Sociálny a lekársky posudok sú dva odlišné, ale často prepojené nástroje, ktoré slúžia na hodnotenie situácie jednotlivca z rôznych hľadísk. Sociálny posudok sa zameriava na sociálne aspekty života, zatiaľ čo lekársky posudok sa sústreďuje na zdravotný stav.
Najjednoduchšie možno rozdiel vysvetliť tak, že sociálny posudok hodnotí, ako človek žije, aké má potreby a do akej miery sa dokáže zapojiť do bežného života, kým lekársky posudok hodnotí jeho zdravotný stav, diagnózy, funkčné obmedzenia, prognózu alebo zdravotnú spôsobilosť. Pochopenie rozdielov a vzájomného dopĺňania týchto posudkov je kľúčové pre efektívne poskytovanie pomoci a podpory jednotlivcom v rôznych životných situáciách.
Základný rozdiel medzi posudkami
| Hľadisko | Sociálny posudok | Lekársky posudok |
|---|---|---|
| Zameranie | Sociálne aspekty života a sociálna situácia | Zdravotný stav a jeho funkčné dôsledky |
| Účel | Identifikácia sociálnych potrieb, problémov a potrebnej podpory | Diagnostika zdravotných problémov, posúdenie spôsobilosti, postihnutia alebo invalidity |
| Spracovateľ | Sociálny pracovník | Lekár alebo posudkový lekár |
| Hodnotené oblasti | Bývanie, zamestnanie, príjem, rodina, vzťahy, sebaobsluha a sociálne začlenenie | Anamnéza, vyšetrenia, diagnóza, liečba, prognóza a funkčné obmedzenia |
| Výsledok | Zhrnutie sociálnej situácie a odporúčania na pomoc alebo intervenciu | Záver o zdravotnom stave, spôsobilosti, miere funkčnej poruchy alebo odkázanosti |
Čo je sociálny posudok
Sociálny posudok je komplexné hodnotenie sociálnej situácie jednotlivca alebo rodiny. Zameriava sa na faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu života, ako sú bývanie, zamestnanie, finančná situácia, vzťahy, prístup k službám a sociálna podpora.
Cieľom sociálneho posudku je identifikovať potreby a problémy, ktoré bránia jednotlivcovi alebo rodine plne sa zapojiť do spoločnosti a dosiahnuť svoj potenciál. Sociálny posudok teda neposudzuje iba jednu diagnózu alebo jednu zdravotnú ťažkosť, ale širší životný kontext človeka.
Kto vypracúva sociálny posudok
Sociálne posudky zvyčajne vypracúvajú sociálni pracovníci, ktorí majú odborné znalosti a skúsenosti v oblasti sociálnej práce. Sociálni pracovníci pracujú v rôznych organizáciách, ako sú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, obce, mimovládne organizácie a zdravotnícke zariadenia.
Čo obsahuje sociálny posudok
Sociálny posudok zvyčajne obsahuje identifikačné údaje, ako sú meno, adresa, dátum narodenia a rodinný stav. Obsahuje aj informácie o rodinných vzťahoch, rodinnej histórii a štruktúre rodiny.
V posudku sa hodnotí bývanie, najmä typ bývania, podmienky bývania a dostupnosť bývania. Posudzujú sa aj informácie o zamestnaní, príjme, pracovných podmienkach a možnostiach zamestnania.
Súčasťou sociálneho posudku môžu byť informácie o príjmoch, výdavkoch, dlhoch a dostupnosti finančnej pomoci. Hodnotia sa tiež vzťahy s rodinou, priateľmi a komunitou, ako aj dostupnosť sociálnej podpory, napríklad sociálnych dávok, poradenstva a komunitných služieb.
Sociálny posudok môže obsahovať aj informácie o zdravotnom stave, zdravotných problémoch a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Zohľadňuje sa vzdelanie, kvalifikácia a možnosti ďalšieho vzdelávania.
