Sociálny pedagóg: uplatnenie, kompetencie, vzdelanie a náplň práce

Sociálny pedagóg je odborný zamestnanec, ktorý v školách a školských zariadeniach vykonáva preventívne, diagnostické, poradenské, intervenčné, reedukačné a osvetové činnosti. Zameriava sa na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi, pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo inak znevýhodnených, ale aj na ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Uplatnenie sociálneho pedagóga je najčastejšie spojené so školami, školskými zariadeniami, zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, špeciálnymi výchovnými zariadeniami, štátnou správou a oblasťou sociálnych služieb. V školskom prostredí je jeho úlohou podporovať bezpečné a inkluzívne prostredie, predchádzať sociálno-patologickým javom, riešiť sociálno-výchovné problémy a prepájať školu s rodinou a ďalšími odbornými inštitúciami.

Čo je sociálna pedagogika

Sociálna pedagogika patrí do sústavy pedagogických vied a je vedná disciplína, ktorej cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Predmetom sociálnej pedagogiky je sociálna výchova, ktorá je zameraná na utváranie pozitívnej prosociálnej hodnotovej orientácie, osvojenie žiaducich sociálnych rolí, sociálne diagnostické schopnosti a kompetencie, ktoré sú predpokladom trvalého vzostupu jedinca, realizácie a napĺňania jeho bio-psycho-sociálnych potrieb.

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Sociálna pedagogika sa zameriava na pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych prostrediach, hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti.

„Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)

Ďalej ide o vedný odbor transdisciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009)

„Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)

História a vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika má v Európe dlhoročnú históriu, ale na Slovensku sa začala rozvíjať len v 70. rokoch 20. storočia zásluhou profesora Ondreja Baláža z Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave. Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov.

Po roku 1989 sa spoločenské zriadenie zmenilo a prinieslo aj expanziu sociálno-patologických javov, ktoré bolo nutné riešiť. Nastal rozmach pomáhajúcich profesií, ktoré mali participovať na riešení vzniknutých problémov. Profesia sociálneho pedagóga sa medzi nich zaradila.

Jej ťažisko spočívalo v pomáhaní deťom, mládeži, aj dospelým. Jolana Hroncová, ako pokračovateľka „Balážovej školy sociálnej pedagogiky“, so spolupracovníkmi z Katedry pedagogiky I. Emmerovou, M. Niklovou, L. Kamarášovou, M. Dulovicsom a ďalšími vysokoškolskými učiteľmi z iných slovenských fakúlt, napr. so Z. Bakošovou, C. Határom od 90-tych rokov 20. storočia rozvíjali sociálnu pedagogiku v teoreticko-empirickej rovine.

Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P. Klíma a ďalší. Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi.

Prečo je sociálny pedagóg v škole dôležitý

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou.

Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi.

V školách narastá výchovne problémové správanie u detí a mládeže a sociálny pedagóg musí v tomto smere riešiť, resp. eliminovať vzniknuté negatívne správanie, ktoré sprevádzajú konflikty nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi, a preto v tomto smere vidíme význam a opodstatnenie jeho profesie.

Sociálny pedagóg zohráva dôležitú úlohu v školskom prostredí, kde sa venuje prevencii, poradenstvu a intervencii pre žiakov, rodičov a učiteľov. Jeho prítomnosť pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov a prispieva k vytváraniu bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetkých.

Sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.

V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac sa vyskytujúcich sociálno-patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.

Uplatnenie sociálneho pedagóga

V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb.

Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Sociálny pedagóg môže pôsobiť aj v špeciálnych výchovných zariadeniach, v zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie a v ďalších inštitúciách pracujúcich s deťmi, mládežou, rodinami a sociálne znevýhodnenými skupinami.

Školy a školské zariadenia

Sociálny pedagóg nachádza uplatnenie v školách. Ťažisko jeho práce spočíva v uskutočňovaní prevencie sociálno-patologických javov, v sociálno-pedagogickej diagnostike, sociálno-pedagogickom poradenstve, terapii a reedukácii, ako aj v ďalších odborných činnostiach.

Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Zo zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že sociálny pedagóg ako odborný zamestnanec môže kľúčovo pôsobiť a vykonávať svoju sociálno-výchovnú činnosť v školách a školských zariadeniach.

Špeciálne výchovné zariadenia

Špeciálne výchovné zariadenia, v ktorých môže sociálny pedagóg pôsobiť, predstavujú reedukačné centrá, diagnostické centrá a liečebno-výchovné sanatóriá.

Sociálny pedagóg podľa zákona č. 245/2008 Z. z. môže vykonávať svoju sociálno-výchovnú činnosť aj v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie, medzi ktoré patria centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrá špeciálno-pedagogického poradenstva.

Poradenské a preventívne zariadenia

Podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zožky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené (§ 130 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z.).

Podľa § 130 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. poradenské zariadenie vykonáva činnosti: diagnostické, poradenské, terapeutické, preventívne, rehabilitačné.

Štátna správa a sociálne služby

Absolventi sociálnej pedagogiky sa môžu uplatniť v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Uplatnenie v jednotlivých rezortoch závisí od konkrétneho pracovného miesta, požadovanej kvalifikácie a aktuálneho právneho vymedzenia pracovnej činnosti.

Kategória odborného zamestnanca „sociálny pedagóg“ je etablovaná od roku 2009 v školách, školských zariadeniach, ale aj v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadeniach sociálnych služieb v rezortnej pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj v rehabilitačnom stredisku pre zrakovo postihnutých zriadenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Cieľové skupiny sociálneho pedagóga

Cieľovými skupinami sú najmä:

• žiaci pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• žiaci ohrození sociálno-patologickými javmi,
• drogovo závislí alebo inak znevýhodnení žiaci,
• zákonní zástupcovia detí a žiakov,
• pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení,
• odborní zamestnanci škôl a školských zariadení,
• triedne kolektívy a skupiny žiakov,
• deti a mladí ľudia s problémami v správaní alebo v sociálnych vzťahoch.

Sociálny pedagóg sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Jeho pôsobenie preto nie je určené iba žiakom, ktorí už vykazujú rizikové správanie.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení.

Náplň práce sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení.

Plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva a prevencie, sociálno-patologických javov a reedukácie správania.

Venujem sa prevencii sociálno-patologických javov v škole formou rôznych prednášok, besied a seminárov pre žiakov, zákonných zástupcov. Pôsobí prosociálne a ovplyvňuje - edukuje žiakov správnym smerom, akceptovateľným pre spoločnosť.

Rieši problémy v rámci triedy - práca so skupinou, alebo jednotlivcom, akým je nevhodné správanie, agresivita u žiakov, záškoláctvo, neprispôsobivé správanie žiakov, odmietanie autorít - učiteľa, rodiča.

• organizovanie a vedenie diskusií, prednášok a besied,
• komunikácia a spolupráca školy s rodičmi žiakov, resp. so zákonnými zástupcami,
• návštevy rodín v domácom prostredí,
• reedukácia žiakov s poruchami správania,
• individuálna a skupinová práca so žiakmi,
• zlepšovanie klímy a vzťahov v triede,
• podpora prosociálneho a etického správania,
• poradenstvo pre žiakov, rodičov, pedagogických a odborných zamestnancov,
• spolupráca s poradenskými a sociálnymi inštitúciami,
• osvetová činnosť a realizácia preventívnych programov.

Spolupráca s rodinou a odbornými inštitúciami

V centre pozornosti sociálneho pedagóga je práca so žiakmi, s rodičmi žiakov a pedagogickými a odbornými zamestnancami, ako aj spolupráca s ďalšími odborníkmi, ktorá je pri jeho práci nevyhnutná.

Intenzívne kooperuje s vedením školy, špeciálnym pedagógom, triednymi učiteľmi a rodičmi žiakov. Pri práci s triedou napomáha zlepšeniu klímy a vzťahov v triede.

