Detská mozgová obrna: ošetrovateľská starostlivosť a odporúčaná odborná literatúra

Detská mozgová obrna (DMO) je skupina porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť pohybovať sa a držať telo. DMO postihuje motorickú kôru mozgu, ktorá riadi pohyb svalov.

Detská mozgová obrna (DMO) označuje skupinu neurologických porúch, ktoré sa objavujú v dojčenskom alebo ranom detstve a trvalo ovplyvňujú pohyb tela, svalový tonus, držanie tela a koordináciu. Dieťa postihnuté detskou mozgovou obrnou si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, na ktorej sa podieľa praktický lekár pre deti a dorast, detský neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, ortopéd i oftalmológ.

Čo je detská mozgová obrna

Detská mozgová obrna (DMO), známa aj ako cerebral palsy (CP), je neurologické ochorenie, prevažne spastická porucha nervovej a svalovej sústavy. DMO predstavuje skupinu porúch, ktoré ovplyvňujú schopnosť pohybovať sa a držať telo.

Detská mozgová obrna (DMO) je spôsobená abnormalitami vo vnútri alebo poškodením vyvíjajúceho sa mozgu, ktoré narúšajú schopnosť nášho mozgu ovládať pohyb a udržiavať držanie tela, ako aj rovnováhu. Pojem mozgová obrna sa vzťahuje na mozog; obrna označuje stratu alebo zhoršenie motorických funkcií.

Ide o poruchu pohybového aparátu, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočného alebo žiadneho okysličenia mozgových buniek, ku ktorému dôjde v priebehu vývoja hybnosti. Poškodenie mozgu aj postihnutia, ktoré spôsobuje, sú trvalé.

DMO je neprogresívne ochorenie, ale nie nemenné postihnutie vyvíjajúceho sa mozgu s poškodením viacerých oblastí. DMO je celoživotná diagnóza, ale včasná a správna rehabilitácia dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa.

Príčiny a rizikové faktory

DMO vzniká kvôli poškodeniu ešte nezrelého mozgu plodu počas tehotenstva alebo krátko po narodení. V žiadnom prípade nejde o infekčnú chorobu.

Zistenie presnej príčiny detskej mozgovej obrny alebo určenie rizikových faktorov, ktoré mohli hrať rolu, býva pre lekárov často náročné. Mnohokrát nie je možné zistiť príčinu raného poranenia mozgu.

V žiadnom prípade nejde o infekčnú chorobu. DMO však môže vzniknúť v súvislosti s infekciou matky alebo dieťaťa, ktorá poškodí vyvíjajúci sa mozog.

Prenatálne príčiny

• ochorenia matky počas tehotenstva,
• nedostatočná výživa,
• röntgenové žiarenie,
• nadmerné duševné zaťaženie,
• genetické činitele,
• rubeola matky,
• ľadvino­vé ochorenia a poruchy krvného obehu u matky,
• krvácanie matky počas tehotenstva,
• vážne úrazy v gravidite,
• infekcie,
• komplikácie s pupočnou šnúrou.

Vo viac ako 50 percentách prípadov dochádza k postihnutiu pred pôrodom (prenatálne) alebo počas tehotenstva v dôsledku infekcie či nedostatku kyslíka, napríklad keď sa v mozgovej cieve vytvorí krvná zrazenina (trombóza), ktorá bráni prietoku krvi.

Infekčné ochorenia, ako sú toxoplazmóza, rubeola, ochorenia spôsobené cytomegalovírusom alebo vírusom herpes simplex pred pôrodom alebo po pôrode, môžu zvyšovať riziko vzniku DMO.

Perinatálne príčiny

Perinatálne príčiny pôsobia počas pôrodu. Patria medzi ne komplikácie pri pôrode, komplikované alebo zle vedené pôrody, nedonosenosť či prenesenosť plodu a nedostatok kyslíka pri pôrode.

Ďalšie faktory so zvýšeným CP riziko zahŕňa prezentáciu panvy, nízku pôrodnú hmotnosť a predčasný pôrod. Predčasný pôrod: U detí narodených pred 28. týždňom tehotenstva býva vyššie riziko, že budú postihnuté mozgovou obrnou.