Na konci sociálneho posudku sa nachádza zhrnutie zistení a odporúčania pre ďalšie kroky a intervencie. Výsledkom nemusí byť iba opis problému, ale aj návrh, aký druh pomoci alebo služby môže byť pre človeka vhodný.
Čo je lekársky posudok
Lekársky posudok je hodnotenie zdravotného stavu jednotlivca, ktoré vykonáva lekár. Lekárske posudky vypracúvajú lekári rôznych špecializácií, v závislosti od zdravotného problému, ktorý sa posudzuje.
Lekárske posudky môžu vypracovávať všeobecní lekári, špecialisti, napríklad ortopédi, neurológovia a psychiatri, a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. V konkrétnych prípadoch môže byť rozhodujúca špecializácia lekára alebo zákonom určený posudzujúci lekár.
Čo obsahuje lekársky posudok
Lekársky posudok zvyčajne obsahuje identifikačné údaje, ako sú meno, adresa a dátum narodenia. Obsahuje anamnézu, teda informácie o zdravotnej histórii, súčasných zdravotných problémoch a liečbe.
Súčasťou posudku môžu byť výsledky fyzikálneho vyšetrenia, ako sú merania, vizuálne hodnotenia a testy. Uvádzajú sa aj výsledky laboratórnych testov a zobrazovacích vyšetrení, napríklad röntgenových, CT alebo MRI vyšetrení.
Lekársky posudok môže obsahovať stanovenie diagnózy zdravotného problému, predpokladaný priebeh a výsledok ochorenia, ako aj hodnotenie stupňa postihnutia alebo invalidity, ak je to relevantné. Môže zahŕňať aj návrh liečby, rehabilitácie a ďalších opatrení na zlepšenie zdravotného stavu.
Záver lekárskeho posudku predstavuje zhrnutie zistení a výsledok lekárskeho hodnotenia. V závislosti od účelu môže obsahovať vyjadrenie, či je osoba zdravotne spôsobilá na konkrétnu činnosť, alebo určenie miery funkčnej poruchy a zdravotných obmedzení.
Hlavné rozdiely medzi sociálnym a lekárskym posudkom
Hlavné rozdiely medzi sociálnym a lekárskym posudkom spočívajú v ich zameraní a účele. Sociálny posudok sa zameriava na sociálne aspekty života, zatiaľ čo lekársky posudok sa zameriava na zdravotný stav.
Sociálny posudok slúži na identifikáciu sociálnych potrieb a problémov, zatiaľ čo lekársky posudok slúži na diagnostiku zdravotných problémov a určenie stupňa postihnutia alebo invalidity. Sociálny posudok vypracúva sociálny pracovník, zatiaľ čo lekársky posudok vypracúva lekár.
Rozdiel je aj v tom, aké otázky jednotlivé posudky zodpovedajú. Sociálny posudok skúma, akú pomoc človek potrebuje v domácnosti, pri komunikácii, mobilite, sebaobsluhe, bývaní, zamestnaní alebo sociálnom začlenení. Lekársky posudok skúma, aké ochorenie alebo poškodenie zdravia človek má, aký je jeho zdravotný stav a aké funkčné obmedzenia z neho vyplývajú.
Vzájomná prepojenosť sociálneho a lekárskeho posudku
Napriek rozdielom sú sociálny a lekársky posudok často prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Zdravotný stav môže výrazne ovplyvniť sociálnu situáciu jednotlivca, a naopak, sociálna situácia môže ovplyvniť zdravotný stav.
Napríklad, osoba so zdravotným postihnutím môže mať ťažkosti so zamestnaním a bývaním, čo vedie k sociálnej izolácii a chudobe. Samotná diagnóza však nemusí dostatočne ukázať, akú pomoc človek skutočne potrebuje.
Sociálny a lekársky posudok spolu vyhodnocujú, akým spôsobom diagnóza ovplyvňuje schopnosť zvládať základné činnosti, komunikovať alebo samostatne sa pohybovať. Zdravotné obmedzenie sa preto posudzuje v spojení s konkrétnym prostredím, rodinnou situáciou a každodennými potrebami človeka.
