Rehabilitácia po mozgovej príhode na východnom Slovensku

Cievna mozgová príhoda je vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje komplexnú a včasnú rehabilitáciu. Cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientom znovu získať stratené funkcie, zlepšiť kvalitu života a dosiahnuť čo najväčšiu mieru samostatnosti.

Rehabilitácia po mŕtvici by mala začať čo najskôr, ideálne už počas hospitalizácie, hneď ako to stav pacienta dovolí. Po prepustení z nemocnice je dôležité pokračovať v intenzívnom rehabilitačnom programe, ideálne na špecializovanom pracovisku.

Čo je cievna mozgová príhoda a aké následky môže zanechať

Mŕtvica nastáva, keď sa preruší prívod krvi do mozgu, čo vedie k poškodeniu mozgových buniek. Mozgová porážka je akútne poškodenie ohraničenej oblasti mozgu s charakteristickými príznakmi poruchy jeho funkcie, vznikajúce v dôsledku náhlej poruchy prekrvenia pri čiastočnom alebo úplnom uzatvorení mozgovej tepny alebo následkom neúrazového krvácania z tepny.

Cievna mozgová príhoda sa objavuje po znížení alebo prerušení dodávky krvi do mozgu, krvácaní z cievy do mozgu alebo cerebrovaskulárnej nedostatočnosti mozgu. Spôsobovať to môže útlak alebo upchatie ciev či úraz. Mozgové tkanivo nedostáva kyslík a živiny a mozgové bunky odumierajú v priebehu niekoľkých minút.

Cievna mozgová príhoda môže byť ischemická alebo hemoragická a medzi súvisiace stavy patrí aj tranzitórny ischemický atak, chronické poruchy mozgovej cirkulácie a spinálna mozgová príhoda či infarkt miechy.

CMP postihuje vo svete 15 miliónov ľudí ročne, na Slovensku patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia ľudí nad 60 rokov. Hoci ide o ochorenie seniorov, čoraz častejšie postihuje mladšie generácie. 25% pacientov po CMP má menej ako 60 rokov, 15% dokonca menej ako 40 rokov.

Najčastejšie následky mŕtvice

Následky mŕtvice sa líšia v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu, ako aj od individuálnych charakteristík pacienta. Toto poškodenie môže spôsobiť rôzne fyzické, kognitívne a emocionálne problémy.

• Poruchy hybnosti: Slabosť alebo paralýza končatín, problémy s koordináciou a rovnováhou.
• Poruchy reči: Afázia, teda problémy s porozumením alebo vyjadrovaním sa, a dysartria, teda problémy s výslovnosťou.
• Poruchy prehĺtania: Dysfágia, ktorá môže viesť k podvýžive a pneumónii.
• Kognitívne poruchy: Problémy s pamäťou, pozornosťou, myslením a riešením problémov.
• Emocionálne problémy: Depresia, úzkosť, zmeny nálad a problémy s ovládaním emócií.

Takmer každý pacient po mŕtvici trpí nejakou formou narušenia komunikačných schopností. Pacienti po mŕtvici často zažívajú depresiu, úzkosť, strach a chýba im motivácia.

Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela - hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu.

Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie a porucha prehĺtania.

Prečo je rehabilitácia po mŕtvici nevyhnutná

Včasná a cielená rehabilitácia je kľúčová pre úspešné zotavenie po mŕtvici. Čím skôr sa s rehabilitáciou začne, tým väčšia je šanca na obnovenie stratených funkcií a zlepšenie kvality života.

Štúdie ukazujú, že skorá rehabilitácia dokáže skrátiť dobu liečby - napríklad skrátiť pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti a v nemocnici o niekoľko dní.

Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať.

Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové. Cvičenie prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu.

Neuroplasticita a možnosti obnovy funkcií

Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené alebo zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami zapojiť.

Neuroplasticita je proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry a vytvárajú sa nové spojenia. Mozog je schopný nahradiť funkcie stratené v poškodených oblastiach reorganizáciou a prepojením.

Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita alebo nervová plasticita, sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia.

Štrukturálna plasticita sa týka fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov, tvorby nových synapsií a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií. Štrukturálna plasticita hrá kľúčovú úlohu pri učení a pamäti, ako aj pri zotavovaní sa z poranení mozgu.

