Starostlivosť o dieťa s diabetom: liečba, strava, pohyb, škola a psychická podpora

Starostlivosť o dieťa s diabetom znamená pravidelné sledovanie glykémie, podávanie inzulínu alebo inej liečby podľa pokynov diabetológa, vhodné rozdelenie sacharidov v jedálničku, primeraný pohyb a pripravenosť na hypoglykémiu či hyperglykémiu. Diabetes mellitus je chronické, doposiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ktoré však možno dobre liečiť a pri správnom režime umožňuje dieťaťu navštevovať škôlku alebo školu, športovať, cestovať a viesť plnohodnotný život.

Pri dieťati s výrazným smädom, častým močením, nočným pomočovaním, únavou, chudnutím, ovocným alebo acetónovým zápachom z úst, vracaním, bolesťami brucha, ospalosťou či zrýchleným dýchaním treba vyhľadať pediatra ihneď a nečakať na plánovanú kontrolu. Pri zhoršení stavu môže dôjsť k diabetickej ketoacidóze, ktorá sa prejavuje zrýchleným a sťaženým dýchaním, vracaním, bolesťami brucha, ospalosťou alebo zmätenosťou a vyžaduje okamžitú nemocničnú liečbu.

Čo je diabetes mellitus u detí

Diabetes mellitus - cukrovka je chronické, doposiaľ nevyliečiteľné ochorenie, ktorého výskyt celosvetovo, ale aj v Slovenskej republike ustavične narastá. Je to choroba látkovej premeny spôsobená poruchou funkcie pankreasu, ktorý stráca schopnosť produkovať hormón inzulín. Inzulín je hormón, ktorý umožňuje organizmu spracovávať a využívať cukor z potravy.

Ak je funkcia pankreasu narušená, glukóza - krvný cukor koluje vo veľkom množstve v krvi a glykémia - hladina krvného cukru stúpa, aj keď človek neprijíma potravu. Telové bunky nemôžu glukózu dobre využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu. Pri cukrovke však okrem nedostatočnej premeny cukrov v organizme dochádza aj k poruche spracovania tukov, bielkovín, minerálnych látok a vody.

Typy cukrovky v detstve

Diabetes mellitus 1. typu

Diabetes mellitus 1. typu sa obyčajne vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Spúšťač chorobného procesu nie je dodnes známy. Diabetes 1. typu je jednou z najčastejších chronických ochorení detského a mladého dospelého veku.

Odhaduje sa, že ňou celosvetovo trpí až 652 tisíc detí vo veku od 0 do 14 rokov. Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom organizmus napáda a ničí beta bunky pankreasu (podžalúdkovej žľazy) produkujúce inzulín.

Tento hormón umožňuje krvnému cukru, resp. glukóze, dostať sa do buniek a premeniť sa na energiu. Nedostatok inzulínu spôsobí, že glukóza sa nemôže dostať do buniek, ale hromadí sa v krvnom obehu, čo vedie k zvýšenej hladine cukru v krvi.

Liečba diabetu 1. typu spočíva v nahradení chýbajúceho inzulínu, kontrolovaní hladín glukózy v krvi a s tým súvisiacou diétou a fyzickou aktivitou.

Diabetes mellitus 2. typu

Tento typ je v detstve zriedkavejší a podľa štatistík v roku 2021 pribudlo približne 41 600 prípadov. Jedná sa o chronické ochorenie, pri ktorom telo nedokáže správne využívať inzulín, čo vedie k inzulínovej rezistencii a zvýšenej hladine glukózy v krvi.

Na rozdiel od diabetu 1. typu, pri diabete 2. typu pankreas produkuje inzulín, ale telo naň nereaguje správne. Cukrovka 2. typu bola známa ako „dospelácky diabetes“, pretože kedysi sa u detí nevyskytovala takmer vôbec.

Je síce pravdou, že i dnes sa v detstve a dospievaní objavuje skôr zriedkavo, ale podstatne častejšie ako kedysi. Tento typ diabetu vzniká pri sústavných zvýšených hladinách cukru v krvi. Pri neustále vysokej produkcii inzulínu naň už bunky prestávajú reagovať.

Liečba zahŕňa diétu, pokles hmotnosti zmenou životného štýlu, predovšetkým úpravou stravy, fyzickou aktivitou a stresových faktorov, a lieky.

Neonatálny diabetes mellitus

Cukrovka u bábätiek, neonatálny diabetes mellitus, je zriedkavá forma, ktorá sa vyskytuje počas prvých 6 mesiacov života. Príčinou je neschopnosť organizmu produkovať dostatok inzulínu, čo zvyšuje hladinu glukózy v krvi.

Často sa zamieňa s cukrovkou 1. typu, tá sa však vyskytuje u detí starších ako 6 mesiacov. U bábätiek ide v polovici prípadov o celoživotné ochorenie a nazýva sa permanentný novorodenecký diabetes mellitus.

Vyskytuje sa u 1 z 260 000 detí. U druhej polovice tento stav zmizne v priebehu prvých dvanástich týždňov života, neskôr sa však môže znova objaviť, vtedy ide o prechodnú formu tohto ochorenia.

Permanentný neonatálny diabetes je založený na genetickej predispozícii, vyžaduje si celoživotnú liečbu inzulínom a najčastejšie je odhalený pri vzniku ketoacidózy. Niektoré prípady novorodeneckej cukrovky môžu byť dočasné a môžu sa upraviť sami, zatiaľ čo iné môžu vyžadovať celoživotnú liečbu a sledovanie.

