Nárok na preventívne prehliadky zamestnancov vo vzťahu k práci

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ak to vyžaduje zákon, kategória práce, pracovné riziká alebo osobitný predpis. Zamestnanec je pri prehliadke nariadenej v súlade s právnymi predpismi povinný zúčastniť sa jej a podrobiť sa jej vykonaniu.

Náklady spojené so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane nákladov na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uhrádza zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnanca. Ak sa prehliadka vykonáva mimo miesta výkonu práce, za splnenia zákonných podmienok ide o pracovnú cestu, s ktorou môžu byť spojené cestovné náhrady.

Čo sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Preventívne lekárske prehliadky, ktoré poskytuje pracovná zdravotná služba, sú zamerané na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Zdravotná spôsobilosť zamestnancov na prácu sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým zdraviu škodlivým faktorom, ktoré sú súčasťou výkonu práce, a vo vzťahu k pracovným podmienkam, za ktorých sa práca vykonáva.

Prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je možné včas odhaliť počiatočné zmeny zdravotného stavu zamestnancov súvisiace s prácou a zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou. Preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sú jedným z najúčinnejších preventívnych opatrení zameraných na ochranu zdravia konkrétnych zamestnancov.

Sú cielene zamerané na sledovanie zmien zdravotného stavu a na vyšetrenie tých orgánov alebo systémov ľudského tela, ktoré môžu byť poškodené konkrétnym škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia. Výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci je poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právny základ povinnosti zamestnávateľa

Podľa § 6 ods. 1 písm. q) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu, ktorého súčasťou je aj vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktorých zabezpečenie zamestnávateľovi ukladá § 30 v spojení s § 30e zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných, technických, zdravotníckych a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí aj povinnosť zabezpečiť u zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ nesmie dovoliť, aby zamestnanci vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

Kedy musí zamestnávateľ zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti

Zamestnávateľ je povinný podľa § 30 ods. 1 písm. f) až h) zákona č. 355/2007 Z. z. zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do kategórie 3 a 4, ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis, pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a u zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do kategórie 2, 3 alebo 4, ak túto prácu nevykonával viac ako 6 mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnanca, ktorý vykonáva prácu zaradenú do kategórie 2 pri expozícii karcinogénnym faktorom, mutagénnym faktorom alebo reprodukčne toxickým faktorom. Zamestnávateľ zabezpečuje posúdenie zdravotnej spôsobilosti aj pre fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie na výkon prác zaradených do kategórie 3 a 4 alebo ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu zabezpečuje zamestnávateľ podľa kategórie zdravotných rizík a podľa požiadaviek osobitných predpisov pre zamestnancov a pre uchádzačov o zamestnanie.

Kategórie prác

Kategória práceCharakteristikaVstupná prehliadka
1. kategóriaPráca ani pracovné prostredie nespôsobujú riziko vzniku poškodenia zdravia, typicky administratívne pozície.Zákonom spravidla nie je povinná.
2. kategóriaRiziko poškodenia zdravia existuje, avšak nedochádza k prekračovaniu stanovených limitov; posudzuje sa napríklad fyzická či psychická záťaž, hluk, vibrácie alebo žiarenie.Zákonom spravidla nie je povinná, ak ju nevyžaduje osobitný predpis.
3. kategóriaRiziková práca, pri ktorej dochádza k prekračovaniu posudzovaných limitov a existuje väčšie riziko poškodenia zdravia.Povinná.
4. kategóriaRiziková práca s vyšším rizikom poškodenia zdravia.Povinná.

V prvej kategórii ide o práce, pri ktorých práca ani pracovné prostredie nespôsobujú riziko vzniku poškodenia zdravia, typicky administratívne pozície. V druhej kategórii riziko poškodenia zdravia síce existuje, avšak nedochádza k prekračovaniu stanovených limitov a nepredpokladá sa, že by mohlo poškodenie zdravia spôsobiť.