Funkčná plasticita zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie.

Proces neuroplasticity prvé týždne a prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť.

Ak dôjde k poškodeniu nejakej časti mozgu, cieleným a dlhodobým tréningom je možné podporiť plasticitu mozgu a poškodenú oblasť obísť alebo nahradiť. Miera prestavby závisí od rozsahu poškodenia a od času, ktorý uplynul do začiatku rehabilitácie.

Aj keď rehabilitácia nezvráti poškodenie mozgu, môže podstatne pomôcť pacientovi, ktorý prekonal mŕtvicu, dosiahnuť dlhodobý pozitívny výsledok. Niektorí z tých, čo zažili mozgovú príhodu, sa zotavia úplne, iní budú mať navždy určité zdravotné postihnutie.

Fázy starostlivosti po cievnej mozgovej príhode

Terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií. Prvé štádium absolvuje pacient na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov.

Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie. Rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale ide o pasívnu alebo poloaktívnu rehabilitáciu, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované.

Druhé štádium je včasná rehabilitácia, kedy pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia.

Tretie štádium je následná rehabilitácia, kde pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život a aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali.

V treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne.

Čo zahŕňa multidisciplinárna rehabilitácia

Najlepšie výsledky dosahuje multidisciplinárny prístup. To znamená, že na liečbe sa podieľa tím odborníkov - fyzioterapeut, ergoterapeut, logopéd, psychológ alebo neuropsychológ a lekár, najmä neurológ a rehabilitačný lekár.

Každý z nich rieši špecifickú oblasť následkov CMP. Keď sa tieto terapie kombinujú, pacient napreduje ako celok - zlepšuje sa chôdza, reč, pamäť aj sebestačnosť paralelne.

• Fyzioterapeut pracuje na pohybe, sile, koordinácii, rovnováhe, chôdzi a prevencii komplikácií.
• Ergoterapeut sa venuje nácviku denných činností, jemnej motorike a návratu k sebaobsluhe.
• Logopéd rieši reč, porozumenie, komunikáciu a prehĺtanie.
• Psychológ alebo neuropsychológ poskytuje psychickú podporu a kognitívny tréning.
• Neurológ a rehabilitačný lekár určujú medicínsky postup, sledujú stav pacienta a koordinujú liečbu.
• Zdravotné sestry a ďalší personál učia pacientov aktivity denného života, napríklad ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby.
• Internista pomáha pri liečbe arteriálnej hypertenzie, cukrovky a infekcií horných dýchacích alebo močových ciest.
• Protetický technik môže zabezpečiť polohovacie ortézy, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov.

Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu. Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia.

Najdôležitejšie časti rehabilitácie

Fyzioterapia a kinezioterapia

Veľkú časť rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode tvoria fyzické aktivity. Počas rehabilitácie sa precvičujú motorické zručnosti, vďaka čomu si pacient môže zlepšiť svoju svalovú silu a koordináciu.

Takisto sa trénuje mobilita používaním rôznych pohybových pomôcok, akými sú napríklad palička alebo chodítko.

Kinezioterapia je pohybová liečba, ktorej cieľom je udržať u pacienta svalovú a kĺbovú flexibilitu. Pri kinezioterapii sa zachováva rozsah pohybu a redukujú sa stratené funkčné schopnosti.

Rovnako pomáha podporiť spontánny návrat mozgových funkcií, ktoré v dôsledku CMP mohli prestať fungovať.

Ergoterapia

Táto časť rehabilitácie zahŕňa liečbu motoricko-intelektuálnych funkcií a sociálnych schopností. Cieľom ergoterapie je dosiahnuť čo najvyšší stupeň sebaobsluhy a samostatnosti v živote.

Terapia sa zameriava na vykonávanie činností, ktoré pacient považuje za potrebné a užitočné vo svojom živote. Ide o činnosti, ktoré súvisia s každodennými aktivitami, prácou, ale aj rekreáciou.

Logopedická a kognitívna rehabilitácia

Logopéd pomáha pacientom s poruchou vyjadrovania, porozumenia a prehĺtania. Takmer každý pacient po mŕtvici trpí nejakou formou narušenia komunikačných schopností.