V tomto vývinovom období je ťažké rozpoznať subjektívne príznaky ochorenia, preto si musíme všímať akúkoľvek zmenu stavu dieťaťa až po poruchy vedomia. Jedným z prvých príznakov, ktoré si rodičia všimnú, je perigenitálne intertrigo, ktoré nereaguje na bežnú lokálnu liečbu, a preto je potrebné vyšetriť moč na prítomnosť ketolátok a cukru.

Chudnutie, aj napriek správnemu prijímaniu stravy, alebo naopak odmietanie príjmu potravy, tiež radíme medzi možné ukazovatele neonatálneho diabetu. Je dôležité pravidelne kontrolovať stav s lekárom, ktorý môže prispôsobiť liečbu podľa aktuálnych potrieb dieťaťa.

Kedy sa cukrovka u detí najčastejšie objavuje

Cukrovka 1. typu sa môže vyvinúť v akomkoľvek veku. V detstve má dva vrcholy: vo veku 5 až 6 rokov a potom vo veku 11 až 13 rokov. Podľa výskumov je diagnostikovaná okolo 4 - 6. roku dieťaťa alebo v puberte medzi 10 a 14. rokom.

V rannom detstve sa imunitný systém intenzívne vyvíja. Je možné, že začne nesprávne napádať beta bunky pankreasu, čo vedie k rozvoju ochorenia. Puberta je obdobím hormonálnych zmien, vrátane prechodu do puberty, ktoré môžu ovplyvniť funkciu imunitného systému a prispieť k autoimunitným procesom.

Odhaduje sa, že v 85 % je zistená pred dovŕšením 20 rokov. Podľa štatistického zberu údajov Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2018 bolo zistené, že najvyššia incidencia diabetes mellitus u detí je v rozmedzí rokov 5 až 9, čiže prelínajúce sa predškolské a školské obdobie, a pomerne vyššia je u mužského pohlavia.

Diabetes 2. typu sa objavuje v puberte medzi 15. - 19. rokom života alebo neskôr v dospelosti. Je často spojená s inzulínovou rezistenciou, ktorá sa zvyčajne vyvíja postupne.

U detí môže trvať nejaký čas, kým sa inzulínová rezistencia a s ňou spojené metabolické problémy stanú dostatočne výrazné na to, aby sa prejavili. Ďalšie rizikové faktory, ako sú obezita, nezdravá strava a nedostatok fyzickej aktivity sa takisto vyvíjajú s pribúdajúcim vekom.

Príznaky cukrovky u detí

Cukrovka u detí sa najčastejšie prejavuje ako diabetes 1. typu a jej príznaky môžu postupovať veľmi rýchlo - niekedy v priebehu niekoľkých dní. Medzi najtypickejšie varovné signály patrí neuhasiteľný smäd, časté močenie, neustály hlad, únava a nechcený úbytok hmotnosti.

Tieto prejavy vznikajú preto, že telo dieťaťa nedokáže správne využívať cukor ako zdroj energie. Vysoká hladina glukózy v krvi vedie k dehydratácii, nedostatku energie v bunkách a postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu.

• zvýšený smäd a časté močenie,
• nočné vstávanie na toaletu alebo opätovné pomočovanie už odplienkovaného dieťaťa,
• zvýšený hlad napriek chudnutiu,
• únava, slabosť a menšia aktivita,
• podráždenosť, náladovosť, skleslosť a zmeny správania,
• rozmazané videnie,
• časté infekcie kože, ústnej dutiny, močových ciest alebo kvasinkové infekcie,
• dych s ovocnou alebo acetónovou vôňou.

Pri cukrovke 1. typu sa príznaky nielen u detí zvyčajne vyvíjajú rýchlo a môžu zahŕňať: nadmerný smäd, časté močenie (prípadné nočné pomočovanie), hlad, únavu, chudnutie, podráždenosť, zmeny v správaní, dych s ovocnou vôňou.

Ďalšími príznakmi patria aj opakované infekcie kože a ústnej dutiny, ospalosť, dokonca zhoršenie zraku. Prvým znakom je zvýšenie frekvencie močenia, najmä v noci.

U malých detí môže zvýšené močenie spôsobiť, že odplienkované dieťa sa opäť začne pomočovať. S veľkou stratou vody prostredníctvom moču súvisí aj neuhasiteľný smäd.

Ďalšie príznaky - únava, chudnutie a zvýšená chuť do jedla súvisia s masívnou dehydratáciou a nedostatkom energie v bunkách. Takéto dieťa väčšinou aj zvláštne hlboko dýcha a má acetónový zápach z úst.

Príznaky podľa veku

V týchto vývojových obdobiach je jednoduchšie zachytiť príznaky ochorenia, ktoré nám môže dať najavo aj samotné dieťa. Medzi varovné príznaky radíme zvýšený smäd, kedy dieťa odmieta tuhé príkrmy a preferuje tekutú stravu a nápoje.

V nadväznosti na smäd je aj zvýšená potreba močenia a u plienkovaných detí aj rýchly vznik intertriga. Ďalšími príznakmi je zvýšená únava dieťaťa, závrate, dýchavičnosť, odmietanie potravy, ktoré následne spôsobuje neprospievanie alebo pokles telesnej hmotnosti.

Incidencia diabetu 1. typu má dva vrcholy, pričom práve ten prvý je v predškolskom období v rozmedzí 4. až 6. roku života dieťaťa. Na rozdiel od novorodenca či dojčaťa, nám dieťa v predškolskom veku vie verbalizovať svoje pocity a ťažkosti.

Najčastejšie to je už vyššie spomínaný pocit smädu, zvýšená frekvencia močenia, prípadne nočné pomočovanie alebo časté budenie v noci kvôli potrebe močenia. Odmietanie príjmu potravy, chudnutie a následná strata energie, s ňou spojená únava a dýchavičnosť sú ďalšími ukazovateľmi.

