Diskusný príspevok o migrantoch a ich integrácii

Vážení prítomní, dovoľte mi vyjadriť svoj názor na migráciu a integráciu migrantov do slovenskej spoločnosti. Diskusie o migrácii sú v súčasnosti veľmi citlivou témou v celej Európe. Podľa môjho názoru však o tejto problematike nemôžeme hovoriť iba prostredníctvom obáv, štatistík alebo všeobecných označení, pretože za každým migračným príbehom stojí konkrétny človek.

Ľudská história je popretkávaná migráciou a hľadaním lepších životných podmienok. Skupiny ľudí cestovali za „zelenšími pláňami“ alebo utekali pred nebezpečenstvom. Migrácia preto nie je nový jav, ale súčasť dejín ľudstva, ktorá môže mať rôzne príčiny, podoby aj dôsledky.

Čo znamená migrácia a kto je migrant

Pri diskusii o migrantoch je dôležité používať presné pojmy. Utečenec a žiadateľ o azyl nie sú synonymá. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorá sa sama označuje za utečenca, ale jej žiadosť ešte nebola definitívne posúdená.

Podľa Dohovoru z roku 1951 je utečenec definovaný ako osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu alebo obvyklého pobytu a nemôže alebo sa nechce vrátiť z dôvodu opodstatneného strachu z prenasledovania pre rasu, náboženstvo, národnosť, politické presvedčenie alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine.

Táto definícia vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok:

• Osoba sa musí nachádzať mimo krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom.
• Musí existovať reálny a odôvodnený strach z prenasledovania.
• Štát pôvodu nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred obávaným prenasledovaním.

Je dôležité zdôrazniť, že pojem utečenec nezahŕňa vnútorne vysídlené osoby, ekonomických migrantov, obete prírodných katastrof a osoby utekajúce pred násilným konfliktom, ktoré však nepodliehajú diskriminácii rovnajúcej sa prenasledovaniu.

Základom medzinárodného utečeneckého práva je Dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Okrem definície utečenca a zásady nevyhostenia stanovuje aj práva a povinnosti utečencov a zodpovednosť štátov voči nim. Medzi najdôležitejšie práva patrí sloboda pohybu, právo na slobodu a bezpečnosť a právo na rodinu.

Prečo ľudia migrujú

Ľudia môžu opúšťať svoje domovy z rôznych dôvodov. Niektorí utekajú pred prenasledovaním, vojnou alebo násilím, iní hľadajú pracovné príležitosti, vzdelanie, bezpečie alebo možnosť spojiť sa so svojou rodinou. Preto nie je správne vnímať migrantov ako jednoliatu skupinu s rovnakými životnými príbehmi.

Po skončení druhej svetovej vojny nastala jedna z prvých novodobých utečeneckých kríz, keďže mnoho ľudí bolo vysídlených zo svojich domovov a ocitli sa na neznámych miestach. Hľadanie príbuzných a rodín bolo náročné a bez záruk. Svetové spoločenstvo sa začalo touto problematikou zaoberať v polovici 20. storočia.

Prvým krokom bola Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, ktorá stanovila základné práva pre každú ľudskú bytosť. Konkrétne riešenie otázky utečencov prišlo až s Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktorý bol neskôr upravený Protokolom z roku 1967.

Obavy a argumenty v diskusii o migrácii

Na Slovensku patrí migračná kríza medzi najčastejšie argumenty v debate o problémoch Európskej únie. Dôvody odmietania utečencov sú rôzne: vnímaná hrozba pre tunajší spôsob života, obava o bezpečnosť, ale aj ekonomické dôvody.

V Rakúsku, ako ukázali regionálne debaty, rezonuje téma migrácie veľmi silno. Jednou z výčitiek voči EÚ je, že migranti zneužívajú voľný pohyb v rámci únie a že EÚ nie je schopná dostatočne chrániť svoje vonkajšie hranice. Na druhej strane, niektorí Rakúšania vnímajú EÚ ako garanciu mieru a bezpečnosti, jednotný trh a otvorené hranice.