Kognitívna rehabilitácia sa zameriava na pamäť, pozornosť, učenie, myslenie, rozhodovanie a jazykové schopnosti. Zlepšené kognitívne funkcie, ako je pozornosť, vedú k obnoveniu motorickej kontroly horných a dolných končatín v dôsledku lepšej angažovanosti pacienta.

Psychologická podpora

Psychológ pomáha identifikovať a spracovať emócie a ponúka nástroje na zvládanie stresu. Faktory súvisiace s afektom, ako je depresia a úzkosť, majú obrovský negatívny vplyv na každodenný život pacientov.

Lepšia motorická rehabilitácia koreluje s motiváciou a profilom nálady u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Pacienti, ktorí sú liečení na pooperačnú depresiu, majú tendenciu mať lepšie výsledky motorickej a kognitívnej rehabilitácie v porovnaní s neliečenými pacientmi.

Spasticita, slabosť a poruchy chôdze

Pacientov s mŕtvicou sprevádza svalová slabosť, abnormálny svalový tonus a s tým spojené pohybové vzorce, zlá rovnováha a porucha jemnej motoriky.

Ďalším javom, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie - spasticita. Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu.

Dôležité je odpozorovať nástup spasticity a liečiť ju, pretože preťažené a skrátené svaly bránia vykonávať pohyb. Pri spasticite je dôležitá spolupráca s neurológmi, ktorí v prípade liečby spasticity aplikujú botulotoxín.

V dôsledku zníženej činnosti dorziflexorového svalu členka dochádza k zníženiu pohyblivosti kĺbu, kontraktúre kĺbu a poklesu chodidla, čo sťažuje chôdzu.

Jedinci s mŕtvicou majú tendenciu zaujať asymetrické držanie tela znížením zaťaženia paretickej dolnej končatiny nielen počas státia, ale aj pri chôdzi. Vyvolať chôdzu predstavuje výzvu z hľadiska mediolaterálnej dynamickej stability, pretože pacienti majú rôzne problémy spojené s prenosom hmotnosti na paretickú končatinu.

Robotická rehabilitácia a moderné technológie

Roboticky asistovaná rehabilitácia umožňuje efektívny a motivačný tréning vysokej intenzity a frekvencie a intenzívnejšie podporuje neuroplasticitu ako klasický prístup v rehabilitácii.

Rehabilitačné roboty umožňujú vykonávať pohyby presne, bezpečne a opakovane, čo je pre mozog kľúčové. Na to, aby sa mozog znovu naučil ovládať oslabenú nohu, potrebuje vykonať veľké množstvo opakovaní daného pohybu.

Bežný fyzioterapeut dokáže s pacientom zopakovať určitý pohyb povedzme stokrát, kým sily dôjdu. Robotický prístroj však zvládne tisíce opakovaní, a to s nastavením ideálneho rozsahu a rýchlosti pohybu.

Robotické zariadenia dokážu mechanickým spôsobom hýbať končatinou. Majú množstvo senzorov a receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, svalovú silu, hybnosť a antigravitačné odľahčenie.

Robot môže spätnou väzbou v danom momente pacientovi pomáhať, dopĺňať veci, ktoré mu pri pohybe chýbajú, a umožniť vykonávať pohyb efektívnejšie.

Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie vie spätnou väzbou ovplyvňovať.

Konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa robotickú rehabilitáciu hlavne v skorých fázach, kedy roboty ešte nie sú indikované. Terapia je súbežná, takže pacient absolvuje cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.

Robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu a schopnosť s robotom spolupracovať, vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, a vydržať celý proces.

Virtuálna realita

Virtuálna realita sa využíva na simuláciu reálnych situácií a trénovanie funkčných zručností. Pacient počas chôdze na Lokomate vidí pred sebou na obrazovke virtuálny park a zbiera predmety, čo ho motivuje viac sa snažiť a zároveň precvičuje mozgové centrá pozornosti.

Táto gamifikácia rehabilitácie vie prebudiť súťaživosť a radosť z tréningu aj u ľudí, ktorí sú inak apatiční a deprimovaní.

