Dobrovoľné nemocenské poistenie a PN na Slovensku

Dobrovoľné nemocenské poistenie umožňuje získať nárok na nemocenské dávky aj osobe, ktorej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, napríklad niektorým nezamestnaným, študentom, absolventom škôl alebo SZČO s príjmom pod hranicou povinného poistenia. Pri dočasnej pracovnej neschopnosti môže dobrovoľne nemocensky poistená osoba poberať nemocenské od prvého dňa PN, ak splní zákonné podmienky, najmä podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN a riadne a včas zaplatí poistné.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba si však nemôže zvoliť iba nemocenské poistenie. Dobrovoľné nemocenské poistenie je možné mať len súčasne s dobrovoľným dôchodkovým poistením, prípadne v balíku, ktorý obsahuje aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Výška poistného závisí od určeného vymeriavacieho základu a výška nemocenského od denného vymeriavacieho základu.

Čo je dobrovoľné nemocenské poistenie

Platenie sociálneho poistenia poskytuje občanom ochranu pred neočakávanými životnými situáciami vo forme sociálnych dávok. Ak sa ocitnú v situácii, kedy nemôžu pracovať z dôvodu choroby, materskej, straty zamestnania alebo dosiahnutia dôchodkového veku, sociálne dávky im pomôžu zabezpečiť určitý príjem počas tohto obdobia.

Zamestnávatelia hradia tieto sociálne odvody za zamestnancov z ich hrubej mzdy a v niektorých prípadoch to za občanov môže urobiť štát, napríklad počas materskej dovolenky. Existujú však obdobia, kedy poistenie za občana nikto neplatí, a vtedy je možné si ho platiť dobrovoľne.

Dobrovoľné nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia. Účelom je nahradiť príjem pri strate alebo znížení zárobkovej činnosti a zabezpečiť príjem počas PN-ky, tehotenstva a materskej.

Zo systému nemocenského poistenia sa vyplácajú najmä nemocenské, tehotenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Vyrovnávacia dávka je určená pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Kto si môže platiť dobrovoľné poistenie

Dobrovoľne si sociálne poistenie môžu platiť i osoby, ktoré už majú súbeh sociálneho poistenia z iného titulu. Pravidelné a načas uhradené dobrovoľné poistenie sa zohľadňuje pri hodnotení nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne.

Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Dobrovoľné poistenie je vhodné najmä pre

• nezamestnaných, ktorí sú evidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
• študentov po dovŕšení veku 16 rokov,
• absolventov škôl, ktorí ešte nemajú zamestnanie,
• ženy, ktoré plánujú materskú dovolenku a nie sú zamestnané,
• dobrovoľne nezamestnaných,
• samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorých príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia,
• všetky osoby, ktorým nevznikla povinnosť platiť povinné sociálne poistenie,
• ženy, ktoré poberajú rodičovský príspevok pri prvom dieťati, zamestnanie im však počas materskej alebo rodičovskej dovolenky pri prvom dieťati skončilo.

SZČO majú nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si na ne povinne alebo dobrovoľne prispievajú. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí.

Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.

Dobrovoľné nemocenské poistenie nemožno mať samostatne

Fyzická osoba si môže vybrať z nasledovných samostatných druhov dobrovoľného poistenia, prípadne ich kombinácie v rámci balíkov.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Dobrovoľne nemocensky poistená môže byť fyzická osoba len vtedy, ak je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Balíky dobrovoľného sociálneho poistenia

Jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia ponúka Sociálna poisťovňa aj v rámci piatich balíkov, ktoré tvoria ich kombináciu.

Dobrovoľné nemocenské poistenie a súbeh s povinným poistením

Od 1. júla 2014 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení, ktorá znemožňuje súbeh povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením, ako aj súbeh povinného poistenia v nezamestnanosti s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti.

Novela v praxi znamená, že nie je možné „pripoistiť sa“, ak už poistenkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa alebo je povinne nemocensky poistenou SZČO. Prostredníctvom inštitútu dobrovoľného poistenia si už svoje nemocenské dávky nezvýši.

Žena s minimálnou mzdou bude poberať len minimálne materské, nemocenské, ošetrovné. Živnostníčka (SZČO), ktorá platí povinné nemocenské odvody v minimálnej výške, bude takisto poberať minimálne materské.

Ak žene pracovný pomer zanikne, môže sa odo dňa nasledujúceho po ukončení pracovného pomeru, teda po zániku povinného nemocenského poistenia, na dobrovoľné poistenie prihlásiť.

PN a nárok na nemocenské

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je stav, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. V takýchto situáciách je dôležité vedieť, aké máte nároky a povinnosti ako poistenec.

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie alebo izoláciu uznaný dočasne práceneschopným.

Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Od ktorého dňa sa vypláca nemocenské

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 14 dní, t. j. poskytuje sa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výška nemocenského počas PN

Nemocenské pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Nemocenské v ostatných prípadoch, teda pri SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, fyzickej osobe v ochrannej lehote a zamestnancovi, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN 55 % DVZ alebo PDVZ.

