Sociálny fundament: význam pojmu a jeho uplatnenie v spoločnosti

Sociálny fundament možno chápať ako základ spoločenského života, ktorý tvoria medziľudské vzťahy, sociálne väzby, vzájomná pomoc, spoločenské pravidlá, sociálna opora a podmienky umožňujúce jednotlivcovi začleniť sa do spoločnosti. Pojem „sociálny“ znamená spoločenský, týkajúci sa úsilia o zlepšenie alebo zmenu ľudskej spoločnosti, vzťahu jedinca ku spoločnosti a hmotného zabezpečenia jedinca v spoločnosti.

V praktickom význame sa sociálny fundament prejavuje v rodine, škole, pracovnom prostredí, sociálnych službách, sociálnej politike aj v starostlivosti o zamestnancov. Jeho súčasťou sú sociálna akceptácia, sociálna opora, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, prevencia sociálnych problémov a podpora ľudí v náročných životných situáciách.

Čo znamená pojem sociálny fundament

Slovo „sociálny“ označuje všetko, čo súvisí s ľudskou spoločnosťou, vzťahmi medzi ľuďmi a postavením jednotlivca v spoločnosti. Sociálny fundament preto predstavuje základné spoločenské podmienky, vzťahy a mechanizmy, na ktorých stojí fungovanie jednotlivca, skupiny aj celej spoločnosti.

Význam tohto pojmu možno vysvetľovať v niekoľkých navzájom prepojených rovinách. Patrí sem schopnosť ľudí vytvárať medziľudské vzťahy, zapájať sa do spoločenského života, osvojovať si normy a hodnoty, získavať sociálnu oporu a využívať dostupné formy pomoci a zabezpečenia.

Význam slova „sociálny“

sociálny - spoločenský; týkajúci sa úsilia o zlepšenie alebo zmenu ľudskej spoločnosti; týkajúci sa vzťahu jedinca ku spoločnosti; týkajúci sa hmotného zabezpečenia jedinca v spoločnosti

Takto vymedzený význam ukazuje, že sociálny rozmer sa netýka iba materiálnej pomoci. Zahŕňa aj vzťahy, začlenenie, spoločenskú participáciu, vzdelávanie, komunikáciu, podporu, prevenciu a vytváranie podmienok na dôstojný život.

Súvisiace pojmy

• sociabilita - spoločenskosť, sklon alebo potreba sa združovať, družnosť;
• socialita - schopnosť vytvárať medziľudské vzťahy, spoločenskosť;
• socializácia - zospoločenštenie, zapojenie indivídua do ľudského spoločenstva po spoločenskej, pracovnej i subjektívnej stránke;
• socializácia - proces osvojenia jazyka, ľudských foriem, noriem chovania, hodnôt a medziľudských vzťahov;
• socializmus - spoločenské zriadenie charakteristické spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov a vládou jednej politickej strany;
• societa - spoločnosť, združenie, spoločenstvo;
• sociolekt - jazyk alebo jazykový štýl určitej skupiny ľudí.

Z čoho sociálny fundament pozostáva

Medziľudské vzťahy a socialita

Základnou súčasťou sociálneho fundamentu sú medziľudské vzťahy. Jednotlivec sa do spoločnosti nezačleňuje izolovane, ale prostredníctvom rodiny, školy, rovesníckych skupín, pracovného kolektívu a ďalších sociálnych prostredí.

Socialita predstavuje schopnosť vytvárať medziľudské vzťahy a sociabilita označuje spoločenskosť, teda sklon alebo potrebu združovať sa. Tieto schopnosti ovplyvňujú kvalitu života, možnosti spolupráce aj schopnosť človeka vyhľadať a prijímať pomoc.

Socializácia

Socializácia je proces, počas ktorého si jednotlivec osvojuje jazyk, ľudské formy, normy správania, hodnoty a medziľudské vzťahy. Zároveň ide o zapojenie indivídua do ľudského spoločenstva po spoločenskej, pracovnej i subjektívnej stránke.

Socializácia prebieha počas celého života. Jej základy vznikajú v rodine, pokračujú v škole a ďalej sa rozvíjajú v pracovnom, občianskom a komunitnom prostredí.

Sociálna opora a sociálna akceptácia

Sociálny fundament zahŕňa aj sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu. Sociálna opora pomáha človeku zvládať záťaž, krízové situácie a zmeny, zatiaľ čo sociálna akceptácia vytvára pocit prijatia a príslušnosti.

V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené.

