Posudzovanie invalidity po novom na Slovensku

Posudzovanie invalidity vychádza z toho, či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Samotné zhoršenie zdravotného stavu ešte samo osebe neznamená vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Invaliditu posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne na základe zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a údajov potrebných na určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Od 1. augusta 2023 sa pri vybraných diagnózach uplatňuje zmenená Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorá má zohľadňovať najnovšie medicínske poznatky a v niektorých prípadoch môže viesť k zvýšeniu percenta invalidity.

Čo znamená invalidita

Za invalidného sa považuje poistenec, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nastal u neho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Dôležitý je nielen samotný názov ochorenia, ale najmä jeho funkčný vplyv na schopnosť pracovať. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení obsahuje zoznam miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa jednotlivých zdravotných postihnutí. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie príslušného percenta je rozhodujúce najzávažnejšie zdravotné postihnutie poistenca. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Ak osoba trpí viacerými ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky ďalšie ochorenia spolu, ak ovplyvňujú schopnosť pracovať a znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.

Ak zdravotné postihnutie nie je v Prílohe č. 4 uvedené, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa takého zdravotného postihnutia, ktoré je v prílohe uvedené a je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok za splnenia troch základných podmienok:

• stal sa invalidným,
• získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia,
• ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok a nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok.

Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia

Počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:

Obdobie dôchodkového poistenia je čas, keď bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Ak bol žiadateľ v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345 dní, tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.

Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, keď je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.

Fyzickej osobe vznikne nárok na invalidný dôchodok aj v prípade, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Ďalej vzniká nárok na tento dôchodok aj fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území SR trvalý pobyt.

Vzťah k starobnému a predčasnému starobnému dôchodku

Žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nesmie spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nesmie byť priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Kto invaliditu posudzuje

Zdravotný stav poistenca žiadajúceho o udelenie invalidného dôchodku môže posúdiť výlučne posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá sa určuje podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa o invalidný dôchodok.

Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu sa vykonáva len v rámci konania o dôchodkovú dávku na základe žiadosti poistenca, pre ktorého uplatnenie nároku na dávku je výlučným právom. Posudková lekárska činnosť sa vykonáva na účely sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

Úlohou posudkového lekára je posúdenie miery schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Medzi najčastejšie príčiny uznania invalidity patria choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, choroby obehovej sústavy či nádorové ochorenia.

Ako prebieha posudzovanie zdravotného stavu

Ešte pred samotným posúdením zdravotného stavu je poistenec povinný podať písomnú žiadosť o invalidný dôchodok. K žiadosti predkladá tlačivo „Prehliadka zisťovacia - kontrolná“, ktoré vystavuje jeho všeobecný lekár, a ostatné aktuálne odborné lekárske nálezy zaznamenávajúce a dokumentujúce nepriaznivý zdravotný stav.

Lekárske nálezy by nemali byť staršie ako šesť mesiacov. Pri vyšetrení a posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa posudkový lekár volí metódy a spôsoby vyšetrenia s prihliadnutím na typ zdravotného postihnutia.

Posudkový lekár môže napríklad overiť funkčný stav pohybového ústrojenstva poistenca, vykonať orientačné neurologické vyšetrenie alebo mu zmerať tlak krvi. Nie je jeho povinnosťou špeciálne vyšetrovať pacientov zdravotný stav ako ošetrujúci alebo odborný lekár.

Posudkový lekár posudzuje najmä funkčný dopad zdravotného postihnutia, jeho závažnosť, vývoj a predpokladané trvanie. Rozhodujúce sú preto aktuálne a odborne vypracované lekárske správy, ktoré dokumentujú diagnózu, priebeh ochorenia, výsledky vyšetrení, liečbu a jej účinky.

Podanie žiadosti o invalidný dôchodok

Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Ak sa žiadateľ prechodne zdržiava mimo trvalého bydliska a zo zdravotných dôvodov nie je schopný podať žiadosť v pobočke miesta trvalého pobytu, môže ju podať aj v pobočke miesta prechodného pobytu.

Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú potrebné obdobie dôchodkového poistenia, a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.

Ak žiadateľ doklady so sebou nemá, proces spísania žiadosti sa predĺži, pretože zamestnanec Sociálnej poisťovne dokončí žiadosť až po ich predložení. Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne.

V prípade, že je žiadateľ predvolaný na posúdenie zdravotného stavu, posudkový lekár ho požiada, aby opísal svoje osobné, rodinné, pracovné a sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá je súčasťou spisu.

Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Po posúdení invalidity príslušná pobočka žiadosť spolu s dokladmi postúpi Ústrediu Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

Invalidný dôchodok sa žiadateľovi môže vyplatiť aj spätne za obdobie ku dňu vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, dôchodok sa doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

Invalidita počas práceneschopnosti

Žiadosť o invalidný dôchodok je možné podať aj počas trvania práceneschopnosti, ak sa predpokladá, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako jeden rok. Na základe novely zákona o sociálnom poistení je možné poberať invalidný dôchodok súčasne s nemocenským.

Invaliditu nie je možné priznať pri chorobách, pri ktorých sa neočakáva, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať dlhšie ako rok. V takýchto prípadoch je možné poberať nemocenské dávky až po dobu jedného roka, teda 52 týždňov.

Výpočet výšky invalidného dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnu dôchodkovú hodnotu.

POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok sa vypočíta ako hrubý príjem, respektíve vymeriavací základ v tomto roku, vydelený ročnou priemernou mzdou v národnom hospodárstve.

ODP je obdobie dôchodkového poistenia, ktoré predstavuje súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok a obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá je každý rok iná. Pri určení sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré občan získal ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, pripočítava obdobie od dňa vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku.

Pri určení takzvaného pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku ani pre ženy, ani pre mužov nezohľadňuje výchova dieťaťa. Pri určení sumy invalidného dôchodku nie je rozdiel v tom, či ide o sporiteľa, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v druhom pilieri.

Kontrolné lekárske prehliadky a zmena dôchodku

Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu.

Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Kontrolné lekárske prehliadky sa uskutočňujú v termíne určenom na predchádzajúcej kontrolnej prehliadke alebo na základe podnetu poberateľa invalidného dôchodku alebo jeho ošetrujúceho lekára.

Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, môže kedykoľvek požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Význam to má najmä vtedy, ak je priznaný invalidný dôchodok pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac 70 %, pretože zvýšením percenta invalidity sa môže zvýšiť aj samotný invalidný dôchodok.

Pri invalidnom dôchodku pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % už ďalšie zvýšenie invalidity výšku dôchodku neovplyvní. Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu.

Zníženie miery invalidity a povinnosť odôvodnenia

Zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné, avšak musí byť náležite odôvodnené. Zmena invalidity na nižšiu mieru musí byť v posudku náležite odôvodnená a vyvodená z porovnania zdravotného stavu dôchodcu v čase uznania invalidity so zdravotným stavom v čase jej zániku.

Zníženie invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Povinnosť orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je jednou zo záruk vylúčenia ľubovôle pri rozhodovaní.

Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu. Pri posudzovaní zmeny zdravotného stavu preto nestačí iba konštatovanie, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu alebo k zmene percenta podľa príslušnej položky.

Zmeny v Prílohe č. 4 od 1. augusta 2023

Od 1. augusta 2023 Sociálna poisťovňa prehodnocuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Dôchodcovia nemusia o nič žiadať, pretože proces prebieha zo zákona, teda z vlastného podnetu Sociálnej poisťovne.

Dôvodom legislatívnej úpravy bolo zaradiť do Prílohy č. 4 čo najširší okruh skupín ochorení, aby sa predišlo nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná, a aby percento invalidity zodpovedalo najnovším medicínskym poznatkom o závažnosti poškodenia zdravia.

