Rehabilitácia po zlomenine rebier

Rehabilitácia po zlomenine rebier nadväzuje na lekárske vyšetrenie a liečbu a jej cieľom je obnoviť správne dýchanie, pohyblivosť hrudníka, silu svalov a bezpečný návrat k bežným činnostiam. Väčšina zlomenín rebier sa zahojí sama v priebehu niekoľkých týždňov, pričom zlomené rebrá sa obvykle zahoja samovoľne počas 6 týždňov.

Po liečbe zvyčajne nasleduje fyzioterapia. Cieľom rehabilitácie je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť. Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut. Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta.

Čo je zlomenina rebier

Zlomenina, alebo fraktúra, je poranenie kosti, pri ktorom dochádza k jej úplnému alebo čiastočnému prasknutiu. Zlomeniny rebier patria medzi časté poranenia hrudníka.

Rebrá sú kostené štruktúry, ktoré sa spájajú s chrbticou a hrudnou kosťou a tvoria hrudný kôš, ktorý chráni dôležité vnútorné orgány a cievy. Väčšina ľudí má dvanásť párov rebier, pričom posledné dva páry nie sú pripojené na hrudnú kosť.

Rebrá obkolesujú hrudnú dutinu a je ich 12 párov. Zlomeniny rebier vznikajú najčastejšie priamym nárazom alebo úderom do hrudníka, čo vedie k prerušeniu ich súvislosti.

Príčiny a typy zlomenín rebier

Zlomeniny rebier vznikajú najčastejšie priamym nárazom alebo úderom do hrudníka, čo vedie k prerušeniu ich súvislosti. Môže ísť len o prasklinu v kosti, ale aj o zložitejšie zlomeniny, pri ktorých sa rebro rozlomí na viacero častí.

Najčastejšími príčinami sú úrazy, ako pády, nehody motorových vozidiel a zranenia pri kontaktných športoch. Zlomeniny rebier sú pomerne časté poranenia a môžu byť dôsledkom aj bitiek, športových úrazov a autonehôd.

Výnimočne môžu vzniknúť aj pri silnom kašli. Rizikovým faktorom je osteoporóza (rednutie kostí), ktorá sa týka hlavne osôb starších ako 50 rokov a žien v období menopauzy.

Zlomeniny rebier vznikajú pôsobením nepriameho násilia, napríklad pri dopravných nehodách a crush-syndróme, ktoré pôsobia na celý hrudník a vedú k zlomeninám v kolmej osi k pôsobeniu tlaku, alebo pôsobením priameho násilia na určitú oblasť, napríklad pri úderoch predmetom, pádoch a športových úrazoch.

Rozdelenie podľa počtu a stability

• Izolované zlomeniny - 1 až 2 rebrá.
• Sériové zlomeniny - 3 a viac rebier.
• Dvierkové zlomeniny - 2 línie na jednom rebre.
• Stabilné zlomeniny.
• Nestabilné zlomeniny.

Môžeme rozlišovať viacpočetné zlomeniny, ktoré sa vyskytujú na jednom rebre (segmentové zlomeniny), alebo zlomeniny, ktoré postihujú 3 a viac rebier nad sebou (sériové zlomeniny).

Význam lokalizácie zlomeniny

Zlomeniny horných rebier (1. - 3. rebro) sú menej časté, pretože sú chránené pletencom hornej končatiny. Ich poranenie si vyžaduje veľkú silu a je známkou ťažkého vnútrohrudného poranenia s vysokou mortalitou.

Zlomeniny 4. - 9. rebra sú najčastejšie a vznikajú dôsledkom tupých poranení. Zlomeniny 10. - 12. rebra môžu byť spojené s poranením pečene a sleziny.

V súvislosti s poranením 4. - 9. rebier je potrebné myslieť na možné poranenie bránice, kontúziu pľúc a najčastejšie u nich vyskytuje nestabilný (vlajúci) hrudník. Zlomeniny 10. - 12. rebra sú spojené s vnútrobrušným poranením.

Príznaky zlomeniny rebier

Typickým prejavom zlomenín rebier býva ostrá bolesť časti hrudníka, ktorá sa zhoršuje pri hlbokom dýchaní, kýchaní a pohybe. Zlomenina rebra sa prejavuje náhle vzniknutou bolesťou v postihnutej oblasti, pričom stav sa môže v priebehu prvých hodín a dní zhoršovať.

