Bolesti po začatí rehabilitácie: čo je normálne a kedy treba spozornieť

Áno, po začatí rehabilitácie sa môže bolesť krátkodobo zhoršiť, najmä počas prvých dní. Rehabilitácie pri bolestiach krčnej chrbtice sa môžu počas liečby krátkodobo zhoršiť aj na niekoľko dní alebo týždňov, no väčšinou nasleduje zlepšenie stavu.

Mierna bolesť je normálna počas cvičenia, najmä pri obnovovaní rozsahu pohybu, ale ostrá bolesť je varovným signálom a cvičenie by nemalo byť extrémne bolestivé. Ak pociťujete bolesti po terapii, je nevyhnutné informovať o tom svojho terapeuta, ktorý vám dokáže vysvetliť príčiny a ponúknuť riešenie.

Prečo sa bolesť po rehabilitácii môže zhoršiť

Často sa stáva, že po terapii, napríklad po masáži, naprávaní alebo akupunktúre, pociťujete bolesti, ktoré ste predtým nemali, alebo sú intenzívnejšie. Takáto reakcia tela je však často normálna a súvisí s procesom hojenia a adaptácie.

Ľudské telo nie je stroj, kde vymeníme súčiastku a ide bez reakcie a problémov ďalej. Telo reaguje na všetko, čo s ním terapeut robí a čím intenzívnejší a hlbší problém na jednej strane a mohutnejšia terapia na druhej, tým radikálnejšia môže byť odozva, najmä pri citlivejších telách.

Keď máte mesiace zablokovaný krk, paralyzované svalstvo a neviete otočiť hlavou o 10 stupňov, čo sa asi stane po manuálnom odblokovaní? No budete mať intenzívnejšie bolesti, lebo sa vám začnú naťahovať spazmované svaly, prekrvovať zapálené nervy, uvoľňovať fascie.

Keď máte blokádu driekovej chrbtice a blokovaný nerv L4-L5, po odblokovaní sa začnú strácať bolesti v chrbtici, ale môžete mať bolesti ako pri zápale ischiatického nervu. To preto, lebo po odblokovaní sa nahromadená krv tlačí cez stiahnuté cievky na nerve a zapálené tkanivo je týmto rozťahovaním viac dráždené a môže v odvetnej reakcii spustiť ischiatitídu - sústavu symptómov, ktoré vedú k liečeniu, aj keď nie sú príjemné.

Čo ukazujú skúsenosti po rehabilitácii krčnej chrbtice

Pri rehabilitácii krčnej chrbtice sa používajú napríklad elektroterapia, ultrazvuk, laser, masáž, bankovanie a cvičenie. Po prvých procedúrach sa niektorí pacienti cítia ako „zbití“, horšie spia a bolí ich celé ošetrované miesto.

V diskusii sa objavila skúsenosť, že po kombinácii elektroliečby, ultrazvuku, laseru, masáže a baniek boli prvé dni nepríjemné, no po ďalších návštevách sa stav zlepšil. Elektroterapia bola nastavená tak, aby pacient cítil mravenčenie, ale nič ho nepálilo.

Ďalšia skúsenosť opisuje postupné uvoľnenie počas niekoľkých dní: pacientka začala rehabilitáciu v strede týždňa a cez víkend sa cítila uvoľnenejšie, pričom každý ďalší deň bol lepší. Ako doplnok jej bolo odporučené teplo, napríklad teplý kúpeľ, prípadne liek od bolesti.

Elektroliečba, masáž a ultrazvuk

Elektroliečba stimuluje nervy a svaly, môže uvoľňovať spazmy a svalové napätie, zlepšovať prekrvenie a tým aj výživu tkanív. Pri elektroliečbe však pacient nemá pociťovať pálenie.

Ak bolí najmä miesto, na ktorom sú priložené elektródy, povedzte to pracovníkovi pri nastavovaní procedúry. V diskusii sa uvádza, že pacient by mal cítiť skôr jemné mravenčenie než silné podráždenie.

Ak máte bolesti pri elektroliečbe, povedzte, keď ti to budú nadstavovať. Potrebuješ len cítiť také jemné pazúriky. Nie silno. Ale potrebuješ to cítiť.

