Dieťa s mentálnym postihnutím v škole

Vzdelávanie dieťaťa s mentálnym postihnutím v bežnej základnej škole je pre školu obvykle organizačne náročný, ale nie nerealizovateľný proces. O tom, aké vzdelávanie je pre dieťa vhodné, rozhoduje najmä aktuálna úroveň jeho intelektu, schopnosť zvládať učivo, adaptívne správanie, komunikačné možnosti a dostupnosť primeranej podpory.

Dieťa s mentálnym postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole, v špeciálnej triede zriadenej v bežnej škole alebo v bežnej triede formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť podmienky potrebné na jeho vzdelávanie. Pri vzdelávaní v bežnej základnej škole sa však musí vychádzať zo vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa, nie z rovnakého rozsahu a obsahu učiva ako pri ostatných žiakoch.

Čo znamená mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie, alebo aj duševná zaostalosť, je zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Mentálne postihnutie sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie, napríklad poznávacích, jazykových a sociálnych.

Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov (IQ) a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom.

Hodnoty tohto kvocientu sú stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v Ženeve a sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa, ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery.

Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. Odborníci - špeciálni pedagógovia - zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program a rodičovi vysvetlia, aké sú možné postupy.

Právo dieťaťa na vzdelávanie

Podľa Európskej dohody o ľudských právach, protokol 1, článok 2: "Žiadnemu jedincovi nesmie byť upreté právo na vzdelanie". Dohoda o právach dieťaťa deklaruje právo všetkých detí na vzdelávanie (Článok 28), ktoré sa musí zamerať na rozvoj plného potenciálu dieťaťa (Článok 29).

Deťom s mentálnym postihnutím by sa malo dostať vzdelávanie vedúce k dosiahnutiu najvyššej možnej sociálnej integrácie a individuálneho rozvoja (Článok 23). Každá krajina, ktorá sa usiluje o dobrú povesť rovnoprávnej a spravodlivej spoločnosti a tiež tá, ktorá sa riadi medzinárodne uznávanými normami ľudských práv, musí mať zákony, ktoré zaisťujú príslušné vzdelanie pre všetky deti.

V prípade detí s mentálnym postihnutím to znamená zaistenie vzdelávania primeraného ich potrebám. Všetky deti sa učia a sú "žiaci". V širšom slova zmysle, každá skúsenosť prispieva k učeniu a vzdelávanie sa začína hneď po narodení.

Legislatívny rámec a inkluzívne vzdelávanie

Vzdelávanie v inkluzívnom prostredí úzko súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším z nich je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý Slovenská republika ratifikovala už v roku 2010.

Článok 24 ods. 1 zaväzuje štáty, aby zaistili začleňujúci (inkluzívny) vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Článok 24 ods. 2 písm. a) stanovuje, že osoby so zdravotným postihnutím nemajú byť z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy.

Článok 24 ods. 2 písm. b) uvádza, že Slovenská republika má povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s článkom 24 Dohovoru OSN.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona, ktorý zaväzuje bežné školy zabezpečiť podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím.

Integrácia a inklúzia

Často dochádza k zámene pojmov inklúzia a integrácia. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma prístupmi k vzdelávaniu detí so špeciálnymi potrebami.

Integrácia

Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V tomto prípade nesie bremeno prispôsobenia sa predovšetkým dieťa.

Inklúzia

Na rozdiel od toho, inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa a jeho rodičov sa neočakáva, že budú prinášať riešenia a prispôsobovať sa, čo môže byť veľmi ťažké, až nemožné.

Namiesto toho sa očakáva od školy, že nájde a zrealizuje vhodné riešenia. Bremeno teda leží na škole a štátnych orgánoch. Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím.

Výbor OSN pre práva dieťaťa uvádza, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, vrátane detí nadaných a rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy, keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti.

Vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné vyriešiť.

Kde sa môže dieťa s mentálnym postihnutím vzdelávať

Deti s mentálnym postihnutím sa môžu vzdelávať v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím. Tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia.