Je sprostredkovateľom prepojenia školy s inými odbornými pracoviskami - CPPPaP, Centrum špeciálneho-pedagogického poradenstva, MÚ, ÚPSVaR. Je povinný poskytovať súčinnosť orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zariadeniam zriadeným na výkon rozhodnutia súdu pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately u detí.

Spolupracuje s klinickým psychológom, psychiatrom v prípade diagnostiky sociálno-patologických javov a porúch správania. Intenzívne spolupracuje so špeciálnym pedagógom a asistentom učiteľa v rámci inkluzívneho tímu, pri integrovaných žiakoch.

K najčastejším argumentom zo strany sociálnych pedagógov pre ich pôsobenie v školách patria: potreba poradenstva a spolupráce s rodičmi, ktorí podľa odborných zamestnancov nedokážu niektoré problémy riešiť a potrebujú pomoc pri komunikácii so školou, pozitívna spätná väzba od žiakov, ktorým cez dôverný vzťah a podporu pomohli prekonať mnohé z ťažkostí, prevencia a riešenie sociálno-patologických javov v škole (záškoláctvo, kriminalita) a individuálna a skupinová práca so žiakmi s cieľom zlepšiť ich výchovno-vzdelávacie výsledky (2015, s. 64).

Ako silné stránky pôsobenia odborných zamestnancov riaditelia škôl uviedli: „veľký prínos má tiež práca sociálneho pedagóga, ktorý zabezpečuje predovšetkým spoluprácu s rodinou a priamo v škole odstraňuje patologické vplyvy nevhodného prostredia“.

Prevencia sociálno-patologických javov

Cieľom sociálneho pedagóga základnej školy je sociálno-pedagogická prevencia proti sociálno-patologickým javom. Zamedziť vzniku sociálno-patologických javov primárnou, sekundárnou alebo terciárnou prevenciou, taktiež eliminovať a odstrániť tieto javy, ak sa už v škole vyskytli.

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. „Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.“ (Niklová, 2020, s. 15)

Primárna prevencia

Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená. V škole môže mať podobu preventívnych programov, diskusií, besied, skupinových aktivít, výchovy k prosociálnemu správaniu a podpory bezpečných vzťahov.

Sekundárna prevencia

Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Sociálny pedagóg ju využíva pri práci so žiakmi, u ktorých sa objavujú prvé príznaky rizikového správania, problémov v rodine, záškoláctva, agresivity, konfliktov alebo sociálneho vylúčenia.

Terciárna prevencia

Terciárna prevencia smeruje k eliminácii a odstraňovaniu javov, ktoré sa už v škole vyskytli. Súvisí s intervenciou, reedukáciou, poradenstvom, spoluprácou s rodinou a koordináciou pomoci s ďalšími odborníkmi.

Sociálno-pedagogická diagnostika

Sociálno-pedagogická diagnostika je významnou súčasťou práce sociálneho pedagóga. Zameriava sa na diagnostiku prostredia a vzťahov, v ktorých dieťa alebo žiak žije, učí sa a sociálne funguje.

Sociálny pedagóg diagnostikuje a analyzuje problémy v edukačnom procese a poskytuje poradenstvo žiakom. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.

Pri diagnostike môže sociálny pedagóg sledovať individuálne potreby žiaka, vzťahy v triede, rodinné a sociálne podmienky, príčiny problémového správania, vzťah žiaka k škole, spolužiakom a autoritám, ako aj podmienky, ktoré podporujú alebo komplikujú vzdelávanie.

Poradenstvo, intervencia a reedukácia

Sociálny pedagóg poskytuje sociálno-pedagogické poradenstvo deťom, žiakom, rodičom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom. Poradenstvo môže byť individuálne alebo skupinové a môže sa týkať vzdelávacích, sociálnych, rodinných, vzťahových a výchovných problémov.

