Starostlivosť o domácu kozu: ustajnenie, kŕmenie, zdravie a odchov kozliatok

Starostlivosť o domácu kozu zahŕňa bezpečné ustajnenie, pevný výbeh, kvalitné objemové krmivo, dostatok čistej vody, pravidelnú úpravu paznechtov, veterinárnu prevenciu a každodenné sledovanie zdravotného stavu. Koza je odolné a prispôsobivé zviera, no chov tohto prežúvavca nie je taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohol zdať.

Pred zaobstaraním kozy si treba určiť, či ju chcete chovať na mlieko, mäso, spásanie pozemku alebo ako spoločníka. Kozy zvyčajne žijú v stádach, chovajte teda aspoň dve. Základom na chov je chlievik a vonkajší prístrešok, ktorý musí byť dostatočne veľký, aby sa do neho všetky kozy zmestili a mali dostatok priestoru.

Čo treba zvážiť pred začiatkom chovu

Výber plemena závisí hlavne od účelu, za ktorým si zvieratá zadovážite. Kozy môžete chovať na mlieko, na mäso alebo iba ako domáceho maznáčika. Plemien je veľa a výber je čisto na Vás. Väčšina plemien tohto zvieraťa je pokojných a nenáročných na chov.

Ak chcete začať chovať kozy profesionálne podľa zákonných požiadaviek, musíte im najprv zabezpečiť vhodný prístrešok, dostatok priestoru na pastvu alebo výbeh, nájsť registrovaného chovateľa, od ktorého kúpite chovné zvieratá, vybaviť registráciu hospodárstva a postupovať podľa pravidiel pre presun zvierat medzi hospodárstvami. Chov už od jedného kusa musí byť nahlásený, každé zviera musí byť označené podľa predpisov.

A nezabudnite, že so svojou kozou máte povinnosť registrácie v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Kupované zvieratá by mali mať rodokmeň daného chovu i zdravotnú kartu so záznamom (napríklad o očkovaní). Priamo u chovateľa si obzrieme aj chovateľské prostredie a jeho hygienu.

Koľko kôz chovať a aké pohlavie zvoliť

Kozy sú spoločenské zvieratá, ktorým sa darí v spoločnosti ostatných svojho druhu. Aby sa zabránilo osamělosti, odporúča sa chovať aspoň dve kozy spoločně. Ich pud pre stádo je však viditeľný, aj keď si zadovážite iba jednu kozu. Tá sa potom zomkne s iným zvieraťom či osobou v jej okolí.

Ak by k tomu nedošlo, u zvieraťa dochádza k psychickým problémom a tie sa ďalej odrážajú na jeho fyzickom zdraví. Môže prestať prijímať potravu, začne viac ležať a byť apatické. Ak bude tento stav dlhodobejší, je celkom možné, že dôjde až k úhynu zvieraťa.

Najideálnejší je počet 12-13 jedincov. V takom stáde sú už zrovnané a stabilné hierarchické postavenia aj sociálne vzťahy, čo vedie k celkovej pohode u chovaných zvierat. V malochove však môže byť praktickejšie začať s dvoma vhodne vybranými zvieratami.

V stáde je ideálne mať viac samíc a k nim jedného samca. Kozel si v ruji sám nájde a pripustí samicu v správnu chvíľu. Pozor ale na príbuzenskú plemenitbu! Ak nechceme, aby nám samec samice pripúšťal, tak ho môžeme vykastrovať.

Ak sa rozhodnete mať kozy len na výkrm a nechcete mať celý chov, ideálni pre Vás budú capi (vykastrované kozly). Tí majú lepšiu konverziu živín a vďaka tomu aj väčšie denné prírastky oproti kozlom.

Výber plemena podľa účelu chovu

Najvhodnejším plemenom pre drobnochovatele je česká bílá krátkosrstá koza. Je odolná, plodná a veľmi dobre zužitkováva krmiva. Chová sa i hnedá koza. Výber plemena závisí hlavne od účelu, za ktorým si zvieratá zadovážite.

Mäsové plemená sa využívajú predovšetkým na produkciu mäsa a patrí sem napríklad búrska koza, ktorá je typická svojím väčším telesným rámcom. Ďalej do tejto kategórie spadá aj koza walliserská čiernokrká, ktorá je už kombinovaným plemenom a dosahuje tak menšiu hmotnosť. Okrem spomenutých druhov môžete na mäso chovať aj kozu červenú sokoto alebo kamerúnsku.

