V dostupných informáciách sa pri mene Jaroslava Sabová uvádza životný príbeh, detstvo ovplyvnené politickou situáciou v Československu, vysokoškolské štúdium a profesionálne pôsobenie, no neuvádza sa konkrétny druh zdravotného postihnutia ani dôveryhodné údaje o tom, že by Jaroslava Sabová bola osobou s priznaným ťažkým zdravotným postihnutím alebo invaliditou.
Preto nemožno bez overiteľného verejného podkladu tvrdiť, aké postihnutie by mala mať, aký je jeho rozsah alebo ako ovplyvnilo jej život. Všeobecné pravidlá posudzovania invalidity a ťažkého zdravotného postihnutia sa nedajú automaticky pripísať konkrétnej osobe iba na základe mena.
Čo sa uvádza o Jaroslave Sabovej
Životné príbehy sú fascinujúce cesty, ktoré nás vedú cez rôzne zákutia ľudskej existencie. Jedným z takýchto príbehov je aj život Jaroslavy Sabovej, slovenskej osobnosti, ktorej život bol plný zvratov, výziev a úspechov.
Detstvo Jaroslavy Sabovej bolo ovplyvnené politickou situáciou v Československu. Aj napriek tomu sa snažila naplno prežívať svoje detstvo a mladosť.
Po ukončení strednej školy sa Jaroslava Sabová rozhodla pre štúdium na vysokej škole. Počas štúdia sa aktívne zapájala do rôznych aktivít a získavala cenné skúsenosti.
Po úspešnom ukončení štúdia sa začala venovať svojej profesii, v ktorej dosiahla významné úspechy. Osobný život Jaroslavy Sabovej bol rovnako pestrý ako jej profesionálny život.
Jaroslava Sabová svojou prácou a osobným príkladom ovplyvnila životy mnohých ľudí. Jej odkaz je stále živý a inšpiruje ďalšie generácie.
Prečo nemožno zdravotné postihnutie pripísať iba podľa mena
Zdravotné postihnutie, invalidita a ťažké zdravotné postihnutie sú právne a medicínske kategórie, ktoré sa určujú na základe zdravotnej dokumentácie, funkčných obmedzení a zákonných kritérií. Samotné meno, profesijné pôsobenie alebo životopis neposkytujú dostatočný podklad na určenie zdravotného stavu.
Ak sa pri verejne známej osobe alebo pri osobe s rovnakým menom objavia údaje o sociálnych službách, posudkovom lekárstve alebo kompenzácii, nemožno ich bez ďalšieho považovať za osobné údaje Jaroslavy Sabovej. Pri rovnakých alebo podobných menách môže ísť o úplne odlišné osoby.
Invalidita podľa zákona o sociálnom poistení
Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%.
Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40%, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§71 ods. 6 a 7 zsp). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ťažké zdravotné postihnutie a kompenzácia
Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle § 2 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. je viazaná ako nárok vyplývajúci z verejnoprávnej úpravy na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne v prejednávanej veci na mieru funkčnej poruchy dosahujúcu aspoň 50 %, čo v prejednávanej veci k momentu rozhodnutia žalovaného naplnené nebolo.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia FO s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
Na určenie nároku nestačí iba existencia diagnózy. Rozhodujúce je, ako zdravotný stav ovplyvňuje funkčné schopnosti človeka a jeho sociálne začlenenie v oblastiach, ktoré zákon upravuje.
Osobná asistencia a pomoc rodiny
Zo zákona č. 447/2008 Z.z. nevyplýva nemožnosť kompenzácie formou príspevku na osobnú asistenciu, ak v domácnosti zdravotne ťažko postihnutej osoby žije iná blízka osoba, ktorá občas poskytuje pomoc (napr. manželka, dospelé dieťa, súrodenec a pod.).
Z legislatívnej konštrukcie právnych noriem ustanovení § 2 ods. 2 alebo § 9 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že zákonodarca trvalú prítomnosť inej osoby v domácnosti zjavne nepovažuje za faktor, ktorý by mal mať akýkoľvek vplyv na prístup ťažko zdravotne postihnutého žiadateľa k príspevku kompenzujúcemu sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia.
