Nezamestnanosť ako sociálny jav

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce medzi ponukou a dopytom po práci.

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovného procesu. Ako nezamestnané sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie, aktívne ho hľadajú a sú pripravené nastúpiť do práce.

Charakteristika nezamestnanosti

Nezamestnanosť predstavuje jeden z najvýraznejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti, ktorý ovplyvňuje život jednotlivcov aj celej spoločnosti. Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu ako spoločensko-ekonomickej formácie.

Nezamestnanosť možno definovať ako komplikovaný sociálny, ekonomický a kultúrny problém, pri ktorom neexistuje jednoznačné riešenie, ale rôzne prístupy k pochopeniu jej multidimenzionálneho charakteru. Výška nezamestnanosti je mierou ekonomického zdravia národa.

Nezamestnanosť je vážny ekonomický problém, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu hodnotu celej ekonomiky, ale zároveň aj sociálny indikátor, lebo je spojená so zlým mentálnym a fyzickým zdravím, zvýšenou rozvodovosťou, zločinnosťou a ďalšími spoločenskými javmi.

Nejde teda o to „nemať prácu“, ale o to „nemať platené zamestnanie“ a teda „nemať príjem zo zamestnania“. Zamestnanie sa vzťahuje k práci na zmluvnom základe a zahŕňa aj peňažnú odmenu za jej výkon.

„Nie každý, kto pracuje, je zamestnaný a na druhej strane tiež nie každý, kto nepracuje, je nezamestnaný.“ Záleží na tom, či ide o prácu vykonávanú pre vlastné potešenie, v domácnosti alebo o zamestnanie.

Byť nezamestnaným neznamená byť mimo trhu práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť. Nezamestnanosť odráža v najširšom slova zmysle neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu.

Nezamestnaný človek a sociálna udalosť nezamestnanosti

Nezamestnaný je človek, ktorý je schopný práce, je fyzicky a duševne zdravý, má určitú kvalifikáciu, chce sa zamestnať, no napriek snahe si dosiaľ nenašiel primerané zamestnanie.

Primerané zamestnanie je také, ktoré zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie, výškou zárobku zodpovedá jeho kvalifikácii a rodinným pomerom, zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery a zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača.

Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná štyrmi hlavnými charakteristikami:

• Nedobrovoľný charakter: Jedinec nemá možnosť pracovať, hoci by chcel.
• Pracovná schopnosť: Jedinec je fyzicky a psychicky schopný vykonávať prácu.
• Pripravenosť na výkon zamestnania: Jedinec má potrebné vzdelanie, zručnosti a kvalifikáciu, ale napriek tomu pre neho práca nie je dostupná.
• Aktívne hľadanie zamestnania: Jedinec aktívne vyhľadáva pracovné príležitosti.

Práceschopné osoby pripravujúce sa na povolanie štúdiom, osoby v domácnosti a osoby, ktoré sa od povolania zdržali, sa do rozsahu nezamestnanosti nezahrňujú.

Miera nezamestnanosti je v percentách vyjadrený pomer počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Registrovaná nezamestnanosť obsahuje určité skreslenie, pretože zahŕňa aj osoby, ktoré môžu pracovať, ale z určitých dôvodov nechcú.

Na druhej strane nezahŕňa osoby, ktoré nepracujú preto, že nemôžu nájsť vhodné zamestnanie, ale nepožiadali príslušný úrad práce o sprostredkovanie zamestnania. Tak vzniká rozdiel medzi registrovanou a skutočnou nezamestnanosťou.

O zvláštny druh nezamestnanosti ide vtedy, ak je občan prepustený z organizačných dôvodov, pričom zákon o odstupnom zabezpečuje nárok na odstupné. Ďalšou zvláštnou formou je nedobrovoľná dovolenka.

Právo na prácu a úloha štátu

Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, slobodnú voľbu povolania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu pred nezamestnanosťou.

Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život. Realizuje sa predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie.

Právo na prácu znamená, že človek sa môže slobodne rozhodnúť, čo bude robiť a akú prácu si zvolí. Neznamená však, že každý musí dostať konkrétne pracovné miesto.

Ak človek prácu nedostane a spĺňa stanovené podmienky, má právo na podporu. Cieľom sociálnej politiky v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí, podpora samostatnej ekonomickej aktivity a príprava ľudí na zamestnanie.

Úloha štátu spočíva aj vo vytváraní podmienok na vzdelávanie, v podpore pracovnej mobility, v rekvalifikácii a v poskytovaní pomoci ľuďom, ktorí si zamestnanie nedokážu nájsť sami.