Ďalšou samostatnou kategóriou sú mliekové plemená. Ako názov napovedá, tieto kozy sú chované predovšetkým na produkciu mlieka. V tejto skupine nesmieme zabudnúť na kozu bielu krátkosrstú, ktorá môže byť s rohami aj bez nich. Ďalším pomerne známym zástupcom tejto kategórie je koza hnedá krátkosrstá.

Nie tak rozšírenými ale stále známymi zástupcami sú tiež: sánska koza, toggenburská koza, anglonubijská koza alebo duryňská lesná koza. Významnou skupinou sú aj kozy zakrslé. Tie sú prospešné pri spásaní záhradných plôch, ale chovajú sa aj ako spoločníci alebo iba ako hobby.

Ako vybrať zdravú kozu

Nemusíte začínať s malým kozľaťom, práve naopak, bude lepšie ak si zoženiete 2-5 ročnú zabehnutú dojnicu od skúseného chovateľa. Zadovážte si dospelú mladú kozu vo veku medzi druhým až piatym rokom života - z dobrého chovu.

Koza má mať dlhé telo s jemnou hlavou, stredne dlhým krkom, širokým hřbetem, krátkymi a širokými bedrami a širokou, mierne sklonenou zádou. Hřbet má mať rovný, hrudník dobre klenutý a hlboký, končatiny dobre stavěné a kostnaté.

Pri dojnici treba venovať pozornosť vemenu, ktoré má byť dobre formované a vyvinuté. Musí mať dobré vlastnosti, miernu povahu a živý temperament. Koza je zvedavé a temperamentné zviera a má sklony k rôznym zlozvykom.

Ustajnenie a prístrešok

Kozy potrebujú suché, dobre vetrané a svetlé ustajnenie bez prievanu. Stajňa musí byť suchá, dostatočne priestranná, vzdušná, dobre vetraná a primerane teplá. Dôležité je vetranie i odvetranie zápachu a vlhkosti.

Kozy sa dobre cítia pri teplotách 10 až 15 °C. Pri poklese teplôt ich úplne neuzavrieme do stajne, lebo musia mať možnosť voľby, ale všade musia mať určité závetrie. V lete by teplota nemala presiahnuť 18°C a v zime by nemala klesnúť pod 8°C.

Kozy nemajú tepelnoizolačnú vrstvu tuku, a preto by v prievane rýchlo prechladli. Kozy by mali mať prístrešok pred extrémnymi poveternostnými podmienkami, ako sú prudké dažde, veterné búrky, alebo intenzívne horúčavy.

Vlhkosť spôsobuje ochorenia paznechtov a dýchacích ciest. Relatívna vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať v rozmedzí 60 - 75 %. Ľahšie sa udržiava vhodná vlhkosť vzduchu v drevenej stajni, pričom na jedno zviera sa počíta minimálne 6 m3 priestoru.

Koza potrebuje prirodzené denné svetlo - pomer plochy okien k ploche podlahy stajne by mal byť asi 1 : 25 a okná by mali byť minimálne vo výške jeden meter od podlahy. Dôležité je aj elektrické osvetlenie na zimné mesiace a nočné ošetrovania kôz (pôrody).

Základné požiadavky na ustajnenie sú sucho a čistota, dobré vetranie bez prievanu, dostatok priestoru, pravidelne menená alebo dopĺňaná podstielka a oddelené boxy pre kozy pred pôrodom, capa a prípadne choré zvieratá.

• Na ustajnenú kozu počítame asi 2 m² podlahovej plochy.
• Pre jednu kozu s kozľaťom potrebujete 2,5 m² plochy.
• Pre mladé zvieratá počítame 1,5 m2 plochy podlahy.
• Dve kozy potrebujú spolu 6 m2, ale 10 kozám stačí aj 20 m2.
• Je tiež vhodné vytvoriť samostatné koterce pre matku s kozliatkami, pre capa a karanténny koterec - každý s plochou asi 3 m2.

Ak chováme napríklad päť kôz a maximálne sedem mladých zvierat, spolu si vyžadujú plochu zhruba 23 m2. Menej zvierat potrebuje relatívne väčšiu plochu ustajnenia na jedno zviera ako na ich väčší počet.

