Samotná skutočnosť, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti, spravidla neznamená zánik manželstva ani automatické vylúčenie manžela z posudzovania pri žiadosti o príspevok. Vznik bezpodielového spoluvlastníctva je viazaný na vznik manželstva, bez ohľadu na skutočnosť, či manželia žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) síce v ustanovení § 18 medzi manželské povinnosti zaraďuje povinnosť manželov žiť spolu a byť si verní, avšak ide o tzv. právnu normu bez sankcie, čiže ak manželia spolu nežijú, nehrozí im v zmysle Zákona o rodine žiadny postih. Preto ani ustanovenia Občianskeho zákonníka neviažu trvanie bezpodielového spoluvlastníctva na spolužitie v spoločnej domácnosti, ale len na trvanie manželstva ako takého.
Čo znamená, že manželia spolu nežijú
Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Plnenie týchto povinností nemožno nijako právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva.
V praxi môže spoločné spolužitie zaniknúť z rôznych dôvodov, napríklad pre dlhodobé nezhody, oddelené bývanie, pracovné alebo zdravotné okolnosti, ekonomické problémy či násilie. Samotné oddelené bývanie však automaticky neznamená, že manželstvo zaniklo alebo že manžel prestal byť manželom na účely posudzovania práv a povinností.
Vylúčenie manžela pri posudzovaní nároku na príspevok
Pri žiadosti o príspevok je rozhodujúce, podľa akého konkrétneho zákona sa nárok posudzuje a aké podmienky tento zákon stanovuje. Zo samotnej skutočnosti, že manželia spolu nežijú, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že manžel má byť pri žiadosti vylúčený.
Samostatné bývanie môže byť významné pri posudzovaní skutočného spoločného hospodárenia, spoločnej domácnosti, príjmov, majetku alebo vyživovacej povinnosti, ale nejde automaticky o dôkaz zániku manželstva. Pri posudzovaní treba rozlišovať medzi tým, že manželia nemajú spoločnú domácnosť, a tým, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené.
Ak osobitný právny predpis viaže nárok na príjem alebo majetok domácnosti, môže byť potrebné preukázať, že manželia fakticky spolu nežijú a spoločne nehospodária. Ak však právny predpis vychádza z existencie manželstva alebo z vyživovacej povinnosti medzi manželmi, samotné oddelené bývanie nemusí postačovať na vylúčenie manžela z posudzovania.
Čo môže byť dôležité pri preukazovaní oddeleného života
- odlišné miesto bývania manželov;
- oddelené úhrady nákladov na bývanie a domácnosť;
- samostatné hospodárenie s príjmami;
- neexistencia spoločného užívania domácnosti;
- doklady o samostatnom bývaní;
- písomné vyhlásenia alebo iné dôkazy o faktickom oddelení;
- okolnosti, ktoré vysvetľujú, prečo manželia spolu nežijú.
Samotné vyhlásenie manželov, že spolu nežijú, nemusí byť v každom konaní rozhodujúce. Závažnosť dôvodov, ktoré zakladajú zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva skúma a posudzuje súd sám v rámci súdneho konania. Zistenie, že manželia spolu nežijú alebo, že vyslovia, že sú dané dôvody pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva samo osebe nie je rozhodujúce.
Rozdiel medzi oddeleným bývaním a rozvodom
V rakúskych právnych predpisoch sa rozlišujú tri druhy rozvodu: rozvod z dôvodu zavinenia, rozvod z dôvodu zrušenia spoločnej domácnosti, ktoré trvá minimálne tri roky, a rozvod dohodou.
Manžel/manželka môže požiadať o rozvod, ak druhý partner závažným manželským previnením alebo nečestným či nemravným správaním zavinil taký hlboký rozvrat manželstva, že obnovenie partnerského spolužitia už nemožno očakávať.
Ak manželia nežijú v spoločnej domácnosti tri roky, každý z manželov môže požiadať o rozvod z dôvodu hlbokého trvalého rozvratu manželstva. Ak manželia nežijú spolu minimálne pol roka, obaja priznávajú trvalý rozvrat manželského vzťahu a obidvaja súhlasia s rozvodom, môžu podať žiadosť o rozvod spoločne.
Hlavným dôvodom na rozvod je trvalý rozvrat manželstva. Ak však manželia nežijú v spoločnej domácnosti tri roky, nie je potrebné tvrdiť, že došlo k manželskému previneniu, ani ho dokázať.
V slovenskom právnom prostredí súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a prihliada na ne pri rozhodovaní o rozvode. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Vplyv oddeleného bývania na manželské povinnosti
Manželský zväzok trvá až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode alebo do iného zákonom ustanoveného spôsobu zániku manželstva. Oddelené bývanie preto samo osebe neukončuje vzájomné práva a povinnosti manželov.
Muži a ženy majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní sa starať obidvaja manželia podľa svojich schopností a možností. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť.
Už počas trvania manželstva možno podať návrh na určenie manželského výživného, pričom výživné má byť v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola rovnaká. Návrh na určenie výživného možno podať, ak manželia spoločne nehospodária.
