Sociálny svet je neoddeliteľnou súčasťou našej existencie. Človek je spoločenský tvor, ktorý sa rodí do rodiny a spája sa s inými rodinami, čím vytvára spoločnosť. V školskom klube detí sa sociálny svet prejavuje v každodennom kontakte s rovesníkmi, pedagógmi, rodičmi a ďalšími ľuďmi, ktorí dieťaťu pomáhajú rozvíjať jeho osobnosť.
Školský klub detí pri Základnej škole s materskou školou pri zdravotníckom zariadení zohráva dôležitú úlohu v živote detí, a to obzvlášť v špecifickom prostredí nemocnice. Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť základnej školy a umožňuje individuálny rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho vedomostí, zručností, záujmov a postojov.
Človek ako súčasť sociálneho sveta
Spoločnosť je skupina ľudí, ktorá sa odlišuje od ostatných svojimi charakteristickými znakmi, ako sú záujmy, kultúra alebo vzťahy. Ako sa vyvíja naše chápanie spoločnosti a seba samého v nej, ovplyvňuje naše prežívanie, správanie a schopnosť meniť svet k lepšiemu.
Človek prichádza na svet ako biologický tvor a sociálnym sa stáva v priebehu svojho života. Od narodenia je v úplnej závislosti od ľudí, či už pre zabezpečenie základných ľudských potrieb alebo sociálnych potrieb, ako je kontakt s ľuďmi, láskavosť, úsmev, pohladenie.
Tento proces, označovaný ako socializácia, sa začína narodením človeka a jeho začlenením do konkrétnych skupín, najčastejšie do rodiny. Je to proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje sociálne normy, hodnoty, postoje a formy sociálneho správania, čím sa stáva spoločenským tvorom.
Vďaka socializácii je asimilovaný do spoločnosti, stáva sa jej súčasťou i nositeľom, dodržiavateľom i kontrolórom sociálnych princípov a zásad. Prvé skúsenosti so vzťahmi získava dieťa v rodine, neskôr v škole, v školskom klube, medzi kamarátmi a v širšom spoločenstve.
Sociálna psychológia a formovanie identity
Sociálna psychológia je veda o správaní, prežívaní a skúsenostiach jednotlivca v spoločnosti. Študuje rast jedinca v spoločnosti, vzťahy a interakcie osobnosti a skupiny, utváranie rolí a pozícií jedinca vo skupinách.
Pojem sociálny je odvodený od latinského výrazu socius, čo znamená druh, spoločník, niekto kto je s niekým a nejako v kontakte. Na rozdiel od sociológie, ktorá študuje zákonitosti vývoja a fungovania sociálnych systémov, sa sociálna psychológia zameriava na konkrétnu osobu žijúcu v konkrétnych spoločenských podmienkach, hlavne v podmienkach života malých skupín.
V skupine sa dieťa učí komunikovať, spolupracovať, rešpektovať pravidlá, prijímať zodpovednosť a vnímať potreby iných. Zároveň si vytvára predstavu o sebe, o svojich schopnostiach a o svojom mieste medzi ostatnými.
Školský klub detí ako sociálne prostredie
Školský klub detí je školské zariadenie výchovy mimo vyučovania. Zabezpečuje deťom výchovno-vzdelávaciu činnosť podľa výchovného programu zameraného na uspokojovanie a rozvíjanie ich záujmov v čase mimo vyučovania a na ich prípravu na vyučovanie.
Školský klub detí vytvára podmienky pre ich telesný, psychický a sociálny rozvoj nielen počas záujmových aktivít v klubovniach, ale aj počas pobytu na čerstvom vzduchu v priestoroch školského dvora, alebo vychádzkach do blízkeho okolia školy.
Výchova a vzdelávanie mimo vyučovania nadväzujúc na výchovno-vzdelávaciu činnosť ZŠ, umožňuje individuálny rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho vedomostí, zručností, záujmov a postojov. Podporuje vytváranie pozitívneho vzťahu k celoživotnému vzdelávaniu a aktívnemu tráveniu voľného času.
