Kyberšikanovanie ľudí s mentálnym postihnutím: prejavy, následky a možnosti ochrany

Kyberšikanovanie ľudí s mentálnym postihnutím je závažná forma ubližovania, ktorá využíva mobilné telefóny, počítače, tablety, internet, sociálne siete, čet, e-maily, online hry a ďalšie digitálne služby. Ide o úmyselné a opakované ubližovanie prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktorého cieľom môže byť obeť ponížiť, zraniť, zastrašiť, vydierať alebo sa na jej účet „pobaviť“.

Osoby s mentálnym postihnutím môžu byť voči kyberšikanovaniu mimoriadne zraniteľné, pretože nemusia vždy rozpoznať manipulatívne správanie, pochopiť jeho riziká, správne vyhodnotiť dôveryhodnosť komunikujúcej osoby alebo samostatne požiadať o pomoc. Štúdia publikovaná v časopise „Journal of Intellectual Disability Research“ zistila, že osoby s mentálnym postihnutím sú dvakrát častejšie obeťami kyberšikanovania ako osoby bez postihnutia.

Čo je kyberšikanovanie

Kyberšikanovanie, elektronické šikanovanie, online šikanovanie, cyberbullying a cybermobbing označujú šikanovanie, ktoré sa deje na digitálnych zariadeniach, ako sú mobilné telefóny, počítače, tablety a podobne. Kyberšikanovanie prebieha vo virtuálnom priestore s využitím e-mailov, okamžitých správ, četov, diskusných fór, sociálnych sietí, stránok na zverejňovanie fotografií a videí, blogov, SMS správ a telefonátov.

Šikanovanie je opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu alebo ho ponižovať. Agresor zneužíva svoju moc nad obeťou. Kyberšikanovanie je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete a s rozšírením moderných technológií sa aj výrazná časť šikanovania presunula do virtuálneho prostredia.

Kyberšikana sa môže odohrávať medzi deťmi a dospievajúcimi, medzi žiakmi a učiteľmi, medzi kolegami v práci alebo medzi bývalými partnermi po rozchode. Obeťou kyberšikanovania sa môže stať ktokoľvek.

Prečo je kyberšikanovanie pre ľudí s mentálnym postihnutím obzvlášť nebezpečné

Pre agresorov je ľahšie ubližovať niekomu, komu sa nemusia pozerať priamo do očí, menej vnímajú jeho emócie a zranenie, menej si uvedomujú závažnosť svojho konania a zodpovednosť zaň. Takéto šikanovanie im môže pripadať iba ako druh neškodnej zábavy. Agresora zároveň anonymita chráni pred odhalením.

Osoba s mentálnym postihnutím nemusí vždy porozumieť tomu, že urážlivá správa, falošný profil, požiadavka na fotografiu, vyhrážka alebo žiadosť o heslo predstavuje nebezpečenstvo. Môže mať problém vysvetliť, čo sa stalo, identifikovať páchateľa alebo rozlíšiť žart od zámerného ponižovania.

Kyberšikanovanie môže byť pre obeť ešte závažnejšie preto, že pred ním nemôže uniknúť ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.

V čom sa kyberšikanovanie líši od klasického šikanovania

Útoky nemajú časové ani priestorové obmedzenie

Kým klasické šikanovanie sa väčšinou obmedzuje na jeden priestor, napríklad školu alebo zamestnanie, pri kyberšikanovaní môžu útoky prichádzať kedykoľvek a kdekoľvek, stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet. Kyberšikana nepozná časové obmedzenia a obeť môže byť šikanovaná počas víkendu, sviatkov alebo uprostred noci.

Obsah sa môže rýchlo dostať k veľkému publiku

Akékoľvek obsahy zverejnené na internete alebo rozoslané cez mobil či e-mail sa môžu rýchlo dostať k veľkému počtu ľudí, pričom ich šírenie je často nekontrolovateľné. Jeden nevhodný komentár, fotografia alebo video sa môžu behom niekoľkých minút rozšíriť medzi stovky až tisíce ľudí.

Páchateľ môže zostať v anonymite

Útočníci si môžu vytvárať falošné profily alebo používať cudzie identity, čím sa minimalizuje riziko odhalenia. Sami sa cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu obete.

U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu. Nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok a páchateľom môže byť ktokoľvek.

Po útoku nemusia zostať viditeľné fyzické stopy

Na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte a po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia, ako sú zranenia, modriny alebo poškodené oblečenie. Kyberšikanovanie používa najmä psychické prostriedky ubližovania a manipulácie.