Masáž môže byť po začatí rehabilitácie tiež citlivá, pretože uvoľňuje stuhnuté svalstvo a mäkké tkanivá. Niektorí pacienti oceňujú aj masáže vykonávané študentmi, pričom rozhodujúce je, aby bola technika správna a aby mal pacient možnosť okamžite oznámiť bolesť.

Mäkké techniky sa učia vysokoškoláci a reflexnú masáž sa učia aj študenti. Pri bolesti treba povedať, aby tlak alebo techniku upravili.

Je potrebné rehabilitáciu vydržať?

Nie je vhodné automaticky pokračovať cez výraznú bolesť bez toho, aby o nej terapeut alebo lekár vedel. Rovnako však nie je potrebné každú miernu a krátkodobú reakciu považovať za dôvod na okamžité prerušenie liečby.

Vydržať 2-3 dni možno pri miernej reakcii, ak sa stav nezhoršuje a procedúra nespôsobuje pálenie alebo ostrú bolesť. Ak by bolesť pretrvávala, treba to povedať lekárke. Jednotlivé procedúry je možné zmeniť alebo nahradiť iným postupom.

Komunikácia s terapeutom je kľúčová. Ak máte k terapii akékoľvek výhrady alebo otázky, je dôležité komunikovať s terapeutom. Ak pociťujete bolesti po terapii, je nevyhnutné informovať o tom svojho terapeuta.

Kedy je zhoršenie ešte súčasťou rehabilitácie

Obnovenie bolestí je v niektorých prípadoch úplne normálna súčasť procesu rehabilitácie. Rehabilitácia má často stúpajúci sínusový, teda vlnovkový, priebeh. Jeden deň je lepšie, na druhý horšie, ale stav sa postupne zlepšuje.

Krátkodobé zhoršenie môže vzniknúť po masáži, mobilizácii, elektroliečbe alebo po cvičení, keď sa menia dlhodobo zaužívané pohybové vzorce. Ak človek predtým nemal cielený pohyb, nová záťaž môže byť spočiatku nepríjemná.

Čím dlhšie je systém v nereponovanom stave, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa bude snažiť obnoviť dlhodobý stav. Riziko opakovania býva vyššie aj vtedy, ak sú poškodené platničky alebo sa blokáda vracia opakovane.

Kedy treba rehabilitáciu prehodnotiť

Pred začatím všeobecných rehabilitácií bez cielenej diagnózy viacerí diskutujúci odporúčajú zobrazovacie vyšetrenia ako MR, teda magnetickú rezonanciu, alebo RTG. Ak sa stav zhoršuje alebo ide o pretrvávajúcu bolesť, diskutujúci odporúčajú MRI alebo RTG pred pokračovaním v rehabilitácii.

Nie je jednoznačná odpoveď, kedy presne uskutočniť zobrazovacie vyšetrenie pri akútnej blokáde krčnej chrbtice, keď pacient pociťuje veľkú bolesť a úzkosť. O potrebe vyšetrenia preto rozhoduje lekár podľa príznakov, klinického nálezu a vývoja stavu.

Pri výraznom zhoršení alebo pretrvávajúcej bolesti sa odporúča MRI alebo RTG pred pokračovaním v štandardných rehabilitáciách. Ak sa stav nezlepší, treba zvážiť ďalšie vyšetrenia.

Rozdiel medzi bežnou reakciou a varovným signálom

Bežná reakcia sa môže prejaviť ako svalová citlivosť, stuhnutosť, mierne zvýšenie bolesti alebo pocit únavy po procedúre. Dôležité je, aby sa ťažkosti postupne zmierňovali a aby sa funkcia nezhoršovala.

Ostrá bolesť je varovným signálom. Rovnako treba bezodkladne oznámiť pálenie pri elektroliečbe, náhle zhoršenie pohyblivosti, nové výrazné neurologické ťažkosti alebo bolesť, ktorá sa po každej procedúre zvyšuje.

• mierne pobolievanie svalov po masáži alebo cvičení môže byť prechodnou reakciou,
• krátkodobá stuhnutosť môže súvisieť s novou záťažou a uvoľňovaním svalov,
• pálenie pri elektroliečbe treba okamžite oznámiť,
• ostrá alebo náhle vzniknutá bolesť nie je dôvodom na tiché pokračovanie,
• pri zhoršovaní stavu treba kontaktovať lekára alebo fyzioterapeuta.