Kedy ide o urgentný stav

Pri zhoršení stavu môže dôjsť k diabetickej ketoacidóze, ktorá sa prejavuje zrýchleným a sťaženým dýchaním, vracaním, bolesťami brucha, ospalosťou alebo zmätenosťou. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú nemocničnú liečbu.

Vysoká hladina cukru v krvi a dehydratácia spôsobená nepoznanou cukrovkou sú nebezpečné. Dieťa s prvozáchytom diabetu je vždy hospitalizované.

V prípade, že sa ochorenie nezachytí v úvode, deti často vyžadujú tekutinovú a inzulínovú liečbu na špecializovanej jednotke intenzívnej starostlivosti (diabetologické centrum). Preto príznaky nezanedbávajte a informujte o nich pediatra alebo pediatričku, ktorí navrhnú ďalšie vyšetrenia.

Podľa odporúčaní Union zdravotnej poisťovne je pri podozrení na cukrovku u dieťaťa potrebné navštíviť pediatra ihneď, nie čakať na plánovanú kontrolu. U detí s príznakmi ochorenia diabetes mellitus treba čo najskôr skontrolovať hladinu cukru v krvi.

Diagnostika detského diabetu

Zisťuje sa pomocou krvných testov, ktoré merajú hladiny glukózy v krvi. Mimoriadne dôležitá je včasná a správna diagnostika.

Náhodný test hladiny cukru v krvi

Ide o základné vyšetrenie, ktoré zahŕňa odber krvi v náhodnom čase. Ak je glykémia vyššia ako 11,1 mmol/l alebo 200 mg/dl, naznačuje to diabetes.

Test hladiny cukru v krvi nalačno

Vykonáva sa po aspoň ôsmich hodinách bez jedla. Ak je hodnota vyššia ako 7,0 mmol/l alebo 126 mg/dl, naznačuje to cukrovku 1. typu.

Test glykovaného hemoglobínu

Test glykovaného hemoglobínu (HbA1c) sa používa na sledovanie priemernej hladiny cukru v krvi dieťaťa za posledné tri mesiace. Hladina vyššia ako 6,5 % glykovaného hemoglobínu v dvoch rôznych testoch, poukazuje na rozvoj ochorenia.

Test z moču

Slúži na kontrolu ketónov a glukózy. Ketóny sú organické zlúčeniny, ktoré sa tvoria ako vedľajší produkt spaľovania energie z tukov, ak je v tele nedostatok inzulínu.

Prítomnosť týchto dvoch parametrov v moči naznačuje ochorenie. Ak na dieťati pozorujete niektoré príznaky a máte obavy, tento test môžete vykonať aj samotestom, ktorý kúpite v lekárni.

Orálny glukózový tolerančný test

Na diagnostiku diabetu 2. typu u detí sa používa náhodný test hladiny glykémie, test hladiny cukru v krvi nalačno aj test glykovaného hemoglobínu. Priebeh testov aj interpretácia výsledkov sú rovnaké.

Orálny glukózový tolerančný test sa realizuje nalačno a princípom je meranie koncentrácie glukózy v krvi po vypití sladkého nápoja. Počas nasledujúcich dvoch hodín sa pravidelne testuje hladina cukru v krvi a ak je vyššia ako 200 mg/dl (11,1 mmol/l) znamená to diabetes 2. typu.

Orientačné hodnoty glukózy

V tabuľke nižšie nájdete prehľad o tom, ako sa líšia hladiny glukózy v krvi u detí podľa veku. Porovnávajú sa normálne hodnoty cukru v krvi nalačno, s hodnotami pred jedlom a pred spaním u detí s diabetom 1. typu.

Uvedené hodnoty môžu signalizovať cukrovku 2. typu u detí, avšak líšia sa v závislosti od veku a ďalších faktorov: nalačno - nad 126 mg/dl (7,0 mmol/l), 2 hodiny po jedle - nad 200 mg/dl (11,1 mmol/l).

Príčiny a rizikové faktory

Diabetes 1. typu

Prečo vzniká diabetes mellitus 1. typu nie je zatiaľ jasné, avšak predpokladá sa, že k jeho rozvoju môžu prispieť genetická predispozícia, vírusové infekcie a environmentálne faktory.

Spúšťač chorobného procesu nie je dodnes známy. Diabetes môže spustiť atak vírusovej infekcie, ktorá spôsobí metabolické alebo imunitné zmeny v bunkách pankreasu známych ako Langerhansove ostrovčeky.

Genetická predispozícia

Genetika hrá kľúčovú úlohu pri rozvoji cukrovky 1. typu, pretože existujú určité genetické faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku tohto ochorenia. Sú za tým najmä HLA (ľudské leukocytové antigény), ktoré sú potrebné pri obranyschopnosti.

Môžu teda ovplyvniť pravdepodobnosť autoimunitnej reakcie, ktorá vedie k zničeniu beta buniek v pankrease. V istých prípadoch môže cukrovku dieťa i zdediť.

• ak je ochorenie diagnostikované u otca, pravdepodobnosť je 1 ku 17,
• ak je ochorenie diagnostikované u matky a dieťa bolo narodené pred 25. rokom, riziko je 1 ku 25,
• po dovŕšení 25. roku riziko klesá na 1 ku 100, čo je bežný výskyt,
• v prípade, že ochorenie majú obaja rodičia, riziko je 1 ku 10 až 1 ku 4.

Vírusové infekcie

Ďalším spúšťačom môžu byť vírusy. V niektorých prípadoch môžu protilátky prestať ničiť baktérie a vírusy, ktoré spôsobujú infekcie a začať útočiť na vlastné tkanivá.

