Nemocenské dávky počas pracovnej neschopnosti

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec spravidla nepríde o celý príjem, pretože časť príjmu mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Od 1. januára 2026 poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní PN a Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Počas PN má zamestnanec od 1. do 3. dňa nárok na náhradu príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu, od 4. do 14. dňa na náhradu príjmu vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu a od 15. dňa na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu. Samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a osoba v ochrannej lehote majú pri splnení podmienok nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne od prvého dňa PN.

Čo znamená dočasná pracovná neschopnosť

Dočasná pracovná neschopnosť, často hovorovo označovaná ako „PN“, nastáva vtedy, keď je osoba pre chorobu alebo úraz uznaná za dočasne neschopnú vykonávať svoju prácu, alebo jej bolo nariadené karanténne opatrenie či izolácia. Nemocenská dávka je dávka zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe, ak boli pre chorobu alebo úraz ošetrujúcim lekárom uznaní za dočasne práceneschopných alebo im bola nariadená karanténa.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby. O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista alebo lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Kto rozhoduje o PN

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Elektronická PN

Od 1. januára 2024 sa PN vo všetkých ambulanciách a nemocniciach vystavuje a ukončuje elektronicky. Elektronická práceneschopnosť, označovaná ako ePN, v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce päťdielne papierové potvrdenie.

Ošetrujúci lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže pozrieť zamestnávateľ.

Zamestnanec pri ePN neprenáša a nedoručuje žiadne potvrdenia o svojej pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské a neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Samotné vystavenie elektronickej pracovnej neschopnosti sa automaticky považuje za žiadosť o náhradu príjmu a nemocenské. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymieňajú elektronicky.

Zamestnanec si môže svoju ePN skontrolovať prostredníctvom Národného portálu zdravia alebo Elektronického účtu poistenca. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca.

Kto vypláca peniaze počas PN

Zamestnancovi uznanému za práceneschopného môžu vzniknúť dva nároky:

• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú vypláca zamestnávateľ počas prvých 14 dní PN,
• nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa od 15. dňa PN, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 14. dňa jej trvania. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské.

Podmienky nároku zamestnanca

Zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného má nárok na náhradu príjmu a následne na nemocenskú dávku, ak je zamestnancom na účely nemocenského poistenia a v deň vzniku nároku pracuje na základe takého právneho vzťahu, ktorý jemu i jeho zamestnávateľovi zakladá povinnosť platiť z poskytnutého príjmu nemocenské poistenie.

Zamestnanec zároveň za obdobie trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na platenie sociálneho poistenia, okrem príjmu poskytovaného z iného dôvodu než za vykonanú prácu.

Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Z týchto dohôd sa totiž neplatí nemocenské poistenie.

Nemocenské pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Podmienkou nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je aj 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je suma, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného.

Ochranná lehota

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do siedmich dní po skončení pracovného pomeru, dostáva sa do ochrannej lehoty, počas ktorej môže mať nárok na nemocenské dávky.

Ochranná lehota je sedem dní po skončení nemocenského poistenia. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

V prípade tehotnej ženy môže ochranná lehota trvať osem mesiacov za podmienok ustanovených zákonom. Ochranná lehota sa môže skončiť aj dňom, v ktorom vzniklo nové nemocenské poistenie alebo vznikol nárok na výplatu starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku.

Výška náhrady príjmu od zamestnávateľa

Od 1. januára 2026 poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu počas prvých 14 kalendárnych dní PN. Výška náhrady príjmu je od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a od štvrtého do štrnásteho dňa 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok, náhrada príjmu sa vypočíta v polovičnej výške.

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Výška nemocenského zo Sociálnej poisťovne

Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo zneužitím iných návykových látok, nemocenské sa znižuje na polovicu.

Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Sociálna poisťovňa ju zamestnancovi vypláca mesačne pozadu v lehotách, ktoré určuje Sociálna poisťovňa.

Maximálna výška nemocenského v roku 2026

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 eura. To znamená najviac 1 653,50 eura mesačne pri 30 dňoch alebo 1 708,60 eura pri 31 dňoch.

