Pedagogika mentálne postihnutých podľa Heleny Orieščikovej

Pedagogika mentálne postihnutých je špecializovaná oblasť špeciálnopedagogických vied, ktorá sa zameriava na teóriu a prax špeciálnej edukácie a rehabilitácie osôb s mentálnym postihnutím. Tento odbor skúma procesy rozvoja, výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých jedincov vo všetkých vekových obdobiach, od raného detstva až po starobu.

Predmetom psychopédie, ako je pedagogika mentálne postihnutých tiež nazývaná, je nielen samotný rozvoj a vzdelávanie, ale aj diagnostika mentálneho postihnutia, skúmanie jeho prejavov a spoločenských dôsledkov. Táto oblasť si vyžaduje špecifický prístup, individualizované metódy a dôsledné rešpektovanie možností každého človeka.

Odborné zameranie Heleny Orieščikovej

Helena Orieščiková sa dlhodobo venuje problematike pedagogiky mentálne postihnutých. Jej publikácie, ako napríklad „Pedagogika mentálne postihnutých pre vychovávateľov“ (2014), „Pedagogika mentálne postihnutých“ (2012) a „Snoezelen“ (2010), poskytujú cenné informácie a praktické rady pre odborníkov pracujúcich s touto skupinou žiakov.

Orieščiková sa zaoberá rôznymi aspektmi vzdelávania a výchovy, vrátane integrácie, zamestnanosti, špeciálnej didaktiky matematiky a environmentálnej výchovy. Jej práca prispieva k zlepšeniu kvality života a vzdelávania jednotlivcov s mentálnym postihnutím.

Orieščiková pôsobí na akademickej pôde, kde sa venuje príprave budúcich pedagógov a špeciálnych pedagógov. Jej pedagogická činnosť je zameraná na oblasť špeciálnej pedagogiky, predovšetkým na problematiku mentálneho postihnutia.

Okrem pedagogickej činnosti sa aktívne venuje vedeckovýskumnej činnosti, čoho dôkazom sú jej rozsiahle publikačné aktivity. Helena Orieščiková svojou dlhoročnou prácou významne prispela k rozvoju pedagogiky mentálne postihnutých na Slovensku.

Postavenie pedagogiky mentálne postihnutých

Odbor je štruktúrovaný z teoretického základu, metodológie, histórie, teórie vyučovania a teórie výchovy. Východiskovými disciplínami pre pedagogiku mentálne postihnutých sú všeobecná pedagogika a špeciálna pedagogika.

Partnerskými vednými disciplínami sú ďalšie špeciálnopedagogické odbory, zatiaľ čo psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny slúžia ako podporné. Význam týchto disciplín sa prejavuje vo všetkých sférach - teoretickej, metodologickej aj praktickej.

Pedagogika mentálne postihnutých je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup a metódy. Zameriava sa na špeciálne vzdelávacie potreby a metódy, ktoré sú efektívne pri práci s touto skupinou žiakov.

Definície a terminológia

Pri práci s jednotlivcami s ťažkým a viacnásobným postihnutím je dôležité mať jasno v používaných termínoch a definíciách. V zahraničnej literatúre sa stretávame s rôznymi označeniami, ktoré popisujú túto skupinu osôb.

Anglická terminológia

V anglickej literatúre sa používa termín „profound intellectual and multiple disabilities“ alebo „profound and multiple learning difficulties“, ktorý označuje jednotlivcov s hlbokým mentálnym postihnutím a viac ako jedným ďalším postihnutím, napríklad zmyslovým alebo telesným postihnutím, epilepsiou, autizmom, duševnou poruchou alebo inými zdravotnými komplikáciami.

Tieto osoby majú IQ 24 alebo menej a úroveň ich kognitívnych funkcií zodpovedá senzo-motorickému štádiu vývinu. Na validné zistenie ich intelektovej kapacity nie je možné aplikovať bežné štandardizované testy.

Nemecká terminológia

V nemeckej literatúre sa používajú termíny „schwere/schwerste (mehrfach) Behinderung“, teda ťažké alebo najťažšie viacnásobné postihnutie. Ide o kombináciu dvoch a viacerých postihnutí, pričom stupeň jednotlivých postihnutí je závažný.

Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú spravidla všetky možnosti prežívania a výrazové možnosti.

Značne obmedzené alebo pozmenené sú aj kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. V dôsledku mentálneho postihnutia majú problémy spracovať prichádzajúce informácie a porozumieť svetu okolo seba.