- Na posúdenie potrieb a poskytovanie sociálnej pomoci.
- Na posúdenie schopnosti pracovať a poskytovanie podpory pri hľadaní zamestnania.
- Na diagnostiku zdravotných problémov, určenie liečby a rehabilitácie.
- Na posúdenie potrieb detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.
- Na posúdenie situácie v rodinných sporoch a trestných konaniach.
- Na posúdenie nároku na invalidný dôchodok.
Lekársky posudok pri náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
Ľudia si často zamieňajú pojem lekársky a znalecký posudok. Hlavným rozdielom medzi nimi je to, že znalecký posudok môže vydať iba znalec, ktorý je zapísaný v zozname znalcov vedenom ministerstvom spravodlivosti, a ktorý zložil odbornú skúšku z daného odboru.
Na druhej strane lekársky posudok spracuje posudzujúci lekár, a vydáva ho príslušné zdravotnícke zariadenie. V prípade pochybností o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku môže poškodený a so súhlasom poškodeného fyzická, prípadne právnická osoba, ktorá za poškodenie zodpovedá, požiadať o vydanie znaleckého posudku.
Lekársky posudok sa môže vydať v prípade posudzovania zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, zdravotnej spôsobilosti pri návšteve strednej alebo vysokej školy, zdravotnej spôsobilosti na držanie zbrojného preukazu, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Vypracovanie lekárskeho posudku je dosť náročné, a dá sa povedať, že hlavnú úlohu zohráva pri určovaní náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Túto problematiku upravuje zákon č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Kto vypracúva posudok pri poškodení zdravia
Aby poškodený mohol dostať náhradu za bolesť alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je nutné, aby bol vypracovaný lekársky posudok. Tento posudok vypracuje posudzujúci lekár, teda ošetrujúci lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví, a je vydaný zdravotníckym zariadením, ktorého lekár tento posudok vypracoval.
Posudok sa vydáva na základe žiadosti poškodenej osoby. So súhlasom poškodeného túto žiadosť môže podať aj fyzická alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie zodpovedá alebo poskytovateľ náhrady.
Posledný ošetrujúci lekár má povinnosť vydať tento posudok, pretože v praxi dochádza k prípadom, kedy lekár nemá záujem o vydanie posudku z rôznych dôvodov, napríklad pre pracovnú vyťaženosť alebo stavovskú súdržnosť.
Vydanie lekárskeho posudku samozrejme nie je zadarmo, je potrebné za neho zaplatiť, pričom táto suma je pevne stanovená. Lekár si za vypracovanie posudku nemôže žiadať viac, ako je suma vymedzená zákonom.
Ustálenie zdravotného stavu
Podmienkou vydania lekárskeho posudku je, aby sa zdravotný stav poškodeného mohol považovať za ustálený, teda nebude sa ďalej meniť, zhoršovať alebo zlepšovať. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, posudok sa vydá spravidla po prvom roku od poškodenia zdravia.
Lekársky posudok, ktorým lekár hodnotí bolesť, by sa mal vystaviť až po tom, ako pacient ukončí liečenie. Je to z toho dôvodu, lebo až po skončení liečenia je možné zistiť, aké následky mal daný úraz na poškodenom.
Hodnotenie bolesti
Pokiaľ ide o hodnotenie bolesti, je potrebné ju objektívne posúdiť. To znamená, že musí byť primeraná poškodeniu, ktoré bolo zistené, liečeniu alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností dospel k celkovému počtu bodov. Jednotlivé body prislúchajúce zraneniam môžete nájsť v prílohe zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Môže nastať situácia, kedy poškodený má zranenie, ktoré sa v prílohe zákona nenachádza. V takom prípade sa takéto poškodenie zdravia porovná s iným poškodením, ktoré má podobný charakter.