Aj v Maďarsku sa migračná kríza spontánne objavuje v debatách. Mnohí prebrali vládnu rétoriku o EÚ, ktorá núti krajiny prijímať migrantov, ktorí nie sú integrovateľní. Lotyšsko sa ukazuje ako „euro-obozretná“ krajina, v ktorej neprevažujú silne proeurópske ani protieurópske sentimenty.

Obavy obyvateľov nemožno jednoducho zosmiešňovať alebo odmietnuť. Bezpečnosť, fungovanie verejných služieb, pracovné podmienky a schopnosť štátu reagovať na zmeny sú legitímne otázky. Zároveň však platí, že strach nesmie nahradiť overené informácie a nemôže byť dôvodom na odsudzovanie všetkých ľudí podľa pôvodu.

Jazyk a obraz migrantov vo verejnom priestore

Pozreli sme sa na to, ako sú v médiách zobrazovaní migranti a migrantky, s akými témami sú spájaní a do akej miery sú zobrazovaní správnou terminológiou. Zistenia naznačujú, že verejný diskurz je v otázkach migrácie výrazne zameraný na otázky bezpečnosti a ochrany hraníc a tým výrazne prispieva k stereotypizácii a stigmatizácii tejto skupiny ľudí.

S tým súvisí aj častý výskyt výrazov, ktoré sú síce bežnou súčasťou jazyka, ale v spojení s migrantkami a migrantmi implicitne vyvolávajú dojem neregulovaného nebezpečenstva, napríklad „prílev“, „vlna“ alebo „príliv“.

Pre vyváženejšie informovanie je vhodnejšie zamerať sa na individuálnu rovinu migrácie, aby migrantky a migranti neboli zobrazovaní iba ako masy osôb ohrozujúce hranice, ale ako ľudia, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu a opustili svoje krajiny z vážnych, často až existenčných dôvodov.

Je preto dôležité, aby médiá informovali o rôznych aspektoch života migrantov a migrantiek v širšom kontexte a vyhýbali sa ich zobrazovaniu ako jednoliatej masy. Zároveň upozorňujeme na fakt, že často používané spojenie „nelegálny migrant“ nie je korektné, keďže nelegálnou nemôže byť osoba, ale iba jej konanie.

Integrácia migrantov do slovenskej spoločnosti

Podľa mojej mienky integrácia neznamená, že migrant musí zabudnúť na svoj jazyk, kultúru alebo osobnú históriu. Integrácia znamená schopnosť žiť v spoločnosti, rešpektovať jej pravidlá, komunikovať s jej členmi a zároveň mať možnosť aktívne sa podieľať na jej fungovaní.

Publikácia o integrácii migrantov ponúka analýzu situácie v oblasti integrácie migrantov do slovenskej spoločnosti a odborné odporúčania na jej systematické zlepšovanie. Odporúčania vychádzajú najmä zo skúseností z dva a pol ročného pôsobenia Migračného informačného centra IOM, a taktiež z riadených rozhovorov s predstaviteľmi relevantných štátnych i neštátnych inštitúcií.

Úspešná integrácia nie je úlohou iba migrantov. Závisí aj od prijímajúcej spoločnosti, škôl, zamestnávateľov, samospráv, štátnych inštitúcií a občianskych organizácií. Ak od novoprichádzajúcich očakávame dodržiavanie pravidiel, musíme im zároveň poskytnúť zrozumiteľné informácie o ich právach, povinnostiach a možnostiach života na Slovensku.

Multijazyčná informačná brožúra Migračného informačného centra IOM ponúka migrantom základnú orientáciu pred príchodom na Slovensko a prvých krokov v novej krajine. Nájdete tu praktické rady a dôležité upozornenia na povinnosti, ktoré vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky.

Multijazyčná informačná brožúra Migračného informačného centra IOM poskytuje prehľad informácií o podmienkach zamestnávania cudzincov na Slovensku. Nájdete tu praktické rady a dôležité upozornenia na povinnosti, ktoré vám vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky po dobu trvania vášho zamestnania na Slovensku.