Charakteristika jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím tvoria len malé percento populácie, ale napriek tomu si ich podpora a vzdelávanie vyžadujú vysokú mieru nasadenia a predstavujú veľkú výzvu pre špeciálnych pedagógov.

Bdelosť, ktorá je jedným z najdôležitejších predpokladov pre učenie a vývin, môže byť u týchto jedincov narušená. Bdelosť možno opísať ako úroveň interakcie s prostredím a títo jednotlivci majú značné ťažkosti byť v kontakte so svojím okolím.

Úroveň aktivity je výrazne ovplyvnená a závisí od psychomotorických možností. U niektorých jedincov s lepšie rozvinutou psychomotorikou môže byť prítomný neustály pohyb, akoby neexistovalo nič, na čo by sa mohla naviazať ich pozornosť.

U iných skutočnosť, že nie sú schopní správne spracovať prichádzajúce informácie, značne redukuje úroveň aktivity. Títo jedinci môžu ostať pasívni, apatickí až neprítomní.

Stereotypné správanie a motorické obmedzenia

Bežne sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi.

Obmedzenia v motorike ovplyvňujú možnosti skúmania predmetov, hry, sebaobsluhy aj zapojenia do bežných edukačných činností. Pri plánovaní aktivít je preto potrebné zohľadniť spôsob, akým môže konkrétny žiak reagovať alebo aktivovať pomôcku.

Komunikácia a porozumenie

Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo až žiadne a nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi. Vysielajú len slabé komunikačné signály, ako sú vokalizácia, pohľad, reč tela, zmena výrazu tváre alebo svalového tonusu, aby sa vyjadrili.

Tieto signály často ostávajú nepovšimnuté a je náročné ich správne interpretovať. Bez ohľadu na vek títo jednotlivci žijú v zmenšenom svete a mnohé sa sústredí na priamy kontakt človeka s človekom.

Je veľmi náročné dosiahnuť uspokojenie aj základných potrieb. Dôsledné pozorovanie a správna interpretácia aj minimálnych prejavov konkrétneho jednotlivca sú preto nevyhnutné pre primerané reakcie a rozvoj komunikácie.

Potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností

Napriek závažnosti a kombinácii jednotlivých druhov postihnutí a dôsledkov z toho vyplývajúcich je aj u tejto skupiny jednotlivcov potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností.

Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. Tiež je možné v určitých oblastiach a v určitej miere pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých.

To môžeme dosiahnuť dôsledným pozorovaním a správnou interpretáciou všetkých, aj minimálnych prejavov konkrétneho jednotlivca, a primeranými reakciami na ne. Učenie nemusí mať podobu tradičnej školskej úlohy, ale môže prebiehať prostredníctvom pohybu, zvuku, dotyku, voľby alebo bezprostrednej spätnej väzby.

Špeciálne vzdelávacie potreby

Špeciálne vzdelávacie potreby tejto skupiny vyplývajú z kombinácie kognitívnych, pohybových, zmyslových, komunikačných a zdravotných obmedzení. Edukačný proces musí byť prispôsobený možnostiam konkrétneho žiaka a opierať sa o jeho individuálne reakcie.

• potreba individualizovaného tempa učenia;
• potreba častého opakovania rovnakých aktivít;
• potreba výraznej a okamžitej spätnej väzby;
• potreba motivujúcich a preferovaných stimulov;
• potreba prispôsobenia pomôcok motorickým možnostiam;
• potreba podpory alternatívnej a augmentatívnej komunikácie;
• potreba bezpečného a zrozumiteľne usporiadaného prostredia.

Pri práci s týmito žiakmi je dôležité rešpektovať ich individuálne prejavy a nehodnotiť schopnosť učiť sa iba podľa výkonu v bežných testoch. Bežné štandardizované testy nie sú vhodné na validné zistenie intelektovej kapacity osôb s hlbokým mentálnym postihnutím.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky umožňujú jednotlivcom s ťažkým a viacnásobným postihnutím aktívnejšie ovplyvňovať svoje prostredie. Ich využitie môže podporovať učenie, komunikáciu, hru, relaxáciu aj samostatnosť.

Najvýznamnejšie skupiny pomôcok predstavujú ovládače, komunikátory a interaktívne prvky využívané v multisenzorických prostrediach, najmä v Snoezelen miestnostiach.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky navrhnuté tak, aby umožnili jednotlivcom s ťažkým postihnutím dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa princípu príčiny a následku.

Žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly. Aby sa naučili s ovládačmi pracovať, vyžaduje si to schopnosť kontrolovať, teda stlačiť ovládač, a zbadať alebo počuť efekt.

Výber vhodného ovládača

Aby sme úspešne žiakom sprístupnili prostredie a umožnili im kontrolovať veci okolo seba, musíme vybrať vhodný ovládač. Treba si premyslieť, aký typ ovládača zvolíme a ako ho bude môcť konkrétny žiak aktivovať.

V súčasnosti je na trhu mnoho druhov ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Aktivujú sa stlačením plochy ovládača jednou alebo obidvomi rukami, potiahnutím páky alebo dlhším podržaním.

Pri žiakoch, ktorí majú značne obmedzené pohybové schopnosti, treba myslieť aj na to, ako ho žiak môže aktivovať. Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce, teda musia byť dostatočne preferované a obľúbené.

Ešte predtým treba zistiť preferencie konkrétneho žiaka. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné stimuly.

Ovládače v hre a voľnom čase

Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby.

Stlačením tlačidla na ovládači môže dieťa hračku aktivovať, dostať ju do pohybu alebo vyvolať zvuky, ak je hračka ozvučená. Tiež je možné sprístupniť im predmety bežnej potreby, ako napríklad rádio alebo prehrávač s obľúbenou hudbou.

Navyše, okrem hračiek a bežných predmetov sú dostupné počítačové programy na učenie sa príčiny a následku prostredníctvom ovládačov. Tieto programy majú v sebe zakomponované motivačné prvky, ako sú svetlo, zvuk, hudba alebo animácia.

Motivácia a možné obmedzenia

Videá, ktoré majú pre jednotlivca osobný význam, môžu byť vhodným prostriedkom na učenie sa pracovať s ovládačom. Osobne významný obsah môže podporiť záujem žiaka o opakované skúšanie a udržiavať jeho pozornosť.

Môže nastať situácia, že učitelia majú k dispozícii napríklad len jednu alebo dve hračky alebo musia používať ten istý softvér dlhú dobu. To môže mať za následok znížený záujem žiakov o aktiváciu hračiek alebo prácu s daným softvérom.

Aj napriek tomu, že žiaci s ťažkým a viacnásobným postihnutím potrebujú dlhú dobu opakovať rovnaké aktivity, môže byť konkrétna činnosť po nejakom čase pre žiaka nudná. Tiež sa môže stať, že konkrétna hračka alebo softvér nie je pre daného žiaka dostatočne motivujúci.

Komunikátory

Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie, ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici, do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči.

Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania.

Komunikátory nielen rozšíria možnosti komunikácie, ale komunikačné prejavy, najmä jednotlivcov s ťažkým postihnutím, sa stanú zrozumiteľné, keďže hovorená správa sa dá jasne interpretovať na rozdiel od neverbálnych a prelingvistických prejavov týchto jednotlivcov.

Typy komunikátorov

Existujú rôzne typy komunikátorov. Niektoré majú podobu adaptovaného tlačidla, na ktoré je možné nahrať jeden odkaz alebo sekvenciu odkazov, pričom stlačením tlačidla zaznie nahraný odkaz.

Iné komunikátory pozostávajú z viacerých tlačidiel s rôznymi obrázkami a symbolmi. Používajú sa komunikátory s 2, 4, 9, 20 alebo 32 tlačidlami.

Komunikácia prostredníctvom obrázkov

Výskumy sledovali efektivitu systému PECS, teda Picture Exchange Communication System alebo výmenného obrázkového komunikačného systému, a komunikátorov na schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím prezentovať svoje požiadavky a želania.

Traja žiaci s autizmom a ťažkým mentálnym postihnutím sa naučili prostredníctvom komunikátora so zodpovedajúcimi obrázkami požiadať o obľúbené jedlo, nápoj alebo aktivitu.

Iný výskum opisuje mladé dievča s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré komunikovalo prostredníctvom vokalizácie a gest, ktoré nebolo jednoduché interpretovať. Učila sa používať komunikátor, aby mohla požiadať o konkrétnu vec stlačením príslušnej fotografie.

Keď mala k dispozícii komunikátor, počet interakcií medzi ňou a opatrovateľmi sa viac ako zdvojnásobil. Komunikátor tak neplnil iba funkciu pomôcky na vyjadrenie želania, ale podporil aj sociálny kontakt.

Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti boli pôvodne určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov.

V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov. Potenciál a možnosti využitia týchto miestností sú vyššie aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky.

Dieťa s ťažkým a viacnásobným postihnutím nemusí len pasívne sledovať a prijímať rôzne podnety, ale môže ich samo vyvolať a získať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Viaceré klasické komponenty, ako napríklad bublinkové valce alebo optické vlákna, môžu byť prepojené špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami. Pomocou nich môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca.

Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie zo strany jednotlivca. Miestnosti sú interaktívne po stránke sociálnej aj technickej.

Multisenzorické prostredie

Existuje široká škála interaktívnych pomôcok, ktoré sa bežne nachádzajú v multisenzorických prostrediach, ale niektoré sú využiteľné aj v bežnom prostredí.

Ide o rôzne interaktívne panely, pomôcky alebo hračky, ktoré reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby. Verbálna komunikácia alebo v prípade tejto cieľovej skupiny vokalizácia môže byť podporená inštaláciou komponentov, ktoré reagujú na zvuk napríklad zmenou farby.

Svoje miesto majú aj pomôcky reagujúce na nepatrný pohyb. Interaktívne pomôcky dávajú multisenzorickú spätnú väzbu a vytvárajú prostredie vhodné pre jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Pomocou interaktívneho zariadenia kontrolujú prostredie tým, že spôsobia, aby sa niečo udialo, a zažijú pocit, že robia niečo samostatne bez pomoci druhej osoby.

Spätná väzba a vzťah príčiny a následku

Spätná väzba prichádza okamžite, dáva jednotlivcovi zmysel a zároveň je pre neho odmenou za prejavenú aktivitu. Interaktívne pomôcky vedú jednotlivcov k tomu, aby porozumeli vzťahu medzi príčinou a následkom.

Dieťa môže svojím zvukom, pohybom alebo dotykom vyvolať svetelný, zvukový alebo hudobný efekt. Takto sa aktivita, ktorá by inak mohla zostať bez povšimnutia, stáva viditeľnou a zrozumiteľnou.

Zvukovo-svetelné panely

Často sa využíva zvukovo-svetelný panel, ktorý reaguje na zvuk dieťaťa svetelnými efektmi. Hlavnou myšlienkou je, že dieťa s postihnutím dostáva spätnú väzbu na vlastné zvuky v podobe svetelných efektov.

Zvuk je zachytený vstavaným alebo prenosným mikrofónom, je spracovaný a na paneli sa objavia pohybujúce sa svetelné obrazce. Pri úplnom tichu je obrazovka tmavá a neobjavujú sa žiadne obrazce.

Čím je zvuk silnejší, tým sú obrazce väčšie a viac sa pohybujú. Výsledný efekt môžeme zosilniť, ak je v paneli zabudovaná ozvena.

Okrem vyššie popísaného panela môžeme nájsť aj panely, na aktiváciu ktorých je potrebný dotyk, teda stlačenie tlačidla. Sú vybavené viacerými tlačidlami rôznych farieb a stlačením tlačidla príslušnej farby sa na obrazovke objaví svetelný efekt.

Jeho farbu je možné ľubovoľne meniť. Takáto pomôcka umožňuje spájať vlastný pohyb alebo dotyk s okamžitou vizuálnou odozvou.

Soundbeam

Iný nástroj, ktorý pôvodne ani nebol navrhnutý na prácu s jednotlivcami s postihnutím, je Soundbeam. Možno ho opísať ako neviditeľný hudobný nástroj, teda „neviditeľnú klaviatúru v priestore“.

Soundbeam vysiela ultrazvukový lúč rôznej dĺžky. Senzor v prístroji zachytí akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie.

Získané údaje sa spracujú tak, že výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela. Má svoj význam aj pre špeciálnopedagogickú alebo terapeutickú prax.

Jeho prínos spočíva v tom, že aj ten najmenší pohyb vyvolá nejaký zvuk. Umožňuje sebarealizáciu aj osobám s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Soundbeam je veľmi vhodnou motiváciou pre jednotlivcov, ktorí sú pasívni a je ťažké ich stimulovať. Interaktívne pomôcky, ako Soundbeam, zvukový procesor alebo zvuková posteľ, môžu mať podiel na zvýšení aktivity jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

Na základe rozhovorov s terapeutmi a ďalšími odborníkmi v zariadení Killinmäki v Helsinkách sa ukázalo, že títo jednotlivci boli aktívni, viac sa usmievali, pokúšali sa vokalizovať a hrať so zvukmi.