To môže spôsobiť zápal v pankrease, čím sa poškodia beta bunky produkujúce inzulín. Objasnenie tohto mechanizmu je však stále predmetom štúdií.

Environmentálne faktory

Predpokladá sa, že jeden z faktorov môže súvisieť s chladným počasím. Diabetes 1. typu sa vyvíja častejšie v zime ako v lete a je bežnejší u ľudí žijúcich na miestach s chladným podnebím.

Diabetes 2. typu

Cukrovku 2. typu môžu spôsobiť nadváha alebo obezita, rodinná anamnéza a nedostatočná fyzická aktivita. Okrem nadváhy a obezity riziko tohto typu cukrovky zvyšujú prítomnosť cukrovky v rodine a tiež tehotenský diabetes matky alebo iné zdravotné problémy ovplyvňujúce spracúvanie inzulínu.

Nadváha alebo obezita

Nadmerná telesná hmotnosť, najmä v oblasti brucha, je hlavným rizikovým faktorom, pretože zvyšuje inzulínovú rezistenciu. To znamená, že telo nedokáže efektívne využívať inzulín.

Výskum, ktorý zahŕňal 30 štúdií a celkovo 4688 detí a dospievajúcich zistil, že obezita sa v čase diagnostiky diabetes mellitus 2. typu vyskytovala u 77 % účastníkov.

Rodinná anamnéza

Deti s rodinnou anamnézou cukrovky 2. typu majú vyššie riziko vzniku ochorenia. Štúdia preukázala, že 59,6 % dospievajúcich malo rodiča s týmto ochorením a v 89 % prípadoch starého rodiča, ktorému bolo ochorenie diagnostikované.

Nedostatočná fyzická aktivita

Pravidelná fyzická aktivita pomáha zlepšiť citlivosť na inzulín a podporuje zdravú reguláciu hladiny cukru v krvi. Nedostatok pohybu naopak zhoršuje schopnosť tela efektívne využívať glukózu, čo vedie k jej hromadeniu v krvi a vzniku cukrovky.

Ďalšie rizikové faktory

Tehotenská cukrovka ovplyvňuje vývoj plodu tým, že zvyšuje hladinu cukru v krvi matky, čo vedie k nadmernej produkcii inzulínu u plodu. To môže spôsobiť nadmerný rast plodu (makrozómiu) a narušiť metabolické procesy.

V neskoršom veku dieťaťa sa tak zvyšuje riziko obezity a inzulínovej rezistencie a aj pravdepodobnosť rozvoja diabetu 2. typu. Nízka pôrodná hmotnosť môže byť dôsledkom nepriaznivých podmienok počas vnútromaternicového vývoja, ktoré vedú k adaptáciám v metabolizme plodu.

To môže spôsobiť zníženú citlivosť na inzulín a dlhodobé následky, vrátane vyššieho rizika inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu v dospelosti.

Spracované potraviny a jedlá s vysokým obsahom rafinovaných cukrov a soli sú hlavnou príčinou vzniku obezity u detí. Štúdie ukázali, že nadmerná konzumácia cukru môže tiež viesť k vyššiemu riziku vzniku inzulínovej rezistencie, ktorá je predzvesťou ochorenia.

Vedci tvrdia, že etnické skupiny ako Afroameričania, Ázijci, Hispánci a Indiáni sú vo všeobecnosti vystavené vyššiemu riziku vzniku diabetu 2. typu kvôli genetickým, environmentálnym a socioekonomickým faktorom.

Základ liečby detského diabetu

Dodržiavanie liečby diabetu nie je jednoduché ani pre dospelých, preto je na rodičoch, aby deťom pomohli svoj stav zvládať čo najlepšie, samozrejme v spolupráci s lekárskym personálom.

Hoci je diabetes 1. typu nevyliečiteľný, deti s týmto ochorením sa vedia po čase zaradiť do bežného života, teda do školy, škôlky, krúžkov a cestovania. Základom liečby cukrovky u detí sú monitorovanie hladiny cukru v krvi a inzulínová terapia.

Ak sa podarí dlhodobo udržiavať hladiny cukru v krvi v normálnom rozmedzí, klesá významne riziko komplikácií. Liečba pacienta s cukrovkou je komplexná a zahŕňa nefarmakologickú liečbu, teda výchovu, diétu, fyzickú aktivitu a farmakologickú liečbu tabletkami a inzulínom.

Inzulínová terapia

Najčastejšie je ordinovaná inzulínová terapia. Pre reguláciu glykémie sa deťom s ochorením 1. typu musí podávať inzulín.

Existuje niekoľko spôsobov, napríklad injekčne, inzulínovým perom alebo pumpou. Odporúčanú dávku vždy predpíše lekár.

Podávaním inzulínu sa v liečbe snažíme čo najviac napodobniť prirodzenú sekréciu inzulínu. Rodičia si musia osvojiť vedomosti o tom, čo je inzulín, aký typ a koľko jednotiek je potrebné podať dieťaťu v spojení so stravou, ako podávať inzulín pri chorobe či pohybovej aktivite a ako správne vybrať miesto vpichu.

Na nadobudnuté vedomosti nadväzujú praktické zručnosti typu: ako obsluhovať inzulínové pero, striekačku či inzulínovú pumpu, postup aplikácie inzulínu, alebo ako zmerať glykémiu či vyšetriť moč.

Inzulín do toho istého miesta nepodávajte častejšie ako raz 4-6 týždňov. Šetríte tak citlivé podkožné tkanivo malého pacienta.

Pozor i na príliš rýchle vytiahnutie ihly z podkožia, aplikácia by nemusela byť dostatočná. Inzulín stačí skladovať v chladničke, avšak nie blízko mrazničky.