Podmienky nároku na nemocenské z dobrovoľného poistenia

Nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Ak budete dobrovoľne poistená osoba, potrebujete mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške, v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste museli byť nemocensky poistený aspoň 270 dní a musíte dodržiavať liečebný režim.

Na tieto účely sa vám okrem aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia započíta aj akékoľvek iné ukončené nemocenské poistenie.

Počas trvania súčasnej PN vám dávku nepriznali. Ak by ste túto PN ukončili, zaregistrovali sa na dobrovoľné poistenie, mohol by vám vzniknúť nárok na nemocenské pri ďalšej, novej PN. Posúdili by podmienky nároku na priznanie dávky nanovo.

Elektronická PN

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ju musí vystaviť elektronicky.

Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Ak vám lekár vystaví PN elektronicky, v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku.

Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa.

Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách.

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Žiadosť o nemocenské pri papierovej PN

Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení.

Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

Povinnosti počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité ich dodržiavať, aby ste mali nárok na nemocenské dávky.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly“.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca, napríklad nezdržiavanie sa na určenej adrese, môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Vychádzky počas PN

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky.

Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky.

Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Výpočet nemocenskej dávky

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období, napríklad v uplynulom kalendárnom roku, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

Príklad: dobrovoľne poistená SZČO na PN 60 dní

Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní.

V roku 2024 si hradila dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 800 eur vo výške 35,20 eura mesačne. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok.

Denný vymeriavací základ Jany je 800 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 26,3014 eura.

Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 26,3014 eura x 3 dni + 55 % z 26,3014 eura x 57 dní = 844,30 eura.

Príklad: dobrovoľne poistená SZČO na PN 55 dní

Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní.

V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne.

Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura.

Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura.

Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch, za dva mesiace.

Výška poistného na dobrovoľné nemocenské poistenie

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa príslušných sadzieb poistného s ohľadom na balík poistenia.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba platí poistné na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Zároveň musí byť rovnaký pre všetky druhy poistenia vo vybranom balíku.

Poistné na invalidné poistenie neplatí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená a už jej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Poistné na invalidné poistenie neplatí ani dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, ktorá je dôchodkovo poistená, je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek.

Vymeriavací základ a poistné v roku 2024

Fyzická osoba sa teda môže rozhodnúť, z akého vymeriavacieho základu v rozmedzí od 652 eur do 9 128 eur bude v roku 2024 platiť poistné.

Minimálne a maximálne poistné v roku 2025

V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %.

Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Príklad platby v roku 2026

Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2026 určila vymeriavací základ 914,40 eur.

Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je minimálny vymeriavací základ 914,40 eur a maximálny vymeriavací základ 16 764,00 eur.

Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (40,23 eur), 18 % na starobné poistenie (164,59 eur), 6 % na invalidné poistenie (54,86 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (43,43 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (18,28 eur).

To znamená, že táto dobrovoľne poistená osoba bude povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie v sume 321,39 eura mesačne.

Kedy a ako sa platí poistné

Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To znamená, že aby ste mali poistenie zaplatené za mesiac január, musíte do 8. februára uhradiť platbu.

Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne.

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného.

Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok, napríklad 072026.

Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88. Pri platbe poistného, ktoré je predpísané rozhodnutím, je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poistné možno uhradiť bezhotovostným prevodom, prostredníctvom platobnej brány v Elektronickom účte poistenca, poštovým poukazom alebo v pobočke Sociálnej poisťovne bankovou kartou.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.

Ak máte trvalý príkaz v banke, je potrebné si ho včas zmeniť.

Zmena vymeriavacieho základu

Vymeriavací základ môže dobrovoľne poistená osoba zmeniť najskôr po uplynutí 6 mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.

Ak DPO zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

Príklad: Fyzická osoba podá prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2026. Dobrovoľné dôchodkové poistenie jej vznikne dňom podania prihlášky, t. j. 15. marca 2026.

Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie si určila v sume 914,40 eur. Plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca 2026.

Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2026 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. októbra 2026.

Kedy dobrovoľné poistenie zaniká

Ak fyzická osoba nechce ďalej platiť dobrovoľné poistenie, môže sa z neho odhlásiť cez tlačivo Registračný list fyzickej osoby (odhláška).

Dobrovoľné poistenie zaniká napríklad aj v prípade, ak je dobrovoľne poistenej osobe priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo pri nezaplatení poistného dva po sebe nasledujúce mesiace.

Existujú výnimky, kedy dobrovoľne poistená osoba nemá povinnosť platiť poistné a napriek tomu dobrovoľné poistenie nezaniká - počas poberania dávky materské, nemocenské a ošetrovné.

Počas poberania dávky v nezamestnanosti je dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie vo výške, ktorú si sama určila; na tento prípad sa výnimka nevzťahuje.

Dobrovoľné nemocenské poistenie a materské

Osoba, ktorá nie je zo zákona nemocensky poistená, napríklad študentka alebo nezamestnaná žena, môže využiť dobrovoľné poistenie, ak plánuje tehotenstvo a chce poberať materské.