Typológia nezamestnanosti

Nezamestnanosť možno rozdeliť podľa viacerých kritérií. Jednotlivé typy sa môžu prekrývať, pretože jedna osoba alebo určitá skupina môže byť súčasne postihnutá viacerými príčinami nezamestnanosti.

Nezamestnanosť podľa dĺžky trvania

Krátkodobá nezamestnanosť môže byť spočiatku vnímaná nepriaznivo, ale človek môže krátkodobo pociťovať aj úľavu, pocit voľnosti a dostatok času. Môže znamenať výzvu na hľadanie nových životných a pracovných obzorov.

Strednodobá nezamestnanosť trvá od šiestich do dvanástich mesiacov. V tomto období sa môže znižovať motivácia človeka, zhoršovať jeho finančná situácia a oslabovať kontakt s pracovným prostredím.

Dlhodobá nezamestnanosť trvá dvanásť mesiacov a viac. Podľa definície Medzinárodnej organizácie práce možno za dlhodobú nezamestnanosť považovať nezamestnanosť, ktorá trvá 12 a viac mesiacov.

Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje vážny problém, pretože človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný. Postupne stráca kvalifikáciu, pracovné návyky a schopnosť prispôsobovať sa novým podmienkam.

Nezamestnanosť podľa reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomike

Skrytá nezamestnanosť

Skrytá nezamestnanosť označuje situáciu, keď sa niektorí nezamestnaní neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu alebo si ju aktívne nehľadajú.

Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali alebo unikli do iného statusu, napríklad do materstva či štúdia. Do tejto skupiny bývajú zaraďované najmä vydaté ženy a mladiství.

Neúplná nezamestnanosť

Neúplná nezamestnanosť sa rieši využívaním skráteného pracovného úväzku alebo využívaním jedného pracovného miesta dvoma pracovníkmi.

Nepravá nezamestnanosť

Nepravá nezamestnanosť zahŕňa osoby, ktoré nechcú pracovať ani si hľadať prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti alebo pracujú nelegálne.

Frikčná nezamestnanosť

Frikčná nezamestnanosť sa označuje ako normálna alebo prirodzená nezamestnanosť. Vzniká vtedy, keď ľudia menia zamestnanie a určitý čas trvá, kým si nájdu nové pracovné miesto.

Je spojená s normálnym fungovaním trhu práce a s plynulým prechádzaním z jedného zamestnania do druhého. Môže súvisieť so sťahovaním, zmenou životnej situácie alebo s nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach.

Aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou dochádza k určitej fluktuácii ľudí, napríklad keď si absolventi po skončení školy hľadajú prácu alebo keď sa matky opätovne zaraďujú do pracovného procesu po materskej či rodičovskej dovolenke.

Nezamestnanosť podľa dôsledkov zmien v národnom hospodárstve

Sezónna nezamestnanosť

Sezónna nezamestnanosť vzniká v dôsledku nerovnomernosti výroby v odvetviach závislých od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.

Najčastejšie sa týka odvetví, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo a stavebníctvo. Môže sa objavovať aj v súvislosti s nástupom absolventov škôl na trh práce.

Štrukturálna nezamestnanosť

Štrukturálna nezamestnanosť vzniká v dôsledku nerovnováhy na trhu práce podľa kvalifikácie, pohlavia alebo regiónu. Na jednej strane môže existovať vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných.

Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo so zmenami preferencií spotrebiteľov.

Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl v inom odvetví.

Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.

Potenciálnym riešením je rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná. Ďalším riešením je prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania podmienkam trhu práce.

Cyklická nezamestnanosť

Cyklická nezamestnanosť vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Hovorí sa aj o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je v porovnaní s jej ponukou nedostatočný.

Je to forma nezamestnanosti, ktorá vzniká v čase, keď sa ekonomika nachádza vo fáze hospodárskej recesie, depresie alebo krízy, a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká.

Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a má pravidelný cyklus, možno ju označiť aj ako sezónnu nezamestnanosť.

Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť

Dobrovoľne nezamestnaní môžu pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium alebo inú aktivitu pred prácou.

Nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká vtedy, keď je celkový dopyt po práci nižší ako celková ponuka práce. Počet ľudí ochotných pracovať je teda väčší ako počet dostupných pracovných miest.