Postnatálne príčiny

Postnatálne príčiny pôsobia po pôrode. Patria sem všetky infekcie u novorodenca, prekonané v 1. roku života, infekcia mozgu, zápal mozgových blán, krvácanie do mozgu, úrazy hlavy v ranom veku detstva a závažná žltačka.

Menej často vzniká DMO po pôrode následkom infekcie, ako je meningitída alebo kernicterus (chronické poškodenie mozgu bilirubínom pri neliečenej žltačke), alebo prehliadnutej inkompatibility v systéme Rhesus (Rh inkompatibilita).

Ďalšie rizikové faktory

• viacpočetné tehotenstvo,
• materská obezita počas tehotenstva,
• predčasný pôrod,
• príliš vysoká alebo príliš nízka pôrodná hmotnosť,
• infekcia matky,
• problémy so štítnou žľazou,
• vystavenie toxínom,
• komplikácie počas pôrodu,
• Rh inkompatibilita,
• ťažká žltačka,
• závažná infekcia alebo poranenie mozgu po narodení.

Lekári stále častejšie nachádzajú nové príčiny genetického charakteru a hovoria o „de novo“ mutáciách. Ide o chromozomálne poruchy, ktoré môžu byť dedičné, preto majú súrodenci často zvýšené riziko vzniku mozgovej obrny.

Formy detskej mozgovej obrny

CP sa delí na štyri hlavné typy v závislosti od príslušného pohybu. Príznaky sa líšia podľa toho, ktorá časť mozgu je postihnutá, takže každý človek môže mať iné ťažkosti a rôznu závažnosť.

Spastická forma

Spastická mozgová obrna je najbežnejším typom detskej mozgovej obrny, ktorá spôsobuje svalovú stuhnutosť alebo kŕče, ktoré môžu spôsobiť problémy pri chôdzi, problémy s rečou a záchvaty.

Pri tejto forme je svalové napätie patologicky zvýšené, pohyb v kĺboch je obmedzený, končatiny sú tuhé a vystreté. Spastická forma postihuje 70-80 % detí s DMO.

• Spastická diplégia - vedie k stuhnutosti svalov v nohách a postihuje zväčša obe dolné končatiny.
• Spastická hemiplégia - postihuje polovicu tela, pričom horná končatina býva väčšinou postihnutá viac.
• Spastická kvadruplégia - postihuje všetky štyri končatiny spolu s trupom a tvárou.

Pri diparetickej forme dieťa chodí po špičkách, keďže má stiahnuté lýtkové svaly. Deti majú problémy s chôdzou, chodia s oporou a pri najťažších formách sa chodiť nenaučia.

Dyskinetická forma

Dyskinetická mozgová obrna môže spôsobiť napnutie alebo uvoľnenie svalu. Dyskinetická forma je charakteristická rýchlym a neovládateľným striedaním napätia a uvoľňovania svalstva v postihnutých oblastiach.

• Atetoid - krútivé, pomalé a krivé pohyby.
• Choreoatetoid - bezcieľne a nekontrolované pohyby.
• Dystonický - svalový tonus nie je normálny.

Ak sú zasiahnuté svaly tváre alebo úst, môže to spôsobiť problémy s rečou, mračenie a slintanie. Typickými príznakmi sú atetóza, teda prudké nepotlačiteľné vlnité pohyby, a chorea, teda drobné mimovoľné neovládateľné trasľavé pohyby.

Ataktická forma

Ataxická mozgová obrna je nezvyčajný typ mozgovej obrny, ktorý ovplyvňuje koordináciu a rovnováhu. Môže spôsobiť trasenie tela, čo sťažuje vykonávanie úloh vyžadujúcich stabilitu.

Ataktická forma postihuje 5-10 % detí s DMO. Chôdza je nestabilná a chodidlá sú kladené ďaleko od seba; pacienti môžu trpieť tremorom.

Zmiešaná forma

Zmiešaná mozgová obrna sa vyskytuje, keď je prítomných viac ako jeden typ symptómu. Zmiešaná mozgová obrna je väčšinou kombináciou spastických a dyskinetických typov.

Hypotonická forma

Hypotonická forma sa prejavuje znížením svalového napätia na trupe a končatinách, v dôsledku čoho sú končatiny abnormálne ohybné. Táto forma sa objavuje predovšetkým u novorodencov.