V takom prípade je potrebné prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie v dostatočnom časovom predstihu, nakoľko ideálne tehotenstvo, ak žena neporodí predčasne, trvá plus mínus 280 dní a aby vznikol nárok na materské, je treba získať aspoň 270 dní nemocenského poistenia v období 2 rokov pred pôrodom.

Nárok na materské z dobrovoľného poistenia vzniká, ak poistenkyni trvá nemocenské poistenie alebo jej trvá ochranná lehota a má splnenú podmienku trvania nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Do obdobia 270 dní je možné započítať akékoľvek ukončené nemocenské poistenie v období dvoch rokov pred pôrodom.

Ak by sa žena po ukončení pracovného pomeru prihlásila na dobrovoľné nemocenské poistenie, do 270 dní by sa jej zarátalo aj povinné nemocenské poistenie z ukončeného pracovného pomeru a nárok na materské by jej mohol vzniknúť.

Na vymeriavacie základy dosiahnuté v zamestnaní by sa však pri výpočte dávky materské neprihliadalo.

Ak by dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo ku dňu uplatnenia si nároku na materské nepretržite aspoň 26 týždňov, výška materského by sa jej určila z reálnych vymeriavacích základov dosiahnutých z dobrovoľného nemocenského poistenia.

Ak by však dobrovoľné poistenie trvalo nepretržite menej, výška materského by sa určila len z minimálneho vymeriavacieho základu.

Skončenie pracovného pomeru a dobrovoľné poistenie

Žena s povinným nemocenským poistením nemôže byť súčasne dobrovoľne nemocensky poistená. Iná situácia však nastane, pokiaľ by prišla o prácu.

Poistenkyňa nebude mať nárok na materské zo skončeného povinného nemocenského poistenia zamestnankyne, ak nesplní základnú podmienku nároku na materské - podmienku existencie nemocenského poistenia alebo plynutia ochrannej lehoty v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského.

Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia. V prípade poistenkyne, ktorá je tehotná v čase zániku nemocenského poistenia, ochranná lehota trvá osem mesiacov.

Ak sa poistenkyňa prihlási na dobrovoľné poistenie a uplatní si nárok na materské z tohto poistenia, do obdobia 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom sa jej započíta aj potrebný počet dní z obdobia ukončeného povinného nemocenského poistenia zamestnanca.

Skončenie pracovného pomeru počas rodičovskej dovolenky

Vzhľadom na to, že poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie už dňom prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca a až do ukončenia zamestnania sa neobnovilo, ochranná lehota jej po skončení zamestnania neplynula.

Nárok na materské zo skončeného nemocenského poistenia zamestnanca jej nevznikne - nárok by jej vznikol iba v prípade, ak sa prihlási na dobrovoľné nemocenské poistenie, musí sa súčasne prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie a splní všetky podmienky nároku z tohto poistenia.

Na účely splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom sa jej okrem obdobia aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia, z ktorého si nárok na materské uplatňuje, započíta aj potrebný počet dní ukončeného povinného nemocenského poistenia zamestnanca vrátane obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky v období trvania pracovného pomeru.

Ďalšie dávky z nemocenského poistenia

Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom.

Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu.

Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov, pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov.

Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, chorého súrodenca, chorého manžela alebo chorej manželky alebo chorého rodiča manžela či manželky.

Nárok môže vzniknúť aj pri osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak bolo uzavreté predškolské zariadenie alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, alebo ak osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Súbeh dobrovoľného poistenia so zamestnaním alebo živnosťou

V niektorých prípadoch sa môže aj povinne sociálne poistená osoba, napríklad SZČO, ktorá prekročila hranicu príjmov pre vznik povinnosti platiť povinné sociálne odvody, alebo zamestnanec, prihlásiť na platenie dobrovoľného poistenia.

Od 1. júla 2014 však nie je možné súbežne platiť povinné nemocenské poistenie a dobrovoľné nemocenské poistenie. Súbeh dobrovoľného poistenia je preto relevantný najmä pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení a dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti.

Pri súbehu dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti a povinného poistenia SZČO alebo zamestnanca sa poistné platí vždy prednostne zo zárobkovej činnosti SZČO alebo zamestnanca.

Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti, teda ako SZČO alebo zamestnanec.

Ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba potom platí poistné z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a hrubým príjmom zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom zamestnanca alebo vymeriavacím základom SZČO.

Pri súbehu dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti s povinným poistením sa poistné na poistenie v nezamestnanosti platí z rozdielu medzi vymeriavacím základom určeným na dobrovoľné poistenie a vymeriavacími základmi, z ktorých sa toto poistenie už platí v zamestnaní.

Prihlásenie na dobrovoľné nemocenské poistenie

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu.

Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu.

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ cez tlačivo Registračný list fyzickej osoby, z ktorého sa bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa jednotlivých druhov dobrovoľného poistenia alebo ich kombinácie v balíkoch poistenia.

Prihláška na dobrovoľné poistenie však sama osebe neznamená okamžitý vznik nároku na nemocenské. Nárok na dávku vzniká až po splnení všetkých zákonných podmienok, najmä po získaní potrebného obdobia nemocenského poistenia a pri riadnom platení poistného.

tags: #dobrovolne #nemocenske #poistenie #a #pn