Príčiny nezamestnanosti

Príčiny nezamestnanosti sú rôznorodé a často navzájom prepojené. Môžu súvisieť s vývojom ekonomiky, technologickými zmenami, globalizáciou, vzdelaním, demografickým vývojom aj s individuálnymi charakteristikami uchádzačov o zamestnanie.

• Ekonomické cykly: Hospodárske recesie a poklesy vedú k znižovaniu výroby a prepúšťaniu zamestnancov.
• Technologický pokrok: Automatizácia a robotizácia nahrádzajú ľudskú prácu, čo vedie k strate pracovných miest v niektorých odvetviach.
• Globalizácia: Presun výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou spôsobuje zánik pracovných miest v domácej ekonomike.
• Štrukturálne zmeny: Úpadok niektorých odvetví a vznik nových odvetví vyžadujú nové zručnosti a kvalifikácie.
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie: Pracovná sila nemusí mať potrebné vedomosti a zručnosti pre nové odvetvia a technológie.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých odvetviach.
• Politické a legislatívne faktory: Zlá hospodárska politika, vysoké dane a prísne pracovné predpisy môžu obmedzovať tvorbu nových pracovných miest.

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach.

Ekonomický vývoj, ktorý sa výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti, úzko súvisel so zvyšujúcou sa zadlženosťou a platobnou neschopnosťou podnikov. Často nešlo iba o to, že firmy nemali výrobnú náplň alebo perspektívu rozvoja, ale aj o ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešili prepúšťaním zamestnancov.

Význam práce pre človeka a spoločnosť

Práca je neoddeliteľnou súčasťou života človeka a má nesporný význam pre jeho vývin i pre rozvoj celej spoločnosti. Stimuluje vývin jednotlivca aj celej spoločnosti.

V našej kultúre má práca hlboké zakotvenie v usporiadaní spoločnosti aj v psychike človeka. Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie.

Práca a platené zamestnanie v spoločnosti plnia viacero funkcií:

• sú základným zdrojom peňažných príjmov u väčšiny obyvateľov a základom životnej úrovne jednotlivca a jeho rodiny,
• sú zdrojom spoločenského postavenia a uznania,
• sú zdrojom samostatnosti a nezávislosti,
• vytvárajú priestor na sebarealizáciu, uplatnenie a rozvoj schopností a zručností človeka,
• vytvárajú priestor na vznik dôležitej časti sociálnych vzťahov a kontaktov človeka.

Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti.

Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania a pracuje. Väčšina ľudí potrebuje, aby ich niekto ocenil, pochválil a všimol si, čo robia dobre.

Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor a kde má možnosť porovnávať aj svoje trápenia s trápeniami iných.

Práca je zdrojom sociálnej akceptácie, ocenenia, tvorivosti a vlastného sebahodnotenia. Umožňuje človeku uplatniť schopnosti, rozvíjať potenciál a vytvárať si predstavu o vlastnej užitočnosti.

Práca má viacero skrytých funkcií:

• poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň,
• poskytuje čiastkové plány alebo ciele,
• zabezpečuje pravidelný kontakt s inými ľuďmi,
• podnecuje k aktivite,
• poskytuje pocit identity a pocit o sebe samom ako o človeku,
• udržiava človeka v kontakte s realitou a pomáha mu udržiavať si duševné zdravie,
• je výrazom sociálneho postavenia človeka.

Zamestnanie je dôležitou podmienkou dôstojnej existencie. Prináša materiálny prospech, ale súčasne dáva človeku pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti.

Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov a uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty. Zamestnanie nemá iba ekonomický charakter, ale aj sociálny a psychologický význam.

Práca človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke. Človek si ňou získava hmotné prostriedky pre sociálny status seba a celej svojej rodiny.

Zamestnanie nie je len ekonomickou nevyhnutnosťou. Postupne sa stáva sociálnou potrebou, v rámci ktorej človek získava prostriedky vlastného uplatnenia a rozvoja svojich potencií.

Nezamestnanosť ako sociálny jav

Nezamestnanosť ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci. Neprináša iba stratu príjmu, ale zasahuje aj identitu človeka, jeho rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a možnosti participácie na živote spoločnosti.

Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale pre nezamestnaného často znamená aj stratu zmyslu života. Strata zamestnania prináša depriváciu v základných potrebách, ktoré práca a zamestnanie priamo uspokojujú alebo s nimi úzko súvisia.

Dlhšie trvajúca situácia straty alebo nezískania zamestnania ohrozuje ekonomické, sociálne, psychologické aj osobnostné funkcie práce. Preto má pre jednotlivca a rodinu nepriaznivé dôsledky.