Stimulácia mozgu a telemedicína

Medzi moderné metódy patria neinvazívne metódy stimulácie mozgu, ako je transkraniálna magnetická stimulácia a transkraniálna jednosmerná stimulácia, na podporu neuroplasticity a zlepšenie funkčných výsledkov.

V rehabilitácii má priestor aj telemedicína. Existujú aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať, pričom fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, koľko pacient cvičil a ako cvičenie prebiehalo.

Neurorehabilitačné centrum UNLP Košice

V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach bolo otvorené nové Neurorehabilitačné centrum. Vzniklo v rámci oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie.

Toto centrum je vybavené šiestimi robotickými, vysokošpecializovanými zariadeniami, ktoré sú jedinečné na Slovensku v takomto rozsahu a pomáhajú postaviť na nohy pacientov po mozgovej mŕtvici.

Pracovisko je zamerané na liečbu pacientov s neurologickým postihnutím a následkami pri rôznych ochoreniach. Ide hlavne o pacientov po cievnej mozgovej príhode, po neurochirurgických operáciách mozgu a miechy a pacientov s neurologickými degeneratívnymi a internými ochoreniami, ktoré majú následky na pohybovom aparáte.

Súčasťou centra je aj prístroj na proprioceptívnu stimuláciu fokálnymi vibráciami, ktorý dovtedy inde na Slovensku nebol.

Moderné robotické rehabilitácie umožňujú rozhýbať ľudí, ktorí by inak skončili invalidní, a vrátiť ich do pracovného procesu. Neurorehabilitačné centrum UNLP Košice slúži aj ako výučbové pracovisko pre študentov Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Podmienky včasnej neurorehabilitácie

Do špecializovaného rehabilitačného zariadenia môže pacienta poslať jedine lekár z nemocnice, ktorá pacientovi poskytla akútnu zdravotnú starostlivosť. Ide teda o preklad z lôžka na lôžko.

Lekár posúdi, či je pacient na takúto rehabilitáciu vhodný, a následne dohodne preklad do špecializovaného rehabilitačného zariadenia.

Na včasnú neurorehabilitáciu je vhodný poistenec po ataku náhlej cievnej mozgovej príhody s postihnutím 2. - 4. stupňa podľa modifikovanej Rankinovej škály bez kontraindikácií.

Pacient musí byť stabilizovaný, schopný transportu, schopný absolvovať intenzívnu rehabilitáciu a musí mať nastavenú liečbu komorbidít.

Ide o priamy preklad stabilizovaného pacienta v subakútnom štádiu ochorenia na včasnú neurorehabilitáciu po vzájomnej dohode zdravotníckych zariadení.

Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta. Ak sa pacientov stav nezlepšuje a efekt rehabilitácie je nedostatočný, pacient je prepustený domov alebo zdravotná starostlivosť pokračuje na štandardnom ODCH lôžku.

V špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré poskytujú včasnú neurorehabilitáciu, musí byť dvojnásobný počet fyzioterapeutov a sanitárov oproti minimálnym personálnym požiadavkám a musí byť zabezpečená internistická starostlivosť.

V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň.

Rehabilitačné možnosti na východnom Slovensku

Na východnom Slovensku je najvýznamnejšou špecializovanou možnosťou Neurorehabilitačné centrum UNLP Košice. Pri výbere ďalšieho postupu je potrebné vychádzať zo zdravotného stavu pacienta, jeho schopnosti absolvovať intenzívny tréning, odporúčania lekára a možností zdravotnej poisťovne.

Ďalšie zariadenia uvedené v materiáli sa nachádzajú mimo východného Slovenska a môžu predstavovať alternatívu podľa indikácie, kapacity a podmienok prijatia.

Úhrada rehabilitácie a organizačný postup

Rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Výnimkou je robotická rehabilitácia, ktorú slovenské zdravotné poisťovne zatiaľ nepreplácajú.

Pokiaľ ide o poisťovňami hradenú rehabilitačnú liečbu, jej rozsah je v každej poisťovni iný. Niektoré poisťovne preplácajú svojim poistencom 60 dní rehabilitácie s možnosťou predĺženia o ďalších 30 dní, poistenci inej poisťovne majú nárok na 21-dňovú rehabilitáciu a následne môžu požiadať o dodatočných 30 dní.

