Od koľkých rokov súd prisúdi striedavú starostlivosť?

Slovenský zákon neustanovuje minimálnu vekovú hranicu, od ktorej môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Striedavá starostlivosť teda môže prichádzať do úvahy aj pri dieťati nízkeho alebo predškolského veku, ak súd po posúdení všetkých okolností dospeje k záveru, že je v najlepšom záujme dieťaťa a že tak budú lepšie zaistené jeho potreby.

Pri rozhodovaní súd neposudzuje iba vek dieťaťa, ale najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, zdravotný stav, stabilitu prostredia, schopnosť oboch rodičov zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť, vzdialenosť ich bydlísk, praktickú realizovateľnosť režimu, názor dieťaťa a schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať.

Stručná odpoveď na otázku veku dieťaťa

Neexistuje presná odpoveď typu „od troch“, „od šiestich“ alebo „od desiatich rokov“. Zákon o rodine nestanovuje žiadnu vekovú hranicu pre zavedenie striedavej starostlivosti. Rozhodovanie je ponechané na úvahe súdu a konkrétnych skutkových okolnostiach každého prípadu.

Je teda možné povedať, že striedavá osobná starostlivosť u detí nízkeho veku nie je vylúčená, a bude záležať na okolnostiach konkrétneho prípadu, či bude v záujme maloletého dieťaťa. Z praxe je to však predškolský vek, avšak nie je vylúčené, aby striedavá starostlivosť bola určená aj pri menších deťoch.

Pri veľmi malých deťoch, najmä pri dojčatách a batoľatách, súdy pristupujú k striedavej starostlivosti opatrnejšie, pretože tieto deti môžu mať silnejšiu väzbu na primárneho opatrovateľa a potrebujú osobitne stabilný režim. Ani táto okolnosť však sama osebe neznamená automatické vylúčenie striedavej starostlivosti.

Čo je striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je forma úpravy rodičovských práv a povinností, pri ktorej sa dieťa striedavo nachádza v starostlivosti oboch rodičov. Na Slovensku ju upravuje § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.

Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.

Striedavá osobná starostlivosť posilňuje vzťah rodiča a dieťaťa po rozvode tým, že dieťaťu zaručuje právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Zmyslom nie je spravodlivo rozdeliť čas medzi rodičov, ale nastaviť režim tak, aby dieťa malo stabilitu a zároveň kvalitný vzťah s oboma rodičmi.

Dieťa nemusí tráviť u každého rodiča presne rovnaký počet dní. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný, napríklad 60:40, 65:35 alebo 70:30. Zákon nedefinuje ani intervaly striedania.

Kedy súd rozhoduje o striedavej starostlivosti

Rozhodovať o striedavej osobnej starostlivosti možno v konaní o rozvod manželstva, ktoré je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku platí: „S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.“

O úprave právnych pomerov k maloletým deťom sa nerozhoduje len v konaní o rozvod, ale aj v samostatnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých. Striedavá osobná starostlivosť môže byť upravená aj v prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, či už ide o manželov, alebo nie.

Rodičia sa môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť a požiadať súd o schválenie dohody. Súd však nie je povinný dohodu schváliť automaticky, pretože aj pri dohode musí skúmať, či je navrhované riešenie v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Podmienky podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine

Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine platí, že súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Pritom zároveň musí platiť, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a obaja musia mať o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Ak rodič žiada len o právo styku s dieťaťom, striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy.

• obaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať;
• obaja rodičia musia mať záujem o osobnú starostlivosť o dieťa;
• striedavá starostlivosť musí byť v najlepšom záujme dieťaťa;
• striedavou starostlivosťou musia byť lepšie zaistené potreby dieťaťa;
• navrhovaný režim musí byť prakticky realizovateľný;
• rodičia musia byť schopní zabezpečiť bezpečné a stabilné prostredie.

Medzi hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti zaraďujeme spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, záujem maloletého dieťaťa a najlepšie zaistenie potrieb dieťaťa.