Pre hodnotenie sa posudzuje fyzická či psychická záťaž, hluk, vibrácie či žiarenie, pričom typicky môže ísť o pracovníkov v skladoch alebo aj čašníkov či predajcov. Tretiu a štvrtú kategóriu tvoria práce zaradené do kategórie rizikových, pri ktorých dochádza k prekračovaniu posudzovaných limitov a preto je väčšie riziko poškodenia zdravia.

Povinne musia absolvovať vstupnú lekársku prehliadku zamestnanci zaradení do tretej a štvrtej kategórie prác. U zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do prvej a druhej kategórie prác nie je zákonom stanovená povinná vstupná lekárska prehliadka.

Zamestnávateľ ju teda môže, ale aj nemusí zabezpečiť a vyžadovať. Výnimkou je situácia, ak to vyžaduje osobitný predpis.

Vstupná lekárska prehliadka

Povinnosť absolvovať lekársku preventívnu prehliadku pri nástupe do zamestnania závisí od kategórie prác, v ktorej sú zamestnanci zaradení. Okrem zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej kategórie prikazuje zákon č. 355/2007 Z. z. absolvovať lekársku prehliadku pri nástupe do zamestnania aj v prípade, ak zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Typickým príkladom sú zamestnanci v kanceláriách, ktorí celý deň pracujú s počítačom. Pri posudzovaní povinnosti však rozhoduje požiadavka osobitného predpisu a konkrétne pracovné podmienky, nie iba názov pracovnej pozície.

Vstupná prehliadka sa vyžaduje najmä u zamestnanca, ktorý má byť zaradený alebo vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie, ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis, alebo ktorý bude vykonávať prácu pri expozícii karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým faktorom.

Periodické, mimoriadne a ďalšie prehliadky

Zákon č. 355/2007 Z. z. reguluje vstupné lekárske preventívne prehliadky, lekárske preventívne prehliadky v súvislosti s výkonom práce, lekárske preventívne prehliadky pred každou zmenou pracovného zaradenia, lekárske preventívne prehliadky pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a lekárske preventívne prehliadky po skončení pracovnoprávneho vzťahu.

Po skončení pracovnoprávneho vzťahu sa lekárska preventívna prehliadka vykonáva, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie. Mimoriadne lekárske preventívne prehliadky nariaďuje zamestnávateľovi úrad verejného zdravotníctva v prípade, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko, alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov.

Typ prehliadkySituácia
VstupnáPred zaradením na rizikovú prácu alebo na prácu, pri ktorej zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis.
PeriodickáV pravidelných intervaloch podľa kategórie práce a pracovných rizík.
Pred zmenou pracovného zaradeniaPred každou zmenou pracovného zaradenia, ak to vyžaduje príslušná právna úprava a povaha novej práce.
MimoriadnaPri výraznej zmene faktorov práce, pracovného prostredia alebo zdravotného rizika, prípadne pri závažnej zmene zdravotného stavu.
Pri skončení prácePri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo výkonu rizikovej práce v prípadoch ustanovených zákonom.
Po skončení práceAk o ňu požiada bývalý zamestnanec, ktorý vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.

Intervaly periodických prehliadok

Periodické lekárske preventívne prehliadky je potrebné v prípade tretej kategórie opakovať každé dva roky a u štvrtej kategórie každý rok. Pri nerizikových prácach v prvej a druhej kategórii nie je zákonom daná periodicita prehliadok.

U kategórie 2 sa však odporúča interval každé 3 roky. Okrem uvedených situácií je potrebné lekárske prehliadky vykonať ešte pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku a pri zamestnancoch zaradených do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu zamestnanec nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov.

