Účtovanie výdavkov na sociálnu starostlivosť v jednoduchom účtovníctve

V jednoduchom účtovníctve sa výdavky na sociálnu starostlivosť účtujú predovšetkým v peňažnom denníku podľa toho, či ovplyvňujú alebo neovplyvňujú základ dane z príjmov. Súčasne sa pri sociálnom fonde vedie kniha sociálneho fondu a pri niektorých plneniach aj pomocná evidencia, kniha záväzkov, kniha cenín alebo evidencia pracovnoprávnych vzťahov.

Rozhodujúce je odlíšiť tvorbu sociálneho fondu, ktorá je pri splnení zákonných podmienok daňovým výdavkom, od jeho čerpania, ktoré sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Pri mzdách, stravovaní, rekreácii, cestovných náhradách, BOZP a ďalších benefitoch treba zároveň posúdiť daňovú uznateľnosť konkrétneho plnenia a prípadné zdanenie na strane zamestnanca.

Jednoduché účtovníctvo a peňažný denník

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve rozlišuje dve sústavy účtovníctva: podvojné účtovníctvo a jednoduché účtovníctvo. V sústave podvojného účtovníctva môžu účtovať všetci, ale v sústave jednoduchého účtovníctva môžu účtovať len vybrané účtovné jednotky.

Patria medzi ne aj fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť. Jednoduché účtovníctvo sa vedie v peňažnom denníku, v knihe pohľadávok, v knihe záväzkov a v pomocných knihách podľa potreby SZČO.

Najdôležitejšou účtovnou knihou sústavy jednoduchého účtovníctva je práve peňažný denník. V ňom sa účtuje o peňažných prostriedkoch v hotovosti a na bankových účtoch, prevodoch medzi peňažnými prostriedkami v hotovosti a na bankových účtoch, príjmoch a výdavkoch v členení potrebnom na zistenie základu dane z príjmov.

Pokiaľ ide o príjmy a výdavky, peňažný denník musí obsahovať 4 hlavné stĺpce. Príjmy, ktoré sa zahŕňajú do základu dane, príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane, výdavky, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (daňové výdavky) a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane (nedaňové výdavky).

Výdavky zahrňované do základu dane z príjmov sa potom v ďalších stĺpcoch členia najmä na: zásoby, služby, mzdy, poistné platené za podnikateľa a poistné platené zamestnávateľom za zamestnancov, tvorba sociálneho fondu, ostatné výdavky.

V jednoduchom účtovníctve sa premietnu všetky príjmy a výdavky až v okamihu zaplatenia (v okamihu prírastu alebo úbytku peňažných prostriedkov v hotovosti alebo na bankových účtoch).

Čo patrí medzi výdavky na sociálnu starostlivosť

Na ťarchu účtu 527 - zákonné sociálne náklady sa účtujú náklady vynaložené vytvorenie pracovných a sociálnych podmienok a na starostlivosť o zdravie zamestnancov a osôb, ktoré sú v súlade so Zákonníkom práce považované za zamestnancov, napríklad:

• náklady na vzdelávanie a reklasifikáciu zamestnancov,
• odstupné a odchodné podľa Zákonníka práce,
• tvorba sociálneho fondu,
• príspevky na stravovanie zamestnancov,
• náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov - napr. preventívne lekárske prehliadky,
• náklady na BOZP - napr. osobné ochranné pracovné prostriedky,
• atď.

V jednoduchom účtovníctve sa konkrétne plnenie nezaraďuje automaticky medzi daňové výdavky iba preto, že súvisí so sociálnou starostlivosťou. Rozhodujúce je, či ide o výdavok ustanovený pracovnoprávnymi predpismi, či spĺňa podmienky zákona o dani z príjmov, či neprekračuje príslušný limit a či je riadne preukázaný.

Mzdy a zákonné poistné zamestnancov

V ustanovení § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len ZDP) je výslovne uvedené, že daňovým výdavkom sú aj výdavky vynaložené na „mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi“.

