Hmotná núdza a podpora v nezamestnanosti: nárok, podmienky a výška dávok

Na pomoc v hmotnej núdzi máte nárok, ak váš celkový príjem nedosahuje zákonom stanovené minimum na zabezpečenie základných životných potrieb a zároveň si neviete alebo nemôžete príjem zabezpečiť či zvýšiť vlastným pričinením, využitím majetku alebo uplatnením iných nárokov. Pomoc v hmotnej núdzi nie je viazaná na predchádzajúce odpracované obdobie a poskytuje sa dovtedy, kým trvá stav hmotnej núdze a žiadateľ spĺňa zákonné podmienky.

Podpora v nezamestnanosti je odlišná dávka určená osobe, ktorá prišla o zamestnanie, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a bola v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie poistená v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Poskytuje sa počas podporného obdobia šiestich mesiacov a jej výška závisí od predchádzajúceho vymeriavacieho základu.

Rozdiel medzi pomocou v hmotnej núdzi a podporou v nezamestnanosti

Nepomýľte si tieto príspevky so sociálnou dávkou v hmotnej núdzi. Výška a podmienky na jej získanie sú rozdielne. Podpora alebo dávka v nezamestnanosti, často nazývaná jednoducho podpora, je finančná pomoc pre ľudí, ktorí prišli o prácu a aktívne si hľadajú nové zamestnanie.

Na rozdiel od podpory v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi nie je viazaná na predchádzajúce odpracované obdobie. Ide o pomoc pre jednotlivca alebo domácnosť, ktorej príjmy nestačia na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom sa posudzuje aj majetok, možné príjmy a ďalšie nároky.

Kedy vzniká nárok na pomoc v hmotnej núdzi

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

Pomoc v hmotnej núdzi je určená najzraniteľnejším jednotlivcom a domácnostiam s nízkymi príjmami - nezamestnaným, osamelým rodičom, a ďalším osobám v nepriaznivej sociálnej situácii. Ide o sociálnu dávku poskytovanú štátom, ktorej cieľom je pomôcť osobám a členom ich domácnosti prekonať nepriaznivú životnú situáciu, v ktorej ich príjmy nestačia na pokrytie základných životných potrieb, ako sú strava, ošatenie, bývanie a zdravotná starostlivosť.

Pri posudzovaní sa skúma, či domácnosť spĺňa podmienky hmotnej núdze, aké má príjmy, majetok a možné nároky na iné príjmy. Filozofia je, že dávky v hmotnej núdzi majú byť až posledná možnosť po vyčerpaní iných možností.

Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Čo sa pri hmotnej núdzi posudzuje

Príjem domácnosti

Príjmy žiadateľa o dávku v hmotnej núdzi musia byť nedostatočné, teda nižšie ako stanovené životné minimum. Jeho výška závisí od počtu dospelých osôb a detí v domácnosti a každoročne sa prehodnocuje k 1. júlu.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov: príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní poistného na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb, príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné ustanovené zákonom o cestovných náhradách, náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom o cestovných náhradách, ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem, napríklad 25 % z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa alebo suma výživného určená na tvorbu úspor.

Majetok a iné možné nároky

Skúmajú sa aj možné príjmy, ktorými si človek vie zvýšiť svoje reálne príjmy: veľkosť majetku, výživné, náhradné výživné, dôchodok a nárok na mzdu.

Človek musí požiadať o dôchodok pred žiadosťou o dávky v hmotnej núdzi. Napríklad človek v dôchodkovom veku musí požiadať o starobný dôchodok a až po jeho odmietnutí alebo jeho nízkej výške môže žiadať o dávky v hmotnej núdzi.

Spoločne posudzované osoby

Na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa spoločne posudzujú:

• manžel, manželka, rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s nimi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.

Fyzické osoby sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že im je poskytnutá odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa § 62 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z.

Ak dieťa v striedavej osobnej starostlivosti rodičov zdržiava u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako spoločne posudzovaná osoba na účely poskytovania dávky a príspevkov spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako spoločne posudzovaná osoba na účely poskytovania dávky a príspevkov spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti v odseku 1 písm. b) je splnená.

Aktuálna výška pomoci v hmotnej núdzi

Výška dávky závisí od počtu osôb v domácnosti a ďalších faktorov. Od 1. septembra 2026 sú základné sumy dávky v hmotnej núdzi nasledovné:

Uvedené sumy predstavujú základnú dávku, nie automaticky celkovú sumu, ktorú domácnosť dostane. K základnej dávke sa môžu pripočítať príspevky na bývanie, aktivačné príspevky či ochranné príspevky, ak splníte podmienky.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je súčasťou dávok v hmotnej núdzi a je určený pre domácnosti, ktoré majú legálne bývanie a platí aj za odpad.