Vzdelávať sa môže aj v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole, ak ju škola má zriadenú. Ďalšou možnosťou je každá bežná škola formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.

Podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga. Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia.

Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať. Zabezpečenie špeciálneho vzdelávania je závislé na potrebe dieťaťa so špecifickými potrebami.

Niektoré deti potrebujú špeciálnu pomoc len v určitých oblastiach, iné vo všetkých. Pre niektoré deti sú osnovy v normálnych školách vhodné, potrebujú však osobitnú pomoc alebo osobitné zariadenie.

Vzdelávacie varianty A, B a C

Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia.

Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na variant A, variant B a variant C.

Variant C je určený aj pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Individuálny výchovno-vzdelávací program

Kľúčovým nástrojom pre integráciu žiakov s mentálnym postihnutím je IVVP, ktorý by mal byť "šitý na mieru" potrebám, možnostiam a schopnostiam žiaka. IVVP by mal byť stručný, jasný a zameraný na ciele, ktoré je žiak reálne schopný dosiahnuť.

Dôležité je, aby IVVP motivoval žiaka k lepším výsledkom a zároveň nebol pre neho prekážkou. Učitelia matematiky a slovenského jazyka povinne vypracúvajú IVVP pre integrovaných žiakov, v ostatných predmetoch tak robia podľa potreby.

Počas roka sa IVVP môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka a na konci školského roka sa písomne vyhodnotí. Pri jeho tvorbe sa vychádza z programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa.

Dieťa potrebuje mať upravený obsah vzdelávania tak, aby ho mohlo zvládnuť, aby toho bolo schopné, aby to nebolo „nad jeho sily“. Teda bude sa potrebovať učiť taký istý obsah a rozsah učiva, ako by sa učilo v špeciálnej škole pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia.

Rovnaký obsah a rozsah vzdelávania ako žiaci bežnej ZŠ nezvládne. Preto sa pri vytvorení jeho individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu bude vychádzať z programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa (variant A, B alebo C).

Čo má obsahovať vzdelávanie

Pre deti s mentálnym postihnutím je potrebné rešpektovať komunikáciu a jazyk, činnosti zlepšujúce pohyb a koordináciu pohybu, rozvíjanie sociálnych interakcií, vlastné porozumenie a stimulovanie záujmu okolia.

Vzdelávanie má zahŕňať expresívne umenie, učenie sa základných znalostí a schopností, ako je jedenie a osobná hygiena, a učenie sa ďalších znalostí a schopností, ako je príprava pokrmov, cestovanie dopravnými prostriedkami a pešo, zachádzanie s peniazmi a podobne.

Dôležité je aj učenie sa základných sociálnych pravidiel, ako je pozdravenie a správanie sa, morálna výchova, etika a prípadne náboženská výchova. U žiakov s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia je potrebné orientovať sa vo vzdelávaní na dosiahnutie cieľov, ako je ovládanie svalov, koordinácia pohybov, uvedomovanie si samého seba a okolia a interakcia s inými ľuďmi.

U detí s ľahším stupňom mentálneho postihnutia môže vhodné vzdelávanie umožniť v neskoršom živote úspešné zamestnanie, pretože ináč by mohli byť závislými na iných ľuďoch. U detí s vážnejšími poruchami a ťažším stupňom mentálneho postihnutia sa môže zmenšiť ich miera závislosti.

Zlepšené základné schopnosti, ako jedenie, obliekanie sa a osobná hygiena, zmenšia časové a fyzické zaťaženie ošetrovateľov. Ak sa vhodne uspokoja osobitné potreby vzdelávania počas detstva, môže to zmenšiť požiadavky na niektoré služby počas ďalšieho života tohoto jedinca.

Pracovné vyučovanie a praktické zručnosti

Pracovné vyučovanie má byť pre neho hlavným, najdôležitejším vyučovacím predmetom, pretože toto dieťa sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohlo v budúcom živote čo najviac využiť.

Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie.

Pracovné vyučovanie má mať pri jeho vzdelávaní rovnakú alebo aj vyššiu váhu, ako slovenský jazyk či matematika. Praktické úlohy zároveň podporujú samostatnosť, koordináciu pohybov, pracovné návyky a schopnosť dokončiť zadanú činnosť.

U tohto žiaka je nevyhnutné rozvíjať okrem pracovných návykov aj komunikačné kompetencie, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, aby sa naučil existovať v skupine, v kolektíve, aby vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.

Vyučovacie predmety a organizácia učenia

Jeho rámcový učebný plán môže byť rovnaký, ako ostatných spolužiakov, len s iným obsahom, ktorý musí zodpovedať vzdelávaciemu programu pre žiakov s mentálnym postihnutím a z neho vychádzať.

Výchovné predmety, teda hudobná, výtvarná, etická, telesná a športová výchova, môže mať s rovnakým obsahom, ako ostatní žiaci triedy. Tiež môže mať aj anglický jazyk, jeho základy a pre neho zvládnuteľnú formu.

Metódy inkluzívneho vzdelávania zahŕňajú diferencované vyučovanie, kooperatívne učenie, podporné technológie, asistenta učiteľa a školenia a podporu pre učiteľov.

• Diferencované vyučovanie: Prispôsobovanie vyučovacích metód, obsahu a hodnotenia tak, aby vyhovovali rôznym potrebám a štýlom učenia sa žiakov v triede.
• Kooperatívne učenie: Podpora spolupráce a interakcie medzi žiakmi v malých skupinách.
• Podporné technológie: Používanie počítačov, tabletov, špeciálneho softvéru a iných zariadení.
• Asistent učiteľa: Poskytovanie individuálnej podpory žiakovi.
• Školenia a podpora pre učiteľov: Adekvátne školenia a podpora pre učiteľov na efektívne vyučovanie žiakov s mentálnym postihnutím.

Sme presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni. To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov. Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt.

Hodnotenie a vysvedčenie

Žiak s mentálnym postihnutím bude klasifikovaný a hodnotený podľa iných metodických pokynov, ako ostatní žiaci v bežnej triede - a to podľa pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Môže mať aj slovné hodnotenie.

Ak je klasifikovaný, dostáva rovnaké vysvedčenie, ako ostatní žiaci triedy, ale v doložke vysvedčenia má uvedené, podľa akého variantu bol vzdelávaný (A, B, C).

Hodnotenie má vychádzať z individuálneho pokroku žiaka, z jeho možností a z cieľov stanovených v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe. Nemá byť založené na mechanickom porovnávaní s výkonom ostatných žiakov.

Prípravný ročník a začiatok školskej dochádzky

Dieťa s mentálnym postihnutím môže pred nástupom do prvého ročníka školy chodiť do prípravného ročníka - ak je taký zriadený v jeho okolí. Návštevou prípravného ročníka už začína plniť povinnú školskú dochádzku.

Nástupom do školy nastáva vzrušujúce obdobie nielen pre rodičov, ale najmä pre deti. Situácia v rodinách s dieťaťom s MP je ešte napätejšia.

U detí s MP sa začiatkom školskej dochádzky otvára iný svet zahrňujúci školské povinnosti, školský poriadok, kamarátov a to všetko s veľkým náporom na ich adaptačný systém.

Iná je pravdaže situácia u detí s ľahkým postihnutím, ktoré sú zväčša zaraďované do normálnych škôl, ako u detí so stredne ťažkým alebo ťažkým mentálnym postihnutím, ktoré sú zaradené do špeciálneho vzdelávacieho procesu.

Špeciálna škola a bežná základná škola

Špeciálne školy u nás majú svoju históriu. Predstavujú veľkú investíciu do odborného personálu, nadobúdania odborných vedomostí, učebných materiálov, budov, bývania atď.