Je potrebný súhlas oboch rodičov?

Nie. Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky prekážku pre nariadenie striedavej starostlivosti. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti i napriek nesúhlasu jedného rodiča, ak obaja rodičia majú záujem o výchovu a zároveň sú spôsobilí dieťa aj vychovávať. V takýchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Zákon preto pamätá aj na prípady, keď obaja rodičia majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti však samo osebe neznamená, že súd návrhu nevyhovie.

Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Najlepší záujem dieťaťa je rozhodujúci

Kľúčovú rolu pri rozhodovaní hrá najlepší záujem dieťaťa. Slovenský právny poriadok nepozná presnú definíciu najlepšieho záujmu dieťaťa, čo je vzhľadom na rozmanitosť každého jednotlivého prípadu správne.

Záujem maloletého dieťaťa je podľa čl. 5 Zákona o rodine prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd musí skúmať, či konkrétny model starostlivosti dieťaťu skutočne prospeje, a nie iba to, či zodpovedá predstavám jedného alebo oboch rodičov.

Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

• úroveň starostlivosti o dieťa;
• bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava;
• ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa;
• okolnosti súvisiace so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa;
• ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou;
• podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj jeho schopností a vlôh;
• názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny;
• podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami;
• využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie vzťahu k obom rodičom a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti.

Aké faktory súd pri striedavke posudzuje

Schopnosť rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť

Súd posudzuje, či každý z rodičov dokáže zabezpečiť dieťaťu riadnu každodennú starostlivosť, výchovu, dohľad, zdravotnú starostlivosť a bezpečné prostredie. Spôsobilosť rodiča sa posudzuje najmä vzhľadom na jeho zdravotný stav, domáce prostredie a kvalitu výchovného pôsobenia.

Relevantné môžu byť aj pracovné možnosti rodičov, stabilita bývania, doterajšia starostlivosť, vzťah dieťaťa k obom rodičom a ich vlastný názor, ak sú dostatočne zrelé.

Ak jeden z rodičov pracuje v zahraničí alebo je doma iba krátku časť mesiaca, môže to byť významná prekážka pravidelnej osobnej starostlivosti. Súd prihliada na to, ktorý z rodičov je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o dieťa, jeho výchovu, zdravotnú starostlivosť a citové zázemie.

Komunikácia a spolupráca rodičov

Veľmi dôležitým faktorom pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je, či rodičia vedia spolu komunikovať a vzájomne spolupracovať s cieľom zabezpečenia potrieb dieťaťa.

Pri striedavej starostlivosti rodičia musia vzájomne kooperovať a komunikovať o zdravotnom stave dieťaťa, školských a mimoškolských aktivitách a trávení voľného času. Mali by vedieť riešiť praktické veci bez eskalácie, dodržiavať dohodnutý harmonogram a flexibilne reagovať na mimoriadne situácie.

Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, musia mať podobný názor na výchovu dieťaťa a musia sa vedieť dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa.

Rodičia by sa mali zdržať negatívnych poznámok na adresu druhého rodiča v prítomnosti dieťaťa a nemali by dieťa zapájať do svojich vzájomných problémov.

Konflikt medzi rodičmi

Ak medzi rodičmi prevládajú vyhrotené konflikty a nie sú schopní základnej komunikácie, súd striedavú starostlivosť spravidla nenariaďuje, pretože by to mohlo byť v rozpore so záujmom dieťaťa.

Striedavá starostlivosť býva často navrhovaná nie z dôvodu, že rodičia takéto usporiadanie považujú za záujem dieťaťa, ale z dôvodu, že ich komunikácia je katastrofálna a striedavkou chcú minimalizovať ich vzájomný kontakt a potrebu komunikácie.