Kyberšikana ľahšie prekonáva sociálne rozdiely

Pre anonymitu a použitie technických prostriedkov je pre páchateľov jednoduchšie zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v reálnom svete pre jeho autoritu alebo pozíciu netrúfli. Takto sa môžu stať obeťami kyberšikanovania učitelia, nadriadení aj osoby, ktoré majú v bežnom živote silnejšie postavenie.

Formy kyberšikanovania

Urážanie, nadávanie a ponižovanie

Urážanie a nadávanie sa môže objavovať v komentároch k fotografiám, videám alebo príspevkom, na nástenkách sociálnych sietí, v e-mailoch, četoch, diskusných skupinách a mobilných správach. Cieľom priamych verbálnych útokov je zosmiešniť, ponížiť alebo zastrašiť obeť.

Šírenie lží, klebiet a nepravdivých informácií

Príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie, ohováranie na sociálnych sieťach, šírenie výmyslov alebo rozposielanie nepravdivých informácií s cieľom poškodiť dobré meno a vzťahy obete.

Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie

Kyberšikanovanie môže zahŕňať opakované prezváňanie, anonymné telefonáty, nechcené mobilné správy, spamovanie, preťažovanie e-mailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou a vydieranie.

Páchateľ sa môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne profil upraviť. Obeť môže vydierať tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami. Na vydieranie môžu byť použité aj fotografie alebo videá obete.

Zverejňovanie fotografií a videí bez súhlasu

Môže ísť o zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotografií a videí, so šírením ktorých obeť nesúhlasí. Fotografie môžu byť vytvorené fotomontážou, napríklad pripojením tváre obete k nahej postave alebo znetvorením pôvodnej fotografie.

Jednou z rozšírených foriem kyberšikany je vydieranie obete fotografiami so sexuálnym podtextom. Obrázky pritom nemusia byť skutočné, pretože explicitné materiály môžu byť vytvorené aj umelou inteligenciou. Agresori ich potom môžu zneužiť na vydieranie alebo kybergrooming.

Happy slapping

Happy slapping označuje násilné alebo sexuálne útoky na obeť, ktoré sú nahrávané na mobilný telefón a následne rozosielané alebo zverejňované na internete. Samostatnou kategóriou sú videá zachytávajúce agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.

Vylúčenie zo skupiny

Zámerné vylúčenie môže spočívať vo vyčlenení zo školského chatu, zo skupiny priateľov na sociálnej sieti, z tímu v online počítačovej hre alebo z diskusnej skupiny. Patrí sem aj ignorovanie v komunikácii a zámerné vylučovanie z online komunity s cieľom spôsobiť emocionálnu ujmu.

Krádež identity a falošné profily

Agresor môže získať prístup k údajom obete a pod jej menom objednávať tovar z internetu, komunikovať s priateľmi, útočiť na iných ľudí alebo šíriť nepravdivé informácie. Páchateľ môže vytvoriť falošný profil, v ktorom obeť zosmiešňuje a ponižuje, alebo založiť skupinu na sociálnej sieti prezentujúcu negatívny postoj k obeti.

Doxing a zverejňovanie súkromných údajov

Doxing znamená zverejňovanie súkromných údajov obete, napríklad adresy, telefónneho čísla alebo bankových údajov, s cieľom ublížiť jej alebo ju zastrašiť. Osobné informácie môže páchateľ použiť aj na kontaktovanie, zosmiešňovanie, vyhrážanie alebo vydieranie.

Kybernetické prenasledovanie

Kybernetické prenasledovanie, online prenasledovanie alebo cyberstalking znamená neustále sledovanie niekoho vo virtuálnom prostredí, často spojené s obťažovaním, vyhrážaním a zastrašovaním.

Prenasledovateľ môže obeť sledovať cez rôzne vyhľadávače, prezerať si jej profil na sociálnych sieťach a sledovať jej komunikáciu v čete. Môže používať nepríjemné komentáre, obťažovanie SMS správami, e-mailami a prezváňaním, vyhrážanie, vydieranie, ohováranie medzi rovesníkmi, vyzvedanie informácií od ostatných a nabúranie sa do profilu.

Prenasledovateľ chce predovšetkým získať moc nad obeťou a manipulovať ňou. Svoje správanie nemusí posudzovať reálne, buď si vôbec neuvedomuje, že druhému ubližuje, alebo nedokáže posúdiť, do akej miery mu ubližuje.

Čo si všímať u osoby s mentálnym postihnutím

Kyberšikanu nie je vždy jednoduché rozoznať, pretože môže mať rôzny priebeh a jednotlivci na ňu reagujú rozdielne. Pri zmenách správania alebo podozrení je potrebné s dotknutou osobou pokojne hovoriť a vytvoriť priestor, v ktorom sa nebude báť zdôveriť.