V skutočnosti sa stali mnohé špeciálne školy centrami odborných vedomostí, špecializácie a základného vybavenia, ktorého je v bežných školách nedostatok. Špeciálna škola ponúka menšie triedy, individuálny prístup a viac praktických predmetov, čo podľa mnohých rodičov a odborníkov vedie k väčším pokrokom u žiakov s mentálnym postihnutím.

Bežná základná škola môže poskytovať integráciu formou podporných opatrení, individuálneho vzdelávacieho plánu a asistenta, ale v praxi býva často nedostatok asistentov a nedostatočná pripravenosť učiteľov.

Voľba medzi integráciou a špeciálnou školou závisí od konkrétnej diagnózy, vzdelávacieho potenciálu dieťaťa a dostupnosti kvalitnej podpory. Dôležitá je diagnostika v CPPPaP a konzultácie so špeciálnym pedagógom.

Výzvy integrácie v bežnej škole

Hoci inkluzívne vzdelávanie predstavuje ideál, realita na Slovensku je často iná. Množstvo škôl nevie s deťmi na spektre pracovať, učitelia sa v tejto oblasti nevzdelávajú a na školách chýba odborný personál.

• Nedostatok kvalifikovaných učiteľov: Učitelia potrebujú špeciálne školenia a zručnosti, aby mohli efektívne vyučovať žiakov s mentálnym postihnutím.
• Nedostatok podporných tímov: Školy čelia kritickému nedostatku školských psychológov a špeciálnych pedagógov.
• Negatívne postoje a predsudky: Niektorí učitelia, rodičia a členovia spoločnosti môžu mať negatívne postoje a predsudky voči žiakom s mentálnym postihnutím.
• Nezvládnutá šikana: Neurodivergentné deti čelia na škole nezvládnutej šikane od spolužiakov a často aj od učiteľov.
• Nedostatok finančných zdrojov: Inkluzívne vzdelávanie si vyžaduje investície do školení učiteľov, podporných technológií, asistentov učiteľa a úpravy školských budov.
• Nedostatočná spolupráca: Efektívna inklúzia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi učiteľmi, rodičmi, odborníkmi, školskými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami.

Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu na Slovensku dnes čelíme kritickému nedostatku školských psychológov. Na začiatku minulého školského roka pripadalo v priemere 710 žiakov na jedného školského psychológa.

V niektorých okresoch dokonca na jedného psychológa pripadalo až viac ako tritisíc školopovinných žiakov. A dokonca tri okresy - Levoča, Snina a Medzilaborce - nemali školského psychológa vôbec.

Najčastejšie riziká pri integrácii žiaka s MP do bežnej ZŠ sú riziko šikany zo strany spolužiakov, nedostatok asistentov a nedostatočná pripravenosť učiteľov na prácu s MP žiakmi.

Podpora pre integrovaného žiaka prebieha cez podporné opatrenia a môže zahŕňať asistenta a individuálny vzdelávací plán; viaceré príspevky však upozorňujú, že asistenti sú pridelení len v obmedzenej miere a často nie sú k dispozícii na všetkých hodinách.

Vzdelávanie a sociálne začlenenie

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje citlivý a individuálny prístup. Integrácia týchto detí do bežného školského prostredia prináša výzvy, ale aj príležitosti pre rozvoj ich potenciálu a sociálne začlenenie.

Zaistiť vzdelávanie znamená zaistiť každému dieťaťu možnosti plného rozvoja jeho potenciálu, podporovať všestranný rozvoj dieťaťa a umožniť každému dieťaťu, aby robilo pokroky smerom k dosiahnutiu svojich osobných cieľov - či sa jedná o akademické ciele, alebo o ciele vzťahujúce sa k iným životným schopnostiam.

Žiaci s mentálnym postihnutím nemajú byť izolovaní od života rovesníkov bežnej populácie. Kontakt s rovesníkmi môže podporovať komunikačné schopnosti, sociálne pravidlá, spoluprácu a väčšiu samostatnosť.