Už dávno sa hovorí, že slúžiť a pomáhať sú vlastnosti vznešených pováh, a ŠKD sa snaží napĺňať toto motto v každodennom živote. Výchovný program vychádza z ústredného motta J. A. Komenského: „Komukoľvek môžeš pomôcť, pomôž mu rád, i celému svetu!“
ŠKD pri zdravotníckom zariadení
Školský klub detí Základnej školy s materskou školou pri zdravotníckom zariadení sa nachádza v Univerzitnej nemocnici v Martine. Je priamo prepojený so školou a zdieľa jej víziu.
ŠKD v UNM má 4 oddelenia, ktoré sú rozmiestnené na rôznych oddeleniach nemocnice: pediatrickom, chirurgickom, ORL, kardiologickom, plastickom, urologickom a psychiatrickom oddelení UNM v Martine. Táto štruktúra umožňuje ŠKD efektívne reagovať na potreby detí s rôznymi zdravotnými problémami.
Činnosť ŠKD sa uskutočňuje v čase od 11,00 hod, do 16.30hod. Ciele výchovy a vzdelávania detí chorých a zdravotne oslabených vychádzajú a sú totožné s cieľmi výchovy a vzdelávania detí v bežných školských kluboch berúc na vedomie individuálne osobitosti vyplývajúce z rôznych druhov ochorení a aktuálneho stavu dieťaťa.
Školský klub zohráva významnú úlohu v špeciálnopedagogickej starostlivosti o dieťa umiestnené v zdravotníckom zariadení. Pobyt v nemocnici často negatívne poznačí psychický stav dieťaťa, na ktorý vplýva najmä odlúčenosť od rodičov v novom, neznámom prostredí, ovplyvnený i strachom z vyšetrení, bolesti, operačných zákrokov.
V oddeleniach školského klubu pracujú pedagogickí zamestnanci so žiakmi s odlišným typom ochorenia, rôznych ročníkov, typov škôl, základných škôl, špeciálnych základných škôl a osemročných gymnázií.
Úlohy ŠKD v nemocničnom prostredí
ŠKD sa orientuje hlavne na to, aby pobyt v ŠKD uľahčoval deťom plynulú adaptáciu na zmenené prostredie - pobyt v nemocnici. Zároveň posilňuje vznik a rozvoj humánnych, priateľských vzťahov medzi rovesníkmi.
ŠKD pôsobí na rozvíjanie prosociálneho správania žiakov s rešpektovaním ich individuálnych osobností, potrieb a záujmov. Poskytuje deťom oddych a relaxáciu a učí ich aktívne oddychovať.
Aktívnou, kreatívnou a kvalitnou úrovňou rôznych záujmových činností motivuje žiakov k radostnému a spokojnému pobytu v klube. Vytvára také podmienky, aby malo každé dieťa možnosť rozvíjať poznatky získané v škole, rozvíjať svoje nadanie a talent a získavať zručnosti.
ŠKD všestranne rozvíja vzťah k poznaniu a učeniu sa hrou. Ideálom výchovy a vzdelávania by mal byť dobrý, čestný, morálny, charakterný, múdry, vzdelaný a tvorivý, aktívny, samostatný, pracovitý, iniciatívny, šťastný, vyrovnaný, zdravý a zodpovedný človek.
Dieťa v sociálnom svete nemocnice
ŠKD navštevujú deti hospitalizované v Univerzitnej nemocnici v Martine. Sú to deti choré, zdravotne oslabené a ich zdravotný stav vyžaduje špeciálnu výchovno-vzdelávaciu starostlivosť.
Používame špeciálne učebné a kompenzačné pomôcky, individuálny a jedinečný prístup k dieťaťu. Metódy, formy a prostriedky našej práce pri lôžku, v triede alebo herni sú vždy podriadené zdravotnému stavu dieťaťa, druhu a stupňu jeho ochorenia.
Chorý je jednotlivec v stave choroby, ktorá sa bežne definuje ako porucha rovnováhy organizmu s prostredím. Vznikajú pritom rozličné anatomické a funkčné zmeny v organizme.
Zo špeciálnopedagogického hľadiska však nejde o chorého vôbec, ale o takého, ktorý pre svoju chorobu vyžaduje špeciálnu výchovno-vzdelávaciu starostlivosť. Kategória chorých sa vnútorne diferencuje na viaceré skupiny, ktoré potom predstavujú špecifickú pedagogickú problematiku.