Práca vyžadujúca osobitnú zdravotnú spôsobilosť

Osobitné predpisy môžu vyžadovať posúdenie zdravotnej spôsobilosti pred zaradením na určitú prácu a následne pravidelne podľa ich požiadaviek. Ide napríklad o prácu v noci, prácu spojenú s ručnou manipuláciou s bremenami, prácu so zobrazovacími jednotkami a prácu, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť podľa osobitných predpisov.

Osobitná zdravotná spôsobilosť môže byť potrebná pri práci podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pri poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, zákona o pedagogických pracovníkoch a podľa ďalších osobitných predpisov.

Povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať lekárske preventívne prehliadky sú upravené aj v nariadení vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v zákone č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, v zákone č. 513/2009 Z. z. o dráhach a v zákone č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach.

Prehliadka pred zmenou pracovného zaradenia

Lekárska preventívna prehliadka pred každou zmenou pracovného zaradenia súvisí s tým, či sa zmenia posudzované faktory práce, faktory pracovného prostredia, zdravotné riziká alebo požiadavky osobitných predpisov. Samotná zmena názvu pracovnej pozície preto nemusí automaticky znamenať rovnaký rozsah posudzovania, ak zostávajú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia.

Pri zmene pracovného zaradenia je rozhodujúce, či nová práca predstavuje z hľadiska zdravotného rizika a požiadaviek na zdravotnú spôsobilosť rovnakú situáciu. Posudzujú sa najmä faktory práce a pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík.

Pri pozícii „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, môže byť významné, či obe pozície vykonávajú značnú časť práce z kancelárie alebo domu a či zostávajú zachované rovnaké faktory práce, faktory pracovného prostredia a požiadavky osobitných predpisov. Pri výrobnom operátorovi, ktorý prechádza z jedného obdobného strediska na iné, je rozhodujúce, či sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobitné predpisy a obdobná pracovná náplň.

Kto vykonáva lekársku preventívnu prehliadku

Kategória prácePosudzujúci lekár
1. a 2. kategória prácVšeobecný lekár.
3. a 4. kategória prácLekár - špecialista v odbore pracovné lekárstvo a toxikológia, teda lekár pracovnej zdravotnej služby.
1. až 4. kategória prácLekár - špecialista v odbore pracovné lekárstvo a toxikológia, ak prehliadku vykonáva lekár pracovnej zdravotnej služby.

Pre zamestnancov a SZČO zaradených do tretej a štvrtej kategórie rizika musí lekársku prehliadku potvrdiť aj pracovný lekár pracovnej zdravotnej služby. Výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci sa musí vykonávať v zdravotníckom zariadení - v ambulancii, ktorej prevádzkovanie schválil rozhodnutím príslušný samosprávny kraj.

V iných priestoroch ako v ambulancii, napríklad v priestoroch pracoviska, nie je prípustné vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ preto nemôže nahradiť riadne posúdenie zdravotnej spôsobilosti iba interným vyšetrením alebo administratívnym potvrdením.

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa prehliadke

Podľa § 12 ods. 2 písm. i) zákona o BOZP je zamestnanec povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci. Zamestnanec alebo uchádzač o zamestnanie je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

Na posúdenie spôsobilosti na prácu sa nevzťahuje slobodná voľba lekára. Zamestnanec sa podrobuje prehliadke u lekára alebo zdravotníckeho zariadenia zabezpečeného v rámci pracovnej zdravotnej služby alebo podľa postupu určeného zamestnávateľom v súlade s právnymi predpismi.

Účasť na vykonaní lekárskej prehliadky je zákonnou povinnosťou zamestnanca, ktorá mu vyplýva z pracovného pomeru a ktorú zamestnanec plní na základe príkazu zamestnávateľa vydaného v súlade so zákonom o BOZP a zákonom o ochrane zdravia.

Nesplnenie povinnosti zamestnanca podrobiť sa lekárskej prehliadke vo vzťahu k práci je porušením pracovnej disciplíny, a to s pracovnoprávnymi dôsledkami, ktoré s tým môžu byť spojené. Zamestnávateľ však musí príkaz formulovať a uplatniť v súlade s právnymi predpismi a musí ísť o prehliadku, ktorej vykonanie je odôvodnené pracovným zaradením, pracovnými rizikami alebo osobitným predpisom.