Bolesť býva výraznejšia pri hlbokom dýchaní, kašľaní, kýchaní a smiechu. Bolestivé sú aj pohyby trupu - jeho otáčanie a ohýbanie. Zlomené rebrá sú citlivé na dotyk a tlak.

V oblasti sa niekedy vytvorí modrina. Pacient s fraktúrami rebier má výrazné bolesti, ktoré zistíme už pri obyčajnom stlačení (palpácii) hrudníka počas príjmového vyšetrenia.

Pacient vie presne lokalizovať bolesť. Rovnaká lokalizovaná bolesť je vyvolaná aj hlbokým nádychom alebo výdychom. Preto je u postihnutých dýchanie povrchové.

• silná bolesť v oblasti rebier,
• bolesť pri dýchaní, hlavne pri nádychu,
• citlivosť poraneného miesta na pohmat,
• modrina alebo zmliaždenie,
• povrchové a zrýchlené dýchanie,
• kašeľ alebo cyanóza pri závažnejšom poranení.

K nebezpečným príznakom patrí zhoršujúca sa dýchavičnosť, silnejúca bolesť hrudníka, vykašliavanie krvi, dozelena či dožlta sfarbený hlien a horúčka.

Kedy môže byť zlomenina rebier nebezpečná

Pri vážnejších zlomeninách sa občas poškodia blízke orgány a štruktúry, ako nervy, pľúca, cievy, pečeň, slezina alebo obličky.

Komplikácie zlomenín rebier môžu zahŕňať pneumotorax, hemotorax, kontúziu pľúc, poranenie bránice a poranenie srdca. Pri zlomeninách dolných rebier môže dôjsť k poraneniu bránice.

Hemotorax

Zlomené rebro môže poškodiť pľúca. Keď koniec zlomeného rebra roztrhne pľúcne tkanivo, vzniká hemotorax. Hemotorax predstavuje krvácanie do pohrudnicovej dutiny.

Väčšie množstvo krvi v pohrudnicovej dutine spôsobí stláčanie pľúc. Vážne zlomeniny rebier môžu vyžadovať chirurgický zásah, najmä ak zlomenina rebra prepichne niektorý z orgánov, ako sú pľúca, obličky alebo slezina.

Pneumotorax

Zlomené rebro môže roztrhnúť pľúcne tkanivo a súčasne aj priedušku. Pri takomto zranení dochádza k spojeniu pohrudnicovej dutiny s dýchacími cestami, čo má za následok vznik zatvoreného pneumotoraxu.

V pohrudnicovej dutine vzniká pretlak hromadiaceho sa vzduchu, pretože rana v prieduške umožňuje iba nasávanie vzduchu, nakoľko pri výdychu sa uzavrie. Tento pretlak v pohrudnicovej dutine stláča pľúca, srdce a veľké cievy.

Medzi prejavy patria cyanóza, zrýchlený alebo nepravidelný pulz, naplnenie krčných žíl krvou a dýchavičnosť.

Nestabilný hrudník a paradoxné dýchanie

Ak dôjde k zlomenine viacerých rebier v rade nad sebou, alebo ak dôjde k zlomenine prsnej kosti na viacerých miestach, tak hrudný kôš v poranenej časti sa stáva nestabilný, čo môže spôsobiť paradoxné dýchanie.

Pri paradoxnom dýchaní dochádza k opačnému pohybu hrudníka, t. j. poranená časť hrudníka sa pri vdychu prepadáva a pri výdychu vystupuje von. Toto vyklenutie a prepad sú viditeľné pri pohybe hrudnej steny.

Nestabilný hrudník spôsobuje to, že pľúca sa na poranenej časti hrudníka nemôžu počas vdychu naplniť do požadovaného objemu, čo má za následok pokles kyslíka v krvi postihnutého. Paradoxné dýchanie môže ovplyvniť aj činnosť zdravej časti pľúc.

Najzávažnejším typom je tzv. dvierková zlomenina, kedy dochádza k obojstrannému vylomeniu niekoľkých rebier za vzniku „dvierok“ v hrudnej stene. Vylomená časť následne spôsobuje fenomén paradoxného dýchania - pri výdychu dochádza k jej vzostupu a pri nádychu k jej poklesu.

Prvá pomoc pri zlomenine rebier

Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Nepoužívajte tento ani žiadny iný článok na internete na stanovenie diagnózy. Neodkladajte návštevu lekára a riešte svoj stav včas.

Pri jednoduchej zlomenine rebra postihnutého umiestnime do polohy v polosede tak, aby poranená časť hrudníka bola nižšie. Postihnutého v polosede mierne nakloníme na poranenú stranu hrudníka.