Špeciálna pedagogika má svoje miesto aj v hlavnom vzdelávacom prúde. Čím pevnejšie sa podarí umiestniť špeciálnu pedagogiku do hlavného prúdu, tým efektívnejšie bude stanovisko obhajujúce reformu špeciálneho školstva.

Rozsah vzdelávania detí s mentálnym postihnutím

V súčasnosti sa väčšina detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti.

Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Učitelia považujú za problematické najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede.

Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva. Bežné základné školy sú však vo väčšej miere otvorené prijatiu a vzdelávaniu detí s ľahkým MP a s dostatočnou podporou by tak mohli vzdelávať väčšiu časť detí s MP.

Ukončenie základnej školy

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie, teda druhý stupeň ZŠ, a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole.

Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať. Školský zákon neumožňuje žiakom s mentálnym postihnutím, bez ohľadu na ich individuálne schopnosti, dosiahnuť úplné základné vzdelanie, čím priamo bráni v prístupe k vzdelávaniu.

Aj v prípade, že takýto žiak absolvuje so svojimi rovesníkmi vzdelávanie v bežnej triede a za stanovených podmienok úspešne absolvuje všetkých deväť ročníkov základnej školy, môže dosiahnuť len ukončenie primárneho vzdelávania, to je absolvovanie prvého stupňa základnej školy.

Vylúčenie prístupu k vzdelaniu, čiže získať úplné základné vzdelanie, či minimálne absolvovať prijímacie skúšky na strednú školu, z dôvodu zdravotného postihnutia, je v priamom rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Možnosti pokračovania po základnej škole

Po ukončení posledného ročníka ZŠ môže pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v odborných učilištiach alebo v praktickej škole určených pre žiakov s mentálnym postihnutím, v závislosti od hĺbky svojho mentálneho postihnutia a svojich schopností.

Ak sa nebude vedieť rozhodnúť pre svoju budúcu profesiu, môže pokračovať najprv v prípravnom ročníku špeciálneho učilišťa, počas ktorého sa vyprofiluje na určitý vhodný učebný odbor.

Špeciálne odborné učilište

Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Uplatní sa v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Špeciálne odborné učilište poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl.

Praktická škola

Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti a sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby, napríklad aj v chránených dielňach.

Končí sa vysvedčením o jej absolvovaní, nie výučným listom. Praktická škola nemá učebné odbory a jej vzdelávanie môže byť zamerané na domáce práce a údržbu domácnosti.

Materiálne a personálne podmienky školy

Kvalitná edukácia žiakov si vyžaduje vhodné materiálno-technické a priestorové vybavenie. Žiakom môžu byť k dispozícii špeciálne učebne, počítačová učebňa, dielňa, cvičebňa, miestnosť Snoezelen, dvor aj školská záhrada.

V škole môžu byť využívané interaktívne tabule, mobilné interaktívne zariadenia, počítače, bezprašné tabule a priestory na pracovné vyučovanie. Pri žiakoch s telesným alebo viacnásobným postihnutím sú dôležité aj bezbariérové priestory, kuchynka, odpočinková miestnosť a cvičebňa.

Výchova a vzdelávanie má byť zamerané na celú osobnosť žiaka - duševnú, rozumovú, rečovú, spoločenskú, estetickú, pracovnú i telesnú zložku.

Pri postupnom dosahovaní tohto cieľa špeciálni pedagógovia využívajú arteterapiu, dramatoterapiu, muzikoterapiu a tiež terapiu výtvarným umením. Dané terapie boli určené a dané do štandardného obsahu edukácie MŠVVaŠ SR pre varianty A, B, C.

Deti s viacnásobným postihnutím

Škola môže zabezpečovať aj edukáciu žiakov s viacnásobným postihnutím, pri ktorom k dominantnému postihnutiu - mentálne postihnutie rôzneho stupňa - sú pridružené poruchy reči, zrakové poruchy, telesné postihnutie, Downov syndróm, poruchy správania, prvky autizmu a ďalšie somatické ochorenia.