Podlaha stajne by mala umožňovať odtok a zber moču a dezinfekčných prostriedkov. Nesmie byť klzká a najmä v zime musí byť podstlaná nakrátko narezanou slamou alebo pilinami. Dlážka by mala mať asi 5% spád kvôli odtekaniu moču a odtokový žľab.

Najvhodnejšia je drevená dlážka. Chodba v stajni môže byť betónová s cementovou vrstvou. Pre kozy je najvhodnejšie boxové ustajnenie. Bezrohé kozy môžu byť v jednom boxe.

Na podstielku na kus a deň počítame 1,7 kg stelivovej slamy. Pri samostatnom koterci pre kozliatka stačí výška 80 cm a medzery by mali byť 5 cm.

Kozy môžete držať v ohradených priestoroch, rozhodne nesmú tráviť celé dni či mnoho hodín v kuse na reťazi alebo špagáte - ani v prípade, že sú neustále pod dozorom. Kozy prichytávame k zariadeniu iba spôsobom, ktorý neohrozuje ich bezpečnosť a neobmedzuje ich prirodzený pohyb.

Výbeh, oplotenie a ochrana pred počasím

Výbeh - kozy potrebujú pohyb, ideálne pastvinu alebo aspoň vonkajší výbeh s pevným oplotením, pretože rady preskakujú a podliezajú ploty. Vonkajší výbeh musí byť dobre zabezpečený, nie len aby sa zabránilo úniku zvierat, ale aj proti vniknutiu predátorov.

Pevný plot je nevyhnutný chrániť kozliatka pred potenciálnymi predátormi a zabezpečiť, aby sa nepotulovaly a nespôsobovali škody. Vybudovanie dobrého ohradenia je tiež dôležité, pretože kozy sú zručné pri vyliezaní a môžu sa ľahko stratiť, alebo byť vystavené nebezpečenstvu.

Kozy musia mať na pastve prístrešok, ktorý im poskytuje stín k odpočinku, prežúvanie, ďalej miesto na ležanie, pitnú vodu a soľ. Ak zvieratá na pastvine nemajú voľný prístup do maštale, mali by mať k dispozícii jednoduché prístrešky na ochranu pred poveternostnými vplyvmi.

Kozy potrebujú prístrešok, v ktorom budú nocovať a kde prežijú chladné dni chránené pred mrazom. Stavba by mala mať betónovú, vyspádovanú podlahu, prístup denného svetla i dobré možnosti vetrania.

Vhodné je, ak má koza aj tienený výbeh, kde sa môže ukryť pred ostrým slnkom a neustály prísun čerstvej vody. Zahrada by mala ponúkať ako voľné priestory, tak stinná miesta, aby kozám zaistila pohodu vo všetkých ročných obdobiach.

Kŕmenie dospelej kozy

Vo všeobecnosti platí, že koza je na výživu náročnejšia než ovca. Dobré stravovanie je kľúčom k zdraviu a dobrému výkonu kôz. Koza trávi 2/3 svojho času hľadaním a prežúvaním potravy.

Základ kŕmnej dávky tvoria objemové krmivá, teda seno, zelené krmivo, siláže, senáže a slama, doplnené jadrovým krmivom a vitamínovo-minerálnymi lizmi. Jadrové krmivo sa dávkuje opatrne, aby sa predišlo metabolickým poruchám.

V letnom období je základem krmení pastva, v zimním období seno kombinované se šťavnatou složkou - krmnou okopaninou. Jako doplněk se používají jadrná krmiva. K doplnění minerálních živin se používá např. Plastin, kostní moučka, plavená křída a sůl.

Koza vie presne, prečo je vyberavá. Pokiaľ môže, živí sa drevinou, teda stromčeky, kríky a kôra, až potom trávou. Vyberá si to, čo jej najlepšie chutí, pretože dobre rozozná chuť sladkú, kyslú, horkú i slanú.

Kozy majú najširšie potravinové spektrum spomedzi úžitkových zvierat. Keďže zhodnocujú aj ťažko stráviteľné a na bielkoviny chudobné krmivo, môžeme bez nadsadenia povedať, že kozy sú vysoko ekologické zvieratá.

Objemové, šťavnaté a jadrové krmivá

V lete je základom zelené krmivo - tráva a byliny na paši alebo nakosené krmivo. Suché objemové krmivo využívané predovšetkým v zimnom období je seno, ale aj pšeničná slama alebo slama zo strukovín bohatšia na bielkoviny, prípadne i ovsená.