Vždy sa hodnotí akútna fáza bolesti, teda bolesť, ktorá trvá obmedzenú dobu a rýchlo odznieva, pričom trvá menej ako šesť mesiacov. Lekár pri hodnotení musí prihliadať aj na spôsob a rozsah poškodenia zdravia, jeho závažnosť a priebeh liečenia, a tiež na vzniknuté komplikácie.
- Ľahší a kratší priebeh bolesti, kde sa použije počet bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov.
- Ťažší a dlhší priebeh liečenia, kde sa použije počet bodov pri hornej hranici rozpätia bodov.
V prípade poškodenia zdravia popáleninami sa prihliada na ich pôvod a umiestnenie. Ak osoba utrpela súčasne viac poškodení na zdraví, bolesť sa hodnotí za každé poškodenie na zdraví osobitne, pričom bodové ohodnotenia sa následne sčítajú.
Existuje aj možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie poškodenia zdravia, a to aj o polovicu. Pôjde o prípady, ak vznikne infekcia rany, poškodenie zdravia vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia, pri poškodení zdravia nastali komplikácie alebo si poškodenie zdravia vyžiadalo operáciu, avšak nie v tom prípade, ak operačný výkon bol zahrnutý v sadzbe za príslušné poškodenie zdravia.
Môže nastať aj situácia, kedy sa po ukončení liečenia musí vykonať ďalší zdravotný úkon v súvislosti s poškodením zdravia, pričom tento úkon sa nemohol dopredu predpokladať - tu bude mať poškodený nárok na ďalšiu náhradu za bolesť, pretože pôjde o poškodenie zdravia.
Sťaženie spoločenského uplatnenia
Sťaženie spoločenského uplatnenia môže lekár hodnotiť vtedy, ak poškodenie zdravia zanechá na poškodenom nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho spoločenských aj životných potrieb. Teda pôjde o následky, ktoré majú trvalý charakter.
Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa taktiež riadi sadzbami ustanovenými prílohou k zákonu. Hľadí sa predovšetkým na závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov tohto poškodenia.
Ak je možné tieto následky napraviť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému, aby na takýto výkon dal súhlas. Ako pri hodnotení bolesti, tak aj pri sťažení spoločenského uplatnenia je možné, aby sa bodové ohodnotenie zvýšilo až o polovicu.
Pôjde o prípady, kedy poškodený je obmedzený alebo úplne stratil možnosť uplatniť sa v živote a spoločnosti. Ako príklad možno uviesť osobu, ktorá je vyučeným murárom, živila sa týmto povolaním, a v dôsledku dopravnej nehody prišla o končatinu, pričom následkom je to, že trvalo stratila svoj zdroj obživy.
Ak ide o takého poškodeného, pri ktorom sa predpokladá nejaké zlepšenie z hľadiska následkov, sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotí v spodnej hranici rozpätia bodového ohodnotenia. Naopak, ak ide o poškodeného, kde sa očakáva zhoršenie zdravotného stavu a teda aj zhoršenie následkov, použije sa sadzba v hornej hranici rozpätia bodového ohodnotenia.
Ak poškodenie zdravia nie je uvedené v prílohe zákona, posudzujúci lekár použije sadzbu takého poškodenia, ktoré je najlepšie porovnateľné s daným poškodením. Ak poškodenie zdravia je takého veľkého rozsahu, že zanechá na poškodenom obzvlášť závažné následky, posudzujúci lekár môže bodové ohodnotenie zvýšiť až na dvojnásobok.
V tomto prípade musí skúmať hlavne to, či si poškodený môže zabezpečiť základné potreby, či je nutné, aby sa o neho niekto staral, či má rodinu a deti, či jeho deti sú už v takom veku, že sa vedia o seba postarať alebo sú závislé na poškodenom, a ak rodinu nemá, aké sú jeho vyhliadky na jej založenie.
Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti
Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k výkonu príslušného zdravotníckeho povolania. Posudok sa vydáva na základe žiadosti žiadateľa o vydanie posudku.