Zdravotne oslabený je jednotlivec v stave rekonvalescencie alebo so zníženou odolnosťou voči chorobám, či tendenciou k recidivite choroby alebo jednotlivec s ohrozením zdravia v dôsledku vplyvu nevhodného prostredia, nevhodného životného režimu, nesprávnej výživy.
Mnohé choroby sa končia vyzdravením, niektoré však môžu zanechať následky v telesnej deformite, iné trvalo obmedzujú jednotlivca v istých oblastiach jeho života alebo ohrozujú jeho život. Táto skutočnosť sa odráža aj v špecifickosti ich výchovy a vzdelávania.
„Školský klub v bielom“
Keďže náš školský klub vyvíja svoju činnosť v priestoroch UNM, ľudovo mu hovoríme „klub v bielom“, a to preto, že nemocnica sa nám doposiaľ vždy spájala s čistým, bielym prostredím, v ktorom aj personál chodí oblečený v bielom.
Veľmi by sme si želali a všetky naše aktivity budú smerovať k tomu, aby všetci žiaci zaradení do výchovno-vzdelávacieho procesu každý deň zažili príjemné chvíle aj v nemocničnom prostredí.
Deti majú mať vytvorené čo najoptimálnejšie podmienky na vzdelávanie a prípravu na vyučovanie. Aj v čase choroby môžu rozvíjať svoje nadanie a talent, získavať nové zručnosti a učiť sa kreatívnemu mysleniu.
Vychovávateľky individuálnym spôsobom odpútavajú pozornosť detí od choroby a vhodne zvolenými metódami, formami a prostriedkami realizujú svoje edukačné majstrovstvo.
Kreatívna a pestrá činnosť v ŠKD motivuje dieťa k aktívnej účasti na svojom rozvoji a práci v skupine. Deti získavajú nové kompetencie s dôrazom na ochranu životného prostredia, poznanie kultúrnych tradícií, asertívne a empatické správanie.
Terapeutické poslanie ŠKD
V súčinnosti s výchovno-vzdelávacími cieľmi plní ŠKD aj špeciálne ciele - terapeutické. Pomáha odpútavať pozornosť detí od choroby, od často veľmi bolestivých terapeutických zákrokov a procedúr.
Udržiavaním psychickej pohody počas liečby pomáha k ich úspešnému uzdraveniu. Cieľom ŠKD je ponúknuť také činnosti, pri ktorých si deti oddýchnu, obohatia sa o pozitívne skúsenosti, budú môcť uplatniť vlastnú tvorivosť a zároveň uspokoja svoje záľuby.
Našim cieľom je, aby v ŠKD našli deti podporu pre rozvoj vnútornej motivácie, postojov, hodnotovej orientácie, sociálneho cítenia, tvorivého životného štýlu, aktivity a zodpovednosti.
Takéto formovanie a usmerňovanie je potrebné najmä pre dlhodobo hospitalizované, ťažko choré deti, s trvalými následkami svojej choroby, ako i nevyliečiteľne choré deti.
Cieľom špeciálnych pedagógov ŠKD je pomocou výchovno-vzdelávacích aktivít dosiahnuť, aby deti mali pocit istoty vo vlastné schopnosti a aby sa aj po návrate z nemocnice plynule začlenili do života v kolektíve svojich rovesníkov.
Aktivity a metódy práce
ŠKD preferuje oddychovo-rekreačné, tvorivo-estetické a pracovno-technické činnosti. Medzi obľúbené aktivity patria tvorivé dielne, práca s Legom Dacta v nemocnici a aktivity zamerané na podporu čítania a vzťahu ku knihám.
Medzi dlhodobé projekty patria ergoterapia ako cesta k zlepšeniu detskej tvorivosti a zručnosti, arteterapia, hrová terapia, muzikoterapia, biblio a muzikoterapia v nemocničnej škole, tvorivé dielne v nemocnici, práca s knihou, audiokniha a dni výtvarnej fantázie v škole pri zdravotníckom zariadení.
Aktivity sú prispôsobené zdravotnému stavu, veku, záujmom a aktuálnej nálade dieťaťa. Dôležité je, aby činnosť prinášala radosť, pocit úspechu, možnosť voľby a príležitosť byť súčasťou skupiny.
Režim dňa v klube zohľadňuje striedanie činností, pričom rešpektuje najmä potrebu detí na oddych, relaxáciu, osobnostný rozvoj, uspokojovanie záujmov, prípravu na vyučovanie a pokoj na lôžku.