Pravdou je, že toto nebýva spravidla hodnotené ako najlepší záujem dieťaťa, keďže rodičovské kompetencie nekončia pri zabezpečovaní osobnej starostlivosti dieťaťa, ale je potrebná aktívna komunikácia a schopnosť rodičov dohodnúť sa o ostatných náležitostiach výchovy, zdravia a podobne.

Nedostatočná komunikácia však nemôže byť posudzovaná mechanicky. Súd musí skúmať dôvody konfliktu, jeho intenzitu, vplyv na dieťa a to, či rodičia napriek nezhodám dokážu zabezpečiť vecnú a predvídateľnú spoluprácu.

Vzdialenosť bydlísk

Vzdialenosť medzi bydliskami rodičov môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť praktickú realizovateľnosť striedavej starostlivosti. Veľká vzdialenosť, ktorá by si vyžadovala časté a dlhé cestovanie, môže byť pre dieťa namáhavá a narúšať jeho režim.

Nie je vhodné, aby striedavá starostlivosť nútila dieťa neprimerane cestovať alebo meniť školu podľa toho, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Dieťa by malo mať možnosť zachovať si školské, kamarátske, rodinné a záujmové väzby.

Ak rodičia bývajú v rôznych mestách a striedavá starostlivosť by vyžadovala návštevu dvoch základných škôl v iných mestách, súd musí posúdiť, či takéto riešenie nepredstavuje pre dieťa nadmernú záťaž.

Stabilita výchovného prostredia

Súd posudzuje stabilitu budúceho výchovného prostredia u oboch rodičov. Zohľadňuje bývanie, denný režim, dostupnosť školy alebo škôlky, zdravotnej starostlivosti, krúžkov a ďalších dôležitých služieb.

Posudzuje sa aj interakcia dieťaťa s ďalšími osobami v spoločnej domácnosti, ako sú noví partneri rodičov a ich rodinní príslušníci. Dôležité je, či obe domácnosti poskytujú dieťaťu bezpečie, pravidelnosť a primerané podmienky na vývoj.

Citové väzby dieťaťa

Súd prihliada na vzťah dieťaťa k obom rodičom, na intenzitu citových väzieb a na to, ako dieťa reaguje na odlúčenie od každého z nich.

Treba zohľadniť aj to, ktorý z rodičov je ústrednou osobou, ku ktorej je dieťa väčšmi citovo pripútané a neprítomnosť ktorého by mohla byť pre dieťa frustrujúca.

Ak dieťa žije s oboma rodičmi, jeho citové väzby sú spravidla silnejšie. V prípade, že žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť ovplyvnená týmto rodičom, čo súd takisto posudzuje.

Vývinové a zdravotné potreby

Vývinové potreby dieťaťa zahŕňajú nielen základné materiálne podmienky, ako sú strava, bývanie a zdravotná starostlivosť, ale aj rozvoj osobnosti dieťaťa, budovanie morálky, úcty k ľuďom, empatie a zmyslu pre spravodlivosť.

Pri deťoch s poruchami správania sa striedavá starostlivosť z psychologického hľadiska nemusí javiť ako vhodná, nakoľko takéto deti si môžu vyžadovať stabilnejšie a jednotnejšie výchovné prostredie.

Osobitne sa posudzujú aj zdravotné potreby dieťaťa, potreba pravidelnej liečby, špeciálny režim, zdravotné postihnutie alebo iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť dieťaťa prispôsobiť sa striedaniu domácností.

Názor dieťaťa pri rozhodovaní

Maloleté dieťa má právo vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd prihliada na názor dieťaťa s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Súd je povinný prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania.

Názor dieťaťa je dôležitý, ale nie je jediným kritériom, ktoré súd zvažuje. Názor dieťaťa nie je „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie.

Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Môže ísť o prirodzené obavy zo zmeny, nepohodlie pri cestovaní, potrebu stability, ale aj o ovplyvňovanie alebo konflikt lojality.

V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie, často prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo odborného vyhodnotenia, ak je to potrebné.