Hrubá mzda zamestnanca je teda daňovo uznateľným výdavkom SZČO ako zamestnávateľa. Zákonné odvody poistného na sociálne poistenie a poistného na zdravotné poistenie hradené zamestnávateľom za zamestnanca zase nájdeme v § 19 ods. 3 písm. i) ZDP.

Preto pôjde o daňovo uznateľný výdavok SZČO. Zrazená daň z príjmov sa zráža zamestnancovi z jeho hrubej mzdy, ide teda opäť o daňovo uznateľný výdavok.

Účtovanie mzdy pri úhrade

V jednoduchom účtovníctve sa mzda, poistné a preddavok na daň prejavia v peňažnom denníku až pri úhrade. Samotná hrubá mzda sa preto neúčtuje ako samostatný výdavok v okamihu jej výpočtu, ale jednotlivé platby sa zaznamenajú podľa dátumu ich skutočného odoslania.

Ak by sme spracovávali mzdy za mesiac november 2022, máme povinnosť uhradiť odvody najneskôr vo výplatnom termíne a preddavok na daň z príjmov najneskôr do 5 dní po dni výplaty mzdy.

Výplatný termín pána Jána Nováka je 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. To znamená, že zo mzdy za mesiac november vyplatenej v decembri musíme ako zamestnávateľ najneskôr 15.12.2022 uhradiť sociálne poistenie a zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmov najneskôr do 20.12.2022.

Ak by taký deň pripadol na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, pripadá posledný deň tejto lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 27 daňového poriadku). Pokiaľ bude podnikateľ všetko platiť v stanovenom termíne, potom sa výdavky na mzdy prejavia v jednoduchom účtovníctve v mesiaci december 2022.

Príklad výpočtu čistej mzdy

Pán Ján Novák pracuje na TPP ako skladník. Hrubá mzda je 1 000 eur, vo firme podpísal vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa

Hrubá mzda sa v uvedenom prehľade neúčtuje samostatne ako výdavok pri výpočte mzdy. V peňažnom denníku sa zachytávajú skutočné úhrady čistej mzdy, poistného a preddavku na daň.

Po tom, ako budete mať spracovaný bankový výpis za december 2022, môžete si urobiť krížovú kontrolu, že máte v peňažnom denníku všetko zaúčtované v správnej výške.

Sociálne poistenie a zdravotné poistenie podnikateľa

Pre živnostníkov, ako je napríklad Adam Sklár, ktorý dostal informáciu o výške preddavku na zdravotné poistenie, je potrebné tento záväzok zapísať do knihy záväzkov.

Preddavok na poistné sa zvyčajne platí do 8. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. V deň úhrady je potrebné platbu zapísať do Peňažného denníka ako Výdaj z účtu - výdavok ovplyvňujúci základ dane do stĺpca „PLATBY DO FONDOV“.

Povinné sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vzniká na základe hrubého zdaniteľného príjmu za predchádzajúci rok. Výška poistného sa počíta z mesačného vymeriavacieho základu.

Ten sa získa úpravou čiastkového základu dane (príjmy mínus výdavky = čiastkový základ dane) o zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, vydelením 12 a následne koeficientom.

Účtovanie platby poistného na sociálne poistenie sa vykonáva rovnako ako v prípade zdravotného poistenia.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond (SF) je fondom zamestnávateľa pre zamestnancov, ktorí sú u neho v pracovnom pomere. Aj malí podnikatelia - fyzické osoby (FO), ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond.

Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SF“). Tento zákon predstavuje pre zamestnancov zdroj plnení predovšetkým sociálneho charakteru.

Sociálny fond má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Za zamestnávateľa sa považuje tá FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu.

Povinný prídel do SF vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, t. j. aj podnikatelia - FO. Tento povinný prídel musia tvoriť aj podnikatelia - zamestnávatelia, ktorí z podnikania vykazujú stratu, a aj podnikateľ, ktorý zamestnáva len jedného zamestnanca.

V prípade neuzavretej kolektívnej zmluvy nemôže podnikateľ tvoriť povinný prídel do SF vo výške 1 %. Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa považovaný za daňový výdavok.