Priestorové a materiálne podmienky
Školský klub detí má tri oddelenia a poskytuje starostlivosť každému žiakovi školy pri zdravotníckom zariadení. Školský klub detí - oddelenie I. a II. je umiestnený v pavilóne 8/5 - oddelenie starších detí a dorastu, kde je jedna spoločenská miestnosť k dispozícii deťom.
Využíva polyfunkčnú miestnosť, ktorá je zariadená funkčným a bezpečným nábytkom, ktorý spĺňa všetky hygienické a bezpečnostné normy. Klub je vybavený výpočtovou technikou, počítačmi, notebookmi, DVD prehrávačmi, televíznym prijímačom, Legom Dacta, spoločenskými hrami a hračkami.
Oddelenie III. a IV. je na detskej psychiatrii 12/Ps, kde sú vytvorené najlepšie priestorové podmienky pre prácu s deťmi. Priestory umožňujú realizovať individuálne aj skupinové aktivity podľa možností detí.
Ja, introverzia a vzťahy s ostatnými
Byť introvertom neznamená byť asociálny, hanblivý či nemať rád prítomnosť ľudí. Introverzia je vrodený rys, ktorý po prvýkrát identifikoval psychoanalytik Carl Gustav Jung ako nemennú a vrodenú charakteristiku.
Vo svete, ktorý vyzdvihuje extrovertov, sa zdá, že sú introverti znevýhodnení. Mnoho introvertných detí sa stretáva s nepochopením. Ich prirodzenosť - pozorovanie a postupné zvykanie si na situáciu než okamžitá socializácia a komfort - je často považovaná za niečo zlé.
Introvertné dieťa potrebuje na dobitie bateriek pokoj a samotu. Nepotrebuje byť neustále v kolektíve, komunikovať a socializovať sa, potrebuje svoj priestor a tichý kútik, kde môže pokojne podnety spracovať.
Odborníci ich nazývajú tzv. „orchideami“, čo znamená deti citlivé na podnety a nové situácie, ktoré ale v správnom prostredí dokážu prosperovať viac ako extrovertné „púpavy“.
Silné stránky introvertného dieťaťa
Introverti majú obrovskú výhodu - dokážu byť samostatní, zabaviť sa osamote, majú bohatú fantáziu, sú kreatívni, a v správnom prostredí dokážu posilniť svoj talent a stvoriť niečo úžasné.
Introverti sú skvelí v konverzácii s jedným človekom. Ak si s niekým porozumejú, dokážu viesť konverzáciu na úrovni. Sú premýšľaví a na svoj vek sa pýtajú hlboké otázky.
Preto nevedia viesť takzvaný small talk, teda hovory o ničom. Ich sociálne schopnosti sa často najlepšie prejavia v pokojnom prostredí, pri tvorivej činnosti alebo v rozhovore s človekom, ktorému dôverujú.
Ako podporovať introvertné dieťa
- Rešpektujte súkromie: Ak dieťa potrebuje sedieť v izbe, nenúťte ho socializovať sa.
- Dajte dieťaťu priestor: Introvertné dieťa potrebuje vlastný priestor, v ktorom by ho nikto nerušil a nevyžadoval od neho „normálne“ správanie.
- Pomôžte mu pochopiť a identifikovať jeho potreby: Deti potrebujú vedieť, že je v poriadku nebyť maximálne sociálny väčšinu času.
- Netlačte na pílu: Omnoho lepšie je identifikovať jeho silné stránky a rozvíjať ich, než sa z neho snažiť urobiť niekoho, kým nie je.
- Keď hovorí, načúvajte: Introvertné dieťa potrebuje cítiť, že jeho myšlienky a otázky majú význam.
- Podporujte jeho sebavyjadrenie: Nechajte ho maľovať, písať, kresliť, učiť sa na hudobný nástroj, prosto tvoriť.
- Nenúťte ho byť v spoločnosti ako „normálne“ deti: Introvertné dieťa nenávidí byť v centre pozornosti a predvádzať sa.
- Uistite ho, že nie je nenormálne: Podporte ho v tom, kým je, a posilňujte jeho kvality a silné stránky.
