Zvláštny nárok zamestnanca na PN

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) vzniká vtedy, keď je zamestnanec pre chorobu, úraz, pracovný úraz, úraz zavinený inou osobou, karanténne opatrenie, izoláciu alebo chorobu z povolania uznaný za neschopného vykonávať svoju prácu. Počas PN môže mať zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a následne na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.

Ak zamestnanec nedostal očakávané peniaze, treba najskôr rozlíšiť, o ktorú platbu ide, kto ju vypláca, od ktorého dňa vzniká nárok a či boli splnené podmienky nemocenského poistenia, elektronickej alebo papierovej PN a dodržiavania liečebného režimu.

Čo znamená dočasná pracovná neschopnosť

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

Kto má nárok na peniaze počas PN

Zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného má najskôr od zamestnávateľa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a potom od Sociálnej poisťovne nárok na nemocenskú dávku, ak je zamestnancom na účely nemocenského poistenia alebo je v ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia.

Zamestnanec musí byť lekárom uznaný dočasne práceneschopným, počas trvania PN nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej by dosahoval príjem, a musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie alebo musí byť v ochrannej lehote.

Zamestnanec nemôže počas trvania dočasnej práceneschopnosti poberať príjem, ktorý by sa mohol považovať za vymeriavací základ.

Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca považujú za zamestnancov.

Na náhradu príjmu počas dočasnej PN nemá zamestnanec nárok, ak počas obdobia dočasnej PN má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok, ak sa stal dočasne PN v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ak porušil liečebný režim stanovený lekárom alebo ak sa nezdržiava na mieste určenom na dočasnej PN.

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak sa z týchto dohôd neplatí nemocenské poistenie.

Rozdiel medzi náhradou príjmu a nemocenským

Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Náhradu príjmu počas prvých 10 dní trvania PN vypláca zamestnancovi jeho zamestnávateľ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne, najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa jej trvania. Nemocenské sa poskytuje od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti za dni trvania PN.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské, ak bola vystavená elektronická PN. Samotné vystavenie elektronickej pracovnej neschopnosti sa považuje za žiadosť o tieto nároky.

Celkovú náhradu príjmu zamestnávateľ vypláca vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku mesačne pozadu v ňou určenej lehote.

Výnimka pri ochrannej lehote

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do siedmich dní po skončení pracovného pomeru, dostáva sa do ochrannej lehoty.

Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.

Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Čiže ak pracovný pomer trval štyri dni, štyri dni bude aj dĺžka ochrannej lehoty.

Ak zamestnanec ochorie počas ochrannej lehoty, náhradu príjmu mu nevypláca zamestnávateľ, ale nemocenské poskytuje Sociálna poisťovňa už od prvého dňa PN.

Podobne po skončení nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je potrebné potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v 7-dňovej, resp. v 8-mesačnej ochrannej lehote.

Podmienky nároku pri SZČO a dobrovoľne poistenej osobe

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Podmienkou nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch.

Elektronická PN a povinnosti zamestnanca

Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky.

Elektronickú dočasnú pracovnú neschopnosť vytvára lekár vytvorením elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme.

Po vystavení ePN prebehne elektronická komunikácia medzi lekárom, systémom eZdravie a Sociálnou poisťovňou, ktorá následne sprístupní údaje zamestnancovi aj jeho zamestnávateľovi.

Ak je vystavená elektronická PN, zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zamestnanec však musí zamestnávateľa informovať, že mu bola vystavená ePN, a musí dodržiavať liečebný režim.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách.

Každý poistenec má zriadený Elektronický účet poistenca, avšak prístup k tejto službe si musí aktivovať.

Údaje v elektronickej PN

Postup pri elektronickej komunikácii je nasledovný: lekár vo svojom počítači vystaví ePN, lekár odošle ePN elektronicky do systému eZdravie, systém eZdravie odošle zašifrované údaje o ePN do Sociálnej poisťovne a spracované údaje o ePN poskytne Sociálna poisťovňa prostredníctvom eSlužieb zamestnávateľovi poistenca.