Chronická bolesť chrbta a rehabilitácia

Dlhodobá bolesť chrbta je tá, ktorá trvá viac ako tri mesiace. Bolesť môže na určitú dobu ustúpiť, ale vracia sa. A ak sa nerieši, môže sa stať každodennou.

Liečba chronickej bolesti chrbta je beh na dlhé trate a z večera do rána bolesť jednoducho neodíde. Dôležité je pritom navštíviť odborníka a podstúpiť diagnostiku.

Podľa rehabilitačnej lekárky MUDr. Evy Dúbravovej sa liečba dlhodobej bolesti chrbta začína úpravou funkčnosti držania tela. Rehabilitácia formou cvičenia či masáží nastupuje až potom.

Diagnostika chronických ťažkostí je náročnejšia ako pri akútnej bolesti chrbta, pretože sa zvažujú mnohé premenné, napríklad psychosociálny kontext alebo iné ochorenia, ktorými pacient trpí.

Akútna a chronická bolesť

Bolesť je signál, ktorý nám telo vysiela, aby nás upozornilo na potenciálny problém. Môže byť akútna, spojená s jasnou príčinou, alebo chronická, pretrvávajúca mesiace či roky bez zjavného dôvodu.

Príčina akútnej bolesti môže byť dostatočne jasná, najmä ak sprevádza zranenie pri autonehode, pracovný úraz, infekciu, operáciu alebo inú udalosť. Keď sa postihnutá časť tela zahojí, bolesť spravidla ustúpi.

Chronická bolesť môže pretrvávať mesiace alebo roky bez zjavnej príčiny. Chronické bolestivé syndrómy, ako napríklad fibromyalgia, syndróm dráždivého čreva alebo chronická migréna, sú často ťažko diagnostikovateľné a liečiteľné.

Čo ovplyvňuje návrat bolesti

Na výskyt recidív má vplyv viacero faktorov. Patrí medzi ne aktuálny stav organizmu, časové pozadie problému, aktívna účasť pacienta, aktuálna psychická a fyzická záťaž, prístup k problému a výber terapie a terapeuta.

• Aktuálny stav organizmu: Ak máte akútnu blokádu prvýkrát a prišli ste skoro, je riziko recidívy minimálne. Ak máte poškodené platničky a blokádu opakovane, riziko recidívy je prirodzene vyššie.
• Časové pozadie problému: Čím dlhšie je systém v nereponovanom stave, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa bude snažiť obnoviť dlhodobý stav.
• Aktívna účasť na riešení: Cielené cvičenie, úprava pohybových stereotypov, režimu a životosprávy, práca s vlastnou psychikou a prevzatie zodpovednosti za svoj stav sú alfa a omega každej úspešnej rehabilitácie.
• Psychická a fyzická záťaž: Bolesti chrbtice a kĺbov sú výzvou na zmenu a keď sa opakujú, je to aj preto, lebo klient opakuje vzory, ktoré ho do problému dostávajú znovu a znovu.
• Výber odborníka: Je dôležité nájsť si terapeuta, ktorému dôverujete a s ktorým dokážete otvorene komunikovať.

Úloha pacienta počas rehabilitácie

Fyzioterapia je komplexný nelekársky zdravotnícky odbor, ktorý sa vyvíja na základe výskumu a dôkazov. Zaoberá sa najmä kineziológiou a biomechanikou pohybového systému, teda funkciami pohybového aparátu, kostí a svalov.

Fyzioterapia dokáže pomôcť pri vrodených ochoreniach, bolesti chrbtice a rôznych poúrazových stavoch. Najčastejšie sa odporúča po úrazoch a operáciách, ako príprava na operáciu alebo ako rekonvalescencia po operácii.

Fyzioterapeuta však navštevuje čoraz viac ľudí aj bez odporúčania lekára, najmä pre bolesti chrbta alebo ramena v dôsledku sedenia za počítačom, bolesti súvisiace so zraneniami alebo nesprávnou technikou pri športe.

Fyzioterapeuti kladú dôraz na dokonalé prevedenie techniky, rozsah pohybu, dych a funkčnosť. Cvičenie môže prebiehať so strojmi, rôznymi pomôckami alebo len s vlastným telom.