Ďalšie informačné materiály sa venujú vstupu na územie Slovenskej republiky a získaniu alebo predĺženiu povolenia na pobyt, nadobúdaniu štátneho občianstva Slovenskej republiky, podmienkam živnostenského podnikania cudzincov, sociálnemu zabezpečeniu, uzatváraniu manželstva a základným otázkam pobytu a zamestnania cudzincov.

Vzdelávanie ako nástroj integrácie

Vzdelávanie môže pomôcť odstraňovať predsudky skôr, než sa zmenia na diskrimináciu. Pre pedagogických pracovníkov IOM Slovensko vytvorila tipy na aktivity s podcastmi, ktoré môžu využiť napríklad vo vzdelávaní študentov stredných škôl: ako predstaviť podcasty, ako s ich pomocou zistiť a rozšíriť vedomosti o rôznych krajinách, ako viesť diskusiu o živote v týchto krajinách, o migrácii a o cudzincoch na Slovensku.

Film poukazuje na názory obyvateľov SR o migrantoch a prostredníctvom konkrétnych príbehov palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu a podložených údajov predstavuje život migrantov a realitu o migrácii na Slovensku.

V novembri 2012 sa na rôznych miestach Európy stretlo vyše 400 domácich rodín a rodín migrantov. Vybrané stretnutia rodín boli filmované a z týchto záberov a z verejných ankiet medzi ľuďmi o ich postojoch k migrantom a migrácii vznikol spoločný film Next Door Family, ktorý predstavuje súžitie majoritných spoločností a migrantov v Belgicku, Českej republike, Maďarsku, na Malte, v Taliansku, Španielsku a na Slovensku.

Plagát uvádza do témy migrácie a integrácie migrantov. Materiál poskytuje flexibilný a užívateľsky prístupný materiál s podloženými informáciami, s aktivitami a odkazmi na ďalšie zdroje, s ktorými môžete jednoducho a zaujímavou formou pripraviť a začleniť tému migrácie a integrácie migrantov do vyučovania na školách, do vzdelávania odborníkov rôznych inštitúcií a organizácií pracujúcich s migrantmi a do prezentácie týchto tém na verejnosti.

Učebná pomôcka o migrácii a azyle v EÚ pre pedagogických pracovníkov ponúka učebné podklady pre žiakov o otázkach migrácie a azylu. Takéto materiály môžu pomôcť žiakom porozumieť rozdielu medzi migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl a zároveň ich viesť k tomu, aby svoje názory opierali o fakty.

Skúsenosť migrantov ako argument v diskusii

Osobný príbeh môže byť účinným argumentom, ak nepredstiera, že predstavuje skúsenosť všetkých migrantov. Príklady palestínskeho lekára, kvetinárky z Ukrajiny a podnikateľa z Vietnamu ukazujú, že migranti môžu na Slovensku pracovať, podnikať, vytvárať vzťahy a prispievať k spoločnosti rôznymi spôsobmi.

V novom prostredí sa však môžu stretávať s jazykovou bariérou, neznalosťou právneho systému, problémami pri uznávaní vzdelania, neistotou na trhu práce alebo s predsudkami. Výsledky výskumu IOM sa venujú skúsenostiam migrantov a migrantiek na Slovensku s násilím a zneužívaním v kontexte verejného priestoru, domáceho násilia a násilia na pracovisku.

Informácie dopĺňa prehľad a charakteristika najväčších migrantských skupín migrantov na Slovensku, hodnotenie existujúcej legislatívy, politiky a praxe v oblasti násilia, porovnanie a dobrá prax zo zahraničia a odporúčania pre inštitúcie, prax a politiky.

Maloletí bez sprievodu

Osobitnú pozornosť si zaslúžia maloletí bez sprievodu, ktorí sa ocitnú na území Slovenska bez rodičov alebo iných dospelých príbuzných. Sprievodca Ahoj! Hello, Welcome to Slovakia pre cudzincov mladších ako 18 rokov pomôže maloletým bez sprievodu rýchlo a prehľadne sa orientovať, aké sú prvé kroky na Slovensku, aké sú ich práva, povinnosti a právne možnosti.