Niektoré poisťovne nechávajú schválenie návrhu na rehabilitačnú liečbu svojich poistencov na internú schvaľovaciu komisiu príslušnej nemocnice. Iná poisťovňa zase sama schvaľuje lekármi navrhnutú rehabilitačnú liečbu.

Dĺžka schvaľovacieho procesu môže byť až 2 - 3 týždne, aj preto ho treba začať čo najskôr, aj tri dni po cievnej mozgovej príhode.

Lehotu, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v poisťovni pacienta.

Nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou má pacient každý rok. Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou.

Čo riešiť pred prepustením z nemocnice

Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom tímu odborníkov, ktorý sa skladá z neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa.

Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient alebo jeho rodinní príslušníci požiadať iné zdravotné zariadenie.

Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu pacienta ihneď mohlo začať s rehabilitáciou.

Lekár môže predpísať potrebné pomôcky, napríklad barly a ortézy. Toto je dobré riešiť s ošetrujúcim lekárom pri prepúšťaní z nemocnice.

Ak má CMP trvalé následky, treba sa informovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na aké príspevky, napríklad na prestavbu bývania na bezbariérové, má pacient nárok.

Rehabilitácia po návrate domov

Návrat domov po mozgovej príhode môže byť náročný. Domáce prostredie má byť prispôsobené pohybovým, komunikačným a kognitívnym schopnostiam pacienta.

• Nainštalujte madlá, odstráňte nebezpečenstvo zakopnutia a v prípade potreby zvážte sprchovú stoličku.
• Použite adaptívne vybavenie, špeciálne náradie, pomôcky na obliekanie alebo komunikačné zariadenia.
• Vytvorte si rutinu, ktorá zahŕňa terapeutické cvičenia, obdobia odpočinku a spoločenské aktivity.
• Podporujte samostatnosť, aj keď vykonanie úlohy trvá dlhšie.
• Prijmite pomoc rodiny a priateľov podľa potreby.

Po prepustení domov väčšinou rehabilitácia nepokračuje vôbec. Práve preto je dôležité naplánovať pokračovanie fyzioterapie, logopedickej liečby, psychologickej podpory a nácviku každodenných činností.

Rehabilitačný plán musí byť prispôsobený individuálnym potrebám pacienta. Môže ísť o oslabenie svalov, zníženú koordináciu pohybov, poruchy chôdze, poruchy citlivosti, problémy s úchopom, výpadky zorného poľa, poruchy reči alebo porozumenia.

Dĺžka zotavenia a očakávania

K najrýchlejšiemu zotaveniu sa väčšinou dostáva počas prvých troch až štyroch mesiacov po prekonaní CMP. V niektorých prípadoch sa pacienti zotavujú až do prvého a druhého roku po prekonaní CMP.

Časová os zotavenia je individuálna. Počas prvých troch mesiacov často dochádza k najrýchlejšiemu zotaveniu, medzi tretím a šiestym mesiacom zotavovanie zvyčajne pokračuje, hoci sa môže spomaliť.

Od šiestich mesiacov do jedného roka môže mnoho ľudí naďalej zaznamenávať zlepšenia, najmä pri pokračujúcej rehabilitácii. Aj po viac ako jednom roku môžu ľudia dosahovať zisky pri dôslednej terapii a úsilí.

Výsledok záleží od toho, ako závažne bol mozog poškodený po cievnej mozgovej príhode, aká je intenzita rehabilitačného procesu a či sa pacient súbežne lieči alebo zotavuje z iných ochorení.

Fyzická aktivita a bezpečné cvičenie

Kardiovaskulárne cvičenie predstavuje účinný prostriedok rehabilitácie po mozgovej príhode. Podporuje mechanizmy neuroplasticity, zlepšuje kardiovaskulárne zdravie, urýchľuje zotavenie a zároveň znižuje riziko opakovanej cievnej mozgovej príhody.

Na zaistenie bezpečnosti pacientov sa odporúča využívať špeciálne prístroje, ako sú recumbentné rotopedy. Tie umožňujú pohodlné a stabilné cvičenie v sede, čím minimalizujú riziko pádov a zranení.