Podporujte jeho potrebu tvoriť, aby sa jeho duševno rozvíjalo a prosperovalo. Toto všetko pomáha posilňovať schopnosť správne vyjadriť svoje emócie, pochopiť samého seba a funguje ako duševná hygiena.
Vzťahy a formovanie osobnosti
Životné skúsenosti, detstvo, bariéry a príkoria, ktoré ľudia zažili v mladšom veku, často spôsobujú, že ich mentálny vek predbehne ten fyzický. Podobné skúsenosti sú pre budúce vzťahy záťažou a môžu ovplyvniť, ako sa človek vníma vo vzťahu k partnerovi alebo autoritám.
Ak niekto v detstve nemal bezpečný prístav, ku ktorému by mohol vzhliadať, musí sa neskôr učiť, ako si byť tým bezpečným prístavom sám pre seba. Bezpečné vzťahy však môžu dieťaťu pomôcť vytvoriť si dôveru, pocit istoty a schopnosť obracať sa na iných v ťažkých chvíľach.
Problémy v sociálnych interakciách môžu prameniť z rôznych faktorov. Extrémni introverti môžu mať napríklad ťažkosti s bežnou konverzáciou alebo s fungovaním v skupine.
Pocit, že človek nezapadá, môže viesť k postupnému stiahnutiu sa zo spoločenských aktivít a pocitu nešťastia. Nedostatok ambícií, pocit, že človek nič nevie, alebo vnímanie, že ho ľudia neberú, môžu viesť k depresiám a dokonca k úvahám o radikálnych zmenách v živote.
Duševné zdravie a sociálny svet
Keď premýšľame o duševnom zdraví, často si predstavujeme dospelých alebo tínedžerov, ktorí hľadajú podporu kvôli stresu, úzkosti alebo depresii. Avšak duševné zdravie v skutočnosti začína už v detstve.
Bábätká a malé deti sa neustále učia, ako sa cítiť bezpečne, pochopené a prepojené. Ich skúsenosti v prvých mesiacoch a rokoch života formujú spôsob, akým vnímajú samy seba a svet okolo seba a kladú tak základy pre emocionálnu pohodu po zvyšok ich života.
V oblasti duševného zdravia dojčiat a raného detstva sa hovorí: „Mozgy sa budujú, nie rodia.“ Rovnako ako dom potrebuje pevné základy, aj deti potrebujú emocionálne bezpečné vzťahy, aby si vybudovali zdravý mozog.
Bábätká nám nevedia slovami povedať, čo cítia, ale hovoria nahlas a jasne prostredníctvom plaču, vrkania, telesného napätia, zmien spánku a správania. Keď dospelí reagujú s vrúcnosťou a trpezlivosťou, vytvárajú priestor, ktorý deti potrebujú na to, aby sa naučili zvládať emócie.
Táto výmena názorov - plač, útecha, pokoj - doslova formuje mozog tak, aby očakával, že svet je bezpečné miesto a že vzťahy nám môžu pomôcť prekonať ťažké časy.
Podpora raného duševného zdravia neznamená len penové kúpele a podložky na jogu, ale hlavne to, aby sme sa deťom venovali, zostali zvedaví a reagovali na ne so súcitom, aj keď sú najviac dysregulované.
Dospelí, ktorí cítia podporu, sú schopnejší poskytnúť podporu malým deťom. Je dôležité všímať si pocity skryté pod správaním, ponúknuť spojenie pred opravou a zaujímať sa o očakávania, ktoré máme od svojich najmenších a od seba samých.
Spolupráca s rodinou
Intenzívna spolupráca sa vyvíja s rodičmi dlhodobo hospitalizovaných detí, opakovane hospitalizovaných detí, ale najmä s rodičmi, ktorí sú prijatí na oddelenie spolu so svojimi deťmi.
Stretávame sa pri lôžku dieťaťa počas popoludňajších návštev. Využívame túto príležitosť na získanie cenných informácií o dieťati, jeho rodinných vzťahoch, zázemí a hlavne záujmoch.
Získané poznatky nám pomáhajú pri voľbe obsahu našej činnosti, rozvíjaní záujmov, formovaní osobnosti dieťaťa, jeho vedomostí, zručností a postojov.
Títo rodičia často odovzdávajú skúsenosti z oblasti svojej profesie ostatným deťom na spoločných stretnutiach v triede. Takáto spolupráca obohacuje sociálny svet detí a ukazuje im, že každý človek môže skupine niečo ponúknuť.