Do júla 2023 boli iba dve výšky príspevku: pre jednotlivca a pre viacčlennú domácnosť, od 15. júla 2023 je v zákone 5 typov domácností.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napríklad sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. je najmenej II.

Ochranný príspevok patrí občanovi a každej fyzickej osobe, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodu nepriaznivej životnej situácie nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.

Podmienky vzniku nároku zahŕňajú dosiahnutie veku potrebného na nárok na starobný dôchodok, invaliditu z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť osamelého rodiča o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa, osobnú, celodennú a riadnu starostlivosť o dieťa s ŤZP, alebo o občana s ŤZP odkázaného na opatrovanie, alebo nepriaznivý zdravotný stav občana.

Výška príspevku je 63,07 € mesačne. Ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom trvajúcim nepretržite viac ako 30 dní, výška ochranného príspevku je 34,69 € mesačne.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.

Príspevok na nezaopatrené dieťa a zvýšenia dávky

Dávka sa zvýši o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje tehotná žena. Zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.

Dávkou je aj 13,50 € mesačne pre občana alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra.

Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

Od 1. septembra 2026 je príspevok na nezaopatrené dieťa 26,10 €.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Aktivačný príspevok sa poskytuje občanovi v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej alebo vysokej škole. Taktiež občanovi, ktorý sa zamestnal a bol dlhodobo nezamestnaný, pred nástupom do zamestnania mal zabezpečované základné životné podmienky, a príjem zo závislej činnosti je na úrovni minimálnej mzdy, najviac na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy.

Doba poskytovania je najviac 6 mesiacov. Aktivačný príspevok patrí aj občanovi, ktorý začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a bol dlhodobo nezamestnaný a pred začatím vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti mal zabezpečované základné životné podmienky. Doba poskytovania je tiež najviac 6 mesiacov.

Výška príspevku je 63,07 € mesačne. Od 1. septembra 2026 je aktivačný príspevok 95,30 €, vyššia suma aktivačného príspevku 142,90 € a aktivačný príspevok po zamestnaní sa 190,40 €.

Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak je občan vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, alebo úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku na základe vyššie uvedených dôvodov.

Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi, ak mu patrí príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby podľa zákona o službách zamestnanosti.

Zvýhodnené započítavanie pracovného príjmu

Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Od septembra 2025 sa pre potreby výpočtu PHM neráta určité percento pracovného príjmu, v závislosti od dĺžky zamestnania. Túto výhodu môže poberateľ pomoci v hmotnej núdzi využiť raz za dva roky.

Aktívna spolupráca a zníženie dávky

Pri poberaní pomoci v hmotnej núdzi sa vyžaduje aktívna spolupráca s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Plnoletý člen domácnosti v produktívnom veku môže mať povinnosť vykonávať činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom, ak sa naňho nevzťahuje zákonná výnimka.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov.

Dávka sa znižuje aj v prípade, ak sa plnoletý člen domácnosti bez vážnych dôvodov nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania.

Dávka sa znižuje aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi

1. Navštívte Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.
2. Podajte žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi spolu s dokladmi o vašom príjme a majetkových pomeroch.
3. Úrad posúdi vašu situáciu a rozhodne o priznaní dávky.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sumy dávky a príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima.

Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.

Kedy a ako sa dávka vypláca

Dávku úrad práce vyrátava za kalendárny mesiac na základe príjmu domácnosti. Vyplácaná je o mesiac neskôr.

Zamestnanec má mzdu za máj vyplatenú v polovici júna; dôchodca má dôchodok za júl vyplatený v júni; rodič má rodičovský príspevok za máj vyplatený v júni, vstupuje to do výpočtu dávok za mesiac jún, treba úradu práce zdokladovať do ôsmeho v júli, dávky za mesiac jún sú vyplatené v polovici júla.

O dávky možno požiadať aj spätne, najviac však o 3 mesiace. Spracovanie dávok v hmotnej núdzi, najmä na začiatku poberania, môže trvať dlho.

Aby však ľudia mali aspoň časť dávok aj počas obdobia, keď niektoré údaje sú dané iba približne, napríklad ešte nie je jasná presná suma výživného, úrad práce môže poskytovať preddavky na dávky. Po doplnení a spresnení všetkých údajov potom budú dávky presne doplatené.

Podpora v nezamestnanosti: podmienky nároku

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Slúži na zabezpečenie príjmu v dôsledku straty zamestnania.

Nárok na dávku v nezamestnanosti máte, ak ste uchádzač o zamestnanie registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého alebo obvyklého pobytu a pred touto evidenciou ste boli povinne alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti.