SF sa tvorí aj ďalšími zdrojmi, ako sú dary, dotácie a príspevky, alebo prídely zamestnávateľa z použitého zisku.

Osobitný účet alebo kniha sociálneho fondu

Peňažné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť na osobitnom účte. Na tento účet sa finančné prostriedky prevádzajú vo výške 1/12 do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu.

Podnikatelia, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, však môžu finančné prostriedky SF evidovať aj v knihe sociálneho fondu namiesto osobitného bankového účtu.

Tvorba SF je daňovým výdavkom. Ak by sa finančné prostriedky SF použili na iné účely, ako určuje zákon o SF, tvorba SF by nemohla byť účtovaná ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane.

Účtovanie tvorby sociálneho fondu

Postupy účtovania upravené opatrením MF SR pre fyzické osoby účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva sa o sociálnom fonde zmieňujú v § 17 ods. 3.

Podľa tohto ustanovenia sa tvorba a čerpanie sociálneho fondu účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastky a úbytky sociálneho fondu a ako príjmy a výdavky v peňažnom denníku.

Ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka.

V peňažnom denníku je neprípustné účtovať operácie charakteru predpisu platieb, odvodov a podobne. Podnikateľom, ktorí nemajú otvorený bankový účet SF, sa odporúča evidovať výšku tvorby SF v každom mesiaci na základe podkladov zo mzdovej evidencie.

Pri uzatváraní účtovných kníh, t. j. k 31. decembru, spočítajú celkovú sumu tvorby SF a zaúčtujú ju v rámci uzávierkových účtovných operácií ako daňový výdavok. Takýto postup je v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ.

Účtovanie čerpania sociálneho fondu

Použitie (čerpanie) SF nie je možné účtovať ako daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje základ dane, lebo daňovým výdavkom je tvorba SF.

Podnikateľ zaúčtuje čerpanie SF v deň, kedy vyplatí finančné prostriedky zamestnancovi. Čerpanie SF sa účtuje ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane, v stĺpci „Čerpanie SF“.

Samostatne zárobkovo činná osoba tvorí sociálny fond za svojich zamestnancov mesačnými preddavkami vedenými na osobitnom účte v banke. Po prepočítaní miezd za dvanásty mesiac zistí, že je potrebné previesť na účet sociálneho fondu 15,00 € (rozdiel medzi preddavkami a skutočne vypočítanou výškou za rok).

V januári nasledujúceho roka uskutoční prevod. Je potrebné účtovať o uvedenom rozdiele v rámci uzávierkových účtovných operácií, zaúčtovať do nákladov a do knihy sociálneho fondu.

Príklady účtovania sociálneho fondu

Podnikateľka Regína R. zamestnáva 5 zamestnancov a tvorí SF vo výške 0,6 % (povinný prídel). Peňažné prostriedky SF má uložené na osobitnom bankovom účte SF.

Dňa 15. 3. previedla 510 Sk z pokladnice na účet SF. Tento výdavok zaúčtovala do peňažného denníka a tvorbu SF do knihy SF.

Regína prispieva na stravné lístky zamestnancom zo SF sumou 2 Sk na lístok. Celkovo prispela 200 Sk. Túto sumu previedla z účtu SF do pokladnice.

Nákup stravných lístkov zaúčtovala ako daňový výdavok vo výške 5 019 Sk (4 900 + 119 sprostredkovateľská odmena). Do knihy SF zaúčtovala čerpanie SF.

Dňa 20. 3. kúpila z prostriedkov SF 2 voľné vstupy na krytú plaváreň za 1 000 Sk. Túto platbu zaúčtovala do peňažného denníka ako výdavok neovplyvňujúci základ dane a do knihy SF ako čerpanie.

Podnikateľ Roman nemá uzavretú kolektívnu zmluvu a nevedie osobitný bankový účet SF. Tvorbu SF eviduje len v knihe SF.

Dňa 15. 4. vyplatil dvom zamestnancom príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, každému v sume 250 Sk. Celkovo prispel 500 Sk.

Keďže Roman nemá osobitný účet SF, tvorbu SF nebude účtovať v peňažnom denníku v priebehu roka, ale len do knihy SF. K 31. 12. zaúčtuje celkovú tvorbu SF ako daňový výdavok v rámci uzávierkových operácií.