Aké intervaly striedania môže súd určiť

Zákon dobu zverenia nezakotvuje, preto je určená rozhodnutím súdu alebo schválením dohody rodičov súdom. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov, môže byť nastavená rôzne.

V praxi sa používa napríklad model týždeň u jedného rodiča a týždeň u druhého rodiča. Pri mladších deťoch môžu byť vhodnejšie kratšie intervaly a pri starších deťoch dlhšie intervaly, ak ich dieťa zvláda bez dlhodobého stresu.

• týždeň u matky a týždeň u otca;
• dva týždne u jedného rodiča a dva týždne u druhého rodiča;
• kratšie cykly pri menších deťoch;
• model 2-2-3-2-2-3 dni;
• nepravidelný režim, napríklad 10+5 alebo 8+4;
• osobitný režim počas prázdnin, sviatkov a dovoleniek.

Najčastejšie je volený interval striedania 7 + 7, teda 7 dní matka a 7 dní otec. Pri posudzovaní vhodnosti intervalu striedania sa zohľadňuje primeraná stabilita prostredia, ale aj potreba intenzity kontaktu s druhým rodičom.

Striedanie po veľmi krátkych intervaloch môže znamenať časté sťahovanie domácnosti dieťaťa. Na druhej strane striedanie po príliš dlhých intervaloch môže viesť k dlhému prerušeniu kontaktu s druhým rodičom.

Keďže striedavá starostlivosť má byť prioritne o zabezpečení potrieb dieťaťa a jeho najlepšieho záujmu, a nemá byť riešením „fifty-fifty“ pre rodičov, je možné striedavú starostlivosť dohodnúť aj v nepravidelnom režime.

Striedavá starostlivosť pri malých a predškolských deťoch

Striedavá osobná starostlivosť u detí nízkeho veku nie je vylúčená. Pri malých deťoch však súd musí osobitne posúdiť citovú väzbu, denný režim, potrebu pravidelnosti, zdravotnú starostlivosť a schopnosť dieťaťa zvládať prechody medzi domácnosťami.

Pri dieťati v predškolskom veku môže byť rozhodujúce, či rodičia už pred rozchodom zabezpečovali starostlivosť obaja a či je dieťa zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

V uznesení sp. zn. 11CoP/291/2012 sa Krajský súd v Bratislave stotožnil s tým, že nízky vek maloletej vzhľadom na vytvorené citové väzby medzi otcom a maloletou a kvalitu starostlivosti, ktorú otec dieťaťu poskytuje, nemôže byť dôvodom na zverenie dieťaťa výlučne matke.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4CoP/8/2018, bolo významné, že otec maloletého si ho brával nielen na víkendy, ale aj počas pracovných dní a že sa o maloletého staral v čase hospitalizácie matky.

Súd v tomto prípade prihliadol na schopnosť otca postarať sa o dieťa a na to, že striedavá starostlivosť najlepšie umožní, aby si maloletý zachoval a prehlboval vzťah k obidvom rodičom.

Kedy súd striedavú starostlivosť skôr schváli

Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach. Súd nemusí vidieť dokonalé vzťahy, ale potrebuje vidieť, že režim dieťa nebude rozkladať.

Súd spravidla vníma pozitívne, ak:

• rodičia vedia riešiť praktické veci bez eskalácie;
• dieťa má stabilný školský a voľnočasový režim;
• prechody medzi domácnosťami nespôsobujú dieťaťu dlhodobý stres;
• obaja rodičia podporujú kontakt dieťaťa s druhým rodičom;
• obaja rodičia majú vhodné a stabilné podmienky na bývanie;
• rodičia dokážu dodržiavať dohodnutý harmonogram;
• rodičia si poskytujú informácie o zdraví, škole a aktivitách dieťaťa;
• dieťa má vytvorené väzby k obom rodičom a striedanie tieto väzby posilňuje.