Liečba diabetu 2. typu

Pri diabetes mellitus 2. typu je primárnou liečbou podávanie lieku metformínu. Používa sa na zníženie produkcie glukózy a aktiváciu jej absorpcie (vstrebávanie) do tkanív.

Tento liek je schválený Správou potravín a liečiv (FDA) na použitie u detí vo veku viac ako 10 rokov. V mladšom veku je jeho podávanie kontraindikované a nebezpečné.

Aj v tomto prípade je ďalšou možnosťou liečba inzulínom. Spôsob a dávku jeho podania je nutné konzultovať s pediatrom alebo diabetológom.

Sledovanie glykémie

Pravidelná kontrola hladiny cukru umožňuje presnejšie prispôsobenie liečby a stravy na udržanie stabilných hladín cukru v krvi. Efektívnosť liečby si diabetik môže overiť sám jednoduchým vyšetrovaním hladín cukru nalačno a počas dňa použitím glukometrov.

Na meranie sa používajú rôzne osobné prístroje - glukomery. Na stanovenie glykémie je potrebná kvapka krvi. Väčšinou sa získava kapilárna krv z brušiek prstov. Na meranie sú potrebné testovacie prúžky.

Samokontrola glykémie veľmi pomáha najmä na začiatku ochorenia. Pomocou meraní zistíte, ako jednotlivé typy potravín ovplyvňujú hodnoty cukru v krvi detského pacienta.

Budete vedieť upravovať dávku inzulínu a tak sa naučíte primerane reagovať na zistené hodnoty. Namerané hodnoty glykémie, ale aj vyšetrenia moču na prítomnosť cukru pomocou indikátorových papierikov je vhodné zapisovať do „Dia denníku“, ktorý môže zvýšiť účinnosť liečby a predísť chronickým komplikáciám.

Glukózové senzory a kontinuálne monitorovanie

Medzi novinky v monitorovaní hladiny cukru v krvi patria glukózové senzory. Zabezpečujú prakticky nepretržitú kontrolu glykémie.

Takpovediac umožňujú rodičom v noci sa vyspať, pretože senzor hlási nebezpečné poklesy hladiny cukru. Súčasťou mnohých inzulínových púmp a zariadení na kontinuálne monitorovanie glukózy (CGM) je funkcia automatického pozastavenia podávania inzulínu, ktorá sa zapne pri detekcii blížiacich sa nízkych hodnôt.

Niektoré systémy na CGM dokonca umožňujú monitorovanie na diaľku pomocou kompatibilných smartfónov. Používanie CGM sa okrem toho spája so zlepšenými hodnotami HbA1c.

Hypoglykémia a hyperglykémia

Ak dieťa vezme priveľa inzulínu, hladina cukru v jeho krvi sa môže priveľmi znížiť, vznikne takzvaná hypoglykémia.

Hypoglykémia sa prejavuje podráždenosťou či úzkosťou, potením, chvením, zrýchleným tepom, nevoľnosťou, únavou alebo slabosťou. Niekedy to môže znamenať smiešnu reč, nehodiace sa odpovede alebo čudné písmo.

Je potrebné si tieto príznaky všímať a čím skôr dieťaťu podať niečo s obsahom cukru, pretože hypoglykémia môže viesť až k strate vedomia, kŕčom či náhlej smrti.

Naopak, ak dieťa užije veľmi málo inzulínu, prejavia sa príznaky podobné symptómom cukrovky: zvýšené močenie, neustály smäd, zvýšená chuť do jedla a strata hmotnosti.

• Čo zvyšuje glukózu v krvi? Príjem jedla a stres.
• Čo znižuje glukózu v krvi? Cvičenie a alkohol.

Strava pri detskom diabete

Úprava stravy pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a zlepšuje citlivosť na inzulín. S ochorením diabetika dochádza často k úprave a sledovaniu stravovania, no neodporúča sa pripravovať stravu pre dieťa s diabetom osobitne.

Spravidla diabetik môže jesť všetko, no v tomto prípade si rodič dieťaťa s diabetes mellitus musí osvojiť vedomosti a zručnosti pri zrátavaní celodenného príjmu sacharidov a rozdeliť ich príjem do presných denných dávok podľa odporúčaní lekára.

Diéta pri cukrovke si vyžaduje sledovanie obsahu sacharidových jednotiek. Každý diabetik má od lekára nastavenú určitú dennú hodnotu sacharidových jednotiek, ktorú je potrebné rozdeliť do jednotlivých porcií.

Podrobnné informácie poskytne rodičom diabetického pacienta diabetologická sestra, zároveň vás naučí počítať sacharidové jednotky (SJ), čo vám uľahčí rozhodovanie pri výbere jedál. Jedna sacharidová jednotka pritom znamená 10 gramov sacharidov, ktorá zvýši glykémiu približne o 2 mmol/l.

Celodenný obsah sacharidov rozdeľte v rámci celého dňa tak, aby dávka inzulínu bola úmerná k množstvu prijatých sacharidových jednotiek. Dbajte na príjem minerálnych látok, vitamínov a vlákniny.

Vylúčte zo stravy rýchle sacharidy, teda cukor, sladkosti, koláče, múčne jedlá. Zvýšte príjem zeleniny, najmä surovej a ovocia. Obmedzte tuky ako slanina, mastné mäso, plnotučné mlieko, mliečne výrobky.

Pri varení uprednostnite dusenie, varenie, pečenie a grilovanie. Dodržiavajte pitný režim. Uprednostnite kvalitu pred kvantitou.