Použitie SF (príspevok na dopravu) zaúčtuje do peňažného denníka v deň vyplatenia sumy 500 Sk zamestnancom ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Zároveň zaúčtuje čerpanie SF do knihy SF.

Účely čerpania sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami zákona o SF. U väčšiny podnikateľov - FO nepôsobí odborová organizácia, čo znamená, že nie je u zamestnávateľa uzavretá kolektívna zmluva.

Takýto zamestnávateľ bude postupovať pri čerpaní SF podľa § 7 ods. 3 zákona o SF. Príspevky môžu byť poskytované na stravovanie, rekreácie, dopravu do zamestnania, sociálnu výpomoc a ďalšie účely.

Príspevok na dopravu do zamestnania sa poskytuje len zamestnancom, u ktorých priemerná mesačná mzda nepresahuje dvojnásobok životného minima.

Zamestnávateľ má povinnosť viesť evidenciu o poskytovaní príspevkov na dopravu, ktorá musí obsahovať doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov.

Stravovanie zamestnancov

Zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny, má nárok na stravu. V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť:

• zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení,
• zabezpečiť stravovanie zamestnancom v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• zabezpečiť stravovanie zamestnancom poskytnutím gastrolístkov alebo vo forme elektronickej stravovacej karty,
• poskytnúť zamestnancom účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie namiesto zabezpečenia stravy vyššie uvedenými spôsobmi.

Stravovacie poukážky v papierovej podobe (tzv. gastrolístky/stravné lístky) sa používajú len vo výnimočných prípadoch. Od 1.1.2023 ich totiž nahradili stravovacie poukážky v elektronickej forme (tzv. elektronické stravovacie karty).

V zmysle zákona však napriek tomu platí, že ak zamestnanec nemôže použiť elektronickú stravovaciu kartu počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti, zamestnávateľ je naďalej povinný mu poskytnúť klasické papierové gastrolístky.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie špecificky neupravujú ani postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva.

Vzhľadom na to, že finančný príspevok je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky.

Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo sociálneho fondu, účtuje o tomto príspevku v peňažnom denníku ako o výdavku neovplyvňujúcom základ dane.

Zamestnávateľ, SZČO, vypláca svojim zamestnancom okrem iného aj finančný príspevok na stravovanie. Vo svojej vnútropodnikovej smernici má uvedené, že v roku 2022 bude poskytovať za jednu odpracovanú pracovnú zmenu, ak zamestnanec odpracuje viac ako štyri hodiny, finančný príspevok na stravovanie vo výške 5 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľ zakotvil výšku tohto príspevku vo svojej vnútropodnikovej smernici a zdaňoval ho zamestnancom, bude celá hodnota finančného príspevku na stravovanie u zamestnávateľa daňovým výdavkom.

Túto hodnotu krát počet odpracovaných zmien vyplatí zamestnancovi a zaúčtuje v stĺpci výdavky zahrňované do základu dane z príjmov - ostatné výdavky.

Gastrolístky v jednoduchom účtovníctve

Faktúru za nákup gastrolístkov od dodávateľa sa zaeviduje v knihe záväzkov ako záväzok voči dodávateľovi. Ak ide o platiteľa DPH, v pomocnej knihe DPH sa zaeviduje hodnota odpočítanej DPH.

Okrem toho dôjde aj k prírastku cenín v knihe cenín. Úhrada faktúry za gastrolístky z bankového účtu sa prejaví v peňažnom denníku a v knihe záväzkov.

V knihe cenín sa v rozsahu poskytnutých gastrolístkov zaúčtuje v príslušnom mesiaci výdaj.

Ak SZČO, resp. živnostník zamestnancom prispieva aj zo sociálneho fondu, okrem účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie sociálneho fondu v knihe sociálneho fondu.

Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke (nie je to povinné), tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení tvorba SF.

Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnanca sa v peňažnom denníku účtuje pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov alebo pri zrážke zo mzdy ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi a výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení mzdy.