Napriek tomu, že posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina, nevyplýva podľa názoru správneho súdu zo zákona č. 447/2008 Z.z. nemožnosť kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou príspevku na osobnú asistenciu, ak v rodine zdravotne ťažko postihnutej osoby je iná dospelá blízka osoba, ktorá občas poskytuje pomoc (napr. manželka, dospelé dieťa, súrodenec a pod.).
Podľa § 20 ods.2 zákona č. 447/2008 Z.z. účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia FO s ŤZP a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Posudkový proces pri kompenzácii
Zo zákona č. 447/2008 Z.z. vyplýva, že komplexný posudok podľa § 15 vydaný na základe lekárskeho posudku spracovaného podľa § 11 uvedeného zákona je pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov záväzným podkladom.
Napriek tomu, ak komplexný posudok vykazuje argumentačné nedostatky charakteru absencie vyporiadania sa s rozpormi medzi podkladmi slúžiacimi na vypracovanie lekárskeho posudku na jednej strane a posudkovým záverom na strane druhej, je úlohou správneho orgánu, aby túto medzeru v rámci svojej rozhodovacej činnosti argumentačne vyplnil.
Komplexné posúdenie preto zahŕňa nielen medicínsku stránku zdravotného stavu, ale aj jeho praktické dôsledky. Posudzovanie má vychádzať z konkrétnych podkladov a zrozumiteľného odôvodnenia.
Parkovací preukaz a cestovanie
Pri posudzovaní podmienok pre priznanie parkovacieho preukazu podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. je úlohou príslušných orgánov verejnej správy zamerať sa aj na vyhodnotenie špecifických prejavov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby vo vzťahu k jej možnostiam absolvovať cestovanie prostriedkom verejnej hromadnej dopravy.
Predmetom vyhodnotenia by nemala byť len fyzická schopnosť posudzovanej osoby dopraviť sa na zástavku verejnej hromadnej dopravy, schopnosť nastúpiť do dopravného prostriedku alebo z neho vystúpiť.
Aj v tejto oblasti je dôležité posudzovať konkrétne prejavy zdravotného postihnutia a ich vplyv na reálne fungovanie človeka, nie iba formálne pomenovanie diagnózy.
Rozdiel medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím
| Oblasť | Základné kritérium | Právny rámec uvedený v materiáli |
|---|---|---|
| Invalidita | Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % | Zákon č. 461/2003 |
| Ťažké zdravotné postihnutie | Miera funkčnej poruchy dosahujúca aspoň 50 % | Zákon č. 447/2008 Z. z. |
| Osobná asistencia | Aktivizácia, sociálne začlenenie, nezávislosť a možnosť rozhodovať sa | § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. |
| Komplexný posudok | Podklad pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov | § 15 zákona č. 447/2008 Z. z. |
Uvedené kategórie sa môžu v konkrétnych prípadoch týkať toho istého človeka, ale nie sú totožné. Invalidita sa viaže najmä na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zatiaľ čo systém kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. sa sústreďuje na funkčnú poruchu a sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
Význam ochrany súkromia
Údaje o zdravotnom stave patria medzi citlivé osobné informácie. Bez výslovného verejného vyjadrenia dotknutej osoby alebo spoľahlivého oficiálneho podkladu nie je vhodné vytvárať závery o jej diagnóze, invalidite, poberaní dávok alebo využívaní sociálnych služieb.
Pri mene Jaroslava Sabová je preto potrebné rozlišovať medzi doloženými biografickými údajmi a všeobecnými právnymi informáciami o zdravotnom postihnutí. Dostupné údaje opisujú jej životnú cestu, štúdium, profesionálne pôsobenie a vplyv na spoločnosť, ale neuvádzajú overenú informáciu o konkrétnom postihnutí.
tags: #jaroslava #sabova #postihnutie