Bezpodielové spoluvlastníctvo a oddelené bývanie
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) upravuje spoločné vlastníctvo manželov k veciam, ktoré nadobudli počas doby trvania manželstva. Subjektmi bezpodielového vlastníctva môžu byť výlučne iba manželia.
Bezpodielové vlastníctvo je tak právny vzťah, ktorý nemôže existovať bez manželstva, je viazané výlučne na spojitosť s manželstvom.
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej spotrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Vznik bezpodielového spoluvlastníctva je viazaný na vznik manželstva, bez ohľadu na skutočnosť, či manželia žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Preto ani ustanovenia Občianskeho zákonníka neviažu trvanie bezpodielového spoluvlastníctva na spolužitie v spoločnej domácnosti, ale len na trvanie manželstva ako takého.
Užívanie a správa spoločného majetku
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Aj v prípade predaja vecí patriacich do BSM nie je rozhodujúce, či manželia žijú spolu v jednej domácnosti. V prípade, ako ho opisujete, budete potrebovať na predaj bytu (pokiaľ nejde o byt vo vašom výlučnom vlastníctve t.j. ak ste ho nadobudli darom, alebo pred uzavretím manželstva a. i.) súhlas aj Vášho manžela z dôvodu, že nejde o nakladanie s bežnou vecou.
Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž stanovuje: „Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.“
V tomto prípade však nejde o právny úkon, ktorý by bol absolútne neplatný, ale ide len o právny úkon, ktorý je neplatný relatívne. Znamená to, že relatívnej neplatnosti sa musí dovolať Váš manžel vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe. Do okamihu, kým tak neurobí, bude právny úkon vyvolávať právne účinky.
Zrušenie BSM počas trvania manželstva
Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Súd môže rovnako zrušiť manželstvo aj v prípade ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.
Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Ak s manželom nežijete v spoločnej domácnosti, odporúčame uzatvoriť niektorú z dohôd modifikujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo, ideálne dohodu o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva podľa ustanovenia § 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípade uzatvoriť dohodu o správe spoločného majetku podľa ustanovenia § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice.
Vyporiadanie majetku po zániku BSM
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva.
O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Vplyv oddeleného bývania na deti
Ak majú manželia maloleté deti, oddelené bývanie rodičov nemení samo osebe existenciu rodičovských práv a povinností. Počas manželstva majú obaja rodičia právo podieľať sa na výchove detí.
Od nadobudnutia účinnosti zákona o zmene zákona o právach neplnoletých z roku 2001 (Kindschaftsrechts-Änderungsgesetz) 1. júla 2001 majú rodičia nežijúci v spoločnej domácnosti široké možnosti pri úprave opatrovníckych vzťahov.
Ak dôjde k rozvodu manželstva, obidvaja rodičia si zvyčajne zachovávajú spoločné rodičovské práva a povinnosti vzťahujúce sa na neplnoleté deti. Rodičia sa potom musia dohodnúť, s ktorým z rodičov dieťa bude žiť.
Ak spoločný výkon rodičovských práv a povinností nie je v záujme dieťaťa, súd musí rozhodnúť, ktorému z rodičov udelí výhradné rodičovské práva a povinnosti.
V prípade rozvodu manželstva súd zverí deti do výchovy jedného z rodičov a určí vyživovaciu povinnosť druhého rodiča; súčasne rozhodne aj o styku druhého rodiča, ktorému deti nie sú zverené do výchovy, s maloletými deťmi.
Oddelené bývanie v dôsledku násilia
Stáva sa to hlavne pri násilí a týraní, ktorým nie je len fyzické násilie, ale aj psychický teror ako hrozby násilím, nadávky, ponižovanie, vyvolávanie strachu a rôzne formy ekonomického a sociálneho násilia.
Pre ženu býva jediným východiskom a spôsobom, ako uniknúť násiliu, opustenie spoločnej domácnosti a/alebo podanie návrhu na rozvod manželstva.
V takom prípade je vhodné, aby si žena zaistila dôkazy o príčinách odchodu zo spoločnej domácnosti, ktoré bude treba predložiť v neskorších súdnych konaniach. Môže to byť napríklad podanie trestného oznámenia na násilníckeho partnera, ohlásenie problémov v rodine odboru sociálnych vecí príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) alebo správa o lekárskom ošetrení.
Dôležitým dôkazom týrania sú oznámenia na polícii a lekárske správy, prípadne vyjadrenie poradne. Dôkazom je aj výpoveď manželky a výpovede iných svedkýň a svedkov.
V prípadoch, keď dôvodom, pre ktorý žena podala návrh na rozvod manželstva, je fyzické alebo psychické násilie zo strany manžela, je zvlášť dôležité, aby súd správne zistil príčiny rozvratu manželstva a aby ich aj uviedol v odôvodnení rozhodnutia.
Je v záujme ženy, aby o manželovom násilníckom správaní predložila dôkazy. Ak žena neuvedie žiadne takéto dôkazy o svojich tvrdeniach, súd manželstvo môže rozviesť, ale spravidla z dôvodu tzv. všeobecných nezhôd.