Príklad účtovania gastrolístkov

Zamestnávateľ obstaráva pre svojich zamestnancov gastrolístky v počte 100 kusov mesačne. Nominálna hodnota 1 gastrolístku je 5,85 eur.

Dodávateľ gastrolístkov si účtuje províziu za dodávku a balné vo výške 2 % z celkovej ceny za odobraté poukážky.

Elektronické stravovacie karty

Nadobudnutie elektronických kariet účtuje SZČO, resp. živnostník v knihe záväzkov ako vznik záväzku voči poskytovateľovi kariet. U platiteľov DPH sa zachytí účtovný prípad aj v knihe DPH.

Výdaj a dobitie elektronických kariet zamestnancom sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Vyúčtovanie od dodávateľa elektronických kariet vo výške použitých príspevkov sa zaúčtuje v knihe záväzkov ako vznik záväzku voči dodávateľovi elektronických kariet.

Úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky, vo výške príspevku zo sociálneho fondu ako výdavok neovplyvňujúci základ dane a vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane.

Okrem týchto skutočností sa v peňažnom denníku účtuje aj úhrada záväzku z titulu nadobudnutia elektronických kariet ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení na služby.

Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnanca sa v peňažnom denníku účtuje pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov alebo pri zrážke zo mzdy ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi a výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení mzdy.

Príklad účtovania elektronických stravovacích kariet

Zamestnávateľ obstaral pre svojich zamestnancov elektronické karty v počte 5 kusov. Nominálna hodnota nabitia elektronickej karty na jeden deň je 5,85 eur.

Pred začiatkom mesiaca dobil zamestnávateľ elektronické stravovacie karty všetkým zamestnancom na plný počet pracovných dní (20). Zamestnanci vyčerpali celú sumu na stravovacej karte.

Vlastné stravovanie SZČO

SZČO, resp. živnostník od roku 2022 nie je povinný preukazovať výdavky na vlastné stravovanie dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky.

Do daňových výdavkov si okrem vymedzených situácií môže uplatniť za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti sumu 4,29 eura.

SZČO, resp. živnostník účtuje o nároku na stravné pri uzavieraní účtovných kníh v peňažnom denníku v členení na ostatné výdavky.

Zamestnanecké benefity

Zdanenie z pohľadu zamestnanca nájdeme predovšetkým v § 5 ods. 2 až 7 ZDP. Či pôjde o daňovo uznateľný náklad/výdavok zamestnávateľa by sme museli hľadať predovšetkým v § 19 ZDP.

Poskytovanie spomenutých zamestnaneckých benefitov nad rámec limitov ustanovených v osobitných predpisoch, čo za normálnych okolností nie je daňovo uznateľným výdavkom, je možné zahrnúť do daňovo uznateľných výdavkov zamestnávateľa vtedy, ak budú tieto zamestnanecké benefity pre zamestnanca zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti a súčasťou jeho mzdy.

Avšak podmienkou je, že poskytovanie takéhoto zamestnaneckého benefitu musí vyplývať z pracovnej zmluvy, z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa alebo z inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Okrem toho z § 5 ods. 7 písm. o) ZDP vyplýva, že pri nepeňažných benefitoch, ktoré nie sú pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov vyslovene podľa iného ustanovenia ZDP, je možné pre zamestnanca uplatniť oslobodenie od dane z príjmov v celkovej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov.

Daňovo uznateľné benefity

Daňovo neuznateľné benefity

Rekreačný príspevok

Príspevky na rekreáciu zamestnancov v pracovnom pomere, ktorých pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, sú daňovým výdavkom vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac 275 eur za kalendárny rok.

Pán Novák, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite viac ako 24 mesiacov, dostal v mesiaci november mimo svojej základnej mzdy 1 000 eur tiež príspevok na rekreáciu vo výške 600 eur.

Pán Novák za súvisiacu dovolenku ubytovaciemu zariadeniu zaplatil 600 eur. Poskytnutie tohto benefitu nad rámec povinnosti zamestnávateľa nie je upravené v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve a ani v internom predpise zamestnávateľa.

