Vyplatené odchodné a nepodanie žiadosti: kedy nárok vzniká a ako postupovať

Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, a ak o poskytnutie dôchodku požiada pred skončením pracovného pomeru alebo v zákonnej lehote po jeho skončení.

Odchodné sa nevypláca automaticky iba preto, že zamestnanec dosiahol dôchodkový vek alebo mu bol priznaný dôchodok. O odchodné, ak spĺňate podmienky na jeho vyplatenie, musíte požiadať, zamestnávateľ ho nevypláca automaticky.

Rozdiel medzi odchodným a odstupným

Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné.

Odchodné je určitá forma odmeny zamestnanca za jeho profesionálnu kariéru pri jeho odchode do dôchodku. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.

Podmienky nároku na odchodné

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru pri vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.

Zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (v prípade, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Podľa § 76a Zákonníka práce platí, že zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Je potrebné podať žiadosť o odchodné?

O odchodné, ak spĺňate podmienky na jeho vyplatenie, musíte požiadať, zamestnávateľ ho nevypláca automaticky. Zákon nestanovuje, že žiadosť musí byť písomná, ale za účelom preukázania, že zamestnanec požiada zamestnávateľa o vyplatenie, je vždy lepšie lepšie doručiť písomnú žiadosť, prípadne aspoň správu elektronickej pošty alebo požiadať o vyplatenie pred svedkami.

Odchodné sa teda viaže nielen na skončenie pracovného pomeru a vznik nároku na dôchodok, ale aj na včasné uplatnenie dôchodku a preukázanie splnenia podmienok voči zamestnávateľovi.

Čo ak zamestnanec žiadosť nepodal?

Ak zamestnanec o odchodné nepožiadal a zamestnávateľ mu ho nevyplatil, samotné nepodanie žiadosti ešte nemusí znamenať, že nárok na odchodné definitívne zanikol. Rozhodujúce je, či boli splnené zákonné podmienky a či možno nárok voči zamestnávateľovi ešte účinne uplatniť.

Ak zamestnávateľ odchodné nevyplatí dobrovoľne, môžete sumu odchodného vymáhať ako peňažnú pohľadávku voči zamestnávateľovi.

Pri uplatňovaní nároku je dôležité vedieť preukázať najmä skončenie pracovného pomeru, dátum vzniku nároku na dôchodok, dátum podania žiadosti o dôchodok, skutočnosť, že išlo o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku, a priemerný mesačný zárobok použitý na výpočet odchodného.

Lehota na podanie žiadosti o dôchodok

Žiadosť o poskytnutie starobného alebo invalidného dôchodku musí zamestnanec podať pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Pri predčasnom starobnom dôchodku musí byť žiadosť podaná pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Ak zamestnanec najprv čerpal dávku v nezamestnanosti a až následne požiadal o starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, nesplní podmienky na priznanie odchodného.

Ak zamestnanec skončil pracovný pomer pred vznikom nároku na starobný dôchodok a o dôchodok požiadal až neskôr, nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.

Preukázanie nároku zamestnávateľovi

Zamestnanec predloží zamestnávateľovi potvrdenie o podaní žiadosti alebo rozhodnutie o dôchodku zo Sociálnej poisťovne /preferuje sa rozhodnutie - nakoľko Sociálna poisťovňa nemusí zamestnancovi uznať nárok na starobný alebo predčasný starobný alebo invalidný dôchodok/.

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Ak zamestnanec predloží doklad /musia byť splnené podmienky uvedené vyššie/, ešte počas trvania pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí odchodné v poslednej výplate.

Ak zamestnanec predloží doklad po skončení pracovného pomeru /musia byť splnené podmienky uvedené vyššie/, zamestnávateľ mu vyplatí odchodné aj po skončení pracovného pomeru s použitím priemeru pre pracovno-právne účely, ktorý bol platný v posledný deň skončenia pracovného pomeru.

Výška odchodného

Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Odchodné podľa Zákonníka práce patrí zamestnancovi najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku (pracovný zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie).

Na výpočet sa teda použije priemer pre pracovno-právne účely /ako na výpočet napr. náhrady za čerpanie dovolenky/.

Odchodné sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu.

Odchodné patrí iba raz

Odchodné zamestnancovi patrí len od jedného zamestnávateľa. Odchodné môže zamestnanec dosť iba raz, a to vtedy, keď končí pracovný pomer potom, čo mu vznikol nárok na starobný alebo invalidný dôchodok.

Pri vyplatení odchodného zamestnávateľ nesleduje, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom.

Ak zamestnanec pracuje súčasne alebo postupne u viacerých zamestnávateľov, odchodné mu patrí len od jedného zamestnávateľa.

Pokračovanie v práci po vzniku nároku na dôchodok

Samotné dosiahnutie dôchodkového veku alebo vznik nároku na dôchodok nie je výpovedným dôvodom, ak zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady výkonu práce podľa osobitných právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zamestnávateľa.