Takéto zdôvodnenie rozhodnutia značne znevýhodní ženu v ďalších súdnych konaniach týkajúcich sa spoločného bytu, spoločného majetku, ako aj úpravy alebo zákazu styku druhého rodiča s deťmi, či príspevku na výživu rozvedenej manželky.
Príspevok a vyživovacia povinnosť medzi manželmi
Manželský partner, ktorý sa previnil sám alebo v prevažne miere, musí druhému partnerovi platiť dostatočné výživné na zachovanie životných pomerov manželov, ak tento manželský partner nemá dostatočné príjmy z majetku alebo zárobkovej činnosti, ktoré možno v závislosti od okolností od neho primerane očakávať.
Ak za rozvod nesú vinu obaja manželia, ale ani jeden nie je vinný v prevažne miere, je možné manželskému partnerovi, ktorý nie je schopný živiť sa sám, priznať príspevok na výživné, ak je to oprávnené vzhľadom na potreby, ako aj majetkové a zárobkové pomery druhého manžela.
Každá takáto nariadená povinnosť môže byť časovo obmedzená. V prípade rozvodu dohodou sa manželia môžu slobodne dohodnúť, či jeden partner bude druhému poskytovať výživné alebo či sa vzájomne vzdajú nárokov na výživné.
Ak po rozvode manželstva nie je jeden z rozvedených manželov schopný sám sa živiť, môže podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, resp. manželky; možno ho priznať najdlhšie na 5 rokov.
Výživné nemožno určiť, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pre výživné na maloleté dieťa to neplatí.
Konanie o rozvode a dôsledky pre posudzovanie
Rozvod manželstva je rozhodnutím súdu. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Pri rozvode musia byť naplnené a preukázané zákonom stanovené dôvody. Samostatné bývanie môže byť jednou z okolností, ktoré dokazujú trvalý rozvrat, ale samo osebe nemusí byť jediným ani rozhodujúcim dôvodom.
Návrh na rozvod musí byť podaný na okresnom súde v mieste spoločného alebo posledného spoločného bydliska manželov. Návrh musí byť predložený písomne v troch vyhotoveniach a jedno vyhotovenie je vhodné ponechať si pre seba.
Súdne konanie vo veci rozvodu trvá spravidla dlhšie, niekoľko mesiacov, lebo sú potrebné viaceré pojednávania. Nie je možné určiť predpokladanú dobu trvania rozvodového konania, pretože to závisí od mnohých faktorov.
Súdny poplatok za konanie o rozvode manželstva je 66,- EUR a uhrádza ho ten, kto návrh na rozvod manželstva podáva. Ak má navrhovateľka nízky príjem, môže byť na základe žiadosti oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok.
Kedy môže dôjsť k skutočnému vylúčeniu manžela
Ak má byť manžel pri žiadosti o príspevok vylúčený z posudzovania, musí to vyplývať z konkrétnej právnej úpravy alebo z rozhodnutia príslušného orgánu. Rozhodujúce môže byť najmä to, či sa posudzuje domácnosť, spoločné hospodárenie, príjem, majetok, vyživovacia povinnosť alebo faktická dostupnosť príjmu manžela.
Oddelené bývanie môže mať význam vtedy, keď manželia reálne netvoria spoločnú domácnosť a navzájom si neposkytujú finančné prostriedky. Ani v takom prípade však nemožno automaticky predpokladať, že manžel nemá žiadne právne postavenie alebo že jeho príjem a majetok sa nikdy nemôžu zohľadniť.
Naopak, právoplatný rozvod mení právny stav manželov a môže byť rozhodujúcou skutočnosťou pri posudzovaní príspevku, výživného, majetku alebo domácnosti. Do právoplatnosti rozvodu však samotné oddelené bývanie nenahrádza rozhodnutie o zániku manželstva.
Praktický postup pri žiadosti
- Overiť, podľa ktorého zákona sa konkrétny príspevok poskytuje.
- Zistiť, či sa posudzuje manželstvo, spoločná domácnosť, spoločné hospodárenie, príjem alebo majetok oboch manželov.
- Uviesť, že manželia spolu nežijú, a opísať, odkedy a za akých okolností.
- Priložiť doklady, ktorými možno preukázať oddelené bývanie a samostatné hospodárenie.
- Uviesť, či manžel prispieva na domácnosť alebo poskytuje inú finančnú podporu.
- Ak príslušný orgán manžela zahrnie do posudzovania, vyžiadať si odôvodnenie takéhoto postupu.
- Ak orgán žiadosť zamietne alebo manžela nezohľadní nesprávne, využiť opravný prostriedok podľa poučenia v rozhodnutí.
Pri posudzovaní je potrebné odlíšiť právny stav od faktického stavu. Právny stav určuje najmä existencia manželstva, zatiaľ čo faktický stav môže spočívať v tom, že manželia majú oddelené bývanie, oddelené hospodárenie a neposkytujú si navzájom finančné prostriedky.
Vyhlásenie, že manželia spolu nežijú, preto môže byť dôležitým podkladom, ale jeho účinok závisí od konkrétnej dávky, príspevku a zákonných kritérií, ktoré sa pri rozhodovaní uplatňujú.