Spolupráca ŠKD s ďalšími subjektmi
Vedenie základnej školy spoločne s manažmentom Univerzitnej nemocnice sa snaží operatívne riešiť všetky aktuálne požiadavky a problémy oboch strán týkajúce sa vzájomnej spolupráce.
Pedagógovia školy úzko spolupracovali so zdravotníckym personálom UNM v záujme dieťaťa, spolupodieľali sa na čo najlepšej adaptácii dieťaťa na nemocničné prostredie a na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov, ktoré pôsobia na psychiku a fyzický stav hospitalizovaných detí.
Nezisková organizácia prinášala každú stredu a štvrtok prostredníctvom profesionálnych zdravotných klaunov dlhodobo hospitalizovaným deťom radosť, smiech a dobrú náladu až k ich postieľkam na všetky oddelenia UNM.
Občianske združenie umožnilo zapojiť sa do projektov „Tvorme ako Martin Benka - tvorivý ateliér v nemocnici 2022“ a „Ľudové umelecké remeslo - šanca pre všetkých 2022“.
Zakúpilo pracovný a výtvarný materiál, ako sú korálky, drôtiky, látky, materiál na výrobu mydiel, sviečok a na pletenie košíkov, ako aj ovčiu vlnu na plstenie.
ŠKD spolupracuje aj so Špeciálnou základnou školou v Martine, s Pedagogickou a sociálnou akadémiou v Turčianskych Tepliciach, so Združením profesora Matulaya a s ďalšími subjektmi, ktoré pomáhajú pri materiálnom, kultúrnom a vzdelávacom rozvoji detí.
Kľúčové kompetencie dieťaťa
Kľúčové kompetencie a osobnosť dieťaťa rozvíjame prostredníctvom realizácie hlavných výchovno-vzdelávacích cieľov. ŠKD využíva rôzne metódy a formy práce, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a možnostiam detí.
Dôležitú úlohu zohráva individuálny prístup, ktorý umožňuje pedagógom efektívne reagovať na aktuálny stav a náladu dieťaťa. Kľúčové kompetencie sa v procese výchovno-vzdelávacej činnosti rozvíjajú a navzájom prelínajú v jednotlivých tematických oblastiach výchovy.
Tvoria plánovaný cieľový výstup dosiahnutý systematickým výchovno-vzdelávacím pôsobením počas pobytu dieťaťa v ŠKD. Rozvíjajú sa kompetencie učiť sa učiť, komunikačné, sociálne, občianske, kultúrne a kompetencie k zmysluplnému tráveniu voľného času.
Pri rozvíjaní kompetencií podporujeme záujem a zvedavosť detí o nové poznanie. Prostredníctvom brainstormingu učíme deti vyjadrovať svoje nápady a hrami a dramatizáciou ich vedieme k sebahodnoteniu.
Hodnotenie a bezpečnosť
Cieľom hodnotenia je postupovať od klasického hodnotenia k individuálnej vzťahovej norme, k vytváraniu portfólií hlavne u dlhodobo hospitalizovaných detí.
V hodnotení detí uplatňujeme pozitívne stimuly a motiváciu dieťaťa k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Dôraz kladieme na rozvoj sebahodnotenia dieťaťa s uplatňovaním spätnej väzby.
Problematika zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia je aj integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania. Bezpečné prostredie umožňuje dieťaťu lepšie sa zapájať do činností a získavať dôveru vo vlastné schopnosti.
Význam ľudského kontaktu
Spoločensky aj politicky divadlo nikdy nebolo také životne dôležité a nevyhnutné pre naše porozumenie sebe samým i svetu. Obecenstvo ako svedok dáva divadlu jeho zmysel a život.
Spoločne zdieľaný zážitok v skutočnom čase procesu tvorby, ktorý síce môže byť predpísaný či vopred naplánovaný, no zakaždým je iný. A práve to je jasná sila divadla.
Skutočným „slonom v miestnosti“ sú nové technológie a sociálne siete, ktoré sľubujú spojenie, ale podľa všetkého ľudí od seba oddelili a izolovali. Hoci niektoré technológie môžu slúžiť dobre, problém nastáva, keď nevieme, kto je na druhej strane, a to siaha hlbšie a prispieva ku kríze pravdy a reality.