Vhodné je jesť 4- až 5-krát denne, radšej menšie porcie, tak aby bol energetický príjem primerane rozložený. Upraviť konzumáciu stravy na menšie dávky, no pravidelne 4 až 6 krát denne.

Vhodné sú potraviny s vysokým obsahom vlákniny, nakoľko pri ich konzumácií nedochádza k vysokému vzostupu glykémie a dlhšie pretrváva pocit sýtosti. Nutný je tiež dostatočný príjem tekutín, no nie však sladených nápojov.

Je tiež vhodné sledovať správne zloženie potravín z hľadiska cukrov, tukov a bielkovín. Pravdou je, že práve v dia potravinách sa nachádzajú náhradné sladidlá a ich konzumácia nemusí byť pre dieťa zdraviu prospešná.

Vhodné potraviny pre diabetika:

• bobule,
• orechy,
• celozrnné jedlá,
• citrusy,
• sladké zemiaky,
• strukoviny,
• paradajky,
• zelenina,
• jogurty,
• losos.

Glykemický index

Je dosť možné, že zakrátko sa z vás stane odborník aj na glykemický index. Naučiť sa, po ktorých potravinách glykémia stúpa rýchlo, po ktorých pozvoľna a po ktorých zanedbateľne, je totiž pre vás i dieťa kľúčové.

Vhodnou stravou sa dá ovplyvniť vývoj cukrovky na 50 až 75%. Diéta alebo racionálna výživa pri cukrovke pomôže pacientovi dostať pod kontrolu hladinu glukózy v krvi, predísť glykemickým výkyvom počas dňa a zlepšiť účinnosť liečby.

Pohyb a šport

Pohybová aktivita je pre dieťa v rámci liečby, prevencie obezity a psychického zdravia veľmi dôležitá. Pohybová aktivita má v režime diabetika nenahraditeľnú úlohu.

Fyzická aktivita zvyšuje účinok vlastného i zvonka podaného inzulínu, zvyšuje citlivosť tkanív na inzulín a zlepšuje glukózovú znášanlivosť. Benefitom fyzickej aktivity nie je len zlepšenie kompenzácie ochorenia, ale plánované prechádzky umožňujú rodičom rozhovor s dieťaťom o jeho radostiach či starostiach.

Fyzická aktivita musí mať pravidelný a primeraný charakter, pretože pohyb zvyšuje účinok endogénneho a exogénneho inzulínu. Rôzne športy, záľuby a cestovanie prinášajú dieťaťu a rodičom únik z denného stereotypu.

Pri zavedení pohybu do liečebného režimu záťaž treba zvyšovať postupne, kontrolovať si hodnotu glykémie, prítomnosť ketolátok v moči, najmä ak je hodnota glykémie vyššia ako 14 mmol/l, vyhnúť sa hypoglykémii.

Diabetik liečený inzulínom si musí dávku inzulínu upravovať pred pohybom a po ňom. Zvýšenej pohybovej aktivite však musia prispôsobiť i inzulínové dávky.

Rodič musí stále uplatňovať princíp rozumnej dostatočnosti a vhodnosti, prispôsobený typu a povahe diabetika a dbať na dobrú kompenzáciu diabetu, primerané vedomosti a technické zabezpečenie.

Rodič nesmie zabúdať aj na to, že fyzická aktivita pôsobí ako extra dávka inzulínu, preto vzhľadom na možné akútne komplikácie sa musí naučiť prispôsobiť fyzickú aktivitu k zdravotnému stavu dieťaťa.

Starostlivosť podľa veku

Bábätko a dojča

V tomto vývinovom období je ťažké rozpoznať subjektívne príznaky ochorenia, preto si musíme všímať akúkoľvek zmenu stavu dieťaťa až po poruchy vedomia.

U plienkovaných detí treba venovať pozornosť rýchlemu vzniku intertriga, zvýšenému smädu, častejšiemu močeniu, odmietaniu potravy, únave, dýchavičnosti a neprospievaniu.

V tomto veku si deti vytvárajú dôveru v dospelých, ktorá môže byť negatívne ovplyvnená opakovaným odlúčením od rodičov. Po odlúčení od matky vzniká separačná úzkosť.

Predškolský vek

K predškolskému veku dieťaťa patrí aj navštevovanie materskej škôlky. Je žiaduce, aby dieťaťu s ochorením DM 1. typu táto skúsenosť bola umožnená.

V posledných rokoch vznikli aj škôlky, kde je personál špeciálne edukovaný, a teda rodičia detí s ochorením DM 1. typu majú možnosť svoje dieťa umiestniť do takejto materskej škôlky na dlhší čas, ako len na pár hodín.

Dieťa si v prostredí rovesníkov okrem vedomostí v intelektovej oblasti osvojí zručnosti, naučí sa spolupracovať a tiež má možnosť trénovať sa v samostatnosti, vyskúšať si, čo samo bez rodičov dokáže.

Školský vek

Pre toto obdobie je výrazným faktorom znížená pozornosť a zhoršenie prospechu v škole, kde trávi dieťa podstatnú časť dňa, ktoré si často všimnú pedagógovia a následne hlásia rodičom dieťaťa.

Podstatným rozdielom, hlavne vo vyšších vekových kategóriách, je to, že dieťa si začína uvedomovať prejavujúce sa zmeny v jeho organizme, prípadne chápe závažnosť diagnostikovaného ochorenia.

Vnímanie je bohaté na fantáziu a dieťa častokrát nepríjemnosti spojené s ochorením spája s trestom za zlé správanie. Účinná môže byť v tomto smere takzvaná terapia hrou a priestor na vyjadrenie svojich pocitov.

Dieťa by nemalo byť zaťažované mnohými informáciami o rizikách či prognóze ochorenia, ale naopak je vhodné komunikovať s dieťaťom v jednoduchých vetách a na otázky odpovedať jasne a zrozumiteľne, primerane vekovej kategórii.