Zdravotnú spôsobilosť posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, ktorý má so žiadateľom o vydanie posudku uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak nie je ustanovené inak.
Posudzujúci lekár je povinný prihliadať pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti aj na predchádzajúce zápisy v zdravotnej dokumentácii žiadateľa o vydanie posudku. Pri pochybnostiach o jeho zdravotnej spôsobilosti musí poslať žiadateľa na odborné vyšetrenie.
Posudzujúci lekár musí zaznamenať výsledky odborného vyšetrenia do zdravotnej dokumentácie žiadateľa o vydanie posudku a uviesť výsledok lekárskej prehliadky v posudku. Posudok a výsledok lekárskej prehliadky musí vyhotoviť a zaznamenať do zdravotnej dokumentácie do 15 dní odo dňa žiadosti o vydanie posudku.
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti v bezpečnostnej službe
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti osôb na poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti upravuje zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby, ak ju tento zákon vyžaduje. Zdravotnú spôsobilosť osoba preukazuje lekárskym posudkom, ktorého súčasťou je psychologické vyšetrenie.
Osoba je povinná podrobiť sa posúdeniu zdravotnej spôsobilosti každé dva roky, ak nie je v záveroch predchádzajúceho lekárskeho posudku ustanovená kratšia lehota. Psychologické vyšetrenie sa v tomto prípade vyžaduje iba vtedy, ak tak určí lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť.
Integrovaná posudková činnosť na Slovensku
V Slovenskej republike je poskytovanie služieb zamestnanosti a s tým súvisiace posudzovanie situácie jednotlivcov upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Posudzovanie zdravotného stavu a invalidity je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje podmienky pre fungovanie registrovaných sociálnych podnikov, ktoré majú za cieľ zamestnávať zraniteľné a znevýhodnené osoby.
Od 1. septembra 2025 vstupuje na Slovensku do platnosti nový model integrovanej posudkovej činnosti, definovaný zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Táto reforma zásadne mení spôsob, akým sa posudzuje zdravotné postihnutie, odkázanosť na pomoc a sociálne potreby občanov.
Nový model integruje sociálne a lekárske posúdenie do jednej platformy. Cieľom je zjednodušiť a urýchliť procesy a zároveň spravodlivejšie zhodnotiť skutočné potreby človeka s ťažkým zdravotným postihnutím.
Po novom sa všetko spája do jedného procesu, ktorý má byť rýchlejší, efektívnejší a najmä spravodlivejší. V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom.
Poradie sociálneho a lekárskeho posúdenia
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí.
V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky.
Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Čo sa hodnotí v integrovanej posudkovej činnosti
Nový systém už neposudzuje výlučne samotnú lekársku diagnózu, ale zameriava sa na funkčné dôsledky ochorenia či postihnutia. Sociálny a lekársky posudok spolu vyhodnocujú, akým spôsobom diagnóza ovplyvňuje schopnosť zvládať základné činnosti, komunikovať alebo samostatne sa pohybovať.
Pri funkčných dôsledkoch zdravotného stavu účastníka konania ide najmä o hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu a funkčných schopností a vyhodnotenie všetkých podkladov, dôkazov individuálne a vo vzájomných súvislostiach a určenie jej stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.
Posudzovanie funkčných dôsledkov zdravotného stavu sa dá definovať aj ako komplexné zhodnotenie potrieb účastníka konania a ich kompenzácie, zníženie schopnosti vykonávať činnosti v rámci jednotlivých druhov odkázanosti, a to v kontexte zohľadňovania jeho individuálnych predpokladov, faktorov jeho konkrétneho rodinného prostredia a prostredia, ktoré ovplyvňuje jeho začlenenie do spoločnosti.
Vďaka tomuto prístupu sa eliminujú situácie, keď dvaja klienti s rovnakou diagnózou majú úplne odlišné potreby podpory. Pre pomoc hendikepovanej osoby nie je dôležitá diagnóza, ale jej funkčný dôsledok, ktorý jej znemožňuje integrovať sa do spoločnosti alebo má za následok odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby aj v domácom prostredí.