Pri výchove a vzdelávaní v školách pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a v špeciálnej triede sa vychádza zo vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami a deti a žiakov s viacnásobným postihnutím.

Spolupráca školy a rodiny

Efektívna inklúzia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi učiteľmi, rodičmi, odborníkmi, školskými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami. Škola by mala rodičom poskytovať poradenstvo, vysvetľovať nastavenie vzdelávacieho programu a pravidelne vyhodnocovať pokrok dieťaťa.

Do procesu edukácie žiakov sa môžu zapájať rodičia, súrodenci aj starí rodičia. Rodičom možno umožniť zapájať sa do výchovno-vzdelávacích aj mimoškolských aktivít.

Rodičia potrebujú poznať nielen silné stránky a vzdelávacie možnosti dieťaťa, ale aj jeho potreby v oblasti komunikácie, sebaobsluhy, správania, sociálnych vzťahov a budúcej pracovnej prípravy.

Domáce vzdelávanie

Rodičia detí so špeciálnymi potrebami sa často rozhodujú pre domáce vzdelávanie, najmä ak sa ich dieťa stretáva s problémami v bežnej škole. Pre niektoré rodiny sa domáce vzdelávanie stáva riešením v situácii, keď škola nedokáže rešpektovať odporúčania odborníkov alebo zabezpečiť bezpečné prostredie.

Deti strácajú podporu školy, napríklad dištančné vzdelávanie, a rodič stráca akúkoľvek podporu vo vzdelávaní svojho dieťaťa. Deti musia absolvovať prezenčné polročné preskúšanie, pričom deti v domácom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov ho nemusia absolvovať.

Škola dostáva za žiaka v domácom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov 30 percent z normatívu, ale na žiadosť rodiča len 10 percent. Súčasťou systému sú aj povinné každoročné kontroly domácností všetkých individuálne vzdelávaných žiakov zo strany školy a zrušenie dištančného skúšania.

Rodičia upozorňujú, že pre mnohé z ich detí je práve škola zdrojom ťažkostí. Niektoré deti zase nedokážu vyjsť zo svojho bezpečného domáceho prostredia a rozprávať sa s cudzími ľuďmi. V takom prípade je dieťa vopred odsúdené na neúspech.

Význam správnej diagnostiky

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku dlhodobo vyšší než priemer v zahraničí. Existujú však viaceré indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin.

Diagnóza ľahkého mentálneho postihnutia zároveň pre väčšinu detí znamená, že základné vzdelanie absolvujú oddelene od svojich rovesníkov a budú mať len obmedzené možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole.

Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však počet detí s diagnózou MP dlhodobo takmer trojnásobne vyšší.

Vysoký počet detí s diagnózou MP nie je prítomný naprieč celým Slovenskom. Na to, že časti rómskych detí je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, ako aj štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv či Metodicko-pedagogické centrum.

Diagnostika musí byť odborná, komplexná a založená na posúdení intelektových schopností aj adaptívneho správania. Samotné zlyhávanie v škole nemusí automaticky znamenať mentálne postihnutie.

Prijatie do špeciálnej školy

Do škôl pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa na základe diagnostických vyšetrení a so súhlasom rodiča alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, prijímajú deti alebo žiaci s preukázateľným zdravotným znevýhodnením.

Prijímajú sa deti alebo žiaci, ktorí sa vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie nemôžu vychovávať v materskej škole alebo vzdelávať v základnej škole. Pred prijatím dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením do školy zariadenie poradenstva a prevencie vykoná diagnostické vyšetrenie dieťaťa alebo žiaka.

Súčasťou podkladov na rozhodnutie o prijatí dieťaťa alebo žiaka do školy je správa z diagnostického vyšetrenia. Žiaka, ktorý bol prijatý zo základnej školy do základnej školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, možno na základe výsledkov vstupného diagnostického vyšetrenia a po prerokovaní v pedagogickej rade zaradiť do vyššieho ročníka.

