Starostlivosť o vinič v máji: zelené práce, zálievka a ochrana

Vinič v máji potrebuje najmä pravidelné viazanie, vylamovanie nepotrebných zelených výhonkov, kontrolu zdravotného stavu, udržiavanie pôdy bez burín a primeranú zálievku. Zelené práce vo vinici sú dôležité pre správny vývoj rastlín. Budú odolnejšie voči chorobám a dostane sa im aj viac vlahy.

Vinič patrí medzi rastliny, ktoré si vyžadujú pravidelnú starostlivosť počas celého roka. Starostlivosť o hroznové kríky začína viazaním. Ak sa o hrozno nebude starať ročne, potom sa zmení na divoké húštiny. To vedie k zhoršeniu kvality plodiny: zníži sa počet plodov a zhorší sa kvalita.

Čo je dôležité urobiť s viničom v máji

V južných oblastiach Slovenska v mnohých záhradách rastie vinič. Je bohato olistený, no nesmieme zabudnúť sa o neho starať. Vinič po orezaní prebytočnú silu koreňov vrhne do prebudenia spiacich púčikov a tak po celom kmeni a starších konároch viniča rastú zelené výhony.

Z hľadiska úrody sú zbytočné, lebo na nich nie je kvetenstvo a len zahusťujú ker. Všetky nepotrebné zelené výhony z kmeňa, z hlavy a konárov olámeme a ponecháme len výhony vyrastajúce z vlaňajšieho dreva, ktoré budú kvitnúť a ten výhon, ktorý je určený pre budúcu úrodu a vyrastá zo záložného čapíka, urobeného pri reze viniča.

• vyviažte rastúce letorasty k opore,
• vylomte nepotrebné výhony z kmeňa, hlavy a staršieho dreva,
• odstráňte výhony bez kvetenstva, ktoré zahusťujú ker,
• kontrolujte výskyt múčnatky, peronospóry a škodcov,
• udržujte pôdu v okolí kra bez burín,
• podľa počasia zabezpečte primeranú zálievku,
• pripravte vinič na ďalšie zelené práce po odkvitnutí.

Viazanie viniča a usmernenie letorastov

Starostlivosť o hroznové kríky začína viazaním. Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Tieto štruktúry zabezpečia, že vinič sa bude rozvíjať vertikálne, čím sa zlepší cirkulácia vzduchu a prístup k slnečnému žiareniu.

Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Týmto spôsobom zabezpečíte, že hrozno nebude v kontakte so zemou, čo môže znížiť riziko plesní a iných ochorení.

Pri viazaní treba výhony rozmiestniť tak, aby sa navzájom neprekrývali a aby listy nezhustli v jednej vrstve. Väčšina domácich vínnych kríkov je priviazaná k mreži, či už ide o drôtené laná alebo drevené laty. S rastom hrúbky, najmä pri nesprávnom viazacom materiáli, môže dôjsť aj tu k zúženiam.

Aj staré úponky, ktoré sa ovinuli okolo kmeňa, môžu viesť k zrastaniu a zúženiam, a preto sa odstraňujú. Úponky hrozna sú upravené výhonky, takže z kefiek odoberajú aj niektoré živiny. To zhoršuje celkový generatívny vývoj.

Vylamovanie nepotrebných výhonkov

Vylamovanie zelených výhonkov patrí v máji medzi najdôležitejšie práce. Hlavným cieľom je odstrániť výhony, ktoré rastú z kmeňa, z hlavy kra alebo zo starého dreva a nemajú pre úrodu význam. Zároveň treba ponechať zdravé letorasty vyrastajúce z vlaňajšieho dreva, na ktorých sa vytvoria súkvetia.

Vylamovanie znižuje zahustenie kra, zlepšuje prístup svetla a vzduchu a pomáha rastline sústrediť energiu na vývoj plodných výhonkov. Ak by sme vinič nechali rásť bez zásahu, dochádzalo by k prílišnému zahusťovaniu kra. To spôsobuje slabšie prevzdušnenie, vyššiu vlhkosť a ideálne podmienky pre rozvoj plesní a chorôb.

Každú jar na kmeni väčšinou vyrastú „divoké“ výhonky, tzv. vodné výhonky, ktoré sú niekedy vítané ako omladenie kmeňa a zostávajú na mieste. V opačnom prípade ich však treba pred začiatkom drevenatenia dôsledne odstrániť už na jar vylamovaním alebo neskôr odrezaním, pretože inak sa na týchto miestach môžu vytvoriť prekážky toku v kmeni.

Pri vylamovaní pracujte opatrne, kým sú výhony mladé a bylinné. Takýto zásah je jednoduchší a zanecháva menšie rany ako neskoré odrezávanie zdrevnatených výhonkov.

Vylamovanie zálistkov

Hlavným cieľom vylamovania zálistkov je zabrániť zahusťovaniu kra, čím sa zníži riziko šírenia chorôb. Každá odroda má na vylamovanie iné nároky, pričom niektoré zálistky môžu byť pre rast viniča prospešné.

Zálistky je potrebné odstraňovať iba v zóne strapcov a v spodnej tretine výhonka. Nad posledným strapcom hrozna sa ponechávajú, pretože pomáhajú zvyšovať cukornatosť bobúľ. Ak sú zálistky príliš dlhé, odporúča sa ich skrátiť na tri až štyri listy.

Dôležitý je aj správny čas vylamovania. Zálistky v zóne strapcov by sa mali vylamovať hneď, ako sa začnú objavovať, a to u všetkých odrôd - muštových, stolových, bielych aj modrých. Včasným vylamovaním, ešte pred zdrevnatením, sa zabráni poškodeniu púčikov alebo letorastov.

Ak sa niektoré zálistky prehliadnu, je vhodné ich neskôr skrátiť nožnicami za druhým až tretím listom. V pazuchách listov v procese rastu sa tvoria nevlastné syry a fúzy, ktoré nemajú vplyv na kvalitu plodu. Preto musia byť nevlastní, aby všetky sily smerovali k tvorbe plodiny.

Odstraňovanie úponkov

Fúzy sú upravené počas leta. Po ustúpení z vetvy o 1-2 cm sa odstránia prstami alebo záhradnými nožnicami. V máji je vhodné skontrolovať najmä úponky, ktoré sa začínajú ovíjať okolo kmeňa, drôtov alebo nesprávne vedených častí kra.

Úponky hrozna sú upravené výhonky, takže z kefiek odoberajú aj niektoré živiny. To zhoršuje celkový generatívny vývoj. Pri odstraňovaní postupujte šetrne, aby ste nevytrhli mladý letorast alebo nepoškodili strapce.

Letný rez: čo patrí do mája a čo neskôr

Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Jeho cieľom je usmerniť rast viniča a zabezpečiť dobré osvetlenie a prúdenie vzduchu medzi listami a plodmi.

Všeobecne platí, že s letným rezom začíname od júna, kedy vinič intenzívne rastie. Júl a august sú obdobím, kedy sa vinič najviac zahusťuje a kedy je potrebné zasiahnuť najčastejšie. Správne načasovanie sa odvíja aj od odrody viniča a klimatických podmienok.

V máji preto nejde predovšetkým o radikálne skracovanie letorastov, ale o ich usmernenie, vyväzovanie a vylamovanie nepotrebných výhonkov. Prvé strihanie - jún/júl: začiatok leta je ideálny čas na odstránenie prebytočných mladých výhonkov, ktoré môžu zahusťovať krík.

Skracovanie letorastov - vrcholky výhonkov sa skracujú, aby rastlina investovala energiu do plodov a nie do nekontrolovaného rastu. Všetky výhonky, na ktorých sú strapce, skráťte tak, aby po poslednom strapci ostalo na výhonku ešte 5 - 10 listov.

Zvieranie by sa malo uskutočniť koncom júna. Zvieranie spočíva v skrátení klíčkov, ktoré prinášajú ovocie, takže hroznové kefy dostávajú dôležitejšie látky. Zvieranie znamená orezanie bodu rastu vetvy, aby sa zastavil jej rast.

Prečo sú zelené práce dôležité

Zelené práce vo vinici sú dôležité pre správny vývoj rastlín. Budú odolnejšie voči chorobám a dostane sa im aj viac vlahy. Strihanie hrozna v lete zlepšuje prístup slnečného svetla k strapcom, podporuje dozrievanie bobúľ a zároveň prispieva k zdravému rastu rastliny.

Vinič má prirodzenú tendenciu rásť bujne a vytvárať množstvo listov a výhonkov. Ak by sme ho nechali rásť bez zásahu, dochádzalo by k prílišnému zahusťovaniu kra. Okolie strapcov je viac prevzdušnené a po daždi rýchlejšie obschne.

Odstránením nadbytočných výhonkov rastlina šetrí energiu, ktorú investuje do tvorby silnejších púčikov. Tie sa následne premietnu do bohatšej a zdravšej úrody v ďalšom roku.

Starostlivosť o pôdu v máji

Rady ovocných stromov a krov je dôležité udržiavať v bezburinnom stave, pretože buriny odčerpávajú z pôdy cenné živiny a vodu, čím oslabujú rast a vývoj pestovaných rastlín. Pravidelná, plytká a včasná okopávka je účinný spôsob, ako buriny odstrániť a zároveň prekypriť pôdu.

Prekyprená pôda lepšie zadržiava vlhkosť a znižuje odparovanie vody, čo je zvlášť dôležité počas suchších období. Mulčovanie a uvoľňovanie pôdy okolo kríkov a uličiek zabezpečuje zachovanie vlhkosti a spomaľuje klíčenie burín.

Okrem okopávky je vhodné aj pravidelné kosenie medzi radmi stromov a krov. Týmto spôsobom nielenže udržíte porast pod kontrolou, ale zároveň zabezpečíte lepšiu cirkuláciu vzduchu a prístup k rastlinám.

Obrábanie sa vykonáva v okruhu 1,5 metra okolo kríka. Pravidelné burenie zabraňuje rastu buriny a tiež umožňuje dýchanie pôdy.

Zálievka viniča v máji

Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Keď rastlina dobre zakorení, mala by byť zavlažovaná mierne, ale pravidelne.

Vinič v suchšom lete stačí polievať raz za 20 dní, pričom spotrebujeme max. 10 litrov vody. Pozor, ak je leto daždivejšie - v kombinácii so zálievkou by pri koreňoch prestal vinič dýchať a začal postupne odumierať.

Zalievanie kríkov hrozna je potrebné raz za 7 dní. Jeden krík bude potrebovať 10 litrov vody. Zalievanie je potrebné až do okamihu, keď sa objaví kvitnutie.

V máji treba frekvenciu zálievky prispôsobiť počasiu, typu pôdy, veku kra a množstvu prirodzených zrážok. Nadmerné zavlažovanie je jednou z najčastejších chýb, ktoré začínajúci pestovatelia robia, a často vedie k hnilobe koreňov a zníženej kvalite úrody.

Kvapková závlaha je vo všeobecnosti uprednostňovanou metódou zavlažovania viniča, pretože dodáva vodu priamo do koreňovej zóny bez toho, aby zmáčala lístie, čo ďalej znižuje riziko chorôb. Ak polievate ručne alebo pomocou zavlažovacieho systému, snažte sa polievať skoro ráno, aby všetka vlhkosť na listoch stihla pred večerom vyschnúť.

Príznaky nedostatku vlahy

Letorasty reagujú zastavením rastu a ohýbaním vrcholov smerom nadol. Listy sa prestávajú otáčať za slnkom, úponky vädnú, pri silnom strese dokonca žltnú, usychajú a opadávajú.

Bobule postupne usychajú, strácajú vodu a scvrkávajú sa. Znížená tvorba zásobných látok vedie k zhoršenej schopnosti prezimovania.

Výživa viniča na jar

Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Na jeseň zase môžete pridať hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu, aby sa podporil vývoj koreňového systému a odolnosť rastliny pred zimou.

Vínna réva potrebuje dobré živiny k správnemu rastu a kvalitným hroznám. Preto ich doplňte pomocou hnojív, ktoré obsahujú draslík, fosfor, horčík a v pôde musí byť aj vápnik.

Letný top dressing je pridaním superfosfátu, zmesi dusíka a draslíka k substrátu. To sa deje pred kvitnúcimi rastlinami. Počas kvitnutia je dôležité správne a včasne kŕmiť kríky hrozna.

Spolu so zálievkou (alebo samostatne) dodávame výživu pre vinič, ktorá mu v letných mesiacoch najviac absentuje, resp. ju intenzívnejšie spotrebúva. Pod každý ker použijeme síran draselný bez chloridov na prihnojenie.

Draslík sa tak intenzívnejšie viaže pri tvorbe cukrov. Výsledkom sú nielen zelenšie, ale aj zdravie listy pri vynikajúcej výnosnosti plodov.

V prípade, že listy žltnú a rodí sa málo plodov, je to jasným znakom, že viniču chýba niektorý z uvedených prvkov, prípadne viacero z nich. Pri hnojení sa treba vyhnúť neodôvodnenému prehnojovaniu, pretože nadbytok živín môže podporiť príliš bujný rast na úkor násady a zdravotného stavu.

Ochrana viniča pred chorobami v máji

Počas leta je dôležité každý deň kontrolovať hroznové kríky, či nevykazujú závažné plesňové choroby a škodcov. Zdravý hroznový list má zelenú farbu, na ktorej nie je plak a drsnosť.

Vegetácia je v plnom prúde a v závislosti od počasia sa objavujú choroby a škodce na ovocných drevinách a viniči, preto starostlivo sledujte rastliny, aby ste včas zasiahli. Včasná kontrola je dôležitá najmä pred kvitnutím a po období dažďov.

Ak sa počas kontroly rastliny zistia žlté listy alebo popolček, potom by sa mal celý ker urýchlene ošetriť špeciálnymi prostriedkami. Iba to sa uskutoční pred rozkvetom vinice.

Múčnatka viniča

Múčnatka viniča (Uncinula necator) napáda všetky zelené časti a nezrelé bobule. Huba prezimuje ako mycélium pod šupinami púčikov alebo vo forme kleistotécií.

Infekcia sa začína na jar, ale viditeľné príznaky - belavý povlak a svetlé škvrny na listoch - sa objavujú až v júni alebo auguste. V neskoršej fáze sa tieto škvrny pokryjú bielošedým náletom mycélia, na ktorom sa tvoria konídie.

Dôležité je zabezpečiť prevzdušnenie viniča včasným odlistením v zóne strapcov. V rizikových oblastiach sa vinič ošetruje dvakrát pred kvitnutím (vo fáze 5 až 6 listov).

Používajú sa prípravky na báze síry - účinné pri teplotách 15 - 25 °C. Osvedčili sa aj prípravky na báze rastlinných olejov, ako aj listové hnojivá s obsahom bóru, železa.

Peronospóra, sivá hniloba a ďalšie problémy

Peronospóra viničová: pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami.

Múčnatka viniča: spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ.

Sivá (šedá) hniloba: huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.

Červená spála viniča: huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).

Akarinóza (kučeravosť) listov viniča: spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový. Dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie.

Ochranné postreky a správne načasovanie

Čas kvitnutia viniča je „hluchým obdobím“ na aplikáciu akéhokoľvek postreku. Postreky vykonávame tesne pred kvitnutím a po odkvitnutí.

Tesne pred venujeme pozornosť ochrane pred múčnatkou a peronospórou. Dobre proti nim reagujú dvojzložkové fungicídne prípravky s účinnou látkou metiram a pyraclostrobin.

Proti spomínaným hubovým chorobám aplikujeme postrek aj po odkvitnutí. Môže trvať až 12 dní po sebe, keďže bobuliam chýba ochranná vosková vrstva a po svojom povrchu majú širšie póry (prieduchy).

Pri aplikácii každého prípravku treba dodržať etiketu, povolené použitie, ochrannú lehotu a vhodné poveternostné podmienky. Ošetrenie počas kvitnutia sa nevykonáva.

Najčastejšie chyby pri starostlivosti o vinič

Príliš radikálne odstraňovanie listov a výhonkov

Príliš radikálny rez: odstránenie príliš veľkého počtu listov a výhonkov môže rastlinu oslabiť a znížiť úrodu. Nechávajte dostatočnú listovú plochu, aby vinič nebol oslabený.

Listy sú potrebné na fotosyntézu a tvorbu zásobných látok. Pri väčších plochách je vhodné robiť rez postupne, aby rastlina nebola vystavená náhlemu stresu.

Nesprávne načasovanie

Nesprávne načasovanie: ak by sme vinič strihali príliš skoro, riskujeme oslabenie rastliny, ktorá ešte potrebuje čas na vytvorenie dostatočnej listovej plochy pre fotosyntézu.

Neskorý rez, tesne pred zberom hrozna, môže spôsobiť oneskorené dozrievanie strapcov alebo ich vystavenie prílišnému slnku, čo môže viesť k spáleniu bobúľ.

Práca v horúčave a nedezinfikované náradie

Strihanie v horúcom počasí: strihanie počas vysokých teplôt môže viesť k spáleniu plodov slnkom. Vhodnejšie je pracovať v miernejších podmienkach a neodstraňovať naraz príliš veľkú časť listovej plochy.

Používanie nedezinfikovaného náradia: to môže prenášať choroby. Nožnice a ďalšie nástroje preto pred prácou aj po nej očistite a dezinfikujte.

Ochrana pred škodcami a vtákmi

Je tiež potrebné starostlivo preskúmať hrozno. Medzi škodcov patrí napríklad nosánik viničový (Byctiscus betulae): zeleno modrý až tmavo modrý chrobák s kovovým leskom. Samička nahryzáva listovú stopku a tak sa pripravuje na kladenie vajíčok.

Úspešné pestovanie hrozna v záhrade závisí aj od podpory rastliny. Hrozno potrebuje podporu, aby bolo chránené. Škodcovia sú nielen hmyz, ale aj vtáky, najmä škorce.

Úrodu chráňte pred náletmi škorcov. Pri menšom počte krov je možné využiť ochranné siete, ktoré nebránia prístupu vzduchu, ale obmedzia poškodenie dozrievajúcich strapcov.

Ak vinič vysádzate v máji

Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Vinič vysádzajte skoro na jar po posledných mrazoch, alebo na jeseň v miernejších podmienkach.

Ak ste si však zakúpili zakvitnuté rastliny alebo rastliny s holými koreňmi, ktoré už kvitnú, musíte počkať. Tieto kvety do záhrady by mohli zamrznúť, pokiaľ by sa vyskytol mráz, ktorý môže pokojne prísť aj v máji.

Pri nákupe sadeníc nezabudnite skontrolovať korene, ktoré majú tendenciu usychať. Ak sadíte voľnokoreňové viniče, namočte korene pred výsadbou na niekoľko hodín do vody, aby sa úplne rehydrovali.

Vykopte jamu dostatočne veľkú na to, aby sa do nej zmestil koreňový systém bez ohýbania alebo stláčania koreňov, a jemne ju zasypte, pričom pôdu utlačte, aby sa odstránili vzduchové medzery.

Po výsadbe dôkladne zalejte, aby sa pôda usadila okolo koreňov a odstránili sa všetky zostávajúce vzduchové medzery. Odporúčaná vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami by mala byť 1,5 až 2 metre, aby mali dostatok priestoru na rast.

Výber miesta a pôda

Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne.

Vyhnite sa miestam s vysokou vlhkosťou a premokrením, pretože to môže viesť k plesňovým ochoreniam. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.

Vinič preferuje pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Pôda by mala poskytovať dlhodobé živiny a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody.

Pôdu prekyprite do hĺbky aspoň 30 centimetrov, aby sa korene mohli ľahko zakoreniť. Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky.

Praktický májový harmonogram

V máji je najdôležitejšie zasiahnuť včas, ale šetrne. Dôležité je pamätať, že menej je niekedy viac - odstráňte len to, čo naozaj bráni svetlu a vzduchu.

tags: #starostlivost #o #vinic #v #maji