Dieťa je chabé, novorodenec sa vyznačuje tým, že mu veľmi dlho zapadá hlavička. Táto forma prechádza do niektorej spastickej alebo dyskinetickej formy približne vo veku 3 rokov.

Príznaky a pridružené ťažkosti

Príznaky detskej mozgovej obrny sa líšia a možno ich nájsť v ranom detstve. Detská mozgová obrna sa prejavuje niekoľkými znakmi, pričom nie všetky musia byť zastúpené; u každého dieťaťa je to inak.

Deti s DMO zaostávajú v dôležitých míľnikoch, ako je sedenie, plazenie, chodenie či rozprávanie. Plný klinický obraz DMO sa vyvinie až po niekoľkých mesiacoch.

Pohybové príznaky

• stuhnuté a ochabnuté svaly,
• tuhosť pri pohybe svalov,
• zvýšenie svalového napätia,
• zníženie svalového napätia,
• nedobrovoľné pohyby,
• poruchy koordinácie a rovnováhy,
• problémy s držaním tela,
• ťažkosti pri chôdzi,
• ťažkosti pri zvíjajúcich sa pohyboch,
• ťažkosti s držaním predmetov,
• znížená pohyblivosť kĺbov v dôsledku svalovej stuhnutosti,
• stuhnuté kĺby a kontraktúry.

Vývinové a komunikačné ťažkosti

• oneskorený psychomotorický vývoj,
• oneskorený vývoj reči,
• poruchy reči,
• dyzartria,
• ťažkosti s rozprávaním,
• problémy s prehĺtaním,
• nadmerné prehĺtanie alebo slintanie,
• ťažkosti s jedením,
• problémy s učením,
• poruchy pozornosti, pamäti a učenia.

Zmyslové, neurologické a psychické prejavy

• epilepsia,
• záchvaty,
• poruchy zraku,
• poruchy sluchu,
• nerovnováha očných svalov,
• strabizmus,
• slepota alebo čiastočná strata zraku,
• hluchota,
• mentálne postihnutie,
• psychiatrické zdravotné problémy,
• zmena reaktivity,
• odlišnosti v emocionálnej sfére.

V správaní sa môže prejaviť nepokoj, nestálosť, neposednosť alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť. Môžu sa vyskytnúť problémy s emocionálnou reguláciou, hyperaktivitou alebo sociálnym správaním.

Pridružené poruchy

Detská mozgová obrna postihuje predovšetkým pohyb a držanie tela, ale mnoho jednotlivcov má aj ďalšie problémy známe ako pridružené poruchy. Tieto poruchy sa líšia závažnosťou a môžu ovplyvniť niekoľko oblastí vývoja, každodenného fungovania a celkového zdravia.

• Poruchy spánku - ťažkosti so zaspávaním alebo udržiavaním spánku môžu súvisieť s bolesťou, záchvatmi alebo problémami s dýchaním.
• Dýchacie ťažkosti - slabé svaly hrudníka a zlé držanie tela môžu sťažiť dýchanie.
• Problémy s kontrolou slín - slintanie zvyšuje riziko podráždenia pokožky a infekcie.
• Problémy s ovládaním močového mechúra - niektorí jedinci môžu mať problémy s močovou kontinenciou.
• Epilepsia - záchvaty sú častejšie u jedincov s detskou mozgovou obrnou.
• Bolesť a únava - môžu súvisieť s preťažovaním, nevhodným držaním tela a zvýšeným energetickým výdajom.

Včasná diagnostika a intervencia pri týchto súvisiacich poruchách môže výrazne zvýšiť účinnosť terapie a zlepšiť dlhodobé výsledky.

Diagnostika detskej mozgovej obrny

Diagnostikovať detskú mozgovú obrnu možno až po niekoľkých mesiacoch života. Vzhľadom k tomu, že plný klinický obraz DMO sa vyvinie zväčša až po niekoľkých mesiacoch, je pomerne náročné stanoviť diagnózu hneď po narodení.

Diagnózu stanovuje neurológ na základe pozorovania pohybu, svalového tonusu a reflexov. Ak existujú obavy týkajúce sa vývoja dieťaťa, malo by čo najskôr absolvovať skríningový test vývoja.