V minulosti sa na stabilizáciu zlomeného rebra bežne používal obväz alebo korzet. V súčasnosti sa od týchto metód upúšťa, pretože môžu obmedzovať dýchanie a zvyšovať riziko pľúcnych komplikácií.

Elastické ovínadlo doťahujeme s citom, nesmieme príliš stiahnuť hrudník, aby sme neobmedzili potrebný pohybový rozsah hrudníka. Pri podozrení na závažné poranenie alebo pri zhoršenom dýchaní je potrebné okamžite zabezpečiť RZP.

Je dôležité nesnažiť sa násilne vracať rebro do pôvodnej polohy a pri výraznej dýchavičnosti, cyanóze, vykašliavaní krvi alebo zhoršujúcej sa bolesti vyhľadať urgentnú zdravotnú pomoc.

Diagnostika zlomeniny rebier

Diagnostika je založená na prítomnosti príznakov a RTG hrudníka. V priebehu vyšetrenia chirurg či ortopéd vyšetrí hrudník. Všímajú si pri tom citlivosť a bolestivosť rebier.

Lekár sa uistí, že pľúca nie sú poškodené. Diagnostika začína fyzikálnym vyšetrením, pri ktorom lekár prezrie a prehmatá postihnuté miesto.

V nejasných prípadoch sa využíva CT vyšetrenie. Vďaka týmto vyšetreniam lekár získa detailný prehľad o stave kosti aj okolitých tkanív.

Izolovaná zlomenina rebier nevyžaduje hospitalizáciu, ale je potrebné pacienta vyšetriť za 24 hodín s kontrolným RTG vyšetrením hrudníka. Pri sériových zlomeninách je častý výskyt komplikácií, napríklad pneumotoraxu a hemotoraxu.

Liečba pred začiatkom rehabilitácie

Väčšina prípadov zlomených rebier sa zahojí sama v priebehu niekoľkých týždňov. Liečba je zameraná na kontrolu bolesti a podporu hojenia.

Konzervatívna liečba zahŕňa pokojový režim, lieky proti bolesti a chladenie bolestivej oblasti. Pri konzervatívnom postupe sa odporúča Fowlerova poloha, teda poloha v polosede.

Je dôležité snažiť sa dýchať normálne a pri nutkaní na kašeľ sa mu nebrániť. Bolesť môže brániť v hlbokom dýchaní alebo kašľaní, no potláčanie kašľa môže viesť k hromadeniu hlienu v pľúcach a zvýšiť riziko infekcie.

Pomôcť môže aj prikladanie ľadových obkladov. Pomáhajú zmierniť opuch a tlmiť bolesť. Samozrejmý by mal byť odpočinok a vyhýbanie sa fyzickej aktivite, najmä ťahaniu, dvíhaniu či tlačeniu ťažkých predmetov.

Dôležité je kontrolné RTG vyšetrenie v priebehu do 48 hodín k vylúčeniu pneumotoraxu alebo hemotoraxu. Každá sériová zlomenina rebier vyžaduje hospitalizáciu a monitorovanie pacienta s vyhotovením RTG snímky hrudníka za 24 hodín.

Lieky proti bolesti

V prípade silnejšej bolesti je možné užiť lieky s obsahom analgetika, napríklad paracetamol alebo ibuprofén, v závislosti od zdravotného stavu a od ďalších liekov, ktoré užívate.

Analgetiká sú bežne používané lieky na zmiernenie miernej až stredne silnej bolesti. Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) sú ďalší typ liekov, ktoré môžu byť použité na zmiernenie bolesti a zápalu.

Liečbu môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Pri pretrvávajúcej alebo silnej bolesti je potrebné vyhľadať lekára.

Operačná liečba

Vážne zlomeniny rebier môžu vyžadovať chirurgický zásah, najmä ak zlomenina rebra prepichne niektorý z orgánov. Chirurgická liečba sa odporúča len pri nestabilných hrudníkoch.

Pri nestabilnom hrudníku môže byť potrebná stabilizácia vylomeného segmentu pneumatickou dlahou alebo osteosyntéza malými dlahami. Chirurgická liečba je určená najmä pre komplikované zlomeniny, výrazné deformity, dislokáciu alebo patologický pohyb hrudnej steny.

Úloha dýchania pri rehabilitácii

Dýchanie sa skladá z troch fáz: nádych, výdych a prestávka. Pri nádychu sa hrudný kôš pohybuje smerom nahor a do strán, bránica sa pohybuje smerom nadol, hrudná dutina sa zväčší a atmosferický vzduch sa nasáva do pľúc.