• nečakane prestane používať počítač, tablet alebo mobilný telefón,
• pôsobí nervózne, neisto alebo smutne pri čítaní e-mailov, okamžitých správ alebo mobilných správ,
• po odchode od počítača pôsobí nahnevane, depresívne alebo frustrovane,
• začne sa vyhýbať škole, práci alebo kontaktu s ľuďmi,
• uzatvára sa pred rodinou a priateľmi,
• vyhýba sa rozhovoru o tom, čo robí na počítači alebo internete,
• náhle stráca záujem o obľúbené činnosti,
• stráca priateľov alebo sa izoluje,
• má problémy so sústredením,
• zhoršuje sa jeho školský alebo pracovný výkon,
• objavujú sa zmeny spánku alebo stravovania,
• pôsobí vystrašene, zahanbene alebo bezradne,
• uniká do sveta fantázie alebo počítačových hier,
• zvyšuje sa jeho agresivita alebo podráždenosť.

Samotný jeden prejav nemusí dokazovať kyberšikanovanie. Viaceré náhle zmeny správania, najmä ak sú spojené so strachom z mobilu, počítača alebo sociálnych sietí, však predstavujú dôvod na citlivý rozhovor a prípadné vyhľadanie pomoci.

Následky kyberšikanovania

Kyberšikanovanie môže mať pre osoby s mentálnym postihnutím devastujúce následky. Môže viesť k úzkosti, panike, akútnemu stresu, traume, posttraumatickej stresovej poruche a depresii.

• zanedbávanie školských povinností,
• zlyhávanie v škole alebo problémy v zamestnaní,
• vyhýbanie sa škole, práci alebo spoločnosti,
• bolesti brucha a iné psychosomatické ťažkosti,
• poruchy spánku,
• zmeny v stravovacích návykoch,
• pocity hanby, trápnosti a poníženia,
• smútok, depresia a úzkosť,
• neustály strach a pocit ohrozenia,
• pokles sebavedomia a dôvery v ľudí,
• pocit vlastného zlyhania, bezvýchodiskovosť a beznádej,
• sociálna izolácia,
• násilie voči iným alebo túžba po pomste,
• sebapoškodzovanie,
• samovražedné myšlienky alebo pokusy o ukončenie života.

Ľudia na fotografiách a videách sa môžu cítiť zneužití, zahanbení a „špinaví“. Nemusia rozumieť tomu, čo sa stalo, a môžu mať strach, že ľudia uveria obsahu fotografie alebo videa, najmä ak ide o deepfake vytvorený umelou inteligenciou.

Dôsledky pre rodinný a sociálny život taktiež nie sú zanedbateľné. Osoba totiž nevie, ako a kam sa fotografia alebo video dostane.

Údaje o výskyte kyberšikanovania

Internetová linka dôvery pre mladých ľudí IPčko uviedla, že v roku 2022 zaznamenala 176 % nárast v témach kyberšikany, kybergroomingu a nenávistnej komunikácie. V roku 2023 kyberšikana narástla o 279 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

15 % detí na slovenských školách v prieskume z roku 2023 uviedlo, že zažilo kyberšikanu. Ide pritom o mierny pokles oproti obdobiu pandémie.

Výskum tiež ukázal, že mladí ľudia sa na internete najčastejšie stretávajú s nadávaním a vysmievaním, ktoré uviedlo 49,8 % účastníkov, a s ohováraním alebo šírením nepravdivých informácií, ktoré uviedlo 42,6 % účastníkov. Samotné kyberšikanovanie uviedlo 5,9 % účastníkov výskumu.

65,4 % obetí kyberšikanovania vie, kto je agresorom. Najčastejšie ide o niekoho, koho poznajú naživo, buď zo školy alebo z okolia, alebo o známeho z internetu.

Čo robiť pri podozrení na kyberšikanovanie

1. Počúvajte, premýšľajte a zachovajte pokoj

Hovorte o tom, čo sa stalo, pokúste sa hovoriť otvorene a nesúdiť, opýtajte sa osoby, ako sa cíti, a zabezpečte, aby mala pocit, že ju počúvate. Vyčleňte si na rozhovor čas a nerušený priestor.

Je potrebné zachovať pokoj, odsúdiť samotné ubližovanie a ochrániť obeť pred ďalším násilím. Osoba s mentálnym postihnutím potrebuje vedieť, že za kyberšikanovanie nenesie vinu a že na riešenie situácie nezostane sama.