Zatiaľ čo internet môže vzbudzovať otázky, len veľmi zriedka vyvolá ten pocit úžasu, ktorý vytvára divadlo. Úžas prameniaci z pozornosti, zapojenia sa a vytvorenia spontánnej komunity tých, čo sú prítomní v kruhu akcie a reakcie.
Sme spoločenské tvory a biologicky sme predurčení, aby sme boli súčasťou sveta, zapojili sa doň. Každý zmyslový orgán je vstupnou bránou na stretnutie a prostredníctvom neho dosahujeme lepšiu predstavu o tom, kým sme.
Solidarita a pomoc druhým
Čo môžeme zmeniť na tomto svete? Túto otázku si už určite položil každý jeden z nás. Oscar Wilde tvrdil: „Ak chceš zmeniť svet, začni meniť sám seba.“
Častokrát je oveľa jednoduchšie premýšľať nad tým, ako by sa všetko na tomto svete dalo zmeniť, ako zamyslieť sa nad tým, čo by sme mohli zmeniť na sebe. Vždy je jednoduchšie poukazovať na chyby okolitého sveta ako priznať si tie vlastné.
Drobné kroky smerom k pomoci iným sa dajú robiť v rámci praxe a každodenne vo svojom okolí. Niekedy postačí úsmev, objatie alebo ponúknutie pomoci.
Zdvihnutie papiera zo zeme a jeho vyhodenie do recyklačného koša, aj keď nebol náš, môže byť malým skutkom, ktorý mení svet. Možno stačí v škole prisadnúť si a pobaviť sa s niekým, komu sa vysmievajú alebo ho nerešpektujú len preto, že je iný.
Tieto malé veci dokážu meniť svet. Náš postoj sa môže odraziť na iných. Pomoc nemusí mať vždy podobu veľkého činu, pretože aj pozornosť, rešpekt a ochota počúvať môžu byť pre druhého človeka dôležité.
Solidarita, mier a zodpovednosť
Nachádzame sa vo svete „ja“, vyskladanom z egocentrizmu, ale aj z osamelosti a smútku. „Ja“ podkopáva rodinné, komunitné, cirkevné „my“.
V tomto „ja“ je veľká dávka osamelosti, ale aj agresie. Osamelý človek ťažko príde na nejaké iné nasmerovanie dejín. Veď v preceňovaní alebo uzatváraní sa do seba sa rodia sociálne, ale aj národnostné konflikty.
V každom akte solidarity sa skrýva čin za mier. Solidarita pôsobí proti hospodárskemu násiliu a nespravodlivej spoločnosti, ktorá generuje čoraz viac chudobných.
Integrácia cudzincov je mierovým aktom, pretože predchádza konfliktom a buduje spoločnosť spolunažívania, a tá znamená mier. Snaha o mier neznamená poddať sa agresorovi, ale zvažovať cenu každej vojny a neustále mať pred očami cieľ: mier.
Poznať, informovať sa a sledovať udalosti znamená zblízka sa na nich podieľať, nie odvrátiť zrak a pozerať inam. Nevedomosť je prvým krokom k nezáujmu.
Živá a informovaná verejná mienka ovplyvňuje politické udalosti a rozhodnutia. Nenávisť a absencia dialógu stoja pri počiatkoch hlbokých rozporov.
Duchovný rozmer sociálneho sveta
Pápež Ján XXIII. zdôrazňuje, že spoločnosť by sa mala chápať predovšetkým ako duchovný priestor, kde si ľudia vymieňajú poznatky, chránia svoje práva, plnia povinnosti a usilujú sa o duchovné hodnoty.
V každej dobe spoločnosť hľadá zmysel existencie človeka, pýta sa, prečo je na svete a kam smeruje po smrti. Katolícka Cirkev, založená Ježišom Kristom prostredníctvom svojich apoštolov, dodnes hlása radostnú zvesť - evanjelium.
Cirkev chráni slabých a spája kresťanov rôznych kultúr a tradícií. Je tu pre každého, aby ukazovala správny smer.
Globálne problémy a ľudská dôstojnosť
V 21. storočí čelíme globalizácii. Svet sa stal menším vďaka rýchlemu cestovaniu a prístupu k informáciám.