Výdych je opačná fáza nádychu, preto hrudný kôš sa pohybuje smerom nadol a dovnútra, bránica sa pohybuje smerom nahor, hrudná dutina sa zmenší a z pľúc sa vzduch vytláča.

Bránica je svalová prepážka oddeľujúca hrudnú a brušnú dutinu. Počas prestávky v pľúcach je vždy určité množstvo vzduchu, preto prísun kyslíka do krvi je plynulý.

Bolesť pri zlomenine rebier často vedie k plytkému dýchaniu. Rehabilitácia preto smeruje k tomu, aby pacient dokázal dýchať čo najplynulejšie a bez zbytočného zadržiavania dychu, vždy v rozsahu, ktorý je bezpečný a tolerovaný.

Rehabilitácia po zlomenine rebier

Všetky tieto zlomeniny vyžadujú špecifický prístup v samotnej liečbe, ale aj v príprave pacienta na započatie pohybovej terapie, ktorá je nevyhnutná k obnoveniu stratených funkcií kostro-svalového aparátu.

Rehabilitácia po zlomenine rebier sa zameriava najmä na obnovenie pohyblivosti hrudníka, zlepšenie dychového stereotypu, uvoľnenie preťažených svalov, postupné posilnenie svalstva a bezpečný návrat k denným aktivitám.

Prvá fáza: ochrana a kontrola dýchania

V prvej fáze je najdôležitejšie rešpektovať odporúčania lekára, tlmiť bolesť a vyhnúť sa činnostiam, ktoré zvyšujú tlak a bolesť v hrudníku. Samozrejmý by mal byť odpočinok a vyhýbanie sa fyzickej aktivite, najmä ťahaniu, dvíhaniu či tlačeniu ťažkých predmetov.

Počas tejto fázy sa sleduje, či sa neobjavuje zhoršujúca sa dýchavičnosť, silnejúca bolesť hrudníka, vykašliavanie krvi, horúčka alebo zmena charakteru hlienu.

Pacient sa učí udržiavať čo najprirodzenejšie dýchanie a neblokovať kašeľ. Je však potrebné postupovať šetrne a necvičiť cez výraznú bolesť.

Druhá fáza: dychové cvičenia a pohyblivosť hrudníka

Dychové cvičenia v rámci rehabilitácie pomáhajú obnovovať pohyblivosť hrudníka a znižovať riziko komplikácií spojených s povrchovým dýchaním.

Pacient postupne vníma pohyb hrudníka pri nádychu a výdychu. Cvičenie má byť pokojné, bez prudkých pohybov a bez zadržiavania dychu.

Pri cvičení je dôležitá poloha, v ktorej sa dýcha ľahšie. Pri konzervatívnom postupe sa odporúča Fowlerova poloha, teda poloha v polosede.

Ak sa počas dychových cvičení objaví výrazná bolesť, dýchavičnosť, závrat alebo zhoršenie celkového stavu, cvičenie je potrebné prerušiť a riešiť stav s lekárom.

Tretia fáza: uvoľnenie svalov a návrat pohybu

Po ústupe najvýraznejšej bolesti sa rehabilitácia môže zamerať na jemné pohyby ramien, lopatiek a hrudnej chrbtice. Cieľom je zabrániť stuhnutiu a obnoviť koordináciu pohybu trupu s dýchaním.

Počas šetrenia hrudníka môže dôjsť k preťaženiu krčnej chrbtice, ramien, lopatiek alebo zdravej strany trupu. Preto je potrebné postupne vyrovnávať pohybové stereotypy a nepreťažovať jednu časť tela.

Pri rehabilitácii sa využívajú jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov.

Štvrtá fáza: posilňovanie a bežné činnosti

Po zlepšení dýchania a pohyblivosti sa postupne obnovuje svalová sila. Cieľom nie je okamžitý návrat k maximálnej záťaži, ale zvládnutie každodenných pohybov bez výraznej bolesti a bez zhoršenia dýchania.

Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.

V tretej fáze prichádza k zlepšeniam veľmi pomaly a preto treba byť vytrvalý. Návrat k športu a väčšej fyzickej záťaži má byť postupný a mal by rešpektovať stav zlomeniny, dýchanie a odporúčanie lekára alebo fyzioterapeuta.