Puberta a adolescencia

Dané vývinové obdobie je označované aj ako obdobie adolescencie a je obdobím najdramatickejšieho rastu a zmien. Dochádza k vzhľadovým zmenám na tele dieťaťa, ale tiež sa mení aj rozumový vývin.

Podstatnou črtou puberty je tiež náladovosť, rebelantstvo a odmietanie autority rodičov a zároveň zraniteľnosť. Druhý vrchol incidencie DM 1. typu je práve v tomto kritickom období.

Dieťa plne chápe závažnosť ochorenia, ale často odmieta spolupracovať. Diagnostika a liečba novodiagnostikovaného DM 1. typu si vyžadujú aktívnu spoluprácu, ktoré dieťa obmedzuje pri aktivitách denného života, zasahujú do osobného života, čo môže viesť k psychickým problémom.

V tomto období zvyknú hodnoty glykémie kolísať vo vzťahu k zmenám v tele dieťaťa. Dieťa môže znížiť svoj denný príjem potravy, čo býva najčastejšie u dievčat, alebo naopak zvýšiť, čo býva u chlapcov.

Do tejto situácie spadá zvýšená alebo znížená pohybová aktivita, stres, časté zmeny nálad a u dievčat menštruácia. Z tohto dôvodu je potrebná aktívna spolupráca a pravidelné meranie glykémie.

Počas tohto obdobia nastávajú výraznejšie zmeny hlavne u dievčat, kedy prichádza prvá menštruácia a s ňou kolísavé hodnoty glykémie. Úprava dennej dávky inzulínu u dievčat s DM 1. typu počas obdobia menštruácie môže byť zložitá, nakoľko prevažuje vplyv hormonálnych zmien v priebehu cyklu.

Dieťa a samostatnosť v liečbe

Vo veku, keď je už dieťa samostatnejšie, dokáže čiastočne prevziať zodpovednosť za svoj zdravotný stav. Deti staršie ako 7 rokov majú zvyčajne dobrú jemnú motoriku a ľahko sa naučia používať inzulínové pero pod dohľadom dospelej osoby.

Taktiež zvládnu meranie hladiny cukru v krvi niekoľkokrát denne pomocou jednoduchých testovacích prúžkov a glukomeru. Môžu si viesť svoj diabetický denník, do ktorého si zapíšu namerané hodnoty, avšak s kontrolou rodičov.

Ak sa dieťa dostatočne zapája, kontrolujú sa s rodičom vlastne navzájom, aby nedošlo k omylu, prípadne aby sa na čosi nezabudlo. Deti s cukrovkou 1. typu však na rozdiel od dospelých vyžadujú neustály dohľad.

Napriek tomu ostávajú predovšetkým deťmi, väčšinu času vo svojej bezstarostnosti a veselosti. Preto nie je vhodné ich ľutovať alebo, naopak, sa im nejako vyhýbať či ich považovať za menejcenných.

Dieťa s diabetom v škôlke a škole

Rodičia musia dieťa presvedčiť a uistiť ho, že diabetes zvládne aj v škole, že pani učiteľka bude poznať jeho liečebný režim, že má kontakt na rodičov a že im v prípade potreby môže kedykoľvek zavolať.

O ochorení treba vopred informovať pani učiteľku, vychovávateľku, trénera, vedúceho krúžku - vysvetliť im diabetický režim a dohodnúť bezpečné miesto, kde si bude dieťa merať glykémiu a aplikovať inzulín.

Najlepšie je učiteľovi všetko jasne a presne napísať v podobe podrobného manuálu, vrátane kontaktov na oboch rodičov. O diagnóze diabetes mellitus by mali vedieť všetci, ktorí sú alebo môžu byť s dieťaťom v kontakte, teda vedenie školy, pedagógovia, vychovávatelia, vedúci krúžkov a spolužiaci.

Dieťa s diabetom musí byť pripravené spolužiakom odpovedať na zvedavé otázky v súvislosti s diabetom, ako napríklad na čo sú glukomer, inzulínové pero alebo prečo si pichá do prsta ihlu.

Hneď na začiatku treba spolužiakom vysvetliť, že ochorenie nie je „chytľavé ani smrteľné“. Je dobré spolužiakom vysvetliť, aké pomôcky dieťa používa, na čo slúžia, aké môžu byť prejavy hypoglykémie a požiadať ich, aby okamžite oznámili pani učiteľke, ak také príznaky spozorujú.

Spolužiakov treba informovať aj o tom, že dieťaťu nemôžu ponúkať cukríky a sladkosti, ani mu odjesť z jeho desiatej alebo obeda. Treba im tiež vysvetliť, že diabetik musí dodržiavať presné pravidlá stravovania a že sa môže stať, že bude musieť jesť i počas vyučovania.

Spolužiaci by mali vedieť, že diabetik môže jesť všetko, len musí vedieť kedy a koľko toho môže zjesť. Dieťa s diabetom musí vedieť, že v prípade nízkej hladiny krvného cukru môže aj cez vyučovaciu hodinu túto skutočnosť oznámiť učiteľke a situáciu ihneď riešiť.

Pomôcky a núdzová výbava

Diabetik-školák si má vedieť zmerať glykémiu sám - bez pomoci rodiča. Dieťa si má samé vedieť aplikovať aj inzulín, len tie menšie potrebujú odkontrolovať či nezabudli, či si pichli správne množstvo, či dodržali stanovený postup a techniku.