Nezamestnanosť predstavuje rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov a sociálne kategórie. Inak ju prežívajú muži a ženy, starší a mladší ľudia, kvalifikovaní a nekvalifikovaní pracovníci alebo obyvatelia regiónov s rozdielnymi pracovnými príležitosťami.

Dôsledky nezamestnanosti

Nezamestnanosť spôsobuje existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a ďalšie nepriaznivé javy.

Ekonomické dôsledky

Strata pravidelného príjmu je najbezprostrednejším dôsledkom nezamestnanosti. Vedie k zníženiu životnej úrovne jednotlivca a závislých členov jeho rodiny, najmä detí.

Znížená spotreba domácností vedie k poklesu dopytu po tovaroch a službách, čo môže spomaľovať hospodársky rast. Zvýšené náklady na sociálne dávky zaťažujú verejné financie, pretože štát musí poskytovať dávky v nezamestnanosti a sociálnu pomoc.

Strata kvalifikácie a zručností vzniká v dôsledku dlhšieho nepoužívania získaných vedomostí a schopností. Človek stráca pracovné návyky, odbornú kvalifikáciu aj schopnosť vykonávať bežné zamestnanecké aktivity.

Zníženie HDP súvisí s tým, že nezamestnanosť znižuje celkový výkon ekonomiky a predstavuje nevyužitie časti pracovného potenciálu spoločnosti.

Sociálne dôsledky

Sociálna izolácia vzniká preto, že zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. Počas nezamestnanosti dochádza k strate pracovných kontaktov a často aj k prerušeniu ďalších sociálnych vzťahov.

Strata záujmu o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Nezamestnaní sa niekedy vyhýbajú nielen zamestnaným ľuďom, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne.

Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako ich izoláciu od majoritnej, teda zamestnanej spoločnosti. K tejto izolácii môže dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnanej osoby, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.

Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti súvisí s otázkou občianskych práv a účasti na živote spoločnosti. Nezamestnanosť môže znamenať vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva.

Nezamestnaní môžu byť vylúčení z podielu na prosperite spoločnosti, z reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, z verejného života aj zo skupinového života v komunite.

Nezamestnanosť zatláča človeka do negatívnej roly, v ktorej je jedinou povolenou aktivitou hľadanie nového pracovného miesta. Takéto postavenie môže znižovať pocit spoločenskej užitočnosti a občianskej hodnoty.

Strata statusu znamená stratu sociálnej dôstojnosti alebo prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v spoločnosti. Strata zamestnania neznamená iba stratu statusu „zamestnaného“, ale aj prijatie nového statusu „nezamestnaného“, ktorý býva spojený s nepríjemnými povinnosťami a spoločenským znevýhodnením.

Rozklad rodinných vzťahov a zmena postavenia v rodine súvisia s poklesom životnej úrovne, finančným tlakom a narastajúcim stresom. Tieto pocity môžu vyústiť do vnútro-rodinného napätia a konfliktov.

Stratené zamestnanie môže výrazne ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, najmä ak prácu stráca človek, ktorý bol hlavným zdrojom príjmu.

Psychologické dôsledky

Stres a depresia vznikajú v dôsledku straty pocitu prináležitosti k spoločnosti, spoločenského významu a užitočnosti. Dlhodobo nezamestnaný človek sa môže cítiť zbytočný a nepotrebný.

Často trpí pocitom sociálnej izolácie, vypadáva zo vzťahov a kontaktov s ľuďmi. Pocit spoločenskej bezmocnosti ho môže ešte viac uzatvárať pred svetom a viesť k sklamaniu, zbytočnosti a frustrácii.

Strata sebaúcty a sebavedomia sa prejavuje narušenou a zníženou sebadôverou. Človek môže upadať do pasivity a rezignácie.

Ak človek dlhšie nenájde vyhovujúcu prácu, môže upadnúť do depresií a začať si o sebe myslieť, že je nevzdelaný alebo neschopný. Dlhodobá nezamestnanosť vedie k pocitom beznádeje a frustrácie.

Beznádej a strach z budúcnosti sú pri dlhodobej nezamestnanosti spojené s obavami o ďalší život. Strach sa niekedy môže premeniť na ľahostajnosť alebo apatiu.

Sociálno-patologické dôsledky

Nezamestnanosť môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov. Medzi sociálno-patologické javy patria rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmus, narkománia, vyšší výskyt samovrážd a nedokonaných demonštratívnych samovrážd.