Intervencia smeruje k riešeniu konkrétneho problému a k podpore zmeny správania alebo sociálnej situácie. Sociálny pedagóg môže zasahovať pri konfliktoch v triede, pri agresivite, záškoláctve, odmietaní autorít, neprispôsobivom správaní, sociálnom vylúčení alebo pri problémoch vyplývajúcich z rodinného prostredia.

Reedukácia žiakov s poruchami správania patrí medzi činnosti, ktoré sociálni pedagógovia v školách realizovali. Jej cieľom je podpora žiaka pri osvojovaní prijateľných spôsobov správania a pri návrate k úspešnému fungovaniu v škole a v sociálnom prostredí.

Sociálna terapia a sociálna rehabilitácia nie je v zákone č. 138/2019 Z. z.explicitne vymedzená. Implicitne ju možno vnímať pod charakteristikou „ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti“.

Metódy a formy práce

Práca sociálneho pedagóga nie je striktne viazaná na čas vyučovacej hodiny. Uskutočňuje sa individuálne, skupinovo, v triede, v rodine, v školskom prostredí a podľa potreby aj terénnou formou.

• individuálny rozhovor a individuálne poradenstvo,
• skupinová práca so žiakmi,
• práca s triednym kolektívom,
• pozorovanie a sociálno-pedagogická diagnostika,
• diskusie, prednášky, besedy a semináre,
• preventívne a osvetové aktivity,
• komunikácia s rodičmi a návštevy rodín v domácom prostredí,
• reedukácia problémového správania,
• koordinácia spolupráce školy s odbornými inštitúciami,
• terénna sociálno-výchovná činnosť.

Práca sociálneho pedagóga na školách zahŕňa individuálnu intervenciu aj skupinové aktivity. Skupinová práca na školách môže byť zameraná na zlepšenie vzťahov, podporu spolupráce, riešenie konfliktov, prevenciu šikanovania a rozvoj prosociálneho správania.

Legislatívne ukotvenie sociálneho pedagóga

V roku 2018 vzniklo na Slovensku prvé Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov, ktoré má sídlo na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje kategóriu sociálneho pedagóga ako odborného zamestnanca.

Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. sa vymedzujú kategórie odborných zamestnancov na: psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg, kariérový poradca, logopéd a školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg.

Zákon č. 138/2019 Z. z. v § 6 odseku 2 vymedzuje pracovnú činnosť odborných zamestnancov nasledovne: výkon činnosti psychologickej, logopedickej, sociálno-pedagogickej, liečebno-pedagogickej alebo špeciálno-pedagogickej a reedukácia detí a žiakov a ostatné činnosti s tým súvisiace, poskytovanie kariérového poradenstva, sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace, výkon špecializovaných činností alebo výkon riadiacich činností v škole alebo v školskom zariadení.

Zmeny platné od 1. januára 2025

Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.

V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“.

V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z.

S účinnosťou od 1. januára 2025 výkon sociálnej práce nie je súčasťou pracovnej činnosti odborného zamestnanca školy a školského zariadenia a sociálny pracovník nie je kategóriou odborného zamestnanca školy a školského zariadenia.

Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2025 takýto:

• vykonáva diagnostické, preventívne a ďalšie potrebné činnosti zamerané na predchádzanie a odstraňovanie rizikového správania detí a žiakov a na predchádzanie a odstraňovanie sociálno-patologických javov, ktoré ohrozujú deti a žiakov vrátane aktivít na predchádzanie segregácie detí a žiakov,
• poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a na deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• poskytuje poradenstvo a konzultácie zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom na zlepšenie podmienok výchovy a vzdelávania detí a žiakov,
• vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti,
• podporuje spoluprácu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov so zákonnými zástupcami, zamestnancami zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ďalšími fyzickými osobami a právnickými osobami.

Vyššie uvedené činnosti môže sociálny pedagóg vykonávať aj terénnou formou. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.

Podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg.

Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z.

Personálne zabezpečenie škôl

Podľa § 94 ods. 5 školského zákona účinného od 1.1.2025 naďalej platí, že v základných školách a stredných školách, ktoré nie sú školou pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd, školský psychológ, sociálny pedagóg alebo sociálny pracovník, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Podľa § 107 ods. 3 školského zákona účinného od 1.1.2025 platí, že v základnej škole a v strednej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden pedagogický asistent, jeden sociálny pedagóg alebo jeden sociálny pracovník.

Vzdelanie potrebné na výkon profesie

Na výkon funkcie sociálneho pedagóga je potrebné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, so zameraním na sociálnu pedagogiku. Konkrétne, vyhláška č. 1/2020 Z. z. stanovuje kvalifikačné predpoklady.

Sociálny pedagóg, ako jeden z pomáhajúcich profesionálov, musí disponovať výbavou, ktorá ho na povolanie predurčuje. Na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy.

Absolventi sociálnej pedagogiky by mali disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriám edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou.

Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov. Štúdium pripravuje budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese a na vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa.

Študijné programy

Aktuálne študijné programy na vysokých školách ponúkajú vzdelávanie v tejto oblasti, pričom absolventi sa môžu uplatniť v školstve, štátnej správe a sociálnych službách.

Študijné programy 1. stupňa vysokoškolského vzdelávania so štandardnou dĺžkou 3 roky obsahujú 180 ECTS kreditov. Pre akceptáciu študijného programu v študijnom odbore, študijný program MUSÍ obsahovať najmenej 108 ECTS kreditov z tém jadra študijného odboru.

Študijné programy 2. stupňa vysokoškolského vzdelávania so štandardnou dĺžkou 2 roky obsahujú 120 ECTS kreditov. Pre akceptáciu študijného programu v študijnom odbore, študijný program musí obsahovať najmenej 60 ECTS kreditov z tém jadra študijného odboru.

Pre záujemcov o štúdium sociálnej práce a sociálnej pedagogiky existuje množstvo inštitúcií, ktoré ponúkajú kvalitné študijné programy.

Osobnostné a profesionálne predpoklady

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti.

Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivca či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Sociálny pedagóg je profesionál, ktorý riadi a na profesionálnej úrovni organizuje výchovný proces a pôsobí na deti, mládež a dospelých v smere žiaduceho osobnostného rozvoja.

Pri výkone profesie sú dôležité odborné vedomosti, schopnosť diagnostikovať sociálne a výchovné problémy, komunikačné zručnosti, schopnosť spolupracovať, rešpektovanie individuality dieťaťa a orientácia v právnych predpisoch a možnostiach odbornej pomoci.

Kompetenčný profil a kariérové stupne

Pokyn ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, v Prílohe č. 19 definuje kompetenčný profil sociálneho pedagóga.

Predmetom jeho záujmu sú: dieťa alebo žiak, proces odbornej činnosti a profesijný rozvoj.

Kariérové stupne začínajúci sociálny pedagóg, samostatný sociálny pedagóg, sociálny pedagóg s prvou atestáciou, sociálny pedagóg s druhou atestáciou.

Rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom

Sociálny pedagóg patrí medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Jeho činnosť sa sústreďuje najmä na sociálno-výchovnú oblasť, prevenciu, diagnostiku prostredia a vzťahov, poradenstvo, intervenciu, reedukáciu a podporu spolupráce školy s rodinou.

Sociálny pracovník vykonáva sociálnu prácu podľa zákona č. 219/2014 Z. z. Od 1. januára 2025 nie je kategóriou odborného zamestnanca školy a školského zariadenia podľa zákona č. 138/2019 Z. z.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Limity a výzvy profesie

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, my však očakávame a odporúčame, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese.

Ako problém sa javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.

Domnievame sa, že s pokračujúcou praxou počas ďalších rokov a zvyšovaním počtu sociálnych pedagógov na školách sa činnosť sociálnej pedagogiky jasnejšie vymedzí a vyprofiluje.

Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga. (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 55)

Perspektívy uplatnenia

V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi.

Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícii pedagóga.

Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.

Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov.

Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.

tags: #socialny #pedagog #uplatnenie