Vyšetrovacie metódy

• Magnetická rezonancia (MRI) - využíva rádiové vlny a magnetické pole na vytvorenie detailných trojrozmerných alebo prierezových obrázkov mozgu dieťaťa a môže identifikovať lézie alebo abnormality v mozgu.
• Ultrazvuk mozgu - používa vysokofrekvenčné zvukové vlny na získanie snímok z mozgu a pomáha pri primárnom vyšetrení.
• Počítačová tomografia (CT) - pomáha pri identifikácii abnormalít.
• Elektroencefalografia (EEG) - pri záchvatoch pomáha zistiť, či je prítomná epilepsia.
• Laboratórne a genetické testy - môžu pomôcť pri určovaní iných príčin vývinových ťažkostí.

Lekár môže odporučiť viac testov na diagnostiku stavov, ako je zrážanie krvi, zhoršenie zraku a sluchu, mentálne postihnutie a ďalšie pridružené poruchy.

Hodnotenie hrubej motoriky podľa GMFCS

Na základe výsledkov vyšetrenia motorických zručností a porúch motoriky a hybnosti postihnutého dieťaťa v bežnom živote môžu lekári diagnostikovať stupeň závažnosti detskej mozgovej obrny.

Na tento účel sa často používa „Systém klasifikácie hrubých motorických funkcií“ (GMFCS). GMFCS sa skladá z piatich úrovní, do ktorých je možné zaradiť deti s detskou mozgovou obrnou - od mierneho až po ťažké postihnutie.

Stanovenie úrovne GMFCS spočíva v zaznamenaní aktuálnej úrovne pohybových schopností dieťaťa, teda aké pohyby sú preň možné v každodennom živote a kde naráža na prekážky.

Vzhľadom na to, že schopnosť pohybu závisí od veku dieťaťa, GMFCS tiež rozlišuje medzi rôznymi vekovými úrovňami (0-2, 2-4, 4-6, 6-12 a 12-18 rokov).

GMFCS I

Vaše dieťa sa dokáže pohybovať samostatne, prípadne s ortézou, napríklad s dlahou na hornej alebo dolnej končatine. Pohyblivosť nie je takmer vôbec obmedzená.

V závislosti od veku sú deti s mozgovou obrnou schopné vykonávať aktivity, ako sú chôdza po rovine, chôdza po schodoch, beh a skákanie. V neskoršom detstve sú možné aj športové aktivity, hoci sa môžu prejaviť obmedzenia rýchlosti, poruchy koordinácie alebo rovnováhy.

Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s DMO

Ošetrovateľská starostlivosť pri DMO je dlhodobá, individuálna a zameraná na zachovanie alebo rozvoj čo najväčšej samostatnosti dieťaťa. Základom je rešpektovanie aktuálnych schopností dieťaťa, prevencia komplikácií a spolupráca s rodinou.

Starostlivosť o dieťa s DMO musí byť komplexná, vyžaduje si vytvorenie multidisciplinárneho tímu viacerých odborníkov, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je najmä rodina.

Hlavné ciele ošetrovateľskej starostlivosti

• udržiavať priechodnosť dýchacích ciest a podporovať správne dýchanie,
• predchádzať kontraktúram, dekubitom a deformitám,
• zabezpečiť bezpečné polohovanie a premiestňovanie,
• podporovať správne držanie tela,
• zvyšovať samostatnosť pri denných činnostiach,
• sledovať príjem potravy a tekutín,
• predchádzať aspiracii pri poruchách prehĺtania,
• pozorovať výskyt záchvatov a ďalších neurologických príznakov,
• monitorovať bolesť, únavu a spánok,
• podporovať komunikáciu a psychickú pohodu,
• vzdelávať rodičov a ďalších opatrovateľov.

Polohovanie a prevencia deformít

V dojčenskom veku je rehabilitácia dôležitá kvôli poruchám hybnosti. Cvičeniami udržiavame kĺby v „neutrálnej“ polohe, aby sme zabránili skráteniu svalov, čo by obmedzilo rast kostí.

Veľkú úlohu zohrávajú preventívne opatrenia, aby sa v prvom rade zabránilo skráteniu svalov, väzov alebo šliach a kontraktúram, ako aj nevhodným polohám tela.

Ošetrovateľ musí pravidelne kontrolovať polohu končatín, tlakové miesta, stav kože a toleranciu polohovacích pomôcok. Pri presunoch je potrebné chrániť kĺby, podporovať hlavu a trup a postupovať pomaly.