Tréningová príručka je určená pre opatrovníkov a sociálnych pracovníkov pracujúcich s maloletými žiadateľmi o azyl bez sprievodu. Správa zároveň dokumentuje skúsenosti a názory maloletých žiadateľov o azyl bez sprievodu a bývalých maloletých žiadateľov o azyl bez sprievodu s asistenciou a ochranou, ktorá im bola poskytnutá vo vybraných desiatich štátoch Európskej únie.

Pri práci s maloletými migrantmi nemožno zabúdať na ich zraniteľnosť, potrebu bezpečia, ochrany a zrozumiteľnej komunikácie. Spoločnosť sa musí zaujímať nielen o ich právne postavenie, ale aj o vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, psychickú podporu a možnosť vytvoriť si stabilné vzťahy.

Úloha štátu, samosprávy a verejnosti

Utečenecká politika Slovenska je prísna v porovnaní s inými západnými krajinami. Iba malému počtu žiadateľov je pridelený štatút utečenca a právo na trvalý pobyt.

Dôvodmi na udelenie azylu môžu byť závažné alebo opakované porušovanie ľudských práv, doplnková ochrana, ak sa osoba nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, azyl z humanitných dôvodov alebo azyl za účelom zlúčenia rodiny.

Krajina, ktorá dokáže poskytnúť ochranu aj ľuďom, ktorí nie sú jej občanmi, je slobodná. Sloboda pohybu a pobytu je jedným zo základných ľudských práv. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom možnosť kedykoľvek opustiť územie štátu a kedykoľvek sa vrátiť.

Štátne a samosprávne orgány, ako aj mimovládne a neziskové organizácie, zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní informácií a pomoci. Multijazyčná informačná brožúra Migračného informačného centra IOM obsahuje kontakty na štátne a samosprávne orgány a mimovládne a neziskové organizácie na území Slovenska, s ktorými prichádzajú cudzinci najčastejšie do kontaktu.

Integrácia a sociálne začlenenie

Integrácia sa týka bývania, práce, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, právnej orientácie aj medziľudských vzťahov. Ak je migrant vylúčený z pracovného trhu, nemá prístup k informáciám alebo sa stretáva s diskrimináciou, jeho začlenenie je oveľa ťažšie.

Publikácia s výstupmi rovnomenného projektu poskytuje prehľad systémov sociálnej a kultúrnej orientácie migrantov vo vybraných krajinách EÚ a odporúčania v tejto oblasti pre Slovenskú republiku. Zborník ku konferencii Národný dialóg o integrácii poskytuje priestor na vzájomnú výmenu skúseností a dobrej praxe medzi vybranými členskými štátmi Európskej únie.

Publikácia skúmajúca postoje slovenskej verejnosti k cudzincom a zahraničnej migrácii umožnila spoznať názory populácie Slovenska na cudzincov a otázky migrácie, bližšie pomenovať obavy z migrácie, očakávania vo vzťahu k vláde a štátnej správe, ale aj odhaliť kultúrne pozadie postojov vo vzťahu k cudzincom a migrácii.

Podľa môjho názoru je dôležité, aby sa integrácia nestala iba administratívnym postupom. Musí byť aj každodennou skúsenosťou, v ktorej má migrant možnosť pracovať, vzdelávať sa, komunikovať so susedmi a cítiť sa bezpečne, pričom zároveň rešpektuje zákony a pravidlá krajiny, v ktorej žije.

Ako viesť kultivovanú diskusiu o migrantoch

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu, v určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky.

Diskusný príspevok je reakciou, vyjadrením názoru jednotlivca na niečo, čo bolo spomenuté v referáte, prednáške alebo inom diskusnom príspevku, prípadne doplnením toho, čo už odznelo. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny, no opiera sa o objektívne fakty.