Veľmi dôležitý je spôsob sušenia a uskladnenia, a to tak, aby seno nezmoklo a aby nesplesnivelo. Kvalitné seno môže ušetriť aj časť jadrového krmiva. Předkládané krmivo nesmí být nahnilé, zapařené, zatvrdlé nebo plesnivé, protože kozy jsou na špatné krmivo velice citlivé a reagují snížením užitkovosti.

Šťavnaté krmivá zahŕňajú kŕmne okopaniny, napríklad kŕmnu repu, kvaku, cukrovú repu, mrkvu a červenú repu. Odpad zo zeleniny a opadané jadrové ovocie môže byť vítanou malou zmenou v kŕmení, ale všetko musí byť čisté a zdravé.

Zemiakové šupky i zemiaky musia byť uvarené. Kozy majú rady kríky i kôru stromov, preto pred nimi musíme stromy v záhrade chrániť. Veľmi dobre však zhodnotia všetok nejedovatý živý odpad pri prerezávaní stromov a kríkov, ak nebol postriekaný pesticídmi.

Jadrové krmivá sú väčšinou krmivá bohaté na sacharidy, ale aj bielkoviny, ako napríklad ovos, jačmeň, kukurica, pšenica a jej klíčky, sójový šrot a sušené repné rezky. Tieto krmivá pred podávaním zošrotujeme a dávkujeme opatrne.

Jadrové krmivo sa zvyčajne pridáva v období pripúšťania, zvieratám v druhej polovici gravidity a dojčiacim kozám. Na kŕmenie sú náročnejšie anglonúbijské kozy, pretože ide o vysokoprodukčné zvieratá, ktoré si za svoju vysokú úžitkovosť vyžadujú kvalitné komerčné krmivo v primeraných dávkach.

Voda a minerálne látky

Kozy by mali mať stále k dispozícii dostatok vody, na čistotu ktorej sú veľmi citlivé a nemala by byť ani veľmi studená. Podľa teploty a vlhkosti vzduchu, podľa hmotnosti i dojivosti koza denne spotrebuje 6 - 9 l vody, v horúce letné dni i viacej.

Spotreba vody u laktujúcej plemenice môže dosahovať až 10 l/deň. Nezabudnite ju preto pravidelne dopĺňať a meniť, nakoľko kozy sú známe svojou háklivosťou na čistotu.

Koza tiež potrebuje soľ na lízanie. Vitamínovo-minerálne lizy a ďalšie doplnky sa používajú podľa kvality základnej kŕmnej dávky a potrieb konkrétneho zvieraťa. Minerálne doplnky je vhodné použiť najmä vtedy, ak pre nedostatok krmiva využívame aj menej hodnotné krmivá.

Bezpečný prechod na pastvu

Na pastve kozy pobývajú len v čase vegetácie, v období vegetačného pokoja sú v stajniach. V porovnaní s ovcami si koza na pastvine vyberá trávy a byliny, rada ohryzuje kríky a stromy.

Pastva vo výžive a pri upevňovaní zdravia kôz má veľký význam. Koza s obľubou vyhľadáva suché horské pastviny s aromatickými bylinami. Nemá rada bujný pastevný, lučný a polný porast.

Mikroorganizmy v kozích žalúdkoch sa nedokážu rýchlo prispôsobiť prudkým zmenám krmiva, čo môže mať za následok vážne ochorenie kozy. Z tohto dôvodu robíme všetky zmeny krmiva pomaly a postupne, najmä prechod zo zimného suchého objemového krmiva na jarné zelené a šťavnaté krmivo.

Pasenie kôz sa začína asi v polovici apríla, keď porast dosiahne výšku šírky dlane. V prvý deň nechávame zvieratá pásť sa len pár minút a ďalších 7 - 14 dní tento čas pomaly predlžujeme a kozy pozornejšie sledujeme.

Najmä vtedy, ak v paši prevláda ďatelina, sa kozy väčšinou veľmi hltavo pasú, čo im môže spôsobiť vážne tráviace problémy, a preto musíme príjem zelenej potravy vyrovnávať dostatkom sena, slamy alebo suchých repných rezkov.

Kozy vypúšťame na pastvu po oschnutí rosy. Pobyt na pastve postupne predlžujeme a nakoniec ich na pastve nechávame celý deň. Kozy môžeme pásť aj na porastoch ďateliny, na strništiach a repništiach bez nebezpečenstva ochorenia, musíme však na ne dohliadať.