Príloha č. 4 má po novele celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách. Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely a vytvorené boli aj nové kapitoly, napríklad Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory, a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojím klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe.

Príklady zvýšenia percenta invalidity

• Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín mohli byť predtým posúdené maximálne na 70 %, podľa novely sa hranica zvýšila na 75 %.
• Ľahká mentálna retardácia bola predtým posudzovaná v pásme 40 až 60 %, po novom môže byť pri IQ 50-54 posúdená až na 75 %.
• Trvalá tracheostómia a stavy po operačnom odstránení hrtana boli predtým posudzované maximálne na 70 %, po novom na 75 %.
• Pri chronických ochoreniach podžalúdkovej žľazy sa maximálna hranica pri ťažkých poruchách výživy až kachektizácii a znížení výkonnosti organizmu zmenila zo 70 % na 75 %.
• Chondrodystrofia sa pri ťažkých deformáciách končatín a hrudníka, zníženej pohyblivosti a poruchách ventilácie posudzuje jednotne hodnotou 75 %.
• Pri ťažkej forme neurofibromatózy môže byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 75 %.

Zmeny môžu mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity alebo na jej výšku. Pri nových žiadateľoch sa nové žiadosti o invalidný dôchodok posudzujú podľa novej Prílohy č. 4.

Koho sa prehodnocovanie týka

Sociálna poisťovňa prehodnocuje len niektoré invalidné dôchodky, nie všetky. Zmeny v Prílohe č. 4 sa netýkajú všetkých zdravotných postihnutí.

Prehodnotenie percenta invalidity poberateľov invalidného dôchodku sa vykonáva v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. Ak nebola určená lehota nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky, teda ide o trvalý stav, Sociálna poisťovňa postupne prehodnocuje percento invalidity tých poberateľov, ktorých sa zmena Prílohy č. 4 týka.

Poberatelia invalidného dôchodku si nemusia podávať vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa si ich vyhľadá zo svojho informačného systému a na prehodnotenie percenta invalidity má dva roky.

Ak poberateľ invalidného dôchodku chce vedieť, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj jeho zdravotného postihnutia, môže sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol jeho zdravotný stav posudzovaný.

Po prehodnotení percenta invalidity Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie v lehote 90 dní. Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zníženiu percenta invalidity, bude sa naďalej vyplácať invalidný dôchodok priznaný a vyplácaný podľa právnej úpravy účinnej pred 1. augustom 2023.

Sociálna poisťovňa postupuje prioritne pri ťažších zdravotných postihnutiach, pri ktorých je predpoklad zvýšenia sumy invalidného dôchodku. Prednostne sa posudzujú aj prípady, pri ktorých bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na hraničných 70 %.

Štatistické dopady zmien od roku 2023

Novela sa mala dotknúť približne 21 000 poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladala, že do konca roku 2023 prehodnotí zdravotný stav približne u 20 až 25 % dotknutých poberateľov, v priebehu roku 2024 ďalších 50 % a do 30. júna 2025 zvyšných 25 %.

Zmeny sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov invalidných dôchodkov pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 %. V priemere si mali k dôchodku mesačne prilepšiť o vyše 22 eur.

Ďalších 16 100 súčasných poberateľov invalidných dôchodkov pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % sa malo stať poberateľmi invalidného dôchodku pri poklese nad 70 %. Ich dôchodok sa podľa odhadov mal mesačne zvýšiť v priemere o 182 eur.

K 30. júnu 2023 poberalo invalidný dôchodok s invaliditou do 70 % 142 278 ľudí v priemernej výške 260,72 eura. Invalidný dôchodok s invaliditou nad 70 % vyplácala Sociálna poisťovňa 80 061 poberateľom v priemernej výške 472,86 eura.

Posudzovanie porúch autistického spektra

Od 1. novembra 2021 je posudzovanie zdravotného stavu osôb s poruchami autistického spektra jednoduchšie. Novela zákona o sociálnom poistení zaradila poruchy autistického spektra priamo do Prílohy č. 4.