Daňovo uznateľným výdavkom zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac 275 eur za kalendárny rok.

V prípade dovolenky pána Nováka je 55 % z oprávnených výdavkov 330 eur (55 % zo sumy 600 eur), čo je viac ako limit 275 eur. Zamestnávateľ mu však napriek tomu poskytol príspevok na rekreáciu v sume 600 eur.

U zamestnávateľa pôjde v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP vo výške 275 eur o daňovo uznateľný výdavok a v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. e) ZDP vo výške 325 eur o daňovo neuznateľný výdavok.

Preplatenie faktúry, ktorú pán Novák dostal od ubytovacieho zariadenia a ktorú predložil zamestnávateľovi, zaúčtuje zamestnávateľ v jednoduchom účtovníctve vo výške 275 eur v stĺpci výdavky zahrňované do základu dane z príjmov - mzdy, a vo výške 325 eur v stĺpci výdavky nezahrňované do základu dane z príjmov.

Odvody vo výške 35,2 %, ktoré musí zamestnávateľ odviesť zo sumy 325 eur prevyšujúcej zákonný limit 275 eur, budú daňovo uznateľným výdavkom, lebo je tak povinný urobiť zo zákona.

Cestovné náhrady

V súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP sú daňovo uznateľným výdavkom cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, teda zákona o cestovných náhradách.

BOZP, pracovné oblečenie a zdravotná starostlivosť

V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP sú daňovo uznateľným výdavkom výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk zamestnancov.

Na ťarchu účtu 527 - zákonné sociálne náklady sa účtujú aj náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov, napríklad preventívne lekárske prehliadky, a náklady na BOZP, napríklad osobné ochranné pracovné prostriedky.

Pracovná obuv obstaraná do zásoby

Zamestnávateľ účtovná jednotka nakúpila do zásoby pracovnú obuv pre svojich zamestnancov v sume 1 500 €, ktoré bude vydávať do spotreby s internou smernicou o osobných ochranných pracovných prostriedkov vypracovanou v súlade s predpismi o BOZP.

Nákup účtovná jednotka zaúčtuje najskôr na sklad 12x/321, 211 a až následne po pridelení pracovnej obuvi podľa zamestnancov bude účtovať náklad 527/12x.

Zdaňovanie a odvody z plnení zo sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu (peňažné aj nepeňažné) môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.

Napríklad, príspevky na rekreáciu sú oslobodené od dane do výšky 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za kalendárny rok. Ak zamestnávateľ poskytne príspevok nad tento rozsah, táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu a odvodom.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom predstavujú nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý podlieha zdaňovaniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ale nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie.

Sociálna výpomoc zo SF je oslobodená od dane, ak jej účel súvisí s dočasnou pracovnou neschopnosťou zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, a je vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Kontrola účtovania výdavkov na sociálnu starostlivosť

Pri kontrole účtovania treba porovnať bankové výpisy a pokladničné doklady s peňažným denníkom, knihou záväzkov, knihou sociálneho fondu, knihou cenín a pomocnými evidenciami.

• Skontrolovať, či bol výdavok zaúčtovaný v období skutočnej úhrady.
• Overiť, či bol výdavok zaradený medzi výdavky ovplyvňujúce alebo neovplyvňujúce základ dane.
• Pri sociálnom fonde porovnať tvorbu a čerpanie v knihe sociálneho fondu.
• Pri gastrolístkoch skontrolovať prírastok a výdaj cenín.
• Pri elektronických kartách porovnať dobitie kariet s vyúčtovaním poskytovateľa.
• Pri benefitoch overiť pracovnú zmluvu, kolektívnu zmluvu, internú smernicu alebo inú zmluvu.
• Pri výdavkoch na BOZP uchovať doklady preukazujúce ich súvis s pracovnými podmienkami.
• Pri cestovných náhradách overiť zákonné limity a cestovné doklady.
• Pri plneniach zamestnancom skontrolovať prípadné zdanenie a odvodové povinnosti.

tags: #uctovanie #vydavkov #na #socialnu #starostlivost #v