Napriek tomu informačná spoločnosť priniesla nový druh otroctva - otroctvo mysle. Sme ovplyvňovaní reklamami a svetom peňazí, čo mení naše myslenie.
Zabúdame na ľudí, ktorí trpia hladom alebo stratili zamestnanie. Príčinou každého globálneho problému je zabúdanie na človeka, jeho hodnotu a dôstojnosť.
Žiaden nový horizont globálnej spoločnosti nemôže brať človeka ako multifunkčné zariadenie, ktoré bude nonstop k dispozícii, len aby uspokojilo spoločnosť. Život každého z nás je dar a má veľkú hodnotu.
Ľudský život je konkrétna realita bytia, schopná lásky a služby. Muži a ženy boli stvorení na obraz Boží, preto sa nesmú považovať len za predmety alebo obetovať pre politický, ekonomický alebo spoločenský zisk.
Ideológie a technológie nimi nesmú manipulovať. Globálne problémy sa dajú a musia riešiť zmenou pohľadu človeka na svet.
Svet potrebuje hlbokú kultúrnu obnovu a znovuobjavenie základných hodnôt. Kríza nás zaväzuje prehodnotiť našu cestu, stanoviť nové pravidlá, nájsť nové formy angažovanosti a odmietnuť negatívne skúsenosti.
Dôležitý je aj pokrok vied a umení v kresťanskom duchu a liečenie neduhov, ako sú hlad, pohromy, negramotnosť, bieda, nedostatok bytov a nespravodlivé rozdelenie majetkov.
Láska, chudoba a sociálna práca
Pápež dnes považuje za jednu formu chudoby aj samotu. Je dobré vidieť, že aj iné druhy chudoby, vrátane materiálnej, sa rodia z izolácie, z toho, že sa človeku nedostáva lásky, a z ťažkosti milovať.
Láska je darom, ktorý dostali všetci, láska v pravde je silou, ktorá utvára spoločenstvo a zjednocuje ľudí takým spôsobom, v ktorom nie sú bariéry ani hranice.
Veď ten, kto je preniknutý opravdivou láskou, je veľmi vynaliezavý v odhaľovaní príčin biedy, pri hľadaní prostriedkov, ako proti nej bojovať a ako nad ňou rozhodne zvíťaziť.
Sociálna práca je množstvo lásky a je iba vtedy tým opravdivým darom pre chudobných, ak sa dáva bez rozdielov. Ktokoľvek ma potrebuje a ja mu môžem pomôcť, je môj blížny.
Sociálna práca je poslaním stať sa blížnym - stať sa Samaritánom. Aby sme sa stali dobrými Samaritánmi, treba vychovávať náš pohľad.
Ak si dokážeme všimnúť toho, kto trpí, neznamená to, že už sme urobili všetko. Dôležité je pozrieť sa mu do tváre a precítiť s ním jeho bolesť.
No najdôležitejšie je zísť z koňa, zašpiniť si ruky v prejave skutku lásky. Naša ochota prerušiť cestu vyjadruje ochotu sprevádzať toho, kto trpí, kto sa cíti osamelo a zúfalo.
Ľudia potrebujú vždy aj niečo viac, než len technicky správne zaobchádzanie. Potrebujú ľudskosť. Potrebujú pozornosť srdca.
ŠKD ako priestor ľudskosti
Dobré meno nemocníc sa buduje predovšetkým na odbornosti lekárskeho personálu, ľudskom prístupe a kvalitnej pooperačnej starostlivosti. Pacienti si všímajú, keď personál pristupuje k svojej práci s nasadením, empatiou a ochotou pomôcť aj v neskorých hodinách.
Pekné slová a prejav záujmu tiež liečia. Rovnakú silu má aj prístup pedagógov, ktorí dieťaťu v nemocnici poskytujú pozornosť, rozhovor, tvorivú činnosť a pocit, že jeho potreby sú dôležité.
V ŠKD sa dieťa nestretáva iba s úlohami a aktivitami. Stretáva sa s ľuďmi, ktorí mu pomáhajú znovu objaviť radosť, dôveru, odvahu a schopnosť byť súčasťou spoločenstva.
Ja a môj sociálny svet v ŠKD teda znamená učiť sa žiť s ostatnými, rešpektovať rozdiely, prijímať pomoc, pomáhať druhým a hľadať vlastné miesto v spoločnosti.
