Nárok na odpočet DPH z reprezentačných výdavkov

Pri reprezentačných výdavkoch si platiteľ DPH spravidla nemôže uplatniť nárok na odpočítanie dane. Zákon o DPH v § 49 ods. 7 písm. a) vylučuje odpočítanie DPH pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy, napríklad pri pracovných obedoch, občerstvení, káve s obchodnými partnermi, teambuildingu alebo firemných večierkoch.

Odlišný režim platí pri reklamných predmetoch a obchodných vzorkách. Pri reklamnom predmete poskytnutom bezodplatne na obchodné účely môže mať platiteľ DPH nárok na odpočítanie dane, ak hodnota jedného predmetu nepresiahne 17 eur bez DPH, predmet súvisí s jeho ekonomickou činnosťou a sú splnené všeobecné podmienky na odpočítanie DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH.

Rozdiel medzi reprezentáciou, reklamou a reklamným predmetom

Výdavky na reprezentáciu patria medzi nedaňové výdavky (náklady). Z hľadiska účtovania a uplatňovania daňových a nedaňových výdavkov (nákladov) musíme rozlišovať medzi výdavkami na reprezentáciu, výdavkami na reklamu, na reklamné predmety a osobitné postavenie má aj obchodná vzorka.

Každé z vymenovaných výdavkov má iný vzťah k daňovej uznateľnosti, iný vzťah k daňovému základu, iné pravidlá uplatňovania. Súčasťou podnikateľskej činnosti je prezentácia obchodného mena, predávaného tovaru alebo poskytovanej služby, či reprezentácia samotných podnikateľov.

Rozdiel medzi prezentáciou podnikateľskej činnosti a reprezentáciou môže byť na prvý pohľad zanedbateľný, z pohľadu daňovej uznateľnosti výdavkov je však jedna skupina daňovo uznateľná a druhá sa nepovažuje za daňový výdavok.

Zatiaľ čo výdavky na prezentáciu tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s obchodnou činnosťou podnikateľa so zámerom dosahovania zisku, sú ako náklady na reklamu daňovo uznateľnými, náklady na reprezentáciu daňovo uznateľné nie sú.

Čo sa považuje za výdavok na reprezentáciu

Výdavky na reprezentáciu môžeme všeobecne charakterizovať ako výdavky, ktoré zvyšujú prestíž a imidž podnikateľského subjektu, ich cieľom je propagácia spoločnosti a budovanie vzťahov s obchodnými partnermi. Nie sú nevyhnutné na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov.

Definíciu nákladov, resp. výdavkov na reprezentáciu nám neposkytuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ani zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Náklady na reprezentáciu sú nákladmi, ktorých primárnym účelom je zvýšiť alebo udržať prestíž či už samotnej osoby podnikateľa, či celej spoločnosti a jej obchodného mena.

Medzi výdavky na reprezentáciu zaraďujeme hlavne:

• pohostenie - patria tu napr. pracovné obedy, večere s obchodnými partnermi, firemné oslavy a bankety,
• občerstvenie - patrí tu napr. nákup kávy, alkoholických aj nealkoholických nápojov, čaju, ovocia a podobne na pracovné rokovania,
• dary - napr. pri obchodných rokovaniach a firemných oslavách výdavky na vecné dary, s výnimkou reklamných predmetov, na kvety a podobne,
• poskytnuté dary občianskym združeniam, nadáciám a podobne,
• výdavky spojené s návštevou a rokovaním obchodného partnera, napríklad letenky, taxík alebo ubytovanie, ktoré platíme za obchodného partnera,
• reklamné predmety, ktorých hodnota prevyšuje 17 eur za jeden predmet.

Do reprezentácie patria aj náklady na obedy, večere, kávy a pohostenie vlastných zamestnancov, napríklad tímový obed alebo večerný teambuilding v reštaurácii.

Medzi náklady na reprezentáciu patria aj náklady na poskytnutie darov a reklamných predmetov na pracovných rokovaniach, školeniach a iných firemných akciách, napríklad perá, fľaše vína alebo tvrdého alkoholu, ak nespĺňajú podmienky ustanovené pre daňovo uznateľné reklamné predmety.

Daň z príjmov: všeobecné pravidlo

Výdavky (náklady) na reprezentáciu sú podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov vždy nedaňovými výdavkami, okrem výdavkov na zakúpenie reklamných predmetov v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus.

Ak ich účtujeme v jednoduchom účtovníctve, patria do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane. Ak ich účtujeme v podvojnom účtovníctve, patria do nákladov, ktoré nie sú daňovo uznané a v konečnom dôsledku zvyšujú základ dane, pričom sa účtujú na účet 513 - Náklady na reprezentáciu, na strane MD.

V praxi sa pri kalkulácii daňovej povinnosti podnikateľov často postupuje spôsobom, že celý účet sa premietne do kalkulácie ako nedaňový, keďže účtovníčky už počas roka vedia presne špecifikovať a zatriediť položky, ktoré sú určené na reprezentáciu a pri príprave daňového priznania k dani z príjmov budú nedaňovými výdavkami, ktoré nie sú súčasťou základu dane.

Reklamné predmety do 17 eur

Výdavky na reprezentáciu sú nedaňové okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet. Reklamný predmet s nákupnou cenou do 17 eur je pomerne široký pojem, a preto platia aj ďalšie pravidlá.

Reklamné predmety sú daňovo uznateľné podľa zákona o dani z príjmov, pokiaľ súvisia so zdaniteľným príjmom, sú preukázateľne vynaložené daňovníkom a sú zaúčtované v účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii.

To znamená, že nimi dosiahnete, zabezpečíte a udržíte zdaniteľné príjmy. Výdavky na reklamné predmety musia súvisieť s činnosťou daňovníka v súlade s ustanovením § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

• U platiteľa DPH sa limit posudzuje bez DPH, teda základ dane nesmie presiahnuť 17 eur za jeden predmet.
• U neplatiteľa DPH sa posudzuje suma vrátane DPH.
• Ak reklamný predmet presiahne 17 eur za kus, celá suma reklamného predmetu je nedaňová.
• Označenie predmetu logom spoločnosti nie je podmienkou daňovej uznateľnosti.
• Reklamný predmet musí byť poskytnutý bez nároku na odmenu, teda bezodplatne.
• Reklamný predmet musí súvisieť s podnikateľskou činnosťou a zdaniteľnými príjmami.

Do hodnoty 17 eur za predmet vstupuje okrem nákupnej ceny samotného reklamného predmetu aj doprava, poštovné, náklady na zabalenie, potlač predmetu, grafická príprava a ďalšie náklady na jeho obstaranie.

Prvých 17 eur preto nemožno považovať za daňovú časť a zvyšok za nedaňovú časť. Ak hodnota predmetu vrátane súvisiacich obstarávacích nákladov presiahne limit 17 eur bez DPH za jeden predmet, celý náklad je nedaňový.

Reklamné predmety nemusia byť označené logom spoločnosti. Zákon v súčasnom znení neukladá povinnosť označovať reklamné predmety obchodným názvom alebo ochrannou známkou daňového poplatníka.

Ktoré predmety sa za reklamné predmety nepovažujú

Za reklamné predmety sa nepovažujú:

• darčekové reklamné poukážky,
• tabakové výrobky, okrem podnikateľov, u ktorých je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
• alkoholické nápoje, s výnimkou vína za podmienok ustanovených zákonom,
• alkoholické nápoje u podnikateľov, ktorých hlavnou činnosťou nie je výroba alkoholických nápojov, ak nespĺňajú osobitné podmienky pre víno.

Darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a tvrdý alkohol sú preto pri bežnom podnikateľovi nedaňovými výdavkami bez ohľadu na ich hodnotu.

Výnimka sa týka podnikateľov, u ktorých je výroba tabakových výrobkov alebo výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Víno ako reklamný predmet

Víno je považované za reklamný predmet, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur za jeden predmet, najviac však vo výške 5 % zo základu dane.

Ak chce podnikateľ nakúpiť fľaše alkoholu do zásoby vo vlastných priestoroch, priamo ako dar pre obchodných partnerov, na konzumáciu na obchodných akciách alebo na firemnom večierku, o daňový výdavok ide jedine v prípade vína, ktoré nepresahuje 17 eur za jeden predmet, najviac však vo výške 5 % z vykázaného základu dane za konkrétne zdaňovacie obdobie.

Vínom sa rozumie alkoholický nápoj definovaný v § 4 ods. 3 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, a to tiché víno, šumivé víno, tichý fermentovaný nápoj a šumivý fermentovaný nápoj. Patria tu teda všetky druhy tichého vína aj šampanské.

V prípade nákupu tvrdého alkoholu alebo iného alkoholu, ako vymedzuje § 4 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ide vždy o nedaňový výdavok, ak nejde o podnikateľa, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Limitácia 5 % zo základu dane sa nevzťahuje na podnikateľov, ktorých hlavnou činnosťou je výroba alkoholických nápojov. Pri víne obstaranej od inej osoby však aj výrobca alkoholických nápojov uplatňuje víno do 17 eur za predmet len do výšky 5 % zo základu dane.

Príklad výpočtu limitu pri víne

Spoločnosť X sa rozhodne pri príležitosti konca roka nakúpiť 20 fliaš vína v hodnote 12 eur bez DPH za kus. Keďže hodnota jednej fľaše vína je nižšia ako 17 eur, výdavok za nákup vín bude daňovo uznateľný.

Spoločnosť si však musí skontrolovať, či dosiahla dostatočnú výšku základu dane. Aby bola celá suma 240 eur za nákup vín daňovo uznateľná, musí dosiahnuť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie aspoň vo výške 4 800 eur, pretože výdavok na nákup vín spolu 240 eur predstavuje 5 % zo základu dane vo výške 4 800 eur.

Darčekové koše a balenia

V prípade darčekových balení alebo košov je potrebné sledovať limit 17 eur na jedno darčekové balenie, teda hodnota reklamných predmetov spolu v balení nesmie presiahnuť 17 eur.

Ak sa z jednotlivých predmetov zakúpených do sumy 17 eur za kus vyskladá darčekové balenie a toto balenie sa odovzdáva obchodným partnerom alebo zamestnancom, sčítava sa hodnota všetkých menších darčekov v balení a ako reklamný predmet sa posudzuje celé balenie.

V prípade, ak je víno súčasťou darčekového koša, aj vtedy je potrebné sledovať podmienky pre jeho daňovú uznateľnosť samostatne.

Príklad darčekového setu

Spoločnosť X, platiteľ DPH, ktorá sa zaoberá predajom vstupeniek na športové podujatia, zakúpila zmenšeniny futbalových dresov a futbalových šortiek, ktoré chce darovať svojim zákazníkom pri príležitosti jej tretieho výročia.

Dresy obstarala v cene 15,50 eur bez DPH za kus a šortky v cene 12,50 eur bez DPH za kus. Spolu nakúpila 60 kusov dresov a 60 kusov šortiek. Za dopravu zaplatila spolu 5,52 eur s DPH, teda 4,60 eur bez DPH.

Spoločnosť daruje každému zákazníkovi futbalový set, teda dres a šortky. Hodnota jedného daru pre zákazníka sa vypočíta nasledovne: 15,50 eur + 12,50 eur + (4,60 eur / 30 ks) = 28,15 eur.

Aj keď hodnota jednotlivých položiek je nižšia ako 17 eur bez DPH, z dôvodu, že budú dresy a šortky spolu ako set, je potrebné sledovať ich celkový súčet.

K súčtu ich obstarávacích cien sa započítavajú aj náklady na dopravu, ktoré sa prepočítajú na počet kusov, v tomto prípade darovaných setov. Celková suma reklamného predmetu tak presiahne 17 eur a z tohto dôvodu budú dresy, šortky i náklady na dopravu posúdené ako nedaňový výdavok spoločnosti X.

DPH pri pohostení a zábave

Zákon o DPH síce nepozná pojem výdavky na reprezentáciu, ale v § 49 ods. 7 písm. a) jednoznačne vymedzuje, že podnikatelia, ktorí sú platiteľmi DPH, pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy nemôžu odpočítať DPH.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje napríklad na pracovné obedy, kávy s obchodnými partnermi, občerstvenie, teambuilding a podobné výdavky.

Pri platiteľovi DPH preto nemožno odpočítať DPH najmä z:

• obedov a večerí s obchodnými partnermi,
• kávy, čaju, ovocia a ďalšieho občerstvenia na rokovaniach,
• alkoholických a nealkoholických nápojov určených na pohostenie,
• firemných osláv, banketov a večierkov,
• prenájmu sály na reprezentačnú akciu,
• hudby a moderátora na firemnom podujatí,
• kvetinovej výzdoby,
• ubytovania, dopravy a ďalších služieb poskytnutých obchodným partnerom.

DPH pri reklamných predmetoch do 17 eur

V zákone o DPH pojem reklamné predmety nemáme. Hovoríme o bezodplatnom dodaní tovaru na obchodné účely, teda o predmetoch súvisiacich s ekonomickou činnosťou podnikateľa.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH platí, že dodanie reklamných predmetov v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden kus sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Takéto bezodplatné poskytnutie preto nepodlieha dani na výstupe.

Zároveň majú platitelia DPH pri nákupe reklamných predmetov v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet nárok na odpočítanie DPH, ak predmet súvisí s ich ekonomickou činnosťou a sú splnené ostatné podmienky na odpočítanie dane.

Pri drevenom boxe na ľadové víno, ktorý firma použije ako darčekový predmet na reprezentáciu firmy, je preto rozhodujúce, či hodnota jedného boxu nepresiahne 17 eur bez DPH.

Ak hodnota reklamného predmetu presiahne 17 eur bez DPH za kus, podnikateľ nemá nárok na odpočítanie DPH z tohto reklamného predmetu, ktorý dodá bezodplatne.

Pokiaľ by podnikateľ pri nákupe takýchto reklamných predmetov DPH odpočítal, bezodplatné odovzdanie týchto reklamných predmetov by sa považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.

Formálne podmienky na odpočítanie DPH

Na odpočet treba realizovať činnosť, ktorú realizuje daňovník ako platiteľ DPH, pri ktorej sa dá odpočítať DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, a teda neprevádzkuje iba činnosť, ktorá je oslobodená od DPH.

Ďalej musia byť na odpočet DPH splnené aj formálne podmienky podľa § 49 a § 51 zákona o DPH. DPH musí byť tuzemským dodávateľom uplatnená voči odberateľovi podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH a odberateľ musí mať faktúru od dodávateľa podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Ak sú splnené vecné aj formálne podmienky a reklamný predmet nepresiahne hodnotu 17 eur bez DPH za jeden kus, platiteľ DPH si môže DPH z nákupu odpočítať.

Obchodné vzorky

Iná situácia vzniká, ak podnikatelia, ktorí sú platiteľmi DPH, bezodplatne dodávajú obchodné vzorky. Pri nich nie je potrebné sledovať limit 17 eur na jeden predmet, avšak musí byť dodržaná podmienka, aby skutočne išlo o primeranú obchodnú vzorku.

Obchodná vzorka je tovar, ktorý podnikateľ vyrába, predáva alebo inak poskytuje a ktorého bezodplatné poskytnutie slúži na podporu podnikania. Pri obchodnej vzorke sa preto neposudzuje iba jej cena, ale aj jej skutočný charakter a účel.

Ak napríklad klenotníctvo dodá zákazníkovi bezodplatne šperk, ktorého hodnota je 400 eur, bude sa pri prípadnej daňovej kontrole len ťažko obhajovať, že skutočne išlo o obchodnú vzorku.

Pri poskytnutých vzorkách a ochutnávkach výrobkov ide o obchodné vzorky, ktoré môžu byť daňovo uznané, ak zodpovedajú účelu a povahe obchodnej vzorky.

Vianočné darčeky pre obchodných partnerov a zamestnancov

Pri nákupe vianočných darčekov určených pre obchodných partnerov, dodávateľov, zákazníkov, klientov, potenciálnych obchodných partnerov alebo zamestnancov je dôležitý charakter samotného predmetu a jeho nákupná cena.

Darčeky zakúpené v hodnote nepresahujúcej 17 eur za kus môžu byť daňovým výdavkom podnikateľa, ak súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, sú preukázateľne vynaložené, zaúčtované alebo zaevidované a sú poskytnuté bezodplatne.

Treba si však dať pozor, ak sa z jednotlivých predmetov zakúpených do sumy 17 eur za kus vyskladá darčekové balenie alebo darčekový kôš. Vtedy sa sčítava hodnota všetkých predmetov v balení a ako reklamný predmet sa posudzuje celé balenie.

Iné podmienky platia pri víne, tvrdom alkohole a cigaretách. Ak nejde o výrobcov, víno bude daňovo uznateľným výdavkom do hodnoty 17 eur za fľašu, ale zároveň iba do sumy 5 % zo základu dane. Fľaša tvrdého alkoholu a cigarety budú nedaňovým výdavkom.

Podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH a nakupuje tieto predmety na účely ich darovania obchodným partnerom alebo zamestnancom ako vianočného darčeka, si môže DPH z ich nákupu odpočítať, ak je splnená podmienka ceny do 17 eur za kus bez DPH.

Ak podnikateľ dopredu vie, že hodnota predmetu presiahne 17 eur bez DPH, DPH z nákupu si neodpočíta. Ak by však DPH z nákupu odpočítal, pri darovaní týchto predmetov je povinný odviesť DPH rovnako, akoby ich predal.

Netreba zabúdať ani na to, aby darované predmety splnili funkciu propagácie samotného podnikateľa a súviseli s jeho obchodnou činnosťou. Daňový úrad môže spochybniť napríklad darovanie obalov na notebooky u podnikateľa, ktorý sa zaoberá pečením koláčov.

Preukázanie použitia reklamného predmetu

Ak majú byť reklamné predmety daňovo uznateľné, musí byť možné preukázať, že boli použité na podnikateľskú činnosť. Konateľ nesie dôkazné bremeno, že predmet bol použitý na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

V prvom rade je dôležité, aby počet nakúpených reklamných predmetov korešpondoval s počtom klientov. Počet môže byť aj nižší, pretože podnikateľ nemusí obdarovať každého klienta.

V prípade daňovej kontroly vo firme, ktorá má iba jedného klienta a nakúpi väčší počet reklamných predmetov, je rozumné vedieť zdôvodniť, komu boli reklamné predmety odovzdané.

Rovnako je otázne, či firma, ktorá v danom roku nemala vystavené žiadne faktúry alebo príjmy cez registračnú pokladnicu, je oprávnená nárokovať si reklamné predmety v daňových výdavkoch.

Samozrejme, existujú rôzne situácie, napríklad v oblasti stavebníctva, keď sa z dôvodu špecificky postavenej zmluvy o dielo môže očakávať vystavenie faktúry za rozpracovanú etapu stavby až v nasledujúcom roku.

Reklama a reprezentácia pri jednej firemnej akcii

V praxi nastávajú prípady, keď sa v súvislosti s jednou firemnou akciou vynaložia viaceré druhy veľmi podobných výdavkov, ale s rôznou daňovou uznateľnosťou.

Pri firemnom bankete s prítomnými obchodnými partnermi sa jednotlivé položky posudzujú samostatne:

Najčastejšie chyby pri reklamných predmetoch

Prvou a najčastejšou chybou je zakúpenie predmetu, ktorého hodnota za jeden kus vrátane darčekového balenia a dopravy presiahne hodnotu 17 eur bez DPH za jeden kus predmetu, a domnienka, že prvých 17 eur je daňových a iba rozdiel je nedaňový.

Ak hodnota predmetu presiahne limit 17 eur bez DPH za jeden kus predmetu, celý náklad je nedaňový. V takom prípade podnikateľ stráca súčasne aj možnosť odpočítania DPH.

Druhou chybou je zakúpenie reklamných alebo darčekových poukážok s cieľom obdarovať obchodného partnera a uplatnenie ich nákupu do daňových výdavkov.

Nákup týchto cenín je v plnom rozsahu nedaňovým výdavkom a zároveň z nich nie je možné odpočítať DPH.

Uvedenie nedaňových výdavkov v daňovom priznaní

Výdavky na reprezentáciu a reklamné predmety, ktoré nespĺňajú podmienky daňovej uznateľnosti, sa uvádzajú v daňovom priznaní ako položky, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

Pri právnických osobách sa uvádzajú do tabuľky A a spolu s ostatnými sumami z tabuľky A sa prenášajú na riadok č. 130 tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb.

V tlačive daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typu B uvádzajú podnikatelia výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. h) tretieho bodu ako položky zvyšujúce základ dane, ak majú v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov ako 5 % zo základu dane.

Príklad uvedenia vína v daňovom priznaní

Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme 30 fliaš vína za 20 eur za kus bez DPH a 100 fliaš vína za 16 eur za kus bez DPH.

Na riadku 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20 000 eur. Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur, nie sú daňovým výdavkom v plnej výške.

V tomto prípade daňovník sumu 600 eur, vypočítanú ako 30 kusov × 20 eur, uvedie na riadku 16 tabuľky A, ktorá je súčasťou riadku 130 daňového priznania.

Ďalších 100 kusov spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože hodnota jedného predmetu bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5 % zo základu dane uvedeného na riadku 301 daňového priznania, čo je v tomto prípade 1 000 eur.

Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na riadku 304 daňového priznania, pretože výpočet predstavuje rozdiel medzi sumou 100 kusov × 16 eur a limitom 1 000 eur.

Osobitné pravidlá pre výrobcov alkoholu

Spoločnosť, u ktorej je výroba vína hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur.

Takýto podnikateľ si môže víno z vlastnej produkcie uplatniť ako reklamný predmet aj v prípade, že vykáže daňovú stratu.

Spoločnosť, u ktorej je výroba alkoholických nápojov vrátane vína hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť aj alkoholické nápoje vlastnej výroby.

Ak však ide o alkoholické nápoje obstarané od iných osôb, môže takáto spoločnosť uplatniť len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

V prípade vykázania daňovej straty si preto môže ako reklamné predmety uplatniť alkoholické nápoje z vlastnej produkcie, nie však bežne obstarané víno nad rámec podmienok ustanovených zákonom.

Praktické posúdenie vybraných situácií

Obed s obchodnými partnermi

Spoločnosť pozvala obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde témou rozhovorov boli aj možnosti ďalšej spolupráce. Výdavky na obed sú výdavkom na reprezentáciu, ktorý nie je daňovým výdavkom spoločnosti.

DPH z takéhoto obeda si platiteľ DPH nemôže odpočítať, pretože ide o kúpu tovaru alebo služby na účely pohostenia.

Reklamné predmety v hodnote 20 eur

Spoločnosť nakúpila 30 kusov reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur za kus, ktoré bude rozdávať zákazníkom. Vzhľadom na to, že hodnota jedného reklamného predmetu presiahla zákonom stanovený limit 17 eur za jeden predmet, náklady na nákup peňaženiek sú nedaňovým výdavkom v plnej výške.

Platiteľ DPH si pri bezodplatnom odovzdaní takýchto predmetov nemôže uplatniť nárok na odpočítanie DPH bez toho, aby mu vznikla povinnosť odviesť DPH na výstupe.

Finančný dar občianskemu združeniu

Spoločnosť poskytla finančný dar vo výške 10 000 eur občianskemu združeniu. Poskytnuté dary sa považujú za výdavky na reprezentáciu, a preto ide o nedaňový výdavok spoločnosti.

Drevený box na ľadové víno

Drevený box použitý ako darčekový predmet na reprezentáciu firmy možno z pohľadu DPH posudzovať ako reklamný predmet, ak sú splnené zákonné podmienky.

Platiteľ DPH si môže odpočítať DPH z jeho nákupu, ak hodnota jedného boxu nepresiahne 17 eur bez DPH, box súvisí s ekonomickou činnosťou podnikateľa, bezodplatné poskytnutie je na obchodné účely a existuje riadna faktúra s DPH od dodávateľa.

Prehľad režimov podľa typu výdavku

Pri posudzovaní nároku na odpočet DPH je preto rozhodujúce odlíšiť samotné pohostenie a zábavu od reklamného predmetu, reklamy alebo obchodnej vzorky. Z pracovného obeda, občerstvenia, firemného banketu či ubytovania obchodného partnera sa DPH neodpočítava, zatiaľ čo pri bezodplatne poskytnutom reklamnom predmete do 17 eur bez DPH za kus môže nárok na odpočet vzniknúť.

tags: #je #narok #na #odpocet #dph #z