Náklady na prehliadku znáša zamestnávateľ

Netreba zvlášť zdôrazňovať, že náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane nákladov spojených s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza zamestnávateľ a nesmie ich prenášať na zamestnanca (§ 6 ods. 11 zákona o BOZP a § 30e ods. 18 zákona o ochrane zdravia).

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, uhrádza zamestnávateľ alebo SZČO, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Medzi tieto náklady patria aj náklady spojené s poskytovaním cestovných náhrad. Zamestnanec nemá znášať cenu povinnej prehliadky len preto, že sa uskutočnila pred uzatvorením pracovnej zmluvy, ak bola zabezpečená v súvislosti s jeho budúcim zaradením na prácu.

Od 01.12.2017 platia nové vzory lekárskych posudkov na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok je podkladom na rozhodnutie o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vo vzťahu ku konkrétnej práci a konkrétnym pracovným podmienkam.

Prehliadka ako plnenie pracovných povinností

To, že účasťou zamestnanca na vykonaní povinnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci dochádza k plneniu pracovných úloh, respektíve k plneniu pracovných povinností, potvrdzuje aj znenie § 220 ods. 2 tretia veta Zákonníka práce.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa, čo je aj prípad povinnej lekárskej prehliadky, vrátane cesty na miesto jej vykonania a späť, je súčasťou úkonov, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh.

Zjednodušene povedané, ide tiež o výkon práce, a to na účely zodpovednostných vzťahov. Zamestnanec preto počas cesty na prehliadku, počas pobytu v zdravotníckom zariadení a počas cesty späť plní povinnosti súvisiace s prácou, ak ide o prehliadku nariadenú zamestnávateľom.

Prehliadka v pracovnom čase

Účasť na preventívnej lekárskej prehliadke sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca s nárokom na pracovné voľno, za ktoré patrí náhrada mzdy. Ak účasť na preventívnej lekárskej prehliadke spadá do pracovného času, zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume priemerného hodinového zárobku v súlade s § 138 ods. 1 Zákonníka práce.

Ak je prehliadka nariadená v rámci pracovnej zmeny, zamestnanec je ospravedlnený z neprítomnosti na pracovisku v rozsahu potrebnom na jej absolvovanie vrátane nevyhnutnej cesty. Za tento čas mu patrí náhrada mzdy a podľa okolností aj cestovné náhrady.

Prehliadka mimo pracovného času

Pri preventívnych lekárskych prehliadkach neplatí princíp, ktorý sa uplatňuje pri oboznamovaní a vzdelávaní zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, že táto aktivita sa musí uskutočňovať výlučne v pracovnom čase.

Zamestnávateľ môže nariadiť vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky aj na čas, keď zamestnanec nemá podľa rozvrhu pracovného času pracovať, teda na čas osobného voľna. Dôvodom tohto postupu môžu byť spravidla ordinačné hodiny lekárov pracovnej zdravotnej služby, ktoré zamestnávateľ nemusí vedieť ovplyvniť.

Účasť na preventívnej lekárskej prehliadke sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca, nie za výkon nadčasovej práce a ani za pracovnú pohotovosť, aj keď sa uskutočňuje mimo pracovného času, teda mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Z hľadiska odmeňovania treba upriamiť pozornosť na § 96b Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Z uvedeného vyplýva, že za tento čas zamestnancovi patria cestovné náhrady a náhrada za stratu času, ak je dohodnutá v kolektívnej zmluve. Samotná skutočnosť, že bola prehliadka nariadená mimo rozvrhnutej pracovnej zmeny, však automaticky neznamená vznik nároku na mzdu za nadčas alebo na príplatok za nadčas.