Pri fyzioterapeutických cvičeniach sa využíva odporová guma, rollery s rozdielnou tvrdosťou a povrchom, švihadlo, rebriny, masážne loptičky, bosu, fitlopty, overball, nestabilné plošiny, steppery, stacionárny bicykel, činky a kettlebelly.

Domáce cvičenie a každodenný pohyb

Aktívna účasť na riešení problému je dôležitou súčasťou úspešnej rehabilitácie. Terapia s fyzioterapeutom vás vedie, ale váš pokrok závisí aj od vášho úsilia doma.

Pri dlhodobej bolesti chrbta je veľmi dôležité dať si záležať na každom jednom, hoci aj banálnom pohybe, ktorý vykonávame. Utieranie prachu, umývanie okien, záhradkárčenie či dvíhanie ťažkých predmetov by sme mali vykonávať správne tak, ako káže škola chrbta.

Chrbát sa opotrebúva aj pri dlhom sedení, či už za volantom alebo počítačom v kancelárii. Cielené cvičenie, úprava pohybových stereotypov, režimu a životosprávy sú preto dôležitou súčasťou prevencie návratu ťažkostí.

Príklad cvičenia na vnútorné brušné svalstvo

Ľahnite si na podložku, chrbát skúste mať v neutrálnej pozícii a počas celého cviku v podložke. Nohy zdvihnite a zohnite do pravého uhla.

Pravou rukou tlačte do ľavého kolena. Ľavou rukou sa dotknite s výdychom pravého kolena a pomaly s nádychom vystierajte naraz ruku aj nohu.

Zopakujte desaťkrát a potom vymeňte strany, teda pravá ruka sa dotýka ľavého kolena. Pri tomto cvičení by ste mali cítiť najmä brucho.

Fyzikálna terapia a ďalšie rehabilitačné postupy

Fyzikálna terapia využíva rôzne formy fyzikálnych zdrojov, ako je elektroliečba, ultrazvuk, masáže a cvičenie. Bežne používané postupy pri krčnej chrbtici zahŕňajú magnetoterapiu, elektroliečbu, laser, masáž, strečing a uvoľňovanie svalov.

Fyzikálna terapia môže zahŕňať kryoterapiu, elektroterapiu, ultrazvuk, laserovú terapiu a magnetoterapiu. Kryoterapia sa používa na kontrolu opuchu a bolesti, elektroterapia na analgéziu a stimuláciu svalov, ultrazvuk na hĺbkové teplo a laserová terapia na protizápalové pôsobenie a urýchlenie hojenia.

Pri spazmoch sa podľa diskusie odporúča najprv uvoľniť svalstvo a až potom začať s opatrným strečingovým a posilňovacím cvičením. Ako možnosti sa spomínajú uvoľňovanie, masáž, elektroliečba, analgetiká a doplnenie magnézia.

Duševné zdravie a bolesť

V posledných rokoch sa výrazne zvýšil význam duševného zdravia. Fyzioterapia čoraz viac začleňuje stratégie duševného zdravia do liečebných plánov.

Terapeuti postupne integrujú relaxačné techniky, ktorých cieľom je riešiť psychologické aspekty bolesti a zotavenia po zranení. Ak úzkosť súvisí s prejavmi bolesti alebo blokádou, je vhodné riešiť ju s odborníkom, napríklad psychológom, pretože úzkosť môže zhoršovať symptómy.

Prevencia po skončení rehabilitácie

Posledným krokom liečby, ktorý je v podstate najdôležitejší, je prevencia. Nepýtajte sa svojho terapeuta, ako dlho vám vydrží terapia. Opýtajte sa radšej, čo môžete urobiť vy pre to, aby ste ju nepotrebovali.

Prevencia zahŕňa cielené cvičenie, správne pohybové stereotypy, vhodný režim, primeranú životosprávu a prácu s vlastnou psychikou. Terapeut je v úlohe pomocnej a rieši ad hoc tie udalosti, s ktorými si klient nevie rady, pričom tých musí byť minimum.

Ak sa po rehabilitácii objaví mierne a krátkodobé zhoršenie, sledujte jeho vývoj a informujte o ňom terapeuta. Ak sa objaví ostrá bolesť, pálenie pri procedúre alebo pretrvávajúce zhoršovanie, rehabilitáciu treba prehodnotiť s lekárom alebo fyzioterapeutom.

tags: #bolesti #po #zacati #rehabilitacia #diskusia