Príkladom priaznivej situácie môže byť prípad, keď rodičia bývajú v rovnakom meste, dokážu sa dohodnúť na školských povinnostiach a krúžkoch, majú flexibilný pracovný režim a dieťa je zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Kedy súd striedavú starostlivosť nemusí schváliť

Odmietnutie striedavej starostlivosti nie je trestom pre rodiča, ale môže ísť o ochranu stability dieťaťa. Súd môže tento model odmietnuť, ak by časté presuny, konflikty alebo nedostatočné podmienky vytvárali pre dieťa neprimeranú záťaž.

• rodičia dlhodobo nevedia komunikovať a riešia konflikt cez dieťa;
• jeden rodič režim sabotuje alebo vytvára na dieťa tlak;
• vzdialenosť a logistika robia režim neudržateľným;
• podmienky u jedného rodiča nie sú stabilné;
• existujú vážne obavy o bezpečie alebo psychickú pohodu dieťaťa;
• jeden rodič nemá o osobnú starostlivosť skutočný záujem;
• jeden rodič sa nedokáže o dieťa riadne postarať;
• je preukázané násilné správanie voči dieťaťu;
• striedanie by narúšalo školskú dochádzku alebo sociálne väzby dieťaťa;
• dieťa má vážne adaptačné alebo zdravotné ťažkosti, ktoré si vyžadujú stabilnejšie prostredie.

Pri posudzovaní súd prihliada na to, či nejde iba o kompromis medzi rodičmi, ktorí nevedia dospieť k rozumnej dohode. Každý prípad musí byť dôkladne posudzovaný individuálne s cieľom minimalizovať negatívne dôsledky pre dieťa.

Význam komunikácie v rozhodnutiach súdov

Podľa Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/121/2020, je veľmi dôležitým faktorom pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, či rodičia vedia spolu komunikovať a vzájomne spolupracovať s cieľom zabezpečenia potrieb dieťaťa.

Striedavá starostlivosť však môže byť tiež podnetom a motiváciou k tomu, aby sa rodičia snažili čo najviac kooperovať, ako uviedol Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 11CoP/291/2012.

Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo/87/2017 zdôraznil, že určenie spôsobu starostlivosti alebo styku je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci, možností a schopností oboch rodičov, potrieb, osobnosti a citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov.

Z toho vyplýva, že súd môže prijať konkrétne závery „šité na mieru“ danému prípadu a sledovať pritom najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na vzťah k maloletému dieťaťu.

Praktické fungovanie striedavej starostlivosti

Škola a vzdelávanie

Dieťa by malo podľa možností navštevovať jednu školu bez ohľadu na to, u ktorého rodiča sa práve nachádza. Preto je dôležitá primeraná vzdialenosť bydlísk.

Obaja rodičia by mali mať prístup k informáciám o prospechu dieťaťa. Rodičovské schôdzky, domáce úlohy a príprava na vyučovanie vyžadujú koordináciu medzi oboma domácnosťami.

Ak by striedavá starostlivosť vyžadovala návštevu dvoch škôl v rôznych mestách, súd musí posúdiť, či ustavičné prispôsobovanie sa zmenám nie je pre dieťa frustrujúce a negatívne neovplyvňuje jeho psychický alebo fyzický vývoj.

Zdravotná starostlivosť

Dieťa by malo mať jedného všeobecného lekára pre deti a dorast. Obaja rodičia musia mať prístup k zdravotnej dokumentácii a informáciám o zdravotnom stave dieťaťa.

Pri akútnych zdravotných situáciách je oprávnený konať rodič, u ktorého sa dieťa v danom čase nachádza. O plánovaných lekárskych zákrokoch rozhodujú obaja rodičia spoločne.

Rodičia si musia odovzdávať podstatné informácie, napríklad o zdravotnom stave dieťaťa, absolvovaných vyšetreniach, liekoch alebo obmedzeniach stravy.

Sviatky, prázdniny a dovolenky

Rodičia by sa mali vopred dohodnúť na rozdelení sviatkov, prázdnin a dovoleniek. Osvedčeným prístupom môže byť striedanie sviatkov v párnych a nepárnych rokoch.