Kedy vzniká pracovná cesta

Samotné vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci sa realizuje buď v priestoroch alebo v objekte zamestnávateľa, ktoré spravidla zodpovedajú miestu výkonu práce zamestnancov, ktorí sa jej zúčastňujú, alebo mimo priestoru či objektu zamestnávateľa.

Ak si zamestnanec plní pracovné povinnosti vyplývajúce z príkazu zamestnávateľa, ktorého obsahom je aj povinnosť dostaviť sa v určenom čase na miesto vykonania preventívnej prehliadky a podrobiť sa jej vykonaniu, ide o pracovnú cestu, ak miesto vykonania nie je totožné s miestom výkonu práce alebo s miestom pravidelného pracoviska zamestnanca.

Za pracovnú cestu sa považuje aj cesta do miesta vykonania prehliadky a späť, ak sú splnené podmienky pracovnej cesty. S vykonaním pracovnej cesty sú spojené cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Uvedené vyplýva z § 145 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady a náhrady iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Práca na dohodu

Pri zamestnancoch pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru treba posudzovať povinnosť prehliadky podľa konkrétnej práce, pracovných rizík a požiadaviek osobitných predpisov. Rozhodujúce nie je iba to, že osoba pracuje na dohodu, ale najmä to, akú prácu vykonáva a v akých podmienkach.

Ak osobitný predpis alebo kategória práce vyžaduje posúdenie zdravotnej spôsobilosti, zamestnávateľ musí prehliadku zabezpečiť aj pri dohode. Náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti v takom prípade uhrádza zamestnávateľ.

Rovnaký prístup sa uplatní pri dohode o pracovnej činnosti aj pri dohode o vykonaní práce, ak pracovník vykonáva prácu so zdravotnými rizikami alebo prácu, pri ktorej zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis.

Údaje a podklady pre lekára

Zamestnávateľ je povinný predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

V zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, osobné číslo, ak bolo pridelené, názov pracoviska, profesia, pracovné zaradenie, posudzovaná práca, dĺžka expozície pri práci v rokoch alebo v mesiacoch u aktuálneho zamestnávateľa, faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec vystavený, a výsledky posúdenia zdravotného rizika s uvedením kategórií prác osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia.

Uvedené sa primerane vzťahuje aj na iné fyzické osoby, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

Osobitné postavenie SZČO

Fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, je povinná absolvovať posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu v prípade, že bude vykonávať prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie alebo vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie.

Fyzická osoba - podnikateľ je povinná absolvovať posúdenie zdravotnej spôsobilosti aj vtedy, ak bude vykonávať prácu alebo vykonáva prácu, na ktorú zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis. Pri tretej kategórii sa prehliadka vykonáva pravidelne raz za 2 roky a pri štvrtej kategórii raz ročne.

Fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a jednoosobová s. r. o. je povinná zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie alebo ak zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.

Rozdiel medzi povinnou a nadštandardnou prehliadkou

V praxi sa stretávame s dvoma typmi prehliadok: lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, teda prehliadky, ktoré súvisia s výkonom konkrétnej práce a sú upravené slovenskou legislatívou v oblasti ochrany zdravia pri práci, a nadštandardné preventívne prehliadky ako benefit.

Nadštandardné preventívne prehliadky predstavujú rozšírené balíky vyšetrení hradené zamestnávateľom, ktoré nejdú len po splnení zákona, ale po reálnej starostlivosti o zdravie. Môže ísť napríklad o komplexné internistické prehliadky, laboratórne testy, sonografiu alebo EKG.

Pri povinných prehliadkach je zamestnávateľ viazaný zákonom a pracovnými rizikami. Pri nadštandardných prehliadkach ide o dobrovoľné plnenie zamestnávateľa, ktoré nemôže nahradiť zákonné posúdenie zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu ku konkrétnej práci.

