Starnutie populácie a jeho vplyv na dôchodkový systém SR

Starnutie populácie je univerzálnym javom, ktorý ovplyvňuje vývoj nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii a ďalších vyspelých krajinách sveta. O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť.

Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ. Kým v súčasnosti sa skladá desať pracujúcich na starobné dôchodky pre približne štyroch dôchodcov, v budúcnosti bude musieť financovať dôchodkové dávky pre viac než ôsmich penzistov.

Prečo populácia Slovenska starne

Ide o proces, ktorý bude pretrvávať ešte dlhé obdobie, a zároveň o komplexný jav s dopadmi na väčšinu oblastí nášho každodenného života. Popri vyššom tlaku na zdravotníctvo, verejné fondy sociálneho a zdravotného poistenia a zvýšenej potrebe sociálnych služieb pre starších spoluobčanov sa starnutie populácie čim ďalej, tým viac prejavuje a bude prejavovať na trhu práce.

Bude ho determinovať a vynucovať si podstatné zmeny. Starnutie populácie je pre ľudstvo dobrou správou, ale… Predlžovanie ľudského života je naplnenou odvekou túžbou ľudí.

Ide o výsledok snaženia lekárov a vedcov z najrôznejších vedných odborov. To sa spoločne so zvyšujúcou sa životnou úrovňou, vyššou dostupnosťou lekárskej starostlivosti a preferenciou zdravšieho životného štýlu každoročne premieta do postupného navyšovania strednej doby dožitia.

Jednou z charakteristík celého procesu je jeho relatívne nízka dynamika. Na jednej strane to vytvára čas na reakciu a prípravu potrebných opatrení, úpravu existujúcich procesov a dobudovanie infraštruktúry, na strane druhej v sebe skrýva aj určitú mieru ohrozenia.

Tvorcovia politík, ako aj veľká časť spoločnosti, tento jav podceňujú, nakoľko jeho dopady sa prejavujú pozvoľna a v niektorých oblastiach takmer nebadane. Je potrebné si ale uvedomiť, že môžeme dospieť k zlomovému bodu, od ktorého sa čiastkové zmeny vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva začnú kumulovať a ich negatívne dopady začnú komplikovať fungovanie spoločnosti ako celku.

Starnutie populácie na Slovensku nie je len dôsledkom predlžovania života ľudí, ale má viacero príčin. Ich kombinácia vytvára veľmi intenzívny a v najbližších desaťročiach nezvratný proces.

Starnutie zhora, zospodu a zo stredu vekovej pyramídy

Starnutie zhora vekovej pyramídy

Starnutie zhora vekovej pyramídy je dôsledkov práve predlžujúcej sa strednej doby dožitia. V priemere žijeme dlhšie, čo má logický dopad na zvyšovanie početnosti starších vekových kohort.

V roku 2004 stredná dĺžka života vo veku 50 rokov predstavovala pre mužov 23,8 roka a pre ženy 29,9 roka. V roku 2023 narástli tieto hodnoty na 27,5 roka u mužov a 32,9 roka u žien.

Všetky realizované prognózy ukazujú, že tento trend bude naďalej pokračovať, čo bude mať za následok ďalšie zvyšovanie početnosti starších vekových kohort. Navyše dynamika starnutia populácie na Slovensku je jednou z najvyšších v celej Európskej únii.

Slovensko sa tak postupne zaradí medzi členské krajiny s najstaršou populáciou.

Starnutie zospodu vekovej pyramídy

Podstatou tohto javu je znižovanie pôrodnosti. Znižovanie početnosti najmladších vekových kohort prešlo na Slovensku viacerými výkyvmi.

Najvyššia pôrodnosť bola na Slovensku zaznamenaná v 70. a 80. rokoch minulého storočia, kedy sa ročne narodilo viac ako 100 tisíc živonarodených detí. Od začiatku 90. rokov minulého storočia začala pôrodnosť klesať, až približne na polovinu historických maxím v roku 2002.

Nasledoval postupný nárast na niečo viac ako 60 tisíc živonarodených detí v roku 2011 a zaznamenávame relatívne stabilné obdobie, kedy sa pôrodnosť držala okolo 55 tisíc ročne. Posledné dva roky predstavujú ďalší podstatný pokles.