Letné prázdniny sa zvyčajne rozdeľujú s ohľadom na dovolenku oboch rodičov a potreby dieťaťa. Aj prázdninový režim musí byť predvídateľný a nemal by narúšať dôležité rodinné alebo sociálne väzby dieťaťa.

Dva domovy alebo jeden domov dieťaťa

Štandardným modelom bývania pri striedavej starostlivosti je, že otec a matka žijú vo svojich bytoch a dieťa sa v stanovených intervaloch medzi týmito bytmi strieda.

V praxi sa výnimočne vyskytuje aj model, pri ktorom dieťa býva v jednom byte a rodičia sa v cykloch striedajú pri starostlivosti oň. Z hľadiska komfortu dieťaťa je toto riešenie zaujímavé, hoci môže byť organizačne náročné pre rodičov.

Podľa názoru Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 361/2016, je striedavá výchova veľmi šetrná voči deťom, pokiaľ deti zostávajú stále v rovnakom byte a v cykloch sa striedajú rodičia.

Výhody a nevýhody striedavej starostlivosti

Možné výhody

• dieťa si zachováva blízky vzťah s matkou aj otcom;
• obaja rodičia sa aktívne podieľajú na výchove a starostlivosti;
• dieťa nezažíva úplné odlúčenie od jedného rodiča;
• dieťa môže čerpať z rozdielnych schopností a skúseností oboch rodičov;
• náklady na dieťa sa môžu rozdeľovať rovnomernejšie;
• obaja rodičia majú motiváciu vytvárať dieťaťu kvalitné podmienky;
• pri destabilizácii výchovného prostredia u jedného rodiča nemusí byť prechod do druhého prostredia taký traumatizujúci.

Možné nevýhody a výzvy

• dieťa sa musí presúvať medzi domácnosťami;
• dieťa nemusí mať pocit jedného stáleho domova;
• rodičia musia koordinovať harmonogram, školské povinnosti a aktivity;
• dieťa potrebuje vhodné vybavenie v oboch domácnostiach;
• pri zlej komunikácii môže byť vystavené konfliktom a napätiu;
• pravidelné krúžky a športy môžu byť náročnejšie na organizáciu;
• časté zmeny môžu byť nevhodné pre menej prispôsobivé deti.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení.

Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine platí: „Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.“

Ak rodičia trávia s dieťaťom rovnakú časť mesiaca a majú porovnateľné príjmy, súd môže rozhodnúť, že výživné neurčí. Neplatí však, že pri striedavej starostlivosti výživné automaticky zaniká.

Výživné môže byť určené najmä vtedy, ak rodičia majú výrazne rozdielne príjmy, jeden rodič uhrádza podstatnú časť pravidelných nákladov alebo starostlivosť nie je v skutočnosti rovnomerná.

• pri porovnateľných príjmoch môže každý rodič znášať náklady počas svojho obdobia starostlivosti;
• pri rozdielnych príjmoch môže súd určiť vyrovnávacie výživné;
• pri nerovnomernom rozsahu osobnej starostlivosti môže súd prihliadnuť na dĺžku starostlivosti každého rodiča;
• rodičia si môžu dohodnúť spoločné financovanie školských, zdravotných a mimoškolských výdavkov.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádza primárne z nákladov dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a ďalšie odôvodnené potreby.

Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.

Zmena už určenej striedavej starostlivosti

Rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti nie je nemenné. Podľa § 26 zákona o rodine môže súd zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery.

Dôvodom na nové rozhodnutie môže byť zmena bydliska jedného rodiča, zhoršenie komunikácie, zmena pracovných možností, zdravotné problémy, zanedbávanie dieťaťa, nástup dieťaťa do školy alebo jeho odôvodnené prianie.

Pri zmene už existujúcej úpravy starostlivosti súd rieši, či nastala zmena pomerov a či nová úprava bude v najlepšom záujme dieťaťa. Samotná snaha jedného rodiča spravidla nestačí.