Organizácia a evidencia prehliadok

Na nastavenie procesu je potrebné zmapovať všetky pracovné pozície a kategórie práce. Treba vyhodnotiť, kde sa zamestnanci stretávajú s hlukom, prachom, chemikáliami, fyzickou námahou, prácou v noci alebo s ďalšími faktormi pracovného prostredia.

Na základe toho pracovná zdravotná služba odporučí typy a frekvenciu prehliadok. Kľúčové je mať systém, ktorý pozná legislatívu, sleduje jej zmeny a vie nastaviť postup pre rôzne pobočky a typy prevádzok.

Vytvorte prehľadnú databázu zamestnancov s dátumami posledných a nasledujúcich prehliadok. Používajte pripomienky - pri väčšom počte zamestnancov je to prakticky nevyhnutné.

Rátajte s rezervou, pretože nie každý zamestnanec bude vedieť prísť na prvý termín. Pri evidencii treba rozlišovať dátum vykonania prehliadky, druh prehliadky, pracovné zaradenie, kategóriu práce a platnosť alebo použiteľnosť príslušného lekárskeho posudku.

Informovanie zamestnanca

Pre mnohých zamestnancov je zdravotná prehliadka citlivá téma. Pomáha, ak vopred vedia, prečo sa robí, čo ich čaká, aký je rozsah vyšetrení a aký čas si jej absolvovanie približne vyžiada.

Zamestnanec by mal vedieť, že ide o prehliadku v jeho prospech, nie o hľadanie problémov za každú cenu. Zároveň treba otvorene komunikovať, že ide o pracovnú povinnosť, ktorú firma vníma aj ako súčasť starostlivosti o zdravie zamestnancov.

Zdravotné prehliadky a ochrana zdravia pri práci

Zdravotné prehliadky zamestnancov pomáhajú splniť zákonné povinnosti, znížiť riziko úrazov a chorôb z povolania, znížiť počet dní pracovnej neschopnosti a dlhodobých výpadkov a posilniť dôveru zamestnancov, že sa o nich firma skutočne stará.

Včas zachytené problémy, napríklad kardiovaskulárne riziká, problémy s pohybovým aparátom alebo ochorenia z jednostrannej záťaže, znamenajú menej dlhodobých pracovných neschopností a rýchlejšie riešenie zdravotných komplikácií.

Pri pozíciách, kde je kľúčová pozornosť, zrak, sluch či fyzická kondícia, môže neliečený zdravotný problém priamo zvyšovať riziko úrazu a ohrozovať zamestnanca aj kolegov. Dokumentovaný systém prehliadok v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou je dôležitý aj v prípade kontrol alebo riešenia podozrenia na chorobu z povolania.

Prepojenie s ďalšími preventívnymi opatreniami

Povinná prehliadka môže byť odrazovým mostíkom k ďalším aktivitám, ako sú edukácia o zdraví, workshopy, webináre, fyzioterapia a ergonomické poradenstvo. Vhodné môžu byť aj programy na zvládanie stresu, psychologické poradenstvo a kampane zamerané na spánok, pohyb, výživu alebo odvykanie od fajčenia.

Nadštandardné zdravotné prehliadky zamestnancov dokážu výrazne posunúť vnímanie firmy. Zamestnanci majú prístup ku komplexnému vyšetreniu, na ktoré by sa inak často nedostali, problémy sa zachytia v štádiu, keď je liečba jednoduchšia a lacnejšia, a firma komunikuje, že zdravie nie je len slogan, ale konkrétna služba.

Príkladmi nadštandardných balíkov sú komplexná internistická prehliadka, EKG, základné a rozšírené laboratórne vyšetrenia, zameranie na konkrétne riziká, napríklad srdcovo-cievny systém, metabolické ochorenia alebo pohybový aparát, a špeciálne balíky pre manažérov alebo rizikové pracovné skupiny.

noimgs

tags: #narok #na #preventivne #prehliadky #zamestnancov