Sociálne zabezpečenie

Sociálny fundament zahŕňa aj hmotné zabezpečenie jednotlivca v spoločnosti. Sociálne zabezpečenie sa prejavuje prostredníctvom sociálnej politiky, sociálnych služieb, sociálnej pomoci a opatrení určených ľuďom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii.

Sociálna práca sa pritom orientuje na široké spektrum cieľových skupín a využíva metódy prípadovej sociálnej práce, sociálnej práce so skupinou a sociálnej práce s rodinou.

Sociálny fundament v škole

Škola je jedným z najvýznamnejších sociálnych prostredí, v ktorých dieťa získava vedomosti, osvojuje si pravidlá spolužitia, vytvára vzťahy a rozvíja sociálne spôsobilosti. Sociálny fundament školy preto nespočíva iba vo výchove a vzdelávaní, ale aj v podpore žiakov, prevencii problémov a spolupráci s rodinou.

Sociálna práca v školskom prostredí je v zahraničí funkčnou a fungujúcou vednou oblasťou. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí.

Hlavné oblasti, ktoré boli v súvislosti s výkonom školskej sociálnej práce skúmané, sú chudoba, dopad komunity a sociálneho prostredia, kde sa potvrdili štatisticky významné súvislosti medzi počtom školských sociálnych pracovníkov a počtom úspešne absolvujúcich žiakov z rizikového prostredia.

Účinnosť školskej sociálnej práce sa potvrdila aj pri znižovaní rizikových faktorov súvisiacich s absenciami a záškoláctvom. Pozitívne výsledky v škole súviseli aj s pôsobením školských sociálnych pracovníkov.

Sociálne problémy v školskom prostredí

Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne a interpersonálne aspekty. Medzi ne patrí zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže, rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti aj virtuálne prostredia a sociálne siete.

Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávacie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.

Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, ako aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním a s deťmi ohrozenými CAN syndrómom.

Všetky tieto sociálne problémy si vyžadujú kompetencie na výkon sociálnej prevencie na všetkých jej úrovniach, a teda aj na výkon intervencie a špecializovaného sociálneho poradenstva.

Sociálny fundament a sociálna práca

Sociálna práca a sociálna pedagogika predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú.

Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva. Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine.

Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín. V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín.

Význam sociálneho pracovníka v škole

Pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci problematiky problémového správania žiakov. Preto je potrebná systematická a multidisciplinárna spolupráca pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.

Sociálny pracovník v školskom prostredí by mal poznať vývin dieťaťa, špecifiká jednotlivých vývinových etáp, ich odchýlky a normy, ako aj špecifické vývinové poruchy učenia. Mal by poznať zvláštnosti vo vývine detí a ich reakcie na zvláštne životné udalosti, ako smrť v rodine, rozvod, choroba, strata zvieratka alebo nový partner rodiča.

Dôležitou súčasťou vedomostnej základne je aj poznanie životného cyklu rodiny a prejavov tranzitórnej krízy rodiny. Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.

Kompetencie sociálneho pracovníka

Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú odborné znalosti, schopnosť zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce.

Kompetencie sociálnych pracovníkov sú komplexné a zahŕňajú kompetencie vzťahujúce sa k vedeckej práci, kompetencie potrebné pre sebareflexiu, profesijné kompetencie a ďalšie oblasti.

V rámci kompetencií sociálnych pracovníkov možno rozlíšiť tri veľké skupiny:

1. kompetencie vo vzťahu ku klientom;
2. kompetencie vo vzťahu k pracovnej organizácii a pracovnému tímu;
3. kompetencie vo vzťahu k systému sociálnych služieb.

Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácií a organizácií, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí.

Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex a postupy pre obhajovanie klientových práv.

Odlišnosť sociálneho pracovníka od iných odborníkov

Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje školský zákon, kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje.

Odborný zamestnanec v prostredí základnej alebo strednej školy vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom psychologickej, špeciálnopedagogickej alebo logopedickej starostlivosti, výchovného a sociálneho poradenstva a prevencie.

Dôraz odbornej činnosti je kladený na proces výchovy a vzdelávania v školskom prostredí. Náplňou odbornej činnosti je tiež spolupráca s inými odbornými zamestnancami a zástupcami zariadení pri zabezpečovaní práv žiakov.

Psychológ a školský psychológ

Psychológ alebo školský psychológ vykonáva psychologickú diagnostiku žiakov, individuálne, skupinové a hromadné psychologické poradenstvo pre žiakov v oblasti výchovy a vzdelávania, ale aj v oblasti rodinných a sociálnych vzťahov.

Do jeho kompetencií patrí psychoterapia pre žiakov, realizácia prevencie a intervencie medzi žiakmi s dôrazom na výchovno-vzdelávací proces, psychologické poradenstvo a konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov a pedagogickými zamestnancami škôl.