Pri pasení na mladých porastoch prikrmujeme kozy podradnejším senom alebo krmnou slámou na doplnenie potrebnej sušiny. Koza si spásanie delí na približne 20 kratších úsekov, ktoré strieda s hľadaním a výberom vhodných rastlín a s chvíľkami na prežúvanie.

Trávenie a prežúvanie

Príroda namiesto jedného žalúdka vytvorila kozám dokonca štyri žalúdky. Dvom z nich, bachoru a čepcu, pridala početné mikroorganizmy, ktoré vláknitú a ťažko stráviteľnú stravu menia na ľahšie stráviteľnú a súčasne z nej vyprodukujú aj množstvo bielkovín.

Následne až vo štvrtom, takzvanom pravom žalúdku, zvanom tiež slez, pomocou tretieho žalúdka, nazývaného kniha, nastáva klasické trávenie. Ako každý prežúvavec, tak aj koza je „baktériožravec“, čím získava bielkoviny.

Pre dospelú kozu je pri trávení veľmi dôležitý bachor. Už pri kozliatkach sa musí bachor postupne, ale správne rozťahovať a rozvíjať, aby bol v dospelosti dostatočne objemný a funkčný.

Je preto dôležité už relatívne skoro začať prikrmovať kozliatka vláknitou stravou a mlieko a vodu musia cicať zhora, aby naťahovali krk. Prežúvanie začína asi 30 - 60 minút po prijatí potravy a proces prežúvania prebieha denne 8 - 10 hodín.

Každodenná hygiena a manipulácia

Kozy sú čistotné zvieratá, ale vyžadujú pravidelnú starostlivosť. To zahŕňa čistenie ohrádky, stříhání paznehtov a úpravu srsti, ak je to potrebné. Čisté prostredie prispieva k celkovej pohode kôz a znižuje riziko ochorení.

Kozy pravidelne čistíme tvrdým i mäkkým kartáčom. Od pravidelne čistených kôz získame pri dodržaní všetkých ostatných hygienických podmienok mlieko bez zápachu. Čistenie má osobitný význam pri výmene srsti.

So zvieratami často potrebujeme manipulovať, napríklad pri kontrole zdravotného stavu, dojenia alebo strihaní paznechtov - na tento účel sa využívajú fixačné pomôcky. Kozy pripevňujeme bezpečne a pokojne, nikdy nie spôsobom, ktorý môže spôsobiť poranenie.

Kozy musíme ovládať hlasom, nebiť ich, nekričať na ne a netrestať ich bez príčiny. Špatné zacházení se projeví snížením užitkovosti, u březích koz může vyvolat potrat a špatné chování.

Starostlivosť o paznechty

Tak ako koňom rastú kopytá, aj kozám rastú paznehty, a je preto potrebné sa o ne starať. Pri stájovom chove musíme kozám pravidelne ošetrovať paznehty.

Ideálna doba medzi jednotlivými korektúrami sú 3-4 mesiace. Pri pravidelnom pohybe na vhodnom povrchu sa môžu paznehty obrusovať prirodzene, no ich stav treba aj tak kontrolovať.

Kozy s prerastenými paznehtami trpia bolesťami, tvoria sa im otlaky, opuchy kĺbov a nesprávnym zaťažením vzniká nesprávne postavenie končatín. Kozy od bolesti nežerú, ležia a znižuje sa produkcia mlieka.

Paznehty preto musíme pravidelne dôkladne prezrieť, prerastené časti odrezať a upraviť do pravidelného tvaru. V prípade problémov, ako sú absces, lámavosť alebo krívanie, treba korektúru vykonať častejšie a podľa potreby privolať veterinára.

Pred starostlivosťou sa odporúča najprv kúpeľ v dezinfekčnom prostriedku. O paznehty sa dá starať s rôznymi nožnicami, kliešťami alebo nožmi.

Veterinárna prevencia a sledovanie zdravotného stavu

Kozy, ako všetky zvieratá, potrebujú pravidelnú veterinárnu starostlivosť na udržanie optimálneho zdravia. Je dôležité naplánovať pravidelné veterinárne návštevy na preventívne kontroly a očkovanie.