Naučte dieťa, aby si glukomer a inzulínové perá ukladalo po každom použití do školskej tašky vždy na to isté miesto. Rovnako aj v prípade „hypo výbavy“, napríklad krabicového džúsu, hroznového cukru alebo gélu, aby ju v prípade potreby vedelo dieťa rýchlo nájsť.

Ku glukomeru je dobré priložiť aj kartičku, na ktorej je uvedené, že dieťa má diabetes. Mal by byť na nej uvedený aj kontakt na rodičov.

Podporovať a skontrolovať študenta treba tak, aby mal zdravotnícke pomôcky vždy ľahko prístupné a k dispozícii pri všetkých činnostiach. Povoliť študentovi zmerať si glykémiu vždy, keď to bude považovať za potrebné a umožniť mu bezpečnú, hygienicky vyhovujúcu aplikáciu inzulínu, keďže sú to pre neho životne dôležité činnosti.

Učiteľ musí byť pripravený rozpoznať príznaky hypoglykémie a hyperglykémie, vedieť na ne reagovať a prijať počiatočné rozhodnutia na zvládnutie možných krízových situácií.

Stravovanie v škole

V školskej jedálni musí rodič dohodnúť nielen to, aby dieťa dostalo obed podľa potreby a načas, ale osvedčilo sa i upravovať jedálny lístok cez víkend tak, že v ňom rodičia presne určia gramáž konkrétnych obedov po prerátaní na SJ.

Rodič prípadne k jednotlivým obedom, ktoré sú menej vhodné alebo neobľúbené, pribalí dieťaťu zvyšné SJ. U prváčikov je zo začiatku nevyhnutný dozor vychovávateľa, aby dieťa porciu jedla skutočne skonzumovalo.

Ak dieťa nie je schopné zjesť v školskej jedálni „sacharidy potrebné k inzulínu“, vychovávateľ by mal zabezpečiť adekvátne „dojedenie“ podľa inštrukcií rodičov.

Telesná výchova, výlety a krúžky

Diabetické dieťa automaticky nemusí a nemá byť oslobodené od telocviku. Diabetik môže cvičiť a športovať ako ostatné deti.

Ak má študent hladinu cukru v normálnom rozmedzí, zvyčajne nie je dôvod, aby nešportoval. Avšak počas cvičenia musí mať právo zobrať si oddychový čas na zmeranie glykémie, prípadne na dojedenie a napitie.

Rodičia by mali vopred vedieť, či bude hodina telocviku pohybovo náročná alebo skôr statická. Podľa toho by sa mala upraviť ranná dávka inzulínu alebo plánovaná desiata.

Akúkoľvek zmenu pravidelného školského režimu sa odporúča konzultovať kvôli liečbe so študentom, v prípade malých detí s rodičom, napríklad ak namiesto vyučovania ideme peši 5 km do múzea.

Jednodňový školský výlet by pre študenta diabetika nemal byť problém. Či sám zvládne riešiť aj dlhšie výlety, treba posúdiť v spolupráci s rodičmi.

Neobvyklý fyzický stres, napríklad turistika, plávanie alebo lyžovanie, si vyžaduje zmenu liečebného plánu. Rieši sa to zmenou dávok inzulínu a stravy, ktorá musí byť prispôsobená fyzickej aktivite.

Individuálne potreby a ochrana pred izoláciou

Diabetik nesmie pocítiť izolovanosť v škole a medzi kamarátmi. Je veľmi dôležité zapájať ho do primeraných aktivít.

Pre deti majú rodičia citlivo vyberať záujmové krúžky. Čas strávený s vrstovníckym kolektívom je veľmi dôležitý pre ich zdravé sebavedomie.

Nie každý môže byť skvelý plavec alebo vytrvalec v behu. Niekedy môže radosť priniesť i drobný úspech a práve preto musíme detských diabetikov povzbudzovať.

Šikanovanie na školách sa objavuje v rôznej miere. Tým, že sa diabetik odlišuje od ostatných, môže byť terčom útokov tyranov. Treba riešiť všetky možné náznaky a informovať rodičov.

I tieto skutočnosti môžu mať vplyv na glykémie a zhoršenie zdravotného stavu. Rodičia by mali svojim deťom dôverovať a počúvať, čo im hovoria.

Psychická podpora dieťaťa a rodiny

Chronické ochorenie je v detskom období pre dieťa a rodiča náročnou životnou skúškou, pretože pre rodiča je niekedy ťažké, v istých vekových kategóriách, vysvetliť dieťaťu príčinu ochorenia, alebo objasniť liečebné zákroky a mnohé bolestivé diagnostické vyšetrenia.

A aj napriek tomu, že dieťa chápe príčinu ochorenia, môže tieto zákroky či ochorenie samotné brať ako trest za neposlušné správanie, s čím sú spojené mnohé negatívne emócie.

Pre rodičov je choroba dieťaťa takmer vždy nesmiernym šokom a negatívnou predstavou o ochorení, ako aj o jeho následkoch. Často rodičia odmietajú samotný chronický charakter ochorenia.

Diabetes mellitus je zložité a náročné ochorenie, ktorého výskyt v súčasnosti výrazne stúpa. Pre dieťa a rodiča značí diabetes mellitus celoživotný monitoring, liečbu a disciplínu.

Dané ochorenie je náročné aj na adaptáciu, ako zo strany dieťaťa, tak aj rodiča, a preto si vyžaduje vytrvalosť a podporu najbližších. Diabetes mellitus ovplyvňuje vývoj dieťaťa aj jeho výchovu.

Okolie, najbližší ľudia, rodičia, ich názory a hodnoty sú veľkým pilierom, ktorý rozhoduje o zvládaní detstva s diabetes mellitus. Dieťa, na rozdiel od dospelého, nežije a nerozhoduje samo za seba