Ak chcete poberať dávku v nezamestnanosti, musíte mať odpracovaných minimálne 730 dní počas posledných štyroch rokov, ktoré plynuli pred podaním žiadosti o podporu v nezamestnanosti.

Počas uvedeného obdobia musíte byť poistení v nezamestnanosti. To znamená, že váš zamestnávateľ alebo vy ako SZČO platil za vás príslušné odvody v Sociálnej poisťovni.

Kto môže byť poistený v nezamestnanosti

Pred vznikom nároku ste mohli byť povinne poistený v nezamestnanosti ako zamestnanec alebo dohodár s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Poistený v nezamestnanosti môže byť aj policajt alebo profesionálny vojak, prípadne iná osoba, na ktorú sa vzťahuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý nesplnil podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok.

Možnosť vzniku nároku existuje aj pri dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti.

Osoby, na ktoré sa nevzťahuje povinné poistenie v nezamestnanosti, sú konkrétne samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá si dobrovoľne neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti, zamestnanec podľa osobitného predpisu, napríklad sudcovia a prokurátori, obvinený vo väzbe a odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody.

Osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek, tiež spravidla nespĺňajú podmienky povinného poistenia v nezamestnanosti.

Osoby, ktoré neboli poistené v nezamestnanosti, zahŕňajú napríklad osoby, ktoré poberali peňažný príspevok za opatrovanie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Aké obdobie sa započítava

Obdobie potrebného poistenia v uvedenom posudzovanom období nemusí byť súvislé, jednotlivé zamestnania alebo poistenia sa sčítajú.

Započítava sa aj obdobie poistenia, respektíve zamestnania alebo obdobia samostatnej zárobkovej činnosti, získané na území iného členského štátu Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu, Švajčiarska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ak sú splnené všetky podmienky pre priznanie dávky.

Ak ste matka-zamestnanec po skončení rodičovskej dovolenky, započíta sa vám aj obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, teda obdobie čerpania rodičovskej dovolenky počas trvania pracovnoprávneho vzťahu.

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Výnimkou sú obdobie rodičovskej dovolenky počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, obdobie potreby ošetrovania fyzickej osoby, obdobie nároku na výplatu materského, obdobie nároku na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného a obdobie ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Obdobie poistenia, ktoré už raz bolo započítané na vznik predchádzajúceho nároku na dávku, sa na vznik ďalšieho nároku na dávku nezapočítava.

Výška a dĺžka podpory v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti závisí od vašich predchádzajúcich príjmov. Platí pravidlo, že čím vyššiu mzdu ste dostávali, tým vyššia bude vaša dávka v nezamestnanosti.

Podpora sa vypláca vo výške 50 % z vášho priemerného denného zárobku, teda vymeriavacieho základu.

Maximálne obdobie poberania podpory v nezamestnanosti je 6 mesiacov. Pri dávke v nezamestnanosti existuje aj finančný strop - maximálna suma, ktorú môžete mesačne dostať.

Pri 31-dňovom mesiaci je to 1457,50 €. Ak má mesiac 30 dní, na účet vám príde maximálne 1410,50 €.

Pre presnejší výpočet využite kalkulačku na stránke Sociálnej poisťovne.

Vplyv skončenia pracovného pomeru

Započítava sa aj obdobie poistenia, respektíve dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas.

Ak ste dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti a máte zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti včas a v správnej výške, neskúma sa zaplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľom, dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas.

Tieto okolnosti na váš nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania nemajú vplyv.

Ako požiadať o podporu v nezamestnanosti

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie.

Sociálnu poisťovňu nemusíte navštevovať. Žiadosť možno podať elektronicky cez portál eSlužieb po prihlásení do eSlužieb, teda Elektronického účtu poistenca, a vyplnení formulára na podávanie žiadosti o dávku v nezamestnanosti.

Žiadosť možno podať aj písomne poštou. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne a odošle sa na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.

Vyplnenú a podpísanú žiadosť možno osobne doručiť do pobočky Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne pobočka, kde žiadosť vyplníte, podpíšete a podáte.

O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. Ak si podáte žiadosť o dávku v nezamestnanosti duplicitne na oboch úradoch, na neskôr podanú žiadosť sa nebude prihliadať.

K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Ak sa pri posudzovaní nároku na dávku vyskytne akákoľvek sporná situácia alebo ste pracovali v zahraničí, Sociálna poisťovňa vás bude za účelom získania potrebných údajov kontaktovať.

tags: #hmotna #nudza #a #podpora #v #nezamestnanosti