Okrem toho je zásadné pozorne sledovať ich zdravotný stav a všímať si akékoľvek známky choroby alebo nepohodlia. V prípade potreby môžete zvážiť konzultáciu so skúseným veterinárom hospodárskych zvierat ohľadom zdravotných problémov alebo problémov so správaním.

Pred vyhnaním na pastvu sa kozám ošetria paznechty a podajú antiparazitárne prípravky. Aspoň dvakrát ročne kozu odčervite a podľa potreby ju ošetrujte alebo navštívte veterinára.

Pri pasení treba kontrolovať, či sa kozy nedostávajú k jedovatým rastlinám, chemicky ošetreným porastom, plesnivému krmivu alebo predmetom, ktoré by mohli prehltnúť. Výbeh má byť bezpečný, čistý a pravidelne kontrolovaný.

Pripúšťanie, gravidita a pôrod

Kozy sú pohlavne dospelé vo veku 6-9 mesiacov, niekedy dokonca aj skôr. Ak sú dobre telesne vyvinuté, na pripúšťanie je najvhodnejší vek 1-1,5 roka. Predčasne pripustená nedostatočne vyvinutá koza sa konštitučne, ale aj plemenársky znehodnotí.

Ruja spravidla prichádza v októbri alebo v novembri a má veľmi nápadný prejav. Koza bľačí, vrtí chvostom, skáče, otiera sa o predmety a má nápadne prekrvené pohlavné orgány. Ruja trvá 1-3 dni.

Najvhodnejšie je pripustiť ju na druhý deň a použiť dvojskok, čiže pripustiť capa dvakrát po sebe. Ak koza nebola oplodnená, ruja sa môže zopakovať o 2-3 týždne, niekedy už po týždni.

Dĺžka kotnosti trvá 140-155 dní, v priemere 147-151 dní, a to v závislosti od úrovne výživy. Kotnosť kôz s jedným plodom, ako aj s plodom samčím, trvá spravidla o 1 až 3 dni dlhšie než kotnosť kôz s dvojičkami, prípadne trojičkami.

Gravidnú kozu treba 4 až 6 týždňov pred očakávaným pôrodom zasušiť, aby sa nevyčerpávala počas najintenzívnejšieho vývoja plodu. Kotce pre gravidné kozy musia byť dostatočne priestranné, aby sa kozy mohli voľne pohybovať.

Krmivo pre gravidné kozy musí byť okrem hlavných živín bohaté na vitamíny a minerálne látky. Krmivo musí byť bezchybné, aby sa predišlo potratom, ktoré spôsobujú narušené alebo znehodnotené krmivá.

Ak majú gravidné kozy dostatok pohybu vo výbehu, pôrod je ľahší. Asi 14 dní pred pôrodom predkladáme kozám ľahko stráviteľné krmivá s prídavkom odvaru ľanového semena, ktorý obmedzuje zápchu a priaznivo pôsobí na priebeh pôrodu.

Čo robiť pri pôrode

Koza pred pôrodom prestáva žrať a v dôsledku predpôrodných bolestí mečí. Pôrod trvá 1-3 hodiny a môže byť sťažený, pretože kozľatá sú pomerne veľké. Ťažší priebeh má kozlenie prvorodičiek, dobre živených kôz a kôz, ktoré mali málo pohybu.

Počas pôrodu má chovateľ zachovať úplný pokoj a sledovať jeho priebeh. Pri neobvyklom alebo zdĺhavom priebehu je potrebné kontaktovať veterinára a nezasahovať bez potrebných znalostí.

Po narodení očistíme kozľaťu suchou utierkou nozdry, tlamu a uši a zbavíme ho hlienu, aby čo najskôr oschlo a neprechladlo. Ak sa pupočná šnúra nepretrhla, ošetrí sa podľa pokynov veterinára dezinfekčným roztokom.

Koze po pôrode poskytneme pokoj, čisté a suché prostredie a podľa jej stavu ľahko stráviteľné krmivo. Zadnú časť tela a najmä vemeno možno umyť teplou vodou.

Koza sa plodových obalov zbavuje asi 2-3 hodiny po pôrode. Ak plodové obaly nevyjdú ani po 24 hodinách, musíme zavolať veterinára a riadiť sa jeho pokynmi.

Po ošetrení kozy a kozľaťa dôkladne vyčistíme koterec, vydezinfikujeme ho a nastelieme suchú slamu. Kozu musíme po okozlení chrániť pred prechladnutím a prievanom.