Medzi sociálno-sociologické javy patria narušené medziľudské vzťahy a konflikty medzi ľuďmi. Ekonomické problémy môžu viesť aj k nepokojom, štrajkom a demonštráciám.

Medzi ideologicky podfarbené javy súvisiace so sociálnou frustráciou patria rasizmus a nacionalizmus. Nezamestnanosť teda môže presahovať individuálnu úroveň a ovplyvňovať sociálnu stabilitu celej spoločnosti.

Dlhodobá nezamestnanosť

Dlhodobá nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce. Existuje takmer vo všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou mierou nezamestnanosti.

Podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu nezamestnaných môže rásť aj vtedy, keď celková nezamestnanosť klesá. Dlhodobá nezamestnanosť sa stala ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým problémom s multiplikačným efektom dĺžky nezamestnanosti.

Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný človek postupne stráca základné pracovné návyky a vytvára si nové, náhradné stereotypy.

Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie človek nachádza odvahu a motiváciu meniť novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však môžu byť obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania.

Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu a prestáva si veriť. Dlhodobá nezamestnanosť môže viesť k apatii, pasivite a rezignácii.

Po určitej dobe človek stráca spôsobilosť byť zamestnaný najmä v dôsledku straty kvalifikácie, straty pracovných návykov a vytvorenia zvyku žiť zo sociálnych dávok.

Medzi rizikové faktory dlhodobej nezamestnanosti patrí znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia, prejedania sa, nadmerného užívania liekov a užívania drog.

Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú k zníženiu sebavedomia. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje vážne riziko nielen pre duševné, ale aj pre telesné zdravie človeka.

Etapy psychologického prežívania nezamestnanosti

Strata zamestnania býva sprevádzaná dlhodobým stresom a šokovou reakciou. Prežívanie nezamestnanosti môže postupne prechádzať viacerými etapami:

1. Etapa prekvapenia: O prácu neprídu všetci pracovníci, ale iba niektorí podľa určitých kritérií.
2. Etapa hľadania vinníka: Človek sa snaží zistiť, kto ho o prácu pripravil.
3. Etapa vypĺňania voľného času: Spôsob využívania voľného času závisí od životných podmienok, prostredia a možností človeka.
4. Etapa intenzívneho hľadania práce: Ide o najdôležitejšiu etapu, v ktorej sa človek aktívne usiluje o návrat do zamestnania.
5. Etapa rezignácie: Nastáva pri dlhodobom neúspechu a nedostatku prostriedkov na živobytie.

Nezamestnaný človek sa so stratou zamestnania vyrovnáva ťažko. V jeho doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám.

Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie a niekedy nedokáže rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna.

Nezamestnanosť a chudoba

Nezamestnanosť je úzko spojená s chudobou. Strata zamestnania často vedie k zníženiu príjmu, čo môže spôsobiť existenčné problémy a sociálne vylúčenie.

Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Vo svojej radikálnej podobe znamená bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť.

V tejto súvislosti sa hovorí o absolútnej chudobe, pri ktorej človek nemá zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní.

V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú aj označenia sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a najmä hmotná núdza, ktorá je legislatívne vymedzená.

Absolútna a relatívna chudoba

Absolútna chudoba je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať základné potreby, ako sú potrava, ošatenie a bývanie.

Relatívna chudoba je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia nedosahujú. Vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. Pri meraní chudoby sa vychádza z predpokladu, že chudoba je stav nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov, ktoré človeka vylučujú z akceptovaného spôsobu života.

Nezamestnanosť mladej generácie a absolventov

Vysoká nezamestnanosť má osobitne nepriaznivý vplyv na zaradenie mladých ľudí do pracovného procesu. Medzi najviac ohrozené skupiny patria absolventi stredných a vysokých škôl, ktorí si hľadajú svoje prvé zamestnanie.

Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. V živote mladého človeka má zamestnanie nezastupiteľné miesto, pretože mu prináša materiálny prospech, sebarealizáciu a pocit spoločenskej užitočnosti.

Absolventom školy je občan počas jedného roka od skončenia sústavnej prípravy na povolanie. Nedostatok pracovných skúseností znižuje šancu absolventov rýchlo sa zamestnať v konkurencii starších a skúsenejších pracovníkov.

Medzi najčastejšie bariéry na trhu práce patria nevyhovujúce vzdelanie, nedostatok praxe, nedostatočné skúsenosti s prácou na počítači, neznalosť cudzích jazykov a nevýhodné dopravné spojenie.