Súd opätovne posúdi všetky okolnosti a rozhodne s ohľadom na aktuálny najlepší záujem dieťaťa, stabilitu výchovného prostredia a to, či doterajšia úprava ešte zabezpečuje pre dieťa najpriaznivejšie podmienky.

Čo by mali rodičia súdu konkrétne preukázať

Ak rodič žiada o striedavú starostlivosť, mal by súdu konkrétne a vecne preukázať, ako bude režim dieťaťa fungovať v každodennom živote.

• ako bude vyzerať režim počas školského roka;
• ako budú prebiehať prechody medzi domácnosťami;
• kto bude zabezpečovať dopravu do školy a na krúžky;
• aké časové možnosti majú rodičia na osobnú starostlivosť;
• aké bývanie a podmienky má každý rodič;
• ako budú rodičia komunikovať o škole, zdraví a aktivitách;
• ako bude upravený režim počas sviatkov a prázdnin;
• ako bude zabezpečený kontakt dieťaťa so súrodencami, starými rodičmi a ďalšími blízkymi osobami;
• ako navrhované riešenie zodpovedá veku, potrebám a názoru dieťaťa.

Súd sa nespolieha len na vyhlásenia. Skúma konkrétnu realitu, praktickú realizovateľnosť režimu, komunikáciu rodičov, stabilitu prostredia a dopad navrhovaného riešenia na dieťa.

Čo hovoria rozhodnutia súdov o veku dieťaťa

Rozhodnutia slovenských súdov ukazujú, že nízky vek dieťaťa sám osebe nebráni striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodujúce je, či obaja rodičia poskytujú kvalitnú starostlivosť, či majú vytvorené podmienky a či striedanie zodpovedá potrebám dieťaťa.

V uznesení sp. zn. 11CoP/291/2012 súd nepovažoval nízky vek maloletej za dostatočný dôvod na zverenie dieťaťa výlučne matke, keď boli medzi otcom a maloletou vytvorené citové väzby a otec poskytoval kvalitnú starostlivosť.

V rozsudku sp. zn. 4CoP/8/2018 Krajský súd v Trenčíne zohľadnil, že otec sa o dieťa staral aj počas pracovných dní a v čase hospitalizácie matky. Súd dospel k záveru, že otec je schopný sa o dieťa postarať a striedavá starostlivosť najlepšie umožní zachovať a prehlbovať vzťah dieťaťa k obom rodičom.

Naopak, v prípadoch, keď rodičia nedokážu komunikovať, odmietajú spolupracovať, bývajú ďaleko od seba alebo by striedanie narušilo školský a sociálny život dieťaťa, môže byť vhodnejšia osobná starostlivosť jedného rodiča s rozsiahlym stykom druhého rodiča.

Najdôležitejšia odpoveď pre rodiča

Súd neprisúdi striedavú starostlivosť automaticky po dosiahnutí určitého veku dieťaťa. Neexistuje zákonné pravidlo, podľa ktorého by bola striedavá starostlivosť možná až od troch, šiestich alebo iných rokov.

Striedavá starostlivosť môže byť určená aj pri malom alebo predškolskom dieťati, ak obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť, sú schopní dieťa vychovávať, dokážu zabezpečiť jeho potreby a konkrétny režim je v najlepšom záujme dieťaťa.

Pri veľmi malých deťoch bude súd dôkladnejšie skúmať citovú väzbu, každodennú dostupnosť rodičov, stabilitu prostredia, zdravotné potreby a schopnosť dieťaťa zvládať zmeny. Pri starších deťoch bude významnejší aj ich vlastný názor, školské povinnosti a sociálne väzby.

Rozhodujúce preto nie je to, koľko rokov má dieťa samo osebe, ale či navrhovaný model starostlivosti dokáže dlhodobo a stabilne napĺňať jeho potreby.

tags: #od #kolkych #rokov #sud #prisudi #striedavu