Školský logopéd

Školský logopéd vykonáva logopedickú diagnostiku žiakov, poskytuje poradenstvo a intervenciu žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou a poskytuje poradenstvo a konzultácie zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom v oblasti komunikačných schopností.

Špeciálny pedagóg

Špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg vykonávajú špeciálnopedagogickú diagnostiku, individuálne, hromadné alebo skupinové poradenstvo a intervenciu žiakom s mentálnym, sluchovým, zrakovým alebo telesným postihnutím.

Ich odborné činnosti sa týkajú aj žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, ako aj odbornej práce spojenej s reedukáciou porúch správania.

Liečebný pedagóg

Liečebný pedagóg poskytuje terapeuticko-výchovnú pomoc žiakom s vývinovými poruchami alebo poruchami správania, ktorí pre svoje znevýhodnenie a jeho následky nie sú schopní viesť primeraný spôsob života.

Pomoc sa môže týkať aj žiakov, ktorých psychický, emocionálny alebo sociálny vývin je ohrozený. Súčasťou jeho práce je poradenstvo zákonným zástupcom žiakov a pedagogickým zamestnancom v otázkach reedukácie porúch správania.

Sociálny pedagóg

Do kompetencií sociálneho pedagóga patrí prevencia a intervencia sociálno-patologických javov, sociálno-pedagogické poradenstvo pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo inak znevýhodneným žiakom.

Sociálny pedagóg poskytuje sociálno-pedagogické poradenstvo zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom, venuje sa reedukácii správania a sociálnej výchove s dôrazom na podporu prosociálneho a etického správania.

Jeho ďalšími kompetenciami sú sociálno-pedagogická diagnostika, expertízna a osvetová činnosť.

Legislatívne postavenie sociálnej práce v škole

Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR.

V súčasnosti je na Slovensku v platnosti zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento zákon upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Nezaoberá sa však špecificky miestom výkonu sociálnej práce, a teda ani realizáciou sociálnej práce v škole. Absencia legislatívneho ukotvenia sociálnej práce v školskom prostredí sa v tomto kontexte dotýka primárne školského zákona a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.

Napriek absencii explicitného legislatívneho ukotvenia sociálnej práce v školskom prostredí existuje možnosť realizovať sociálnu prácu v školách prostredníctvom spolupráce škôl s tretím sektorom.

Iný právny subjekt môže získať akreditáciu na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva, napríklad aj terénnou formou, v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Iný právny subjekt môže tiež získať akreditáciu na výkon rôznych preventívnych aktivít podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Sociálny fundament na pracovisku

Sociálny fundament sa prejavuje aj v pracovnom prostredí, kde zahŕňa starostlivosť o zamestnancov, sociálnu politiku zamestnávateľa, podporu zdravia, regeneráciu pracovnej sily, pomoc pri mimoriadnych životných udalostiach a sociálne výhody.

Jedným z nástrojov takejto sociálnej politiky je sociálny fond. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Čo je sociálny fond

Sociálny fond je účelovo viazaný finančný fond, ktorý zamestnávateľ vytvára v prospech svojich zamestnancov. Nie je to dobrovoľný benefit, ale zákonná povinnosť, ktorú upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, teda právnická alebo fyzická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere.

Kľúčové je slovo pracovný pomer. Povinnosť tvoriť sociálny fond nevzniká, ak zamestnávateľ zamestnáva iba osoby na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.

Kto musí sociálny fond tvoriť

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Povinnosť sa môže týkať aj zamestnancov v štátnozamestnaneckom vzťahu, služobnom pomere a zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sociálny fond netvorí.

Rovnako sa povinnosť nevzťahuje na odmeny konateľov, členov predstavenstiev alebo štatutárov odmeňovaných na základe mandátnych zmlúv, ak títo nemajú pracovnú zmluvu.

Ako sa sociálny fond tvorí

Zákon stanovuje povinný prídel ako základ tvorby fondu. Tento prídel sa odvíja od úhrnu hrubých miezd zamestnancov zúčtovaných na výplatu za príslušné obdobie.

Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.

Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu.

Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ do fondu prispievať ďalším prídelom, najviac vo výške 0,5 % zo základu, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo ak to zamestnávateľ určí vo vnútornom predpise ako príspevok zamestnancom na dopravu do zamestnania.

Ďalšími zdrojmi fondu môžu byť dary, dotácie a príspevky, prípadne príspevky zo zisku. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Tvorba ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy a tvorba ďalšieho prídelu na kompenzáciu dopravy sa navzájom vylučujú.