Stravovanie, prehĺtanie a výživa

U ľudí s mozgovou obrnou sa môžu vyskytovať problémy s prehĺtaním. Logopédi môžu riešiť problémy s jedením a prehĺtaním.

Pri kŕmení je dôležitá stabilná poloha tela, pokojné prostredie a primerané tempo. Dieťa treba sledovať z hľadiska kašľa, dusenia, zmeny hlasu, únavy alebo odmietania potravy.

Rečoví patológovia a logopédi môžu pomôcť pri poruchách oromotoriky a pri výbere alternatívnych spôsobov komunikácie.

Komunikácia

Rečoví patológovia trénujú dieťa, aby hovorilo počuteľne alebo komunikovalo posunkovou rečou. Tiež pomáhajú deťom naučiť sa ovládať komunikačné zariadenia, ako sú počítač a hlasové syntetizátory.

Ošetrovateľská starostlivosť má podporovať každý dostupný spôsob komunikácie. Dieťa potrebuje dostatok času na odpoveď, jednoduché pokyny a možnosť vyjadriť bolesť, potreby, únavu alebo nesúhlas.

Hygiena a sebaobslužné činnosti

Ergoterapeuti pracujú na tom, aby pomohli dieťaťu získať nezávislosť v každodenných činnostiach a rutinách doma, v škole a v komunite.

Pri hygiene, obliekaní, jedení a používaní toalety je vhodné podporovať aktívnu účasť dieťaťa podľa jeho schopností. Pomoc nemá nahrádzať činnosť, ktorú dieťa dokáže vykonať samostatne.

Bezpečnosť a mobilita

Na zlepšenie chôdze a na pretiahnutie stuhnutých svalov sa často odporúčajú podporné pomôcky, ako sú ortézy alebo dlahy. Terapeuti tiež odporúčajú adaptívne vybavenie vrátane chodítok, elektrických invalidných vozíkov, štvornohých palíc alebo sedacích systémov.

Chôdzu môže uľahčiť používanie chodúľok alebo barlí. Pomôcky musia byť prispôsobené aktuálnym schopnostiam dieťaťa a pravidelne kontrolované.

Kontrola bolesti, únavy a spánku

Bolesť a únava môžu súvisieť s preťažovaním svalov, nesprávnym držaním tela, kontraktúrami alebo rastom. Ošetrovateľ sleduje správanie dieťaťa, zmeny spánku, odmietanie pohybu a zvýšenú dráždivosť.

Ťažkosti so zaspávaním alebo udržiavaním spánku sú bežné a môžu súvisieť s bolesťou, záchvatmi alebo problémami s dýchaním.

Starostlivosť pri epileptických záchvatoch

Ak osoba trpí záchvatmi a epilepsiou, EEG test pomáha pri určovaní detskej mozgovej obrny. Pri záchvate je potrebné zabezpečiť bezpečné okolie, chrániť dieťa pred úrazom a sledovať trvanie a priebeh záchvatu.

Výskyt záchvatov, zmena ich charakteru alebo nezvyčajné správanie po záchvate treba zaznamenať a oznámiť ošetrujúcemu lekárovi.

Podpora rodiny

Liečba DMO je dlhodobá, obyčajne veľmi namáhavá a vyžaduje obetavého a trpezlivého rodiča. Jednou z najdôležitejších potrieb dieťaťa je láskyplný prístup najbližších.

Ošetrovateľ má rodičom vysvetliť postupy starostlivosti, podporiť ich pri každodennej rehabilitácii a upozorniť na potrebu odpočinku a psychickej podpory.

Multidisciplinárny tím

Dieťa postihnuté detskou mozgovou obrnou si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, na ktorej sa podieľa praktický lekár pre deti a dorast, detský neurológ, rehabilitačný lekár, fyzioterapeut, ortopéd i oftalmológ.

Súčasťou celkovej starostlivosti sú zásahy psychológa, logopéda i špeciálneho pedagóga. Na podpore mobility dieťaťa s detskou mozgovou obrnou spolupracuje mnoho rôznych odborných skupín.