Proces zaraďovania mladých ľudí do pracovného procesu a problémy s tým spojené sú okrem iného odrazom toho, ako boli školou pripravení na vstup na trh práce.

Niektorí absolventi vložili mnoho energie do štúdia, po jeho skončení však o ich odbor nie je na trhu práce dostatočný dopyt. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické problémy, zvýšené riziko asociálneho správania a vytváranie nezdravej závislosti od rodičov.

Na úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a jeho profesionálnu adaptáciu vplýva úroveň pripravenosti na danú profesiu. Samotná kvalifikácia však automaticky nezabezpečuje integráciu na trhu práce.

Šance mladých ľudí rýchlo sa zamestnať znižuje trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí, regionálny rozmer nezamestnanosti a nedostatočne adaptabilný školský systém.

Prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek, rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas nezamestnanosti.

Nuda je jednou z najhoršie prežívaných skúseností mladých nezamestnaných. Mladí ľudia, ktorí dosiaľ nezískali pracovné zručnosti, ich nemôžu ďalej rozvíjať.

Mnohých potom láka pohodlný život podľa ich predstáv, čím môže vzniknúť riziko sociálno-patologických javov, ako sú kriminalita a rôzne závislosti. Nezamestnaná mladá generácia môže prežívať psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie.

U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, možno sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. V súvislosti s nezamestnanosťou absolventov škôl klesá ich interakcia s ľuďmi, a preto je vhodné, aby mali záujmovú činnosť sociálneho charakteru.

Regionálny rozmer nezamestnanosti

Nezamestnanosť nie je prežívaná rovnakým spôsobom v každom regióne. Odlišnosti možno pozorovať v regiónoch, kde je nízka miera nezamestnanosti a dostatok voľných pracovných miest, aj v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

V regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti býva nezamestnanosť často krátkodobá. V regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti sa stáva vážnym sociálno-ekonomickým problémom s dlhodobým charakterom.

Regionálna nerovnováha môže spôsobovať, že v jednom regióne existuje nedostatok pracovných síl, zatiaľ čo v inom regióne je veľký počet nezamestnaných. Pracovná mobilita a dostupnosť dopravy preto významne ovplyvňujú možnosti uplatnenia.

Nezamestnanosť na Slovensku a v Európskej únii

Nezamestnanosť na Slovensku je vážnou otázkou celej spoločnosti. Miera nezamestnanosti sa v jednotlivých obdobiach mení v závislosti od hospodárskeho vývoja, regionálnych rozdielov a situácie na trhu práce.

Uvedené hodnoty ilustrujú rozdiely medzi členskými štátmi Európskej únie. Rozdiely v miere nezamestnanosti súvisia s výkonom ekonomiky, štruktúrou hospodárstva, regionálnymi nerovnosťami a schopnosťou trhu práce reagovať na zmeny.

Sociálna pomoc nezamestnaným

Sociálna pomoc nezamestnaným sa sústreďuje do dvoch hlavných oblastí:

1. Pomoc zameraná na získanie nového pracovného miesta: podpora tvorby pracovných miest, samozamestnávanie, posilňovanie pracovnej mobility a rekvalifikácia.
2. Pomoc pri riešení problémov v nezamestnanosti: peňažné dávky v nezamestnanosti, sociálna pomoc a kluby nezamestnaných.

Pomoc štátu má význam najmä pri udržiavaní základnej životnej úrovne človeka, ktorý prišiel o príjem zo zamestnania. Samotné dávky však neriešia stratu pracovných návykov, kvalifikácie, sociálnych kontaktov ani sebadôvery.

Pre nezamestnaného je dôležité, aby sa zachovali jeho pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať. Preto treba venovať pozornosť nielen finančnej pomoci, ale aj poradenstvu, vzdelávaniu, rekvalifikácii a aktivizačným opatreniam.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa významne podieľajú na pomoci absolventom škôl a ďalším uchádzačom o zamestnanie, pričom ich hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania.

Riešenie nezamestnanosti si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci opatrenia na makroekonomickej aj mikroekonomickej úrovni. Dôležité je vytvárať pracovné príležitosti, podporovať samostatnú ekonomickú aktivitu a prispôsobovať vzdelávanie požiadavkám trhu práce.

Nezamestnanosť je prioritným problémom každej spoločnosti. Jej príčiny, dôsledky a možné riešenia sú predmetom záujmu ekonomických, sociologických, psychologických aj sociálno-pedagogických disciplín.

tags: #nezamestnanost #ako #socialny #jav