Sociálna posudková činnosť
Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Môže sa vykonávať aj za účasti inej fyzickej osoby, ktorú si osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí, a aj v prostredí, v ktorom sa osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.
Pri posudzovaní sa zohľadňuje schopnosť človeka vykonávať základné životné potreby, starať sa o domácnosť a vykonávať základné sociálne aktivity. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude pre priznanie príslušného stupňa odkázanosti relevantné nielen posudzovanie odkázanosti pri činnostiach v rámci sebaobsluhy, ale aj posudzovanie odkázanosti pri činnostiach v rámci starostlivosti o domácnosť a posudzovanie odkázanosti pri činnostiach v rámci základných sociálnych aktivít.
U prijímateľa sociálnej služby podmienenej odkázanosťou rozsah poskytovanej pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a spôsob jej poskytovania vychádza z priznaného stupňa odkázanosti a konkrétnych činností v rámci základných životných potrieb.
Pomoc môže spočívať v priamej osobnej pomoci pri vykonávaní činností alebo iba v inštruovaní, usmerňovaní, monitorovaní a kontrole pri plánovaní, príprave a vykonávaní činností.
Lekárska posudková činnosť
Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza posudkový lekár najmä z lekárskeho nálezu, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby.
Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto osoba písomne požiada. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý musí obsahovať stanovené náležitosti.
V posudku lekár určuje aj mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia. Pri hodnotení sa posudzuje nielen existencia diagnózy, ale aj jej vplyv na telesné, duševné a zmyslové schopnosti, mobilitu, orientáciu, komunikáciu a sebaobsluhu.
Rozpor medzi sociálnym a lekárskym posudkom
V prípade, že sa medzi sociálnym a lekárskym posudkom objaví nejaký rozpor, zasadne odborné konzílium. Konzílium tvoria traja sociálni pracovníci a dvaja posudkoví lekári.
Takéto riešenie umožňuje posúdiť rozpor z oboch hľadísk. Lekárska časť poskytuje odborné hodnotenie zdravotného stavu a sociálna časť vysvetľuje, ako sa tento stav prejavuje v každodennom živote konkrétnej osoby.
Lehoty a podanie žiadosti pri integrovanom posudku
Od 1. septembra 2025 môžete o vyhotovenie integrovaného posudku požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého bydliska. Zákon ustanovuje, že vydanie rozhodnutia o integrovanom posudku dostanete do šesťdesiatich dní od podania žiadosti.
V prípade, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nebude mať k dispozícii všetky podklady, alebo bude posúdenie zložité a vyžiada si viac času, ústredie môže stanovenú lehotu predĺžiť, najviac však o ďalších 60 dní.
V prípade, že chcete byť pri lekárskom posudzovaní prítomní, treba o to písomne požiadať. V materiáloch je potrebné uviesť meno človeka, ktorý vás bude sprevádzať a ktorý bude prítomný pri vstupe sociálneho pracovníka do vášho obydlia.
Rozdiel medzi integrovaným posudkom a bežným lekárskym posudkom
Integrovaný posudok nenahrádza každý lekársky posudok používaný na iné účely. Bežný lekársky posudok môže byť potrebný napríklad na preukázanie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, držanie zbrojného preukazu, návštevu školy alebo výkon činnosti v súkromnej bezpečnostnej službe.
Integrovaný posudok je určený najmä na uplatnenie nárokov v oblasti sociálnych služieb, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnej ekonomiky a na vyhotovenie príslušných preukazov.
Rozhodujúci rozdiel spočíva v účele. Lekársky posudok môže odpovedať na otázku, aký je zdravotný stav alebo či je osoba zdravotne spôsobilá na určitú činnosť. Sociálny posudok odpovedá na otázku, aké dôsledky má zdravotný stav alebo životná situácia na každodenné fungovanie človeka. Integrovaný posudok tieto dve perspektívy spája pri posudzovaní konkrétnych sociálnych nárokov.