• pediater sleduje celkový zdravotný stav a vývoj dieťaťa,
• detský neurológ posudzuje neurologický stav, svalový tonus a záchvaty,
• rehabilitačný lekár plánuje rehabilitačný program,
• fyzioterapeut pracuje na pohybe, držaní tela, sile a koordinácii,
• ergoterapeut podporuje sebaobsluhu a používanie pomôcok,
• logopéd rieši komunikáciu, reč, jedenie a prehĺtanie,
• ortopéd sleduje kĺby, deformity, kontraktúry a potrebu operačnej liečby,
• oftalmológ vyšetruje zrak a poruchy očných svalov,
• psychológ podporuje dieťa a rodinu pri zvládaní záťaže,
• špeciálny pedagóg pomáha pri vzdelávaní a rozvoji schopností.

Rehabilitácia a terapia

Skutočná liečba detskej mozgovej obrny nie je možná, lekári môžu iba zmierniť dôsledky ochorenia. Dôležitá je včasná identifikácia a včasne začatá terapia, najmä rehabilitácia, ktorá má dôležitý a rozhodujúci význam.

Včasná rehabilitácia, najmä do 1 roka, dokáže zlepšiť kvalitu života s DMO aj ich rodiny. Základom terapie je ucelená a pravidelná terapia určená rehabilitačným lekárom.

Fyzioterapia

Svalový tréning a cvičenia pomáhajú dieťaťu rozvíjať silu, flexibilitu, rovnováhu, motorický rozvoj a pohyblivosť. Základné cviky sa naučíte od rehabilitačných sestier, ale patrí sem i detská hra, ktorá prirodzene núti dieťa, aby vykonávalo rôzne pohyby.

Vojtova a Bobathova metóda

Na Slovensku sa najčastejšie využívajú dve metódy - Bobathova a Vojtova. Bobathov koncept sa zameriava na neurovývojové poruchy, nesprávne pohyby a prejavy.

Vojtova aktivačná metóda podporuje nácvik správnych pohybov prostredníctvom reflexného cvičenia. Snaží sa o odblokovanie oslabených alebo nepoužívaných svalov.

Hydroterapia a ďalšie aktivity

Základom liečby sú rehabilitácie, v rámci ktorých môžu byť odporúčané napríklad Vojtova metóda či Bobathova metóda, hipoterapia - jazda na koňoch, hydroterapia - rehabilitácia spojená s plávaním a podobne.

Adaptívne rekreačné alebo športové aktivity ako plávanie, tanec a remeslá môžu pomôcť zlepšiť motorické zručnosti, reč a celkovú pohodu dieťaťa.

Základ však tvorí pravidelná, často celoživotná rehabilitácia v domácom prostredí, zabezpečovaná rodičmi, napríklad Vojtova metóda, rehabilitácia so zvieratami, plávanie, vodoliečba a masáže.

Lieky a injekčná liečba

Lieky, ktoré pomáhajú znižovať napätie svalov, sa môžu použiť na zlepšenie funkčných schopností, liečbu bolesti a zvládanie komplikácií súvisiacich so spasticitou alebo inými príznakmi DMO.

Lekári niekedy odporúčajú svalové alebo nervové injekcie na liečbu stiahnutia konkrétneho svalu. Injekcia sa zvyčajne podáva každé tri mesiace.

Chirurgická liečba

V určitých prípadoch sa môže odporučiť chirurgický zákrok na zníženie spasticity alebo na korekciu súvisiacich kostných abnormalít.

Ortopedická operácia sa zvyčajne vykonáva s cieľom umiestniť deformované ruky, boky alebo nohy do ich správnej polohy, aby sa zlepšila pohyblivosť, spolu s posilnením svalov a šliach, ktoré sú skrátené kontraktúrami.

Pri ťažkých deformáciách môže byť potrebná operácia kostí alebo kĺbov, aby nohy dostali správnu polohu. Chirurgická operácia môže predĺžiť svaly a šľachy, ktoré sú príliš krátke z dôvodu vážnych kontraktúr.

Vo vážnych prípadoch, keď iné liečebné postupy zlyhali, môžu chirurgovia vykonať selektívnu dorzálnu rhizotómiu. Znamená prerušenie tých vlákien senzitívnych nervov, ktoré sú nadbytočné.

Vzdelávanie dieťaťa s DMO

Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s telesným postihnutím, v špeciálnej triede pre žiakov s telesným postihnutím zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej škole formou školskej integrácie.