Poistenec má v eSlužbách Sociálnej poisťovne prístup k svojej ePN cez Elektronický účet poistenca. Zamestnávateľ má v eSlužbách Sociálnej poisťovne prístup k údajom cez záložku s názvom „ePN“.

Každá doručená ePN má v Sociálnej poisťovni pridelený vlastný identifikátor pre každý poistný vzťah, dôvod vzniku ePN a jeho zmenu, rodné číslo zamestnanca, meno a priezvisko zamestnanca, poistný vzťah, stav danej ePN, dátum predpokladaného trvania ePN, dátum začiatku ePN, dátum práceschopnosti, informácie o porušení liečebného režimu, pobyt počas PN a dátum stornovania ePN.

Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Zamestnávateľ uvidí vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti a informáciu o porušení liečebného režimu, ak k nemu dôjde.

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti.

Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu.

Papierová PN

Môže sa stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v takom prípade vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II, označený ako červený, a diel IIa, označený ako čierny.

Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané a na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu, teda na účet alebo na adresu.

Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Zamestnanec je povinný informovať svojho zamestnávateľa o začatí práceneschopnosti do troch pracovných dní.

Zároveň musí zamestnanec ku koncu mesiaca odovzdať Prechodku PN, tzv. lístok na peniaze, ako doklad, že PN naďalej trvá.

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Čo robiť, ak nemocenské neprišlo

Ak ste nedostali nemocenské dávky, je dôležité zistiť príčinu a postupovať podľa toho, či ide o problém na strane zamestnávateľa, Sociálnej poisťovne, lekára, platobných údajov alebo samotného nároku.

1. Kontaktujte zamestnávateľa. Zistite, či zamestnávateľ odoslal všetky potrebné údaje do Sociálnej poisťovne a či správne oznámil posledný deň výkonu práce a údaje potrebné na výplatu.
2. Pri papierovej PN skontrolujte odovzdané diely. Uistite sa, že zamestnávateľ dostal diel II a diel IIa a že bola odovzdaná aj Prechodka PN, ak PN pokračovala do ďalšieho mesiaca.
3. Kontaktujte Sociálnu poisťovňu. Zistite, či Sociálna poisťovňa dostala všetky potrebné údaje a aký je stav vašej žiadosti o nemocenské dávky.
4. Skontrolujte, či je PN aktívna. Pri elektronickej PN si overte jej stav v Elektronickom účte poistenca.
5. Preverte platobné údaje. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec oznámil Sociálnej poisťovni.
6. Preverte rozhodujúce obdobie a DVZ. Skontrolujte, či bol správne vypočítaný denný vymeriavací základ.
7. Podajte sťažnosť. Ak máte pocit, že ste boli nespravodlivo odmietnutí alebo že sa žiadosť spracováva príliš dlho, môžete podať sťažnosť na Sociálnu poisťovňu.
8. Zvážte odvolanie alebo právnu pomoc. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v časti „Vaše dávky“ v eSlužbách.

Najčastejšie dôvody, pre ktoré platba neprišla

Nemocenské nemusí byť vyplatené, ak nebola splnená podmienka aktívneho nemocenského poistenia alebo ochrannej lehoty, ak PN nevznikla v súlade s pravidlami, ak neboli doručené potrebné údaje pri papierovej PN alebo ak nebolo potvrdené pokračovanie PN.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď zamestnanec počas PN vykonáva zárobkovú činnosť alebo poberá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.

Ďalším dôvodom môže byť porušenie liečebného režimu, nezdržiavanie sa na určenej adrese, nesprávne rozhodujúce obdobie, nesprávne vypočítaný DVZ alebo chýbajúce údaje o účte.

Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom alebo úrazovom príplatku nevzniká.

Výpočet denného vymeriavacieho základu

Výška nemocenských dávok závisí od denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

DVZ = súčet vymeriavacích základov v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.

Vymeriavací základ zamestnanca je zjednodušene jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku.

Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta nadol v prípade náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácanej zamestnávateľom a na štyri desatinné miesta nahor v prípade nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie, napríklad z dôvodu PN, tieto dni sa odpočítajú z počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom PN trvalo najmenej 90 dní, je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom roku, v ktorom vznikla PN, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla PN, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.

Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa na účely náhrady príjmu určuje od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla PN.

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom PN zaniklo z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, pričom zamestnanec je v ochrannej lehote, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do posledného dňa jeho trvania.

Ak by v takto určenom rozhodujúcom období nemal zamestnanec žiadny vymeriavací základ, DVZ sa určí vo výške, z ktorej by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla PN.

Maximálny denný vymeriavací základ

Je ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Pre rok 2025 platí maximálny denný vymeriavací základ 94,0273 eura pre náhradu príjmu platenú zamestnávateľom a 94,0274 eura pre nemocenské platené Sociálnou poisťovňou.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená maximálne 1 653,50 € mesačne pri 30 dňoch alebo 1 708,60 € pri 31 dňoch.

Príklad výpočtu PN

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane, teda na 14 dní. U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020 a počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Denný vymeriavací základ na účely náhrady príjmu = (12 × 1 000 eur) / 365 dní = 32,8767 eura po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol.

Náhrada za 1. až 3. deň trvania PN = 25 % z 32,8767 eura × 3 dni = 24,657525 eura.

Náhrada za 4. až 10. deň trvania PN = 55 % z 32,8767 eura × 7 dní = 126,575295 eura.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti = 151,24 eura po zaokrúhlení na eurocenty nahor.

Denný vymeriavací základ na účely nemocenského = (12 × 1 000 eur) / 365 dní = 32,8768 eura po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor.

Nemocenské za štyri dni trvania PN = 55 % z 32,8768 eura × 4 dni = 72,32896 eura.

Celková suma nemocenského = 72,40 eura po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor.

Zníženie dávky po požití alkoholu alebo návykových látok

Dávka môže byť polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Ak sa zamestnanec stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, zneužitím drog alebo iných návykových látok, má nárok len na náhradu vo výške polovice náhrady príjmu.

Suma nemocenského sa tiež znižuje na polovicu, ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok.

Trvanie PN a podporné obdobie

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Do tohto podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov.

Toto obmedzenie sa vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského.

Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim počas PN

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.

Dodržiavanie liečebného režimu znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie, a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.

Otázku zmeny adresy je potrebné konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod.

Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok alebo ich zo závažných dôvodov zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky.

Odporúča sa mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad v prípade vykonania kontroly, pričom čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom uvedeným na účtenke.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu môže určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, aj keď zamestnanec poberá náhradu príjmu.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý má poistenec určený na vychádzky.

Dodržiavanie liečebného režimu organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak kontrola poistenca nezastihne na adrese, ktorú uviedol, kontrolór zanechá v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie.

Vysvetlením môže byť napríklad potvrdenie od lekára alebo preukázanie, že osoba opustila obydlie v čase povolených vychádzok.

Taktiež zamestnávateľ môže počas dočasnej pracovnej neschopnosti skontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na nahlásenej adrese.

Sankcie za porušenie povinností

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Ak zamestnanec poruší povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých desiatich dní, stratí nárok na náhradu príjmu.

Ak sa zamestnanec nezdržiava na určenej adrese, nárok na náhradu príjmu zanikne dňom zistenia tejto skutočnosti.

Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej zákonom.

Pracovný úraz a choroba z povolania

Ak je dôvodom vzniku ePN pracovný úraz alebo choroba z povolania, zamestnávateľ má prístupný formulár „Potvrdenie o náhrade príjmu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania“.

V takýchto prípadoch je potrebné formulár vyplniť bez ohľadu na dĺžku dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže nárok na úrazový príplatok sa posudzuje už od prvého dňa jej trvania.

Zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznámiť aj obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Ak zamestnávateľ potvrdí viac formulárov k jednej ePN, Sociálna poisťovňa akceptuje formulár, ktorý bol potvrdený ako posledný pred rozhodnutím o nároku na dávku.

Právna úprava

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytované zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu sú príjmom oslobodeným od dane.

V daňovom priznaní sa uvádzajú len zdaniteľné príjmy. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom sa do úhrnu vyplatených zdaniteľných príjmov neuvádza.

tags: #zvl #narok #zamestnanca #na #pn