Šikana, predsudky a bezpečie

Negatívne postoje a predsudky niektorých učiteľov, rodičov a členov spoločnosti môžu výrazne zhoršiť vzdelávanie žiaka s mentálnym postihnutím. Neurodivergentné deti čelia na škole nezvládnutej šikane od spolužiakov a často aj od učiteľov.

Bezpečné školské prostredie je nevyhnutnou podmienkou učenia. Dieťa potrebuje vedieť, že môže požiadať o pomoc, že jeho odlišnosti nebudú dôvodom na ponižovanie a že pravidlá platia rovnako pre všetkých členov triedy.

Spolužiakov možno viesť k spolupráci a rešpektu prostredníctvom kooperatívneho učenia, spoločných aktivít a primeraného vysvetľovania rozdielnych potrieb. Podpora však nesmie prenášať zodpovednosť za vzdelávanie a bezpečie na samotné dieťa.

Otázky pri rozhodovaní o škole

Rozhodnutie, či dieťa navštevuje bežnú alebo špeciálnu školu, by malo vychádzať z jeho konkrétnych potrieb, nie iba z názvu diagnózy. Dôležitá je úroveň intelektu, komunikačné schopnosti, správanie, schopnosť adaptácie, tempo učenia, zdravotný stav a dostupnosť podpory.

• Dokáže škola zabezpečiť individuálny vzdelávací program?
• Je v škole dostupný školský špeciálny pedagóg?
• Je možné zabezpečiť asistenta učiteľa a podporné opatrenia?
• Vie škola upraviť obsah a tempo vyučovania?
• Má škola vhodné priestory a materiálne vybavenie?
• Je v škole účinný systém prevencie a riešenia šikany?
• Dokáže škola spolupracovať s rodičmi a poradenským zariadením?
• Je vzdelávanie zamerané aj na komunikáciu, sebaobsluhu a pracovné zručnosti?

Pri rozhodovaní o vzdelávaní dieťaťa s MP sa odporúča kontaktovať CPPPaP na diagnostiku a poradenstvo a konzultovať možnosti so špeciálnym pedagógom.

Budúce pracovné uplatnenie

Ľudia s mentálnym a psychosociálnym postihnutím majú tiež veľmi obmedzené možnosti pracovného uplatnenia. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím hovorí, že by sa nemalo investovať do chránených dielní a pracovísk, ale do toho, aby boli títo ľudia zamestnaní na voľnom trhu práce.

Pracovná príprava preto nemá byť oddelená od ostatných vzdelávacích cieľov. Má rozvíjať pracovné návyky, komunikáciu, schopnosť spolupracovať, prijímať pokyny, dokončiť úlohu a primerane preberať zodpovednosť.

Praktické vzdelávanie môže žiakovi pomôcť pri jednoduchých pracovných činnostiach, v domácnosti aj pri orientácii v každodennom živote. Pri vhodnej podpore môže získať väčšiu samostatnosť a lepšie možnosti uplatnenia.

Spolužitie s rovesníkmi

Žiaci s mentálnym postihnutím nie sú izolovaní od života rovesníkov bežnej populácie. Integráciu možno zabezpečovať cez záujmové útvary pracujúce pri škole, spoločné aktivity, kultúrne programy, športové činnosti a projekty.

Žiaci sa môžu pod vedením špeciálnych pedagógov a vychovávateliek zúčastňovať akcií organizovaných rôznymi organizáciami mesta. Môžu pripravovať programy, ktorými reprezentujú svoju školu, a zapájať sa do výtvarných, hudobných, tanečných, športových, počítačových a literárno-dramatických aktivít.

Takéto činnosti podporujú sociálne interakcie, sebadôveru, komunikáciu a pocit spolupatričnosti. Len čo postrehnete, že dieťa si začína zlepšovať mienku o sebe, uvidíte, že aj jeho úspechy sú výraznejšie.

tags: #mentalne #postihnute #dieta #v #skole