Kedy sa sociálny fond tvorí

Sociálny fond sa tvorí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, fond sa tvorí najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty za uplynulý mesiac.

Za december môže zamestnávateľ postupovať z predpokladanej výšky miezd a previesť prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Zamestnávateľ, ktorý vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do ďalšieho roka.

Evidencia sociálneho fondu

Zákon nevyžaduje, aby bol sociálny fond vedený na samostatnom bankovom účte. Zamestnávateľ môže viesť fond na osobitnom analytickom účte v rámci svojho bežného bankového účtu, pričom dôležité je analytické oddelenie evidencie.

Tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre samostatný bankový účet, prevod prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni výplaty mzdy.

Na čo možno sociálny fond použiť

Zákon vymedzuje okruh možného čerpania fondu. Musí ísť o plnenia v prospech zamestnancov firmy, prípadne ich rodinných príslušníkov.

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi;
• doprava do zamestnania a späť;
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach;
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily;
• zdravotná starostlivosť;
• sociálna výpomoc a peňažné pôžičky;
• doplnkové dôchodkové sporenie;
• ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Stravovanie

Sociálny fond možno použiť na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Príspevok na stravovanie nad povinných 55 percent je možné hradiť zo sociálneho fondu.

Doprava do zamestnania

Sociálny fond možno použiť na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje zákonom stanovenú hranicu.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.

U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

Rekreácia a regenerácia pracovnej sily

Príspevky možno poskytnúť na rekreačné pobyty, kúpeľníctvo, fitness permanentky, masáže, permanentky do plavárne a ďalšie služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.

Popri fonde existuje aj samostatný príspevok zamestnávateľa na rekreáciu, ktorý má vlastné pravidlá a limity.

Kultúrne a športové podujatia

Sociálny fond možno použiť na divadelné predstavenia, koncerty, vstupenky na športové podujatia a ďalšie kultúrne a športové aktivity.

Zdravotná starostlivosť

Medzi možné účely patrí očkovanie, nákup vitamínov, príspevok na zubné ošetrenie, rehabilitácie a ďalšie formy zdravotnej starostlivosti.

Sociálna výpomoc a pôžičky

V prípade mimoriadnych životných udalostí, ako sú choroba, živelná pohroma, dlhodobá pracovná neschopnosť alebo úmrtie blízkeho, môže zamestnávateľ poskytnúť bezúročnú pôžičku alebo jednorazovú sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu.

Rodinní príslušníci a bývalí zamestnanci

Príspevok zo sociálneho fondu možno okrem zamestnanca poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi zamestnanca, teda manželovi alebo manželke a nezaopatreným deťom zamestnanca.

Príspevok možno poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do takéhoto dôchodku.

Rovnaké zaobchádzanie pri čerpaní fondu

Zamestnávateľ je pri čerpaní fondu povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Príspevky musia byť prístupné všetkým zamestnancom za rovnakých podmienok, bez diskriminácie.

Podmienky poskytovania príspevkov a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancami sa dohodnú v kolektívnej zmluve. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Daňový aspekt sociálneho fondu

Tvorba sociálneho fondu, teda povinný prídel, je pre zamestnávateľa daňovo uznateľným nákladom. Povinný prídel a ďalší prídel do sociálneho fondu spolu môžu predstavovať najviac 1,5 % z hrubých miezd.

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Výnimkou sú plnenia, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane z príjmov oslobodené.

Čerpanie z fondu v zákonom stanovenom rozsahu môže byť pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov a odvodov. Príspevky na iné účely, ktoré nepatria do zákonného okruhu, by daňovým oslobodením neprešli a zdanili by sa ako príjem zamestnanca.

Osobitné postavenie má nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Sociálny fond a sociálna politika

Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa. Predstavuje praktický spôsob podpory zamestnancov v oblastiach stravovania, dopravy, zdravia, kultúry, športu, rekreácie a pomoci pri mimoriadnych životných udalostiach.

V širšom zmysle je sociálny fond konkrétnym prejavom sociálneho fundamentu na pracovisku. Spája ekonomické zdroje s princípmi starostlivosti, solidarity, rovnakého zaobchádzania a podpory kvality života.

Sociálny fundament sa teda neobmedzuje na jednu právnu inštitúciu ani na jednu oblasť života. Zahŕňa spoločenské vzťahy, sociálne začlenenie, vzdelávanie, sociálnu prácu, prevenciu, sociálne zabezpečenie aj opatrenia podporujúce dôstojné fungovanie ľudí v rodine, škole, práci a komunite.

tags: #socialny #fyndament #vyznam