V roku 2023 sa narodilo len 48,6 tisíc živonarodených detí. To predstavuje historicky najnižšiu hodnotu.

Starnutie zo stredu vekovej pyramídy

Príčinou tohto javu na Slovensku je existencia už spomínaných silných vekových kohort narodených v 70. až 80. rokoch minulého storočia, často v literatúre označovaných ako „Husákove deti“.

Tieto silné populačné ročníky sa postupne presúvajú do vyššieho veku. V súčasnosti väčšina z nich opustila reprodukčný vek, ale naďalej zostáva v produktívnom veku.

Je, samozrejme, len otázkou času, kedy tieto početné vekové kohorty budú postupne odchádzať aj z ekonomickej aktivity. Od roku 2011 narástla veková skupina vo veku od 40 do 45 rokov asi o sto tisíc osôb.

Hlavné ukazovatele demografického starnutia

Vývoj starnutia populácie, formovaný vyššie uvedenými procesmi, je možné merať pomocou rôznych indikátorov. Jedným z najviac badateľných dôsledkov je prirodzený úbytok počtu obyvateľov.

Prirodzený úbytok (prírastok) počtu obyvateľov v krajine je rozdiel medzi počtom živonarodených detí a počtom úmrtí v danom roku. Slovensko už štvrtý rok za sebou zaznamenalo prirodzený úbytok obyvateľstva.

Navyše podľa štúdie „Vývoj počtu obyvateľov SR v roku 2023“, vydanej Štatistický úradom SR, na Slovensku tretí rok po sebe zaznamenali pokles celkového počtu obyvateľov. To znamená, že prirodzený úbytok obyvateľstva nedokázalo kompenzovať ani kladné migračné saldo.

Negatívny populačný vývoj dokumentujú aj ďalšie používané indexy. Pre zjednodušenie sú v tomto článku použité len dva, ktoré je možné považovať za základné.

Index starnutia

Index starnutia predstavuje počet ľudí v poproduktívnom veku (65+ rokov) na 100 detí (vo veku 0-14 rokov). Tento index v zásade predznamenáva potenciál prirodzenej obmeny populácie.

Vývoj tohto indexu za posledných 20 rokov má jednoznačne negatívny trend. V roku 2023 pripadalo na 100 detí 114,76 seniorov vo veku nad 65 rokov.

Index ekonomickej závislosti starých ľudí

Tento index býva v literatúre označovaný aj ako index ekonomickej závislosti II. Vyjadruje počet osôb v poproduktívnom veku (65+ rokov) na 100 osôb v produktívnom veku (15 - 64 rokov).

Zjednodušene povedané - koľko starších ľudí v poproduktívnom veku pripadá na 100 osôb, ktoré by mali pracovať (respektíve aj reálne pracujú). Aj vývoj tohto indexu má na Slovensku alarmujúci trend.

Zatiaľ, čo v roku 2004 pripadalo na 100 ľudí v produktívnom veku 16,3 ľudí starších ako 65 rokov, za posledných 20 rokov narástlo toto číslo na takmer 28 osôb.

Prognóza vývoja do roku 2060

Vyššie uvedené procesy, ako aj vývoj jednotlivých ukazovateľov, monitorujúcich priebeh procesu starnutia populácie na Slovensku, sú potvrdzované aj všetkými realizovanými prognózami. S vysokou mierou pravdepodobnosti môžeme konštatovať, že minimálne do roku 2060 nič nenaznačuje zmeny súčasného trendu, skôr naopak.

Prognózy naznačujú, že do roku 2030, resp. 2060 nebude zásadne rozhodujúce, či dôjde k naplneniu nízkeho, stredného alebo vysokého scenára starnutia, nakoľko zaťaženie produktívnej zložky seniorskou sa v podstate v rovnakej miere bude zvyšovať, a to zo súčasných približne 25 osôb na 36 v roku 2030.

V nasledujúcom období sa prognózuje ešte rýchlejší rast zaťaženia produktívnej zložky populácie, jednak vďaka zmenšovaniu jej početnosti, ale aj v dôsledku ďalšieho zvyšovania počtu starších ľudí. V roku 2060 by tak na 100 osôb vo veku 20 - 64 rokov malo pripadať už 63 - 67 osôb vo veku 65 a viac rokov.