Čomu sa počas rehabilitácie vyhnúť

• ťahaniu, dvíhaniu a tlačeniu ťažkých predmetov,
• prudkým rotáciám a predklonom trupu,
• dlhodobému zotrvávaniu v polohe, ktorá zvyšuje bolesť,
• návratu ku kontaktnému športu bez dostatočného zahojenia,
• potláčaniu kašľa napriek nutkaniu na vykašľanie hlienu,
• príliš tesnému obväzovaniu hrudníka, ktoré môže obmedzovať dýchanie.

Ani dlhodobé státie nie je vhodné. Odpočinok je dôležitý, ale úplné dlhodobé vyhýbanie sa akémukoľvek pohybu môže podporiť stuhnutosť a zníženie svalovej sily.

Domáca rehabilitácia

Komplikované zlomeniny či neurologické ochorenia pacientom mnohokrát znemožňujú osobnú návštevu fyzioterapeutickej ambulancie. Primárnou príčinou je znížená hybnosť alebo mobilita pacienta pri presune autom alebo iným dopravným prostriedkom.

Prvou návštevou fyzioterapeut vykonáva vyšetrenie pacientových schopností, zručností a hodnotí mieru sebestačnosti. Rovnakou prioritou je analyzovať a upravovať prostredie, v ktorom sa pacient nachádza.

Súčasťou terapie sú rôzne cvičebné pomôcky, s ktorými pacient cvičí počas neprítomnosti fyzioterapeuta. Výsledok a prognóza je závislá na ochorení, respektíve poškodení pacientových funkčných schopností.

Domáce rehabilitácie môžu spravidla trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Cieľom je dostať pacienta do stavu, kedy by bol schopný absolvovať ambulantnú starostlivosť, miesto domácej.

Domáce cvičenie má byť pravidelné, ale nesmie viesť k výraznému zhoršeniu bolesti alebo dýchania. Konkrétny rozsah a typ cvičení má určiť fyzioterapeut podľa závažnosti poranenia a celkového stavu pacienta.

Výživa a podpora hojenia

Liečbu zlomenín je možné podporiť vyváženou stravou bohatou na vápnik, bielkoviny a vitamín D. Na urýchlenie hojenia zlomenín kostí je dôležitý dostatočný príjem vápnika, keďže pri poškodení kostí v procese zrastania je jeho spotreba vyššia ako pri bežnom fungovaní organizmu.

Pravidelne dodávajte svojim kostiam vápnik a vitamín D. Vyvarovať by ste sa naopak mali fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu - oboje sa podpisuje negatívne na kvalite kostí.

Rizikovým faktorom je osteoporóza, pri ktorej sú kosti krehké a náchylnejšie na zlomeniny. Pravidelná kontrola hustoty kostného tkaniva pomocou denzitometrie môže ukázať mieru rizika.

Kontroly a sledovanie hojenia

Dodržujte všetky odporúčania ohľadom starostlivosti o zlomeninu vrátane prípadných kontrol a röntgenových vyšetrení. Izolovaná zlomenina rebier nevyžaduje hospitalizáciu, ale je potrebné pacienta vyšetriť za 24 hodín s kontrolným RTG vyšetrením hrudníka.

V ďalšom období stačí kontrola týždeň po dobu jedného mesiaca. Pri sériových zlomeninách je potrebné hospitalizovanie a monitorovanie pacienta, pretože pri nich je častý výskyt komplikácií.

Lekára je potrebné vyhľadať, ak sa stav ani po niekoľkých týždňoch nezlepší alebo sa príznaky začnú zhoršovať.

Prevencia ďalších zlomenín

Prevencia je kľúčom k zníženiu rizika zlomenín rebier. Podpora kvality kostí a svalovej hmoty pravidelnou fyzickou aktivitou pomáha udržiavať kvalitu kostí a svalovú hmotu.

Vytvorte si bezpečné domáce prostredie, aby ste minimalizovali riziko pádu. Na zníženie rizika pádu v domácnosti treba odstrániť neporiadok na podlahe, používať protišmykovú podložku pri sprchovaní, prípadne mať domácnosť správne osvetlenú.

Používanie ochranných pomôcok pri športe tiež môže pomôcť ochrániť rebrá pred zranením. V rámci prevencie pomáha ochrana pred zraneniami pri kontaktných športoch.

Užitočné je posilňovanie kostí zvýšeným príjmom vápnika a vitamínu D. Pri podozrení na osteoporózu môže denzitometria ukázať hustotu kostného tkaniva a mieru rizika.

tags: #rehabilitacia #po #zlomenine #rebier