Pri diskusii o migrácii je vhodné:

• neodbočovať od témy;
• rozlišovať medzi overeným faktom, názorom a domnienkou;
• používať presné pojmy migrant, utečenec, žiadateľ o azyl a osoba s dočasným útočiskom;
• nepripisovať vlastnosti celej skupine ľudí na základe jednotlivého prípadu;
• rešpektovať názory ostatných účastníkov;
• vyhýbať sa urážlivým, zovšeobecňujúcim a stigmatizujúcim označeniam;
• podporovať tvrdenia príkladmi, údajmi alebo odbornými materiálmi;
• rozlišovať medzi kritikou migračnej politiky a odmietaním konkrétnych ľudí.

Rečnícky štýl využíva kratšie a jednoduchšie vety, pretože adresátom je skupina poslucháčov. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť.

Rešpektuje sa princíp zdvorilosti. Autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy ani vlastnosti iných.

Kompozícia diskusného príspevku

Oslovenie a nadviazanie

Oslovenie rešpektuje princíp zdvorilosti. Vhodné je použiť napríklad formuláciu „Vážení prítomní“. Nadviazanie môže reagovať na tému alebo na predchádzajúceho diskutujúceho.

Vhodné formulácie sú: „Dovoľte mi vyjadriť sa k téme migrácie a integrácie migrantov.“ „Dovolím si nadviazať na myšlienku predrečníka.“ „Cítim potrebu zareagovať na názor, že všetci migranti predstavujú bezpečnostnú hrozbu.“

Ak s niekým nesúhlasíme, mali by sme udržiavať kontakt s jeho názorom v celom texte, ale zároveň rešpektovať jeho osobu. Môžeme povedať: „Aj napriek spomenutým argumentom si dovolím s vami nesúhlasiť, pretože…“ alebo „Ja to vidím trochu inak.“

Jadro

V hlavnej časti prezentujte svoje argumenty a názory. Používajte logickú štruktúru a podporujte svoje tvrdenia dôkazmi alebo príkladmi.

Podstatnou časťou nech je vaše osobné vyjadrenie, vysvetľujte svoj osobný názor. Snažte sa vyprovokovať počúvajúcich, aby sa zamýšľali, neboli ľahostajní, provokujte ich. Pokúste sa vzbudiť u poslucháčov záujem.

Pri téme migrantov môže byť hlavnou tézou napríklad tvrdenie, že integrácia je spoločnou zodpovednosťou migrantov aj prijímajúcej spoločnosti. Argumentom môže byť potreba jazykového vzdelávania, dostupnosť právnych informácií, ochrana pred násilím, možnosť pracovať a zároveň rešpektovanie zákonov Slovenskej republiky.

Záver

V závere stručne zhrňte svoje hlavné body a prípadne navrhnite riešenie problému. Záver môže obsahovať výzvu, posolstvo alebo vyslovenie presvedčenia.

Pri téme migrácie môže záverečná myšlienka znieť takto: Ak chceme žiť v bezpečnej a súdržnej spoločnosti, potrebujeme nielen pravidlá, ale aj pravdivé informácie, zodpovednú komunikáciu a ochotu stretávať sa s ľuďmi ako s jednotlivcami, nie ako so stereotypmi.

Poďakovanie za slovo sa používa ako osobitný odsek. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno. Vo voľnej, neriadenej diskusii sa formulka nepíše.

Vzorový diskusný príspevok

Vážení prítomní,

dovoľte mi, aby som sa zapojil do diskusie o migrantoch a ich integrácii na Slovensku. Ide o tému, ktorá vyvoláva silné emócie, pretože sa dotýka bezpečnosti, kultúry, pracovného trhu aj predstavy o tom, ako má vyzerať naša spoločnosť. Podľa môjho názoru však nemôžeme o migrantoch hovoriť ako o jednej rovnakej skupine.

Nie každý migrant je utečenec a nie každý utečenec je žiadateľ o azyl. Utečenec je osoba, ktorá sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu a nemôže alebo sa nechce vrátiť pre opodstatnený strach z prenasledovania. Žiadateľ o azyl je osoba, ktorej žiadosť ešte nebola definitívne posúdená. Ak tieto pojmy zamieňame, vzniká priestor na nepresné a často aj nebezpečné zovšeobecňovanie.