Aeróbne cvičenie aj silový tréning prispievajú k zvýšenej flexibilite mozgu a podporujú neuroplasticitu - schopnosť mozgu meniť sa a prispôsobovať v reakcii na nové podnety, učenie či skúsenosti.

Pri cvičení treba podporovať správne dýchanie. Najmä pri silových cvičeniach je po cievnej mozgovej príhode Valsalvov manéver všeobecne kontraindikovaný.

Valsalvov manéver spočíva v tom, že pacient sa snaží vydýchnuť proti uzavretej hlasivkovej štrbine, čo zvyšuje vnútrohrudný tlak a následne spôsobuje zmeny v prietoku krvi a krvnom tlaku.

Rehabilitácia detí po mŕtvici

Mozgová porážka u detí sa vyskytuje veľmi zriedkavo, avšak jej následky zostávajú s pacientom po celý život. Podľa Ilony Kopyty zo Sliezskej lekárskej univerzity v Katoviciach sa mozgová mŕtvica v pediatrickej populácii objavuje s frekvenciou 3 až 13 prípadov na 100-tisíc detí ročne.

Mŕtvica najčastejšie postihuje deti vo veku dvoch až troch rokov a predškolákov. Následky môžu ovplyvniť celý dospelý život vrátane vzdelávania, sociálnych vzťahov a budúcej pracovnej činnosti.

Medzi najčastejšie komplikácie patria motorické poruchy, ako je hemiplégia, ktorá sťažuje každodenné fungovanie. Ak mŕtvica poškodí dominantnú hemisféru mozgu, môžu sa objaviť problémy s rečou a porozumením, ktoré si vyžadujú dlhodobú logopedickú terapiu.

Deti sa vyznačujú veľkou plasticitou mozgu, čo dáva šancu na čiastočnú obnovu stratených funkcií, avšak trvalé motorické následky často pretrvávajú doživotne.

Deti musia čo najskôr začať s rehabilitáciou zahŕňajúcou hrubú aj jemnú motoriku a terapiu reči. Niekedy trvá logopedická rehabilitácia mesiace, kým sa dieťa dokáže opäť dorozumieť a vrátiť sa do skupiny rovesníkov v škole či škôlke.

Rehabilitácia, pomoc logopéda a psychológa by mali byť nasadené už 48 - 72 hodín po mŕtvici a mali by pokračovať dlho po prepustení z nemocnice.

Deti po mŕtvici môžu byť preložené priamo na oddelenie neurologickej rehabilitácie. Po hospitalizácii môžu deti do siedmich rokov využívať včasnú intervenciu v materských školách alebo rehabilitačných centrách.

Prevencia ďalšej mozgovej príhody

Podniknutie krokov na zabránenie ďalšej mozgovej príhody je dôležitou súčasťou zotavenia. Treba kontrolovať vysoký krvný tlak, cukrovku a vysoký cholesterol.

Pacient má užívať lieky podľa predpisu a dodržiavať pokyny lekára týkajúce sa liekov na riedenie krvi alebo iných liekov.

Zdravý životný štýl zahŕňa vyváženú stravu, pravidelné cvičenie a skončenie fajčenia. Pravidelné kontroly pomáhajú sledovať pokrok a upraviť plán liečby.

Jedným z cieľov vhodne zvolenej liečebnej rehabilitácie je chrániť pacienta pred vznikom sekundárnych zdravotných komplikácií, akými sú zápal pľúc, infekcie močových ciest, poranenia spôsobené pádmi, vznik krvných zrazenín vo veľkých žilách či opakovaná cievna mozgová príhoda.

Úloha rodiny a pacienta

Rodina môže pomôcť tým, že sa oboznámi s mŕtvicou a jej účinkami, podporuje nezávislosť pacienta a pomáha mu vykonávať úlohy samostatne, ak je to možné.

Obnova si vyžaduje čas a pokrok môže byť pomalý. Je dôležité stanovovať realistické ciele, rozdeliť väčšie ciele na menšie dosiahnuteľné kroky a uznávať aj malé zlepšenia.

Opatrovatelia by mali myslieť aj na vlastné zdravie. Starostlivosť môže byť náročná, preto je potrebné uprednostňovať aj vlastné fyzické a duševné blaho.

tags: #rehabilitacia #po #mrtvici #vychodne #slovensko