Ide o detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, inú detskú dezintegračnú poruchu, hyperaktívnu poruchu spojenú s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra a nešpecifikované poruchy autistického spektra.

Pred touto zmenou posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav osôb s poruchami autistického spektra podľa prevažujúcich klinických príznakov. Zdravotný stav bol preto porovnávaný s inými ochoreniami a osoby boli zaraďované napríklad do položky mentálna retardácia, poruchy osobnosti a poruchy správania alebo schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi.

Doplnením Prílohy č. 4 sa odstránila nutnosť porovnávania týchto ochorení s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná. Posudkoví lekári môžu určiť príslušné percento invalidity priamo na základe odborne stanovenej diagnózy poruchy autistického spektra.

Výsledkom má byť objektívnejšie a presnejšie určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Príznaky týchto vrodených porúch sú natoľko odlišné od iných psychických porúch, že ich prirovnanie k inej psychickej poruche bolo problematické a nikdy nevystihlo celé spektrum príznakov.

Zmena sa týka súčasných poberateľov invalidných dôchodkov s poruchou autistického spektra aj nových žiadateľov. Sociálna poisťovňa má pri existujúcich poberateľoch prehodnotiť trvanie invalidity podľa novej právnej úpravy pri najbližšej kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej po 31. októbri 2021.

Rozdiel medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím

Invalidita a ťažké zdravotné postihnutie nie sú totožné pojmy. Invalidita sa viaže na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a posudzuje ju Sociálna poisťovňa.

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčnou poruchou sa rozumie nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý má s ohľadom na predpokladaný vývoj zdravotného postihnutia trvať viac ako jeden rok.

O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Výsledkom posúdenia môžu byť nároky súvisiace s kompenzáciou ťažkého zdravotného postihnutia, preukazom ŤZP alebo parkovacím preukazom.

Integrovaná posudková činnosť a posudzovanie po novom

Základom nového systému posudzovania je integrovaná posudková činnosť upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. a vykonávacou vyhláškou č. 51/2025 Z. z. Jej cieľom je zjednotiť a zefektívniť posudzovanie zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti.

Nový systém má odstrániť nejednotnosť v posudzovaní a zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými zložkami posudkového systému. Výsledkom má byť jeden integrovaný posudok využiteľný na viaceré účely.

Proces posudzovania je rozdelený na dve hlavné časti:

• Sociálna posudková činnosť sa zameriava na posúdenie sociálnej situácie osoby, jej potrieb v domácom a sociálnom prostredí.
• Lekárska posudková činnosť posudzuje zdravotný stav osoby podľa prílohy č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z.

Výsledkom komplexného posúdenia je integrovaný posudok, ktorý slúži na viaceré účely vrátane rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, preukazoch ŤZP a parkovacích preukazoch.

Peňažné príspevky a majetkové pomery

Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu, ktoré im pomáhajú zmierniť alebo prekonať sociálne dôsledky ich postihnutia. Kompenzácia zahŕňa poskytovanie peňažných príspevkov a sociálnych služieb.

Za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. a toto postihnutie bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré osoba zažíva v porovnaní s osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku a pohlavia a za rovnakých podmienok, pričom ho nie je schopná sama prekonať.

Pri posudzovaní nároku na peňažný príspevok sa zohľadňujú aj majetkové pomery žiadateľa. Ak hodnota majetku osoby s ťažkým zdravotným postihnutím presiahne 50 000 €, príspevok sa neposkytne.

Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad bola jeho žiadosť zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri jeho spisovaní je vhodné držať sa skutočností súvisiacich so zdravotným stavom, ktoré sú preukázané lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity relevantná.

Občan, ktorý je nespokojný s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, sa môže odvolať, pričom jeho zdravotný stav opäť posúdi lekár pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne a definitívne rozhodne krajský súd.

tags: #posudzovanie #invalidity #po #novom