Zamestnanec môže požiadať o dôchodok a pokračovať v pracovnom pomere. Nárok na odchodné sa v takom prípade viaže na prvé následné skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku a na splnenie podmienky podania žiadosti o dôchodok v zákonnej lehote.

Ak zamestnanec požiada o dôchodok, ale pracovný pomer neskončí a bude pokračovať, odchodné sa spravidla neposkytuje v okamihu samotného podania žiadosti. Rozhodujúce je prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku.

Opätovné zamestnanie po vyplatení odchodného

Ak by ste s touto zamestnankyňou po skončení pôvodného pracovného pomeru uzavreli nový pracovný pomer (napríklad na inú pozíciu a s kratším úväzkom), nárok na odchodné jej tým nezaniká a nebude ho usieť vrátiť vám akozamestnávateľovi.

Rozhodujúce je, že pôvodný pracovný pomer bol riadne ukončený z dôvodu odchodu do dôchodku a odchodné jej bolo vyplatené v súlade so zákonom.

Zákonník práce neobmedzuje možnosť opätovného uzatvorenia pracovného pomeru po vyplatení odchodného, pokiaľ ide o nový pracovný vzťah, ktorý vzniká až po skončení predchádzajúceho.

Dôležité je, aby medzi skončením pôvodného pracovného pomeru a vznikom nového pracovného pomeru bola zachovaná právna kontinuita - teda aby nešlo len o formálnu zmenu pracovnej zmluvy, ale skutočne o ukončenie a následné uzatvorenie nového pracovného pomeru.

Ak by ste pôvodný pracovný pomer len zmenili (napr. dodatkom k zmluve), nárok na odchodné by nevznikol.

Odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer dohodou a požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku, zamestnávateľ môže vyplatiť odchodné až po preukázaní priznania dôchodku, ak je splnená príslušná zákonná podmienka.

Ak Sociálna poisťovňa dôchodok neprizná, nevznikne ani nárok na odchodné z titulu nepriznaného dôchodku.

Odchodné pri invalidnom dôchodku

Odchodné patrí aj pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.

Pri invalidnom dôchodku je teda rozhodujúce nielen priznanie dôchodku, ale aj splnenie podmienky poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu viac ako 70 %.

Kedy odchodné nepatrí

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda okamžitým skončením pracovného pomeru.

Zákonník práce v ustanovení § 68 ods. 1 ZP zakotvuje, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.

Odchodné nevzniká ani vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred vznikom nároku na dôchodok a dôchodok si vybavuje až po skončení pracovného pomeru.

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru najprv požiada o dávku v nezamestnanosti a až po jej skončení požiada o dôchodok, nesplní lehotu na podanie žiadosti o dôchodok a nárok na odchodné mu nevznikne.

Odstupné pri organizačných a zdravotných dôvodoch

V zmysle ustanovenia § 76 Zákonníka práce patrí odstupné zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Zamestnancovi patrí odstupné aj v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, okrem prípadu ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz porušením predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci alebo pod vplyvom omamných látok.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce máte nárok na odstupné.

Výpoveď alebo dohoda a výška odstupného

Pri výpovednom dôvode spočívajúcom v nadbytočnosti zamestnanca môže zamestnávateľ namiesto výpovede uzatvoriť so zamestnancom aj dohodu o skončení pracovného pomeru s uvedením tohto dôvodu.

Pri výpovedi je výška odstupného rozdielna (nižšia) ako pri skončení dohodou s výpovedným dôvodom. Rozdiely sú uvedené v § 76 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce.

Podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce patrí pri skončení pracovného pomeru výpoveďou odstupné najmenej v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou odstupné najmenej v sume štvornásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí pri skončení pracovného pomeru výpoveďou odstupné najmenej v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

Podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou odstupné najmenej v sume trojnásobku priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce patrí pri skončení pracovného pomeru výpoveďou odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Podľa § 76 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Možnosť súbehu odstupného a odchodného

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce máte nárok na odstupné. Pri splnení podmienok podľa § 76a ods. 1 ZP máte nárok aj na odchodné.

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne.

Odstupné sa určuje v závislosti od počtu odpracovaných rokov u daného zamestnávateľa, buď v prípade výpovede podľa § 76 ods. 1 ZP, alebo v prípade dohody podľa § 76 ods. 2 ZP.

Príklady posúdenia nároku

Skončenie po vzniku nároku na starobný dôchodok

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného.

Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce: u zamestnanca ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a poskytnutie dôchodku požiadal pred ukončením pracovného pomeru.

Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 Zákonníka práce odchodné vo výške jednomesačného priemerného zárobku.

Žiadosť podaná po skončení pracovného pomeru

Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovni na priznanie starobného dôchodku.

Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce: u zamestnanca ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, dôchodok požiadal do desiatich pracovných dní po ukončení pracovného pomeru.

Skončenie pred vznikom nároku na dôchodok

Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok.

Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Skončenie pracovného pomeru dohodou

Ak zamestnankyňa skončí pracovný pomer dohodou z dôvodu odchodu do predčasného starobného dôchodku, nárok na odstupné jej nevzniká iba preto, že ide o odchod do dôchodku.

Odstupné podľa Zákonníka práce patrí iba pri určitých dôvodoch ukončenia z iniciatívy zamestnávateľa alebo pri dohode, v ktorej je uvedený zákonný dôvod zakladajúci nárok na odstupné.

Ak však ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok a žiadosť o dôchodok bola podaná v zákonnej lehote, zamestnankyňa môže mať nárok na odchodné.

Skončenie pracovného pomeru z vlastnej iniciatívy

Ak si želáte ukončiť pracovný pomer ako pracujúca dôchodkyňa v školstve a získať pritom odstupné, je kľúčové, aby pracovný pomer ukončil zamestnávateľ, nie Vy.

V prípade, že by ste Vy ukončili pracovný pomer, máte nárok len na odchodné, ak ste sa počas trvania pracovného pomeru stala starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom.

Odchodné patrí zamestnancovi iba raz, pri prvom odchode do dôchodku.

Neplatné skončenie pracovného pomeru a odstupné

Podľa § 47 a 63 Zákonníka práce môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov výslovne uvedených v zákone.

Čo sa týka odstupného, podľa § 76 Zákonníka práce v prípade skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny nárok na odstupné nemáte.

Ak súd uzná výpoveď za neplatnú, pracovný pomer by trval ďalej a zamestnávateľ by musel vyplatiť náhradu mzdy.

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ktorý nie je zákonným dôvodom, odporúča sa podať písomnú námietku voči výpovedi a žalobu na súd o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Praktický postup zamestnanca

1. Overiť, či ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na príslušný dôchodok.
2. Overiť, či bola žiadosť o dôchodok podaná pred skončením pracovného pomeru alebo v zákonnej lehote po jeho skončení.
3. Vyžiadať si potvrdenie o podaní žiadosti alebo rozhodnutie Sociálnej poisťovne.
4. Doručiť zamestnávateľovi písomnú žiadosť o vyplatenie odchodného.
5. Uviesť v žiadosti dátum skončenia pracovného pomeru, druh dôchodku a doklad preukazujúci splnenie podmienok.
6. Uschovať si dôkaz o doručení žiadosti zamestnávateľovi.
7. Ak zamestnávateľ odchodné dobrovoľne neuhradí, uplatniť peňažnú pohľadávku voči zamestnávateľovi.

Pri skončení pracovného pomeru si treba osobitne skontrolovať, či dokument uvádza skutočný spôsob skončenia pracovného pomeru a či obsahuje dôvod, od ktorého sa odvíja nárok na odstupné.

Prevzatie listiny neznamená, že súhlasíte s jej obsahom.

Odchodné pri úmrtí zamestnanca

Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022.

Ak zamestnanec zomrie, na účely odsekov 1 a 2 sa za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca.

Osobitné postavenie starostu a hlavného kontrolóra

Pri funkcii starostu a hlavného kontrolóra je potrebné rozlišovať výkon verejnej funkcie od pracovného pomeru, na ktorý sa vzťahuje Zákonník práce.

Skutočnosť, že osoba počas výkonu funkcie starostu alebo hlavného kontrolóra nadobudla nárok na starobný dôchodok, sama osebe neznamená automatický vznik nároku na odchodné z tejto funkcie.

Ak osoba súčasne vykonáva pracovný pomer u zamestnávateľa, nárok na odchodné sa posudzuje podľa podmienok vzťahujúcich sa na tento pracovný pomer a podľa toho, či už odchodné nebolo vyplatené od iného zamestnávateľa.

Rezerva na odchodné

Ak zamestnanec dosiahne dôchodkový vek, ale neodíde do starobného dôchodku, nárok na odchodné bude mať pri odchode do starobného dôchodku, ak splní zákonné podmienky.

Otázka tvorby rezervy na odchodné sa posudzuje podľa účtovných pravidiel a podľa toho, či existuje povinnosť alebo pravdepodobnosť budúceho plnenia. Samotné dosiahnutie dôchodkového veku ešte neznamená, že pracovný pomer skončí alebo že odchodné bude okamžite splatné.

Pri účtovaní odchodného pri predčasnom dôchodku je rozhodujúce, či bude dôchodok priznaný a kedy vznikne preukázateľný nárok na vyplatenie odchodného.

Odchodné sa poskytuje najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku, nárok vzniká iba pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku dôchodku a žiadosť treba podať v zákonnej lehote.

tags: #vyplatene #odchodne #a #nepodanie #ziadosti