2. Zozbierajte a uchovajte dôkazy

Aj keď si agresori myslia, že zostávajú anonymní, nie je to celkom tak. Pri akejkoľvek činnosti vo virtuálnom priestore zostávajú stopy, ktoré môžu poslúžiť na identifikáciu páchateľa alebo ako dôkaz o čine.

• uschovajte e-maily, SMS a MMS správy,
• uložte históriu četu a odkazy na webové stránky,
• urobte snímky obrazovky správ, profilov, komentárov a fotografií,
• pri SMS a MMS odfoťte aj číslo odosielateľa, dátum a čas,
• uschovajte výpis prijatých správ,
• pri falošnom profile urobte fotografiu pracovnej plochy alebo screenshot,
• zaznamenajte, kedy a kde sa jednotlivé útoky objavili.

Správy nemusíte čítať, ale použijete ich v prípade dokazovania. Násilníci menia e-mailové adresy a identity, ale prostredníctvom uložených e-mailov sa môže dať identifikovať, či ide o tú istú osobu.

3. Obmedzte kontakt s páchateľom

V prvom rade možno pokojne a dôrazne dať najavo, že takéto správanie nie je želané. Ďalej však s páchateľom nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte a nepresviedčajte ho.

Vaša reakcia môže byť tým, čo od vás agresor očakáva. Obeť ani jej rodina by nemali viesť dlhú hádku, vyhrážať sa alebo sa pokúšať páchateľa presvedčiť, aby prestal.

4. Zablokujte používateľa

V e-mailovej alebo četovej komunikácii môžete nastaviť blokovanie správ od osoby, ktorá obeť šikanuje. Na sociálnych sieťach, v četových miestnostiach a v online hrách možno zablokovať používateľa alebo skupinu osôb, ktorá ubližuje.

5. Nahláste obsah a účet

Mnohé služby sociálnych médií, hry, aplikácie a webové stránky umožňujú nahlásiť škodlivý obsah a požiadať o jeho odstránenie. V četovej miestnosti alebo na sociálnej sieti môžete nahlásiť obťažovanie správcovi stránky.

6. Obráťte sa na dospelých a odborníkov

Je potrebné povedať o kyberšikanovaní rodičovi, učiteľovi, školskému psychológovi, psychológovi, blízkej osobe alebo polícii. Ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, možno sa obrátiť na školu, školského psychológa alebo na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

V závažnejších prípadoch je možné vyhľadať psychoterapeuta alebo psychiatra. Psychologická podpora môže pomôcť obeti spracovať úzkosť, hanbu, strach a traumatické následky.

Právne a bezpečnostné hľadisko

Šírenie nepravdivých informácií, zverejňovanie hanlivých obrázkov alebo výhražné správy môžu byť považované za trestné činy, ako sú ohováranie, vydieranie alebo ohrozovanie osobnej slobody.

Mladí ľudia často neberú do úvahy, že to, čo považujú za nevinný žart, môže mať vážne právne následky a poškodiť životy iných. Deti od 14 rokov sú už trestnoprávne zodpovedné a za vydieranie, ohováranie alebo vyhrážanie môžu byť postihované.

Ak správy obsahujú vyhrážky ublížením, smrťou, sexuálnym násilím alebo vydieraním, dôkazy nemažte a obráťte sa na políciu.

Prevencia kyberšikanovania

Ochrana osobných údajov

Myslite na to, že akékoľvek osobné informácie, ako sú informácie o rasovej alebo národnostnej príslušnosti, zdravotnom stave, intímnom živote, prístupové heslá ku kontám a profilom alebo telefónne číslo, môže páchateľ využiť na kontaktovanie, zosmiešnenie, vyhrážanie alebo vydieranie.

Dobre si rozmyslite, čo na internete zverejníte a komu inému dávate tieto údaje k dispozícii. Osobné informácie by nemali byť zdieľané s neznámymi ľuďmi a opatrnosť je potrebná aj pri prijímaní žiadostí o priateľstvo alebo komunikácii s cudzími osobami.

Bezpečné heslá a nastavenia účtov

Nastavenie silných hesiel a používanie dvoch faktorov autentifikácie pomáha ochrániť online účty. Osoby s mentálnym postihnutím treba primeraným spôsobom naučiť používať silné heslá a chrániť svoje osobné údaje.

Je možné nastaviť ochranu profilov na sociálnych sieťach tak, aby ich videli iba priatelia. Týmto spôsobom možno obmedziť možnosť zneužitia údajov.