Rozumiem obavám ľudí, ktorí sa pýtajú, či štát dokáže chrániť svoje hranice, zabezpečiť verejný poriadok a zvládnuť príchod nových obyvateľov. Nie som však presvedčený o tom, že riešením je odmietnutie všetkých migrantov alebo používanie označenia „nelegálny migrant“. Nelegálne môže byť konanie, nie človek ako taký.

Za dôležité považujem aj to, ako o migrantoch hovoria médiá a verejní predstavitelia. Výrazy ako „vlna“ alebo „prílev“ môžu vytvárať dojem neregulovaného nebezpečenstva. Nemali by sme zabúdať, že za každým príbehom je konkrétny človek, ktorý môže byť lekárom, kvetinárkou, podnikateľom, študentom alebo dieťaťom bez sprievodu.

Integrácia však neznamená iba očakávať ústretovosť od slovenskej spoločnosti. Migranti musia rešpektovať zákony, učiť sa orientovať v spoločnosti a podľa svojich možností sa zapájať do života krajiny. Zároveň však potrebujú zrozumiteľné informácie, prístup k vzdelávaniu, ochranu pred násilím a možnosť pracovať alebo študovať.

Veľkú úlohu v tomto procese majú školy. Žiaci by mali poznať rozdiel medzi migráciou, azylom a utečenectvom a mali by sa učiť rozlišovať medzi faktom, názorom a predsudkom. Podcasty, filmy, osobné príbehy a diskusie môžu pomôcť vytvoriť priestor, v ktorom sa o migrácii hovorí vecne, ale zároveň ľudsky.

Som presvedčený, že bezpečnosť a ľudskosť sa navzájom nevylučujú. Potrebujeme pravidlá, ktoré budú chrániť obyvateľov Slovenska, ale aj ľudí, ktorí hľadajú ochranu alebo nový život. Potrebujeme presné informácie, zodpovedný jazyk a ochotu počúvať.

Ak chceme, aby sa migranti začlenili do slovenskej spoločnosti, musíme vytvoriť podmienky na skutočný kontakt medzi ľuďmi. Veď ako môžeme niekoho spravodlivo hodnotiť, ak poznáme iba jeho pôvod, ale nepoznáme jeho príbeh?

Ďakujem za pozornosť.

Čo možno pri písaní ešte zlepšiť

Úspešný diskusný príspevok má svoje presné zásady, medzi ktoré patrí výber témy, vytvorenie návrhu, zadanie úvodu, prezentácia argumentov, vysvetlenie stanoviska, branie do úvahy názory ostatných, záver, kontrola a úpravy.

Pri hodnotení diskusného príspevku sa dôraz kladie na dodržanie témy a vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike. Dôležitý je subjektívno-objektívny prístup, používanie argumentov, tvrdení s dôkazmi a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov.

Dbajte na logickosť textu a jeho členenie na oslovenie, úvod, jadro, záver a poďakovanie. Používajte presvedčivé prvky, napríklad rečnícke otázky, ale nepreháňajte s citovým nátlakom. Rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, no jeho tvrdenia musia zostať vecné a kultivované.

Buďte struční a jasní. Používajte argumenty. Nadväzujte na iných. Buďte zdvorilí. Uvádzajte príklady na podporu svojich tvrdení. Používajte citáty s cieľom presvedčiť poslucháčov. Dbajte na logickosť textu a členenie textu.

Diskusia o migrantoch nebude nikdy jednoduchá, pretože spája osobné skúsenosti, obavy, politické rozhodnutia, medzinárodné právo aj každodenné medziľudské vzťahy. Práve preto je potrebné viesť ju pokojne, presne a s rešpektom. Iba tak môžeme hľadať riešenia, ktoré budú chrániť bezpečnosť, ľudskú dôstojnosť aj súdržnosť spoločnosti.

tags: #diskusny #prispevok #migranti