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je dôležitá najmä prognóza jeho zdravotného stavu, teda či je stav relatívne stabilizovaný, zlepšujúci sa alebo zhoršujúci.

Oblasti sledované v škole

• udržanie polohy tela v sede a v stoji,
• schopnosť udržať vzpriamený trup a hlavu,
• schopnosť stáť alebo stáť s oporou,
• vykonávanie lokomočných pohybov,
• chôdza samostatne alebo s pomocou,
• manipulačné pohyby a jemná motorika,
• komunikácia a grafomotorické zručnosti,
• orientácia v priestore a pohybová pamäť.

Žiak s touto diagnózou môže mať do svojho vzdelávania zaradené aj rozvíjanie komunikačných schopností a grafomotorických zručností, rozvíjanie pohybových zručností a zdravotnú telesnú výchovu.

Dospievanie a dospelosť s DMO

Dospievanie prináša fyzické, emocionálne a sociálne výzvy. Osobám s DMO môžu problémy s hybnosťou ovplyvniť nezávislosť, sebavedomie a účasť na rôznych aktivitách.

• Zvýšená spasticita a stuhnutosť kĺbov - rastové špurty môžu zhoršiť svalové napätie.
• Poruchy chôdze - vzorce chôdze sa môžu meniť, čo vyžaduje aktualizáciu ortopedických vložiek alebo pomôcok.
• Bolesť a únava - nadmerné používanie svalov môže viesť k chronickej bolesti a vyčerpaniu.
• Sociálne začleňovanie - dospievajúci s DMO môžu ťažiť z podpory rovesníkov a schopnosti hájiť svoje vlastné potreby.

Fyzioterapia a ergoterapia sa upravujú s ohľadom na rast a nové fyzické výzvy. Podporné pomôcky, invalidné vozíky na mieru, ortézy a adaptívne technológie môžu podporiť väčšiu samostatnosť.

Hoci je detská mozgová obrna neprogresívnym ochorením, jej príznaky sa môžu v dospelosti vyvíjať a prinášať nové problémy v dôsledku starnutia, faktorov životného štýlu a dlhodobých dôsledkov ochorenia na organizmus.

Najčastejšie sa v dospelosti vyskytujú zvýšená svalová stuhnutosť a spasticita, kontraktúry, znížená pohyblivosť, bolesti kĺbov a svalov, únava a svalová slabosť.

CP predstavuje pre telo enormnú záťaž, ktorá sa s vekom môže zintenzívniť a viesť k predčasnému starnutiu. Preto je dôležité vybudovať si pozitívny prístup a používať relaxačné techniky na zvládnutie tohto stavu.

Odborná kniha a študijné materiály

Pri výbere knihy o detskej mozgovej obrne a ošetrovateľskej starostlivosti je vhodné hľadať publikáciu, ktorá spája neurologické základy, klinické prejavy, ošetrovateľský proces, rehabilitáciu, komunikáciu, výživu, prevenciu komplikácií a spoluprácu s rodinou.

Užitočná odborná publikácia by mala obsahovať najmä charakteristiku DMO, príčiny a rizikové faktory, formy ochorenia, diagnostiku, hodnotenie motoriky, zásady polohovania, podporu mobility, starostlivosť pri poruchách prehĺtania, prevenciu dekubitov a kontraktúr, edukáciu rodičov a multidisciplinárny prístup.

Bookport poskytuje prístup k beletrii a odborným titulom z vydavateľstiev Grada, Galén, Karolinum, Masarykova univerzita, Portál a mnohých ďalších. ProQuest je multiodborová platforma obsahujúca informácie z rôznych vedných odborov, od prírodných, technických a medicínskych vied až po spoločenské a humanitné.

Pri štúdiu ošetrovateľskej starostlivosti je vhodné prepájať odbornú knihu s odporúčaniami neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, ergoterapeuta, logopéda a ďalších členov tímu.

Čo má obsahovať ošetrovateľský plán

Ošetrovateľská dokumentácia má zachytávať aktuálny stav dieťaťa, jeho funkčné schopnosti, potrebu pomoci, reakciu na terapiu, výskyt bolesti, záchvatov, porúch spánku, ťažkostí s príjmom potravy a zmeny v komunikácii alebo správaní.

tags: #detska #mozgova #obrna #osetrovatelska #starostlivost #kniha