Publikačná a odborná činnosť Heleny Orieščikovej

Helena Orieščiková je autorkou a spoluautorkou mnohých odborných publikácií, ktoré sa zaoberajú problematikou mentálneho postihnutia. Tieto publikácie sa venujú rôznym aspektom života a vzdelávania osôb s mentálnym postihnutím, ako sú integrácia, zamestnanosť, výchova, didaktika a prevencia šikanovania.

Jej publikácie sa zaoberajú aj využívaním Snoezelen prostredia, komparáciou vzdelávacích systémov, špeciálnou didaktikou matematiky, environmentálnou výchovou a pracovným vyučovaním v špeciálnej základnej škole.

Vybrané publikácie

Medzi ďalšie tematické okruhy jej publikačnej činnosti patria čítanie a písanie v špeciálnej základnej škole, integrácia jednotlivcov s mentálnou retardáciou, analýza zamestnanosti osôb s mentálnym postihnutím, výtvarná výchova, možnosti vzdelávania jednotlivcov s mentálnym postihnutím a zmeny v koncepcii vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku.

Orieščiková sa venuje aj optimálnej výchove dieťaťa s mentálnym postihnutím v rodine, osobnej asistencii, aktívnej starobe, environmentálnej výchove v špeciálnych základných školách, šikane v špeciálnych základných školách a inklúzii alebo exklúzii žiakov s mentálnym postihnutím v bežných školách.

Výskumné projekty a odborná spolupráca

Orieščiková sa aktívne zapája do riešenia vedeckovýskumných projektov, ktoré sú zamerané na rôzne aspekty špeciálnej pedagogiky. Medzi tematické oblasti týchto projektov patria špeciálne edukačné problémy, kultúra a spoločenská účasť osôb s postihnutím, poradenstvo v špeciálnej pedagogike a úroveň environmentálnych vedomostí a zručností žiakov v špeciálnych školách.

Ďalšie projekty sa venujú náboženskej edukácii detí s mentálnym postihnutím, poradenstvu cirkevných škôl a školských inštitúcií, novým trendom v špeciálnej pedagogike, bariéram a možnostiam harmonického začlenenia jednotlivcov so zdravotným postihnutím do spoločnosti.

Tieto projekty sú realizované v spolupráci s domácimi a zahraničnými inštitúciami a zameriavajú sa na zlepšenie kvality života a vzdelávania osôb s postihnutím.

Konferencie a redakčná činnosť

Orieščiková sa pravidelne zúčastňuje na medzinárodných vedeckých konferenciách, kde prezentuje svoje výskumy a poznatky z oblasti špeciálnej pedagogiky. Jej aktívna účasť na konferenciách prispieva k výmene skúseností a poznatkov s odborníkmi z iných krajín a k zvyšovaniu povedomia o problematike špeciálnej pedagogiky na Slovensku.

Orieščiková je členkou redakčných rád viacerých odborných publikácií, čo svedčí o jej odbornom uznaní a aktívnom zapojení do diania v oblasti špeciálnej pedagogiky. Jej pôsobenie v redakčných radách prispieva k zvyšovaniu kvality a odbornosti publikovaných prác v oblasti špeciálnej pedagogiky.

Inklúzia a inovácie vo vzdelávaní

Orieščiková sa aktívne zasadzuje za inovácie vo vzdelávaní osôb s mentálnym postihnutím. Vo svojich prácach sa zaoberá využívaním moderných technológií, alternatívnych metód a prístupov vo vzdelávaní.

Jej cieľom je zabezpečiť, aby mali jednotlivci s mentálnym postihnutím prístup ku kvalitnému a individualizovanému vzdelávaniu, ktoré im umožní rozvíjať svoj potenciál a integrovať sa do spoločnosti.

Orieščiková je zástankyňou inkluzívneho vzdelávania, ktoré umožňuje deťom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi. Aktívne sa podieľa na zvyšovaní povedomia o problematike mentálneho postihnutia v spoločnosti.

Využívanie technických a interaktívnych pomôcok, ako sú ovládače, komunikátory a Snoezelen miestnosti, môže výrazne zlepšiť kvalitu života a vzdelávania jednotlivcov s ťažkým a viacnásobným postihnutím.

tags: #pedagogika #mentalne #postihnutych #helena #oriescikova