Maximálny denný vymeriavací základ sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Denný vymeriavací základ

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri zamestnancoch je vymeriavacím základom zjednodušene hrubá mzda, z ktorej sa platilo nemocenské poistenie.

Denný vymeriavací základ sa vypočíta takto:

DVZ = súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napríklad dni dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri výpočte náhrady príjmu sa výsledok zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol a pri výpočte nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou na štyri desatinné miesta nahor.

DVZ nesmie byť vyšší ako maximálny denný vymeriavací základ. Obmedzenie určené pri priznaní nároku na dávku sa nemení počas celého obdobia poskytovania dávky.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa príjmy použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. Spravidla ide o kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím je predchádzajúci kalendárny rok a zohľadňujú sa príjmy u aktuálneho zamestnávateľa.

Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v priebehu predchádzajúceho alebo aktuálneho kalendárneho roka, rozhodujúcim obdobím môže byť obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla PN.

Pri zamestnancovi sa posudzuje aj to, či od vzniku nemocenského poistenia do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky dosiahol aspoň 90 dní platenia poistného. Ak potrebné obdobie nie je splnené, dávka sa môže určiť z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ

PDVZ sa použije, ak poistenec v rozhodujúcom období nedosiahol vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo zamestnanec od vzniku nemocenského poistenia do vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky neplatil poistné na nemocenské poistenie aspoň 90 dní.

PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. PDVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

PDVZ je najviac jedna tridsatina sumy určenej ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, s výnimkami ustanovenými zákonom.

Príklad výpočtu podľa pravidiel od roku 2026

Zamestnanec ochorie 15. mája 2026 a lekár mu vystaví ePN do 28. mája 2026 vrátane, teda na 14 kalendárnych dní. U zamestnávateľa pracuje nepretržite a počas celého predchádzajúceho roka mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Denný vymeriavací základ sa vypočíta takto:

DVZ = (12 × 1 000 eur) / 365 dní = 32,8767 eura.

Náhrada príjmu za prvé tri dni PN je 25 % z 32,8767 eura vynásobené tromi dňami. Náhrada príjmu za 4. až 14. deň PN je 55 % z 32,8767 eura vynásobené jedenástimi dňami.

Sociálna poisťovňa pri tejto štrnásťdňovej PN nemocenské ešte nevypláca, pretože nárok na nemocenské zamestnancovi vzniká až od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Príklad podľa pravidiel platných do 31. decembra 2025

Zamestnanec dňa 15. mája 2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane, teda na 14 dní. U svojho zamestnávateľa pracoval nepretržite od roku 2020 a počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Denný vymeriavací základ pre náhradu príjmu bol 32,8767 eura po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol. Náhrada za 1. až 3. deň trvania PN bola 24,657525 eura a náhrada za 4. až 10. deň trvania PN bola 126,575295 eura.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti bola 151,24 eura po zaokrúhlení nahor. Nemocenské za 11. až 14. deň trvania PN bolo 72,40 eura po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor.

Výplata nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Po priznaní nároku na dávku sa dávka vypláca do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, vyplatí sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Ak PN pokračuje aj v nasledujúcom mesiaci, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Trvanie nemocenského

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla nová PN, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak po uplynutí podporného obdobia sa už nemocenské nevypláca. Dátum uplynutia podporného obdobia si môže poistenec overiť prostredníctvom Lehotníka na určenie podporného obdobia.

Povinnosti počas PN

Pacient je povinný počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim, ktorý určí ošetrujúci lekár. Liečebný režim môže zahŕňať užívanie predpísaných liekov, pokoj a oddych na lôžku, vyhýbanie sa činnostiam, ktoré by mohli nepriaznivo pôsobiť na liečenie, a dostavenie sa na určenú lekársku prehliadku.

Počas trvania PN je poistenec povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej na ePN alebo na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak chce zmeniť miesto pobytu, zmenu musí konzultovať s ošetrujúcim lekárom a bezodkladne ju oznámiť Sociálnej poisťovni.

Poistenec je povinný zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu, preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným preukazom totožnosti a oznámiť príslušnej pobočke zmenu skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, jej výplatu alebo jej sumu.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky a časovo ich vymedziť. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok alebo zo závažných dôvodov vychádzky zrušiť.

Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Čas vychádzok a ich prípadnú zmenu ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v ePN.

Čas vychádzok a ich zrušenie sú vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený odlišný rozsah vychádzok.

Kontrola počas PN

Dodržiavanie liečebného režimu môže kontrolovať určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj v čase, keď zamestnanec poberá náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Kontrola môže byť vykonaná počas dní pracovného pokoja aj počas víkendu a v akomkoľvek čase okrem času povolených vychádzok. Kontrolu môže vykonávať aj zamestnávateľ.

Ak kontrolór pacienta nezastihne na adrese, zanechá v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Pacient by sa mal najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a vysvetliť svoju neprítomnosť.

Ak sa pacient počas kontroly nachádzal u lekára alebo na povolenej vychádzke, mal by predložiť relevantné potvrdenie. Pri nákupe základných potravín alebo liekov je vhodné ponechať si pokladničný blok, ktorý môže slúžiť ako doklad o čase neprítomnosti.

Sankcie za porušenie povinností

Ak poistenec nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Ak poistenec poruší povinnosť dodržiavať liečebný režim počas prvých 14 dní PN, môže stratiť nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Uplatnenie nároku a doklady

Pri ePN zamestnanec spravidla nemusí predkladať žiadosť o náhradu príjmu ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za uplatnenie nároku.

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku úrazu, je potrebné vyplniť Hlásenie úrazu. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak bola vystavená ePN.

Pri papierovom potvrdení sa trvanie nároku na nemocenské preukazuje predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý lekár vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca. Tento doklad je potrebné doručiť pobočke Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 14 dní a bola uplatnená papierovým potvrdením, poistenec je povinný oznámiť príslušnej pobočke ukončenie PN do troch dní odo dňa jej skončenia.

PN vzniknutá v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu Európskej únie, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Spojeného kráľovstva, nárok na nemocenské si uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.

Predkladá sa potvrdenie ošetrujúceho lekára vystavené v štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré v štáte vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak lekár v danom štáte potvrdenie nevydáva, je potrebné požiadať príslušnú inštitúciu štátu o lekárske posúdenie pracovnej neschopnosti a vystavenie potvrdenia. Preklad takto predložených potvrdení sa nevyžaduje.

Pri štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, môže byť potrebné overenie potvrdenia apostilou alebo superlegalizáciou a úradný preklad. K potvrdeniu je potrebné priložiť neformálnu žiadosť o výplatu dávky a uviesť spôsob jej výplaty.

Vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky

Ak poistenec nesplní povinnosť uloženú zákonom, uvedie nepravdivé rozhodujúce skutočnosti alebo prijíma dávku, hoci vedel alebo mal predpokladať, že bola vyplatená neprávom alebo vo vyššej sume, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Za neprávom vyplatenú dávku môže ísť napríklad o dávku vypočítanú z nesprávne uvedených vymeriavacích základov alebo o dávku vyplatenú napriek tomu, že poistenec neoznámil skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku, jej výplatu alebo jej sumu.

Ak zamestnávateľ potvrdil nesprávne alebo vyššie vymeriavacie základy, prípadne nezaslal registračné údaje preukazujúce vznik, zánik alebo prerušenie nemocenského poistenia, môže vzniknúť povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Odvolanie proti rozhodnutiu

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Premlčanie nároku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Premlčacia lehota neplynie počas obdobia konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

PN a dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú alebo pravdepodobne budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.

Ak je zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad jeho zlepšenia, žiadosť o invalidný dôchodok možno podať aj bez predchádzajúcej PN alebo pred uplynutím 52 týždňov.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, ak on alebo jeho zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie. Práceneschopnosť však nemá byť vystavená na tú istú diagnózu v rozsahu, v akom je osoba pre túto diagnózu invalidná.

Ochranná doba v pracovnom pomere

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je ochrannou dobou. Zamestnávateľ môže dať práceneschopnému zamestnancovi výpoveď iba vo výnimočných prípadoch, napríklad ak sa zamestnávateľ ruší.

Aj počas PN sa môže pracovný pomer skončiť dohodou alebo uplynutím doby, ak bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú.

tags: #nemocenske #davky #pocas #praceneschopnosti