Odchov kozliatok

Dôležité je, aby kozľatá po narodení dostali dostatok mledziva, ktoré obsahuje dvakrát viac živín než normálne mlieko. Kozľa z neho získava od matky protilátky proti chorobám, ktoré matka prekonala.

Zloženie mledziva sa rýchlo mení a približuje sa zloženiu normálneho mlieka. Kozľatá môžeme odchovávať dvoma spôsobmi - satím alebo napájaním.

Pri odchove satím majú kozľatá po narodení vyvinutý vlastný žalúdok, slez. Pretože má pomerne malý objem, kozľatá často sajú. Predžalúdky sa vyvíjajú postupne.

Od tretieho týždňa začíname kozľatá zvykať na kvalitné seno a jadrové krmivá. Vhodný je ovsený šrot, neskôr mačkaný ovos. Dávky krmív musíme kozľatám postupne zvyšovať tak, aby vo veku 5-6 týždňov už samostatne žrali a ich výživa nezávisela od mlieka matky.

Kozľatá sa odstavujú väčšinou vo veku 90-110 dní. Plemenné kozičky sa odstavujú vo 4 mesiacoch a plemenní kozlíci v 5-6 mesiacoch. Pri odstavovaní postupujeme tak, že obmedzujeme počet satí z troch na jedno denne, potom na jedno satie za dva dni a na 7.-10. deň kozľatá prestávajú sať.

Kozľatá sú po narodení veľmi citlivé na chlad, prievan a vlhko. Koterec pravidelne čistíme a podstielame, kozľatá pravidelne češeme a čistíme a raz mesačne im ošetríme paznehty.

Jednou denne ich pustíme na hodinu do výbehu. Po troch mesiacoch oddelíme kozlíkov od kozičiek. Pri chove pod matkami zostávajú kozľatá s matkami minimálne šesť týždňov.

Odchov napájaním je oveľa náročnejší než odchov satím, vyžaduje viac času a väčšiu starostlivosť o kozľatá. Možno ho odporučiť už vyspelým chovateľom.

Rozdiel medzi prirodzeným a intenzívnym odchovom

V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Potom sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú škôlky, teda koterce pre kozľatá.

V zimnom období pôrodov chovatelia škôlky vybavujú infra lampou. Matky zostávajú s kozľatami počas obdobia podávania mledziva, pričom dĺžka spoločného odchovu závisí od cieľa chovu a zvoleného systému.

V malochovoch sa kozľatá odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. Individuálna ošetrovateľská starostlivosť minimalizuje stres aj zdravotné problémy.

V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka sa kozľatá od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde dostávajú ručne podávané zmiešané mledzivo. Pri veľmi skorom odstave sa však fyziologický účinok mledziva znižuje, a to nielen podávaním v zmiešanej dávke, ale aj nevhodnými intervalmi napájania a nízkym dávkovaním.

Z tohto dôvodu sú kozľatá náchylnejšie na ochorenia. Vzhľadom na cielenú produkciu mlieka sa kozľatá oddeľujú od matiek bezprostredne po pôrode a umiestňujú sa do kotercov s kŕmnym automatom, z ktorého môžu piť teplý mliečny nápoj podľa potreby počas celého dňa.

Dojenie a hygiena kozieho mlieka

Kozy sa chovajú predovšetkým na mlieko. Dobrá koza vám dá minimálne liter mlieka denne, pričom vysokoprodukčné kozy môžu dosiahnuť aj výrazne vyššiu dojivosť.

Pri dojení a vlastnej výrobe produktov z kozieho mlieka je nevyhnutné dodržiavať maximálnu hygienu. Mlieko určené na spracovanie sa šetrne pasterizuje a tradičnými postupmi sa z neho vyrábajú syry, jogurty, kefíry alebo sa konzumuje čerstvé.

Hygienické je dojenie zboku. Pred dojením umyjeme vemeno vlažnou vodou, osušíme ho utierkou a jemne premassírujeme. Kvalitu nadojeného mlieka môžeme zvýšiť dojením kôz mimo maštale.

Najzdravší a najlepší spôsob dojenia kôz je ručné dojenie stláčaním strukov. Spôsob dojenia má vplyv nielen na množstvo, ale aj na zloženie mlieka, najmä na obsah tuku.

Kozy treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne. V zime stačí raz denne. Keď si ju naučíte na určitý čas, bude dojenie v tom čase očakávať, preto treba rozumne zvážiť režim.

Laktácia kôz trvá 8-10 mesiacov a najvyššia dojivosť sa dostavuje vo štvrtej a piatej laktácii, potom postupne klesá. Kozy sa ponechávajú v chove 7-8 rokov a najvyššiu laktáciu majú v 3.-5. roku.

Kozie mlieko je veľmi výživné a ľahko stráviteľné. Môže sa spracovávať rovnako ako kravské mlieko, pričom z neho možno vyrábať maslo, tvaroh, jogurty, kefír, čerstvé i tvrdé syry.

Zápach a jeho intenzita súvisia s hygienou dojenia a ošetrovania mlieka po nadojení, s kvalitou výživy, ošetrovaním kôz a udržiavaním čistoty v maštali.

Starostlivosť o vemeno

Vemeno treba pravidelne kontrolovať, najmä pri dojných kozách. Pri dojení sledujeme jeho veľkosť, teplotu, citlivosť, symetriu a vzhľad mlieka.

Ak má koza iba jedno kozľa, necicaná polovica vemena sa môže zduriť. Pri výraznom zdurení, bolesti, začervenaní, horúcom vemene, hrčkách v mlieku alebo zmene celkového správania treba kontaktovať veterinára.

Pri podozrení na zápal vemena nemožno spoliehať iba na to, že kozľa pije. Zápal môže postupovať aj vtedy, keď mláďa saje, a liečba patrí do rúk veterinára.

Pri strate mlieka vplyvom stresu alebo šoku treba zachovať pokoj, sledovať stav vemena a dojenie skúšať pravidelne podľa odporúčania odborníka. Masáž ani zmeny kŕmnej dávky však nenahrádzajú veterinárne vyšetrenie pri bolestivom alebo zapálenom vemene.

Správanie a socializácia

Koza je zvedavé, inteligentné a temperamentné zviera. Má sklon objavovať nové miesta a experimentovať so svojím okolím. Poskytnutie hračiek alebo lezeckých konštrukcií vo výbehu jej môže pomôcť uspokojiť prirodzenú túžbu po fyzicky a duševne podnetnej aktivite.

Kozy majú dobre definovanú sociálnu hierarchiu, takže pozorovanie ich správania a poskytnutie dostatočného priestoru na vyhnutie sa konfliktom je zásadné. Chovateľ musí poznať správanie kozy, jej dobré vlastnosti aj zlozvyky.

K častým zlozvykom patrí preliezanie ohrád, vysávanie mlieka a okusovanie stromčekov a kríkov. Pri okusovaní stromčekov treba zabezpečiť rastliny alebo upraviť výbeh tak, aby koza nemohla škodiť vegetácii.

Kozľatá treba trénovať na chytanie do rúk, aby si zvykli na človeka. Mladé treba chytať do rúk čo najviac, aby si zvykli na ľudskú manipuláciu. Uľahčí vám to neskoršiu manipuláciu s kozou.

Pri kontakte s kozľatami aj dospelými kozami používame pomalé pohyby a pokojný hlas. Takto sa zviera učí dôverovať človeku a manipulácia pri dojení, ošetrovaní alebo veterinárnej kontrole je bezpečnejšia.

Úžitok a dlhodobá starostlivosť

Kozy poskytujú mlieko, mäso, kožu, srsť a ďalšie produkty. Kozie mlieko sa využíva aj pri výrobe syrov, jogurtov, kefírov a ďalších potravín.

Koza je odolný a prispôsobivý tvor, ktorý dokáže prosperovať v rôznych podmienkach vrátane suchých a horských oblastí. Okrem toho, kozy majú aj environmentálne výhody a ich vplyv na pôdu môže byť pri správnom riadení chovu menší než pri niektorých iných hospodárskych zvieratách.

Dlhove­kosť kozy závisí najmä od vhodného prvého pripustenia, kvality krmenia, pohybu na čerstvom vzduchu, spôsobu ustajnenia a ošetrovania. Koza sa môže dožiť 10 i viac rokov.

Dodržiavanie správnych chovateľských postupov a starostlivosti je kľúčom k úspechu pri chove kôz. Každodenná kontrola, čisté prostredie, vyvážené krmivo, bezpečný výbeh a včasná odborná pomoc pri zdravotných problémoch vytvárajú základ dobrého života domácej kozy.

tags: #starostlivost #o #kozu #domacu