenské | Maximálne nemocenské |
|---|---|---|
| 30-dňový mesiac | 31-dňový mesiac | |
| 2025 | 1 551,50 € | 1 603,20 € |
| 2026 | 1 653,50 € | 1 708,60 € |
Mesačné sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor.
Príklady výpočtu
Príklad pri mzde 950 eur a PN trvajúcej 14 dní
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.
DVZ sa vypočíta: 950 eur × 12 mesiacov = 11 400 / 365 dní = 31,2328 eura.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 31,2328 eura × 25 % × 3 dni = 23,42 eura.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 31,2328 eura × 55 % × 11 dní = 188,94 eura.
Zamestnanec za PN dostane spolu 212,36 eura.
Príklad pri prerušení poistenia
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
DVZ sa vypočíta: 950 eur × 12 mesiacov = 11 400 / 365 dní - 35 dní = 34,5454 eura.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 34,5454 eura × 25 % × 3 dni = 25,90 eura.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 34,5454 eura × 55 % × 11 dní = 209 eur.
Zamestnanec za PN dostane spolu 234,90 eura.
Príklad pri vyššej mzde a uplatnení maxima
Mzda zamestnanca je 2 500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. DVZ vypočítaný zo mzdy je vyšší ako zákonné maximum, preto sa nemocenská dávka počíta z maximálneho denného vymeriavacieho základu.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 74,4987 eura × 25 % × 3 dni = 55,87 eura.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 74,4987 eura × 55 % × 11 dní = 450,72 eura.
Zamestnanec za PN dostane spolu 506,58 eura.
Príklad pri kratšom trvaní pracovného pomeru
Mzda zamestnanca je 950 eur a zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala 1. marca 2023 a trvala 14 dní.
Keďže poistné sa platilo od 1. októbra 2022, rozhodujúcim obdobím je obdobie od začiatku pracovného pomeru do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom začal poberať nemocenské.
DVZ sa vypočíta: 950 eur × 5 mesiacov = 4 750 / 151 dní = 31,4569 eura.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 31,4569 eura × 25 % × 3 dni = 23,60 eura.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa 31,4569 eura × 55 % × 11 dní = 190,33 eura.
Zamestnanec za PN dostane spolu 213,93 eura.
Poistenie ušlého zárobku
Ak máte nárok na nemocenskú dávku a zároveň máte uzatvorené komerčné poistenie ušlého zárobku, v prípade práceneschopnosti môžete získať náhradu mzdy od svojho zamestnávateľa, Sociálnej poisťovne aj z komerčného poistenia.
Poistenie ušlého zárobku vám môže nahradiť rozdiel medzi skutočným príjmom pred práceneschopnosťou a nemocenskou dávkou. Výška závisí od podmienok poisťovne a nastavení konkrétnej poistnej zmluvy.
Poistné plnenie sa zvyčajne vypláca po uplynutí karenčnej lehoty.
Komerčné poistenie preto automaticky nenahrádza celú mzdu, ale môže doplniť príjem do výšky a za podmienok dohodnutých v poistnej zmluve.
Čo môže výšku dávky znížiť
Nemocenské sa zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
Počas PN je nevyhnutné dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Poistenec sa musí zdržiavať na adrese uvedenej na potvrdení alebo zaznamenanej v ePN.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje Sociálna poisťovňa alebo zamestnávateľ. Kontrola môže prebehnúť aj počas víkendu.
Pri porušení liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Zamestnávateľ môže krátiť náhradu príjmu o 50 %.
Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec odo dňa porušenia liečebného režimu alebo odo dňa zistenia, že sa nezdržiava na mieste určenom na dočasnú PN.
Ako dlho sa nemocenské vypláca
Nemocenská dávka sa vypláca za každý kalendárny deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však za 52 týždňov od jej vzniku.
Po uplynutí 52 týždňov sa končí podporné obdobie. Do podporného obdobia sa môžu započítať aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred vznikom aktuálnej PN.
Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla nová PN, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
Dátum uplynutia podporného obdobia si môže poistenec overiť prostredníctvom Lehotníka na určenie podporného obdobia.
Vyplácanie nemocenského
Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni, prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
Na žiadosť príjemcu sa vypláca aj prostredníctvom peňažného poukazu na výplatu alebo na účet manžela či manželky v banke.
Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí, v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
Doklady potrebné na výplatu dávky treba pobočke Sociálnej poisťovne predložiť spravidla do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa dávka vypláca, inak môže byť nemocenské vyplatené s mesačným oneskorením.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Elektronická PN
Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky. Lekár vystaví potvrdenie o PN elektronicky cez ePN systém.
Ak je vystavená elektronická PN, zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár.
Povinnosti počas PN
- dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
- zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení alebo zaznamenanej v ePN,
- umožniť kontrolu dodržiavania liečebného režimu,
- zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu,
- do ôsmich dní oznámiť zmenu adresy, na ktorej sa poistenec zdržiava,
- do troch dní oznámiť ukončenie PN, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako štrnásť dní.
Odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, diagnostický a liečebný proces vo vzťahu k dĺžke trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontroluje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár sociálneho poistenia a vykonáva určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Práceneschopnosť v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, nárok na nemocenské si uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Rovnako sa postupuje pri štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, ak sú predmetom tejto zmluvy aj nemocenské dávky.
K potvrdeniu lekára zo štátu EÚ, zmluvného štátu a nezmluvného štátu je potrebné priložiť neformálnu žiadosť o výplatu dávky a uviesť spôsob jej výplaty a potrebné výplatné údaje.
Ak štát nepristúpil k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín, tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom musí byť overené formou superlegalizácie a vyžaduje sa úradný preklad potvrdenia.
Neoprávnene vyplatená dávka
Poistenec je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom alebo prijímal dávku, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume.
Ak zamestnávateľ potvrdil nesprávne alebo vyššie vymeriavacie základy v rozhodujúcom období, môže byť povinný nahradiť Sociálnej poisťovni neprávom vyplatené sumy.
Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

tags: #vyska #prispevku #za #praceneschopnost