Podiel ľudí v produktívnom veku v populácii klesne z dnešných 55,6 percenta na asi 45,5 percenta. Naopak, podiel seniorov na populácii sa zvýši z dnešnej pätiny na skoro tretinu.

Prognózy ukazujú, že do roku 2060 bude seniorom každý tretí človek. Slovensko sa dnes v rámci EÚ27 radí ku krajinám s najdynamickejšie rastúcim zastúpením seniorskej zložky spoločnosti, a predpokladá sa, že v roku 2060 sa z hľadiska indexu starnutia zaradí ku krajinám s najstaršou populáciou Európskej únie.

Priemerný vek seniorskej časti obyvateľstva Slovenska dosiahne takmer 78 rokov.

Starnutie pracovnej sily

Demografická situácia na Slovensku a jej prognózovaný vývoj jednoznačne predznamenávajú aj početnosť a štruktúru pracovnej sily. Pre zjednodušenie sa v nasledujúcej časti nebudeme zaoberať mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva.

Jej vplyv len mierne koriguje demografické faktory. Aj v prípade pracovnej sily, respektíve ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa prejavujú všetky faktory starnutia populácie.

Na trh práce prichádza menej mladých ľudí. Početné silné vekové kohorty sa postupne presúvajú do vyššieho veku.

Zvyšovanie dôchodkového veku, vynucované udržateľnosťou verejných financií, ponecháva postupne na trhu práce vekové kohorty nad 60 rokov. V tomto kontexte je potrebné upozorniť, že zvyšovanie veku odchodu do dôchodku má svoje limity.

Nejde ani tak o limity politické, ale najmä fyziologické. Schopnosť pracovať s narastajúcim vekom klesá.

Starnutie populácie je javom objektívnym, zatiaľ čo starnutie jedinca má individuálny charakter. Ten je do značnej miery determinovaný vrodenými predispozíciami, ale aj typom vykonávanej práce a charakterom pracovného prostredia.

Každé zvyšovanie dôchodkového veku je možné len po určitú hranicu, potom už narazí na svoj strop, ktorý sa volá invalidita.

Početnosť pracovnej sily

Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov sa od začiatku nového milénia zvyšoval, aj keď vývoj počtu obyvateľov v produktívnom veku bol bez podstatnejších výkyvov, na počet ekonomicky aktívnych obyvateľov logicky vplývali ekonomické cykly.

Asi najmarkantnejším príkladom je finančná kríza v roku 2009, ktorá priniesla pokles a stagnáciu počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, alebo covidová kríza v roku 2020.

V prognózovanom období dôjde jednoznačne k poklesu početnosti pracovnej sily. Tento pokles sa bude s najvyššou pravdepodobnosťou pohybovať v intervale vymedzenom nízkym a vysokým scenárom, teda v intervale od 180 tisíc do 270 tisíc osôb.

To spôsobí zníženie podielu pracovnej sily na celkovom obyvateľstve - zo súčasných 51,6% na 48,6%, až 47%. Znamená to, že pracovnej sily bude menej a jej počet sa bude aj naďalej znižovať.

Priemerný vek pracovnej sily

Plastickým ukazovateľom, ktorý dokumentuje trend starnutia pracovnej sily na Slovensku, je jej priemerný vek. Zatiaľ, čo v roku 2000 bol priemerný vek ekonomicky aktívneho muža 37,5 roka, do roku 2021 sa zvýšil na 42,3 roka, čo predstavuje zvýšenie o takmer päť rokov.

V prípade ekonomicky aktívnych žien došlo za rovnaké obdobie k nárastu až o 6 rokov - z 37,4 roka na 43,3 roka. Trend navyšovania priemerného veku pracovnej sily potvrdzuje aj vyššie uvedená prognóza.

Na konci prognózovaného obdobia (2035) je odhadovaný ďalší nárast priemerného veku pracovnej sily na Slovensku na viac ako 44 rokov a mal by sa pohybovať v intervale 44,2 až 44,7 roka.

To znamená, že pracovná sila bude v priemere staršia.

Zvýšenie podielu starších osôb na pracovnej sile

V neposlednom rade o starnutí pracovnej sily svedčí aj zvyšovanie podielu starších osôb. Zastúpenie mladších ročníkov, do 50 rokov, sa bude znižovať počet a podiel ekonomicky aktívnych vo vyššom veku vzrastie.

Vhodným ukazovateľom je vývoj počtu ekonomicky aktívnych osôb vo veku nad 55 rokov, ktorý zahŕňa osoby v preddôchodkovom, aj dôchodkovom veku.

Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov vo veku 55 rokov a viac na pracovnej sile sa zvýši zo súčasných zhruba 16% na takmer 22% až 23,5% v roku 2035.

Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohrá zvyšovanie hranice pre vek odchodu do dôchodku (ktoré má ale svoje limity, ako je uvedené vyššie). Očakáva sa však aj narastajúci počet seniorov, ktorí zostanú na trhu práce aj určitý čas po dosiahnutí dôchodkového veku.

To znamená, že každý piaty pracujúci bude vo veku nad 55 rokov.

Sektorové rozdiely na trhu práce

Starnutie pracovnej sily na Slovensku je univerzálnym javom, ktorý vyplýva z procesu starnutia populácie ako celku. Na druhej strane vzniká otázka, či sa tento jav prejavuje rovnako vo všetkých sektoroch slovenskej ekonomiky.

Podstatnou skutočnosťou je fakt, že sektory boli navrhnuté v zásade tak, aby zohľadňovali podobnosť hlavných činností zastrešených daným sektorom, podobné pracovné podmienky, ako aj podobné potreby a zásady práce v oblasti ľudských zdrojov.

Už samotný východiskový priemerný vek pracovníkov najmladšieho a najstaršieho sektora vykazuje rozdiel viac ako 8 rokov. Intenzita starnutia je tiež rozdielna.

Rozdiel medzi najrýchlejšie stanúcim sektorom a najpomalšie starnúcim sektorom je za sledované obdobie síce len jeden rok, čo potvrdzuje univerzalitu procesu starnutia populácie, ale predsa len to indikuje určité sektorové rozdiely.

Pri demografickej charakteristike pracovníkov v jednotlivých sektoroch môžeme teda poukázať na pomerne významné rozdiely vo vekovom zložení a v jeho očakávanom vývoji (intenzite starnutia).

Ďalším podstatným zistením z pohľadu výsledkov demografie je konštatovanie, že na konci sledovaného obdobia (v roku 2035) budú na Slovensku, s vysokou mierou pravdepodobnosti, dva sektory s priemerným vekom vyšším ako 50 rokov.

Podstatná je aj skutočnosť, že druhým najstarším sektorom (s minimálnym odstupom) je sektor zdravotníctva a sociálnych služieb, teda sektor, ktorý bude v kontexte starnutia populácie kľúčový.

Nasledujúce 4 sektory budú mať priemerný vek vyšší ako 49 rokov. Celkovo bude na Slovensku 22 sektorov s priemerným vekom 45 a viac rokov.

Tieto čísla jednoznačne potvrdzujú plošné starnutie pracovnej sily, aj keď s nezanedbateľnými sektorovými odchýlkami.

Ako starnutie zaťažuje priebežný dôchodkový systém

Prvý pilier, spravovaný štátom - teda ten priebežný, sa dostáva pod tlak. Menej pracujúcich, viac dôchodcov, napätý rozpočet.

V priebežnom systéme sa aktuálne vybrané odvody používajú na financovanie dôchodkov súčasných dôchodcov. Udržateľnosť preto závisí najmä od počtu pracujúcich, výšky ich príjmov a odvodov, počtu poberateľov dôchodkov a priemernej dĺžky poberania dôchodku.

Starnutie populácie však prinesie aj ďalší efekt - dôjde k výraznému poklesu podielu ľudí aktívnych na trhu práce, čo významne ovplyvní rastový potenciál ekonomiky.

Na Slovensku aj vo všetkých ostatných krajinách Európskej únie sa výrazne mení štruktúra obyvateľstva. Rodí sa menej detí, klesá počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku a stúpa počet dôchodcov.

V roku 1964 pripadali na jedného slovenského seniora (od 65 rokov) štyri deti do 14 rokov. Vyrovnaný stav (pomer 1 : 1) nastal v roku 2018.

V súčasnosti na každého dôchodcu pripadá 0,85 dieťaťa. V druhej polovici tohto storočia to bude menej ako 0,4 dieťaťa, respektíve 2,5 - 2,85 seniora na jedno dieťa.

Táto zmena spôsobí nárast verejných výdavkov na neaktívnu populáciu, keďže výdavky na jedno dieťa sú nižšie ako výdavky na jedného seniora.

Výdavky na seniorov a deti

Na jedného seniora išlo vlani zo štátneho rozpočtu v priemere 11 100 eur, z toho najviac na starobné dôchodky (7 700 eur) a zdravotnú starostlivosť (3 100 eur).

Na dieťa išlo priemerne 9 500 eur, z toho najviac na vzdelávanie (4 300 eur) a na rodinnú politiku (2 500 eur). Obyvatelia v neaktívnom veku, teda deti a dôchodcovia, dostávali v minulom roku od štátu v priemere 10 400 eur.

Pokles počtu prispievateľov

Výdavky sociálneho systému sú kryté príspevkami ľudí v ekonomicky aktívnom veku (15 až 64 rokov), ktorých už takmer 15 rokov na Slovensku ubúda. Podľa RRZ bol v roku 2023 ich priemerný čistý príspevok 4 900 eur za osobu, a to najmä cez dane a odvody.

Pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku dosiahol na Slovensku historicky najvyššiu hodnotu 2,6 v roku 2009, a odvtedy prudko klesá.

V roku 2023 bol ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych obyvateľov už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov. Podľa prepočtov ISA tak vznikol deficit 1,7 miliardy eur.

Podľa prognóz OSN by sa tento prepad mal zastaviť až v druhej polovici tohto storočia na hodnotách okolo 1,1 až 1,2. To znamená, že pomer ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku bude takmer vyrovnaný.

Rast deficitu verejných financií

Starnutie populácie SR zvýši deficity verejných financií o 2,8 percenta hrubého domáceho produktu. V najbližších 50 rokoch na Slovensku výrazne ubudne ľudí v produktívnom veku.

Časť z efektov starnutia obyvateľstva sa zmierni postupným zvyšovaním dôchodkového veku. Ten by mal stúpať tak, aby sme na dôchodku boli približne 20 rokov.

Výrazný rast populácie s vekom medzi 70 a 90 rokmi však preváži a náklady spojené so starnutím budú rásť. Naše verejné financie dnes vyzerajú tak, ako by sa žiadne starnutie nekonalo.

Kombinácia zníženia príjmov do verejného rozpočtu spôsobená poklesom počtu prispievateľov a zvýšenia výdavkov v dôsledku demografických zmien v budúcnosti ešte prehĺbi deficit sociálneho systému.

Podobný scenár predpovedá Slovensku aj ostatným krajinám Európskej únie aj tohtoročná správa Európskej komisie o starnutí (Ageing report). Podľa nej sa deficit dôchodkového systému v EÚ zvýši z 2,3 % HDP v roku 2023 na 5 % HDP v roku 2070.

Príčinou bude kombinácia zvýšenia výdavkov z 9,6 na 11,3 % HDP a zníženia príspevkov zo 7,2 na 6,4 % HDP. Celkové výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva (dôchodky, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie) stúpnu z 20,5 % na 25 % HDP.

Vplyv dôchodkového systému na ekonomický rast

Rýchly rast sa vyčerpal

Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. Obdobie, v ktorom slovenská ekonomika rástla viac ako európsky priemer sa však blíži ku koncu.

V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP.

To je úroveň rastu priemeru EÚ a znamená koniec dobiehania životnej úrovne vyspelejších západných krajín. Európska Komisia predpokladá, že reálny HDP Slovenska v prepočte cez paritu kúpnej sily sa zastaví niekde tesne nad úrovňou 82 percent priemeru EÚ.

Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno. K naštartovaniu dlhodobo vyššieho ekonomickému rastu Slovensku pomôžu kvalitné štrukturálne reformy, najmä v oblasti školstva, vedy, výskumu a trhu práce.

Dôchodkový vek a účasť na trhu práce

Okrem nedostatku štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili rastový potenciál ekonomiky, bude ku slabému rastu a zastaveniu konvergencie výrazne prispievať aj náš dôchodkový systém, ak sa nezmení jeho súčasné nastavenie.

Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku.

Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce.

Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“. Podľa odhadu KRRZ tak môže SR ročne strácať približne 0.7 percentuálneho bodu na raste svojho potenciálu.

Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%. Opätovné prepojenie dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia by znamenalo približne polovičný pokles, teda cca na 54 %.

Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje. Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka.

Nižší má len Luxembursko, pričom priemer EÚ je 63,8 roka. Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka.

Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka. V priemere by sa tak ročne posunul o približne 7 týždňov.

Druhý pilier a viaczdrojové zabezpečenie

V takomto nastavení hrozí v budúcnosti znižovanie dôchodkov alebo zvyšovanie daní. O to dôležitejší je druhý pilier, ktorý funguje na kapitalizačnom princípe.

Každý sporiteľ si z vlastnej mzdy odkladá a jeho úspory sa zhodnocujú na finančných trhoch. Dôležité je, že tieto fondy neslúžia len ako „trezor“.

Predstavujú dlhodobý investor, ktorý aktívne pôsobí na trhu. Investičný horizont dôchodkových fondov je dlhý, a preto sa prirodzene zameriavajú na stabilné a predvídateľné sektory.

Peniaze z druhého piliera už dnes smerujú do akcií a dlhopisov zdravotníckych a farmaceutických firiem a do fondov zameraných na technologické riešenia pre seniorov. Môžu smerovať aj do ETF fondov realitných investícií na bývanie prispôsobené starším ľuďom.

Tieto investície prebiehajú štandardne - cez trhové nástroje a vždy v súlade s princípmi výnosu, diverzifikácie a primeraného rizika.

Dnešní mladí ľudia budú s veľkou pravdepodobnosťou v budúcnosti využívať služby, ktoré dnes spolufinancujú cez druhý pilier. A práve v tom spočíva sila druhého piliera.

Nie je to len rezerva na dôchodok, ale dlhodobý nástroj, ktorý pomáha budovať ekonomiku, ktorú budeme všetci potrebovať.

Nie je rozumné spoliehať sa iba na štátny dôchodok. Prvý pilier bude pod čoraz väčším tlakom.

Strieborná ekonomika a nové potreby spoločnosti

Starnutie populácie ovplyvňuje celú spoločnosť a vytvára fenomén nazvaný strieborná ekonomika. Strieborná ekonomika zahŕňa rastúci sektor zameraný na potreby staršej generácie.

Patria sem zdravotné a sociálne služby, bývanie pre seniorov, technológie podporujúce samostatnosť v staršom veku, voľnočasové aktivity, ale aj finančné produkty prispôsobené životnej fáze.

Dôležité je, že strieborná ekonomika sa netýka len dôchodcov. Práve naopak - dnešní mladí ľudia budú súčasťou striebornej ekonomiky skôr, než si možno myslia.

Budú klientmi, zamestnancami, vývojármi, investormi alebo podnikateľmi v tomto sektore. „Strieborný“ trh bude rásť, či už sa naň pripravíme alebo nie.

Očakáva sa, že do roku 2030 bude Slovensko potrebovať viac ako 70-tisíc nových pracovníkov v oblasti starostlivosti o seniorov.

Zároveň vznikajú koncepty, ktoré kombinujú služby a technológie, takzvané silver hubs: centrá, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, sociálne aktivity.

Technológie ako umelá inteligencia, senzory či inteligentné bývanie nie sú len futuristické nápady - sú súčasťou vývoja, ktorý už dnes ovplyvňuje spôsob, akým budeme žiť v staršom veku.

Dlhodobá starostlivosť a zdravotníctvo

Popri vyššom tlaku na zdravotníctvo, verejné fondy sociálneho a zdravotného poistenia a zvýšenej potrebe sociálnych služieb pre starších spoluobčanov sa starnutie populácie čim ďalej, tým viac prejavuje a bude prejavovať na trhu práce.

Populácia vo všeobecnosti starne, čo vyvoláva stále vyššiu potrebu pre spoločnosť riešiť dlhodobú starostlivosť. Na jednej strane bude narastať počet osôb, ktoré potrebujú dlhodobú starostlivosť, v tom istom čase však počet tých, ktorí budú schopní poskytnúť túto starostlivosť, bude klesať.

Starnutie populácie je fenomén, ktorý sa dotýka viacerých oblastí ekonomiky. Druhým najstarším sektorom s minimálnym odstupom bude sektor zdravotníctva a sociálnych služieb, teda sektor, ktorý bude v kontexte starnutia populácie kľúčový.

Na udržateľnosť zdravotníckeho systému vplýva aj veková štruktúra jeho pracovníkov. Povolanie sestry je jednou z kľúčových pozícií v slovenskom zdravotníctve.

V našej spoločnosti je vo všeobecnosti vnímané ako dôležité, nedostatkové a nedocenené. Bez určenia výšky výdavkov, ktoré bude nevyhnutné vymedziť na platy sestier, nie je možné stanoviť udržateľnosť zdravotníckeho systému.

Možnosti reakcie na starnutie populácie

Podľa analytikov Národnej banky Slovenska budeme situáciu na Slovensku v budúcnosti musieť zachraňovať intenzívnejším zamestnávaním dôchodcov, mladých ľudí, žien či kvalifikovaných cudzincov.

Dôležité tiež bude zabrániť odlevu mladých ľudí do zahraničia. Nevyhnutné sú preto zásadné reformy na zlepšenie vzdelávacieho systému, podnikateľského prostredia, kvality verejných inštitúcií, ako aj financovania a organizácie výskumu a vývoja.

V záujme predchádzať týmto nežiadúcim efektom procesu starnutia populácie sa formuje potreba podporovať verejnými politikami ľudí všetkých vekových kategórií a hľadať cesty využívania ich potenciálu v celom životnom cykle, čo je základ budovania udržateľných spoločností.

Aktívne starnutie

Aktívne starnutie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie „proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom podporiť kvalitu života ľudí v priebehu ich starnutia“.

Podľa novšej definície Európskej hospodárskej komisie OSN sa aktívne starnutie „vzťahuje na situáciu, keď ľudia s pribúdajúcim vekom naďalej participujú na formálnom trhu práce a angažujú sa v iných neplatených produktívnych aktivitách (ako je starostlivosť o členov rodiny či dobrovoľnícka činnosť) a keď žijú zdravý, nezávislý a bezpečný život.“

Práve koncept aktívneho starnutia, najnovšie sa hovorí komplexnejšie o koncepte zdravého a aktívneho starnutia, je odpoveďou medzinárodnej odbornej komunity na príležitosti a výzvy vyplývajúce z prebiehajúcich demografických zmien.

Pod aktívnym starnutím sa rozumie angažovanie sa v rozličných sférach spoločnosti a živote človeka - na trhu práce, vo verejnom živote (na úrovni komunity, obce, občianskeho či politického života), ale aj vo sfére rodinného života a vlastného rozvoja.

Nový prístup k starnutiu nepredstavuje len spôsob, ako sa vyrovnať s populačným starnutím a jeho celospoločenskými následkami, ale prináša benefity i pre samotných starších ľudí.

Aktívny spôsob starnutia prispieva k zvyšovaniu kvality ich života v rozličných aspektoch - v oblasti zdravia, osobnej autonómie, či životnej spokojnosti. Podporuje využitie ich vlastného potenciálu v postupne predlžujúcej sa dobe dožitia a života v zdraví.

Podľa dostupných dát Indexu aktívneho starnutia z roku 2016, ktorý sleduje pokrok v úrovni zavádzania konceptu aktívneho starnutia do spoločnosti a využívania potenciálu starších ľudí, však Slovensko aj naďalej zaostáva za európskym priemerom, umiestnilo sa na 21. mieste z 28 krajín Európskej únie.

V záujme zachovania a budovania udržateľnosti našej spoločnosti musí byť preto podpora aktívneho starnutia nielen trvalou politickou prioritou, ale aj najširším verejným záujmom.

Národný program aktívneho starnutia

Demografické prognózy boli jedny z významných impulzov pre spracovanie Národného programu aktívneho starnutia na roky 2021 - 2030.

Ide v poradí už o druhý strategický dokument svojho druhu, schválený vládou Slovenskej republiky koncom roka 2021 a priamo nadväzujúci na Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020.

Predstavuje národný nástroj pre politiky aktívneho starnutia.

tags: #starnutie #populacie #a #jeho #vplyv #na