Opatrné zdieľanie fotografií a videí

Pred zverejnením akýchkoľvek informácií, fotografií alebo videí treba dôkladne premyslieť, ako môžu tieto dáta ovplyvniť ostatných. Súkromie by malo byť vždy na prvom mieste.

Je potrebné zvážiť, komu osoba dovolí prístup k fotografiám alebo profilu, komu poskytne e-mail, telefónne číslo alebo adresu a komu dovolí, aby ju odfotil alebo natočil na video.

Primerané monitorovanie online aktivity

Rodičia, opatrovatelia a ďalší dôveryhodní dospelí môžu pravidelne monitorovať online aktivitu osoby s mentálnym postihnutím a poskytovať jej podporu. Monitorovanie však má byť spojené s vysvetľovaním, dôverou a rešpektom, nie iba s kontrolou a trestaním.

Úloha rodičov, opatrovateľov a školy

Je nevyhnutné vytvoriť podporné prostredie, v ktorom sa osoby s mentálnym postihnutím cítia bezpečne a môžu sa zdôveriť so svojimi problémami. Hoci má kyberšikana zásadne negatívne dopady na mentálne zdravie detí, pomôcť môže podpora a včasná intervencia zo strany rodičov a učiteľov.

Dospelí potrebujú vytvárať priestor a príležitosti na rozhovor. Mladí ľudia nepotrebujú monológ, v ktorom im niekto diktuje, čo majú a nemajú robiť, ani mlčanie a ignorovanie.

Pripomínajte im, že nech sa stane čokoľvek, budete tam pre nich a nenecháte ich v tom samých. Nesúďte ich a nehovorte im, že je to ich vina. Ukážte, že viete reagovať pokojne, primerane a konštruktívne.

Rozprávajte sa s deťmi o tom, čím v online priestore žijú, čo ich zaujíma, aké aplikácie používajú a aké majú obľúbené internetové osobnosti. Pozrite si s nimi videá alebo si zahrajte nejakú hru.

Dieťa treba učiť pracovať s emóciami, rozpoznávať rizikové správanie, pomenovať problém a požiadať o pomoc. Deti robia chyby a majú na ne právo, pretože nemajú toľko skúseností ako dospelí a sami sa musia naučiť určovať si hranice.

Ak osoba s mentálnym postihnutím kyberšikanuje iných

Osoba s mentálnym postihnutím sa môže stať nielen obeťou kyberšikanovania, ale môže byť aj tým, kto ubližuje niekomu inému. Niekedy nerozozná, kde končí zábava, inokedy sa za tým môže skrývať niečo vážnejšie.

Dieťa môže používať kyberšikanovanie na odbúranie nahromadeného napätia, získanie ocenenia v skupine, ukázanie svojej moci alebo zo strachu, aby sa samo nestalo obeťou. V každom prípade je aj dieťa, ktoré niekomu ubližuje, dieťaťom, ktoré potrebuje pomoc.

Rozprávajte sa spolu o príčinách jeho správania, o tom, čo ho trápi, o vašich vzájomných vzťahoch a pomôžte mu nájsť cestu, ako môže odčiniť to, čo urobilo. Možno sa obrátiť aj na detského psychológa, ktorý s riešením pomôže.

Ak si všimnete kyberšikanovanie inej osoby

Ak si všimnete, že je niekomu na internete ubližované, niekto sa osobe posmieva alebo ju ponižuje, nezostaňte ticho. Je potrebné obeti pomôcť, zastať sa jej a povedať dospelému o kyberšikanovaní.

Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, často so svojím správaním prestane. Dôležité je zároveň nešíriť ďalej ponižujúce fotografie, videá, správy alebo komentáre.

Pomoc pre obeť

Ak ste obeťou, nebojte sa zveriť so svojou skúsenosťou rodičom, učiteľom, školským psychológom alebo blízkej osobe. Vysvetlite im, čo prežívate a ako sa cítite. Najpodstatnejšie je, aby ste svoju skúsenosť neprežívali osamote.

Ak takého človeka vo svojom okolí nemáte, môžete sa obrátiť na anonymné linky pomoci IPčko.sk alebo Krízovú linku pomoci 0800 500 333. Možno kontaktovať aj linku Pomoc.sk na čísle 116 111.

Ak dostávate správy od konkrétnej osoby, môžete si ju zablokovať a celý incident nahlásiť sociálnej sieti alebo inej komunikačnej platforme, na ktorej ste sa s nevhodnou komunikáciou stretli.

Nespravili ste nič zlé a nie je dôvod na to, aby ste sa za kyberšikanovanie hanbili alebo museli trpieť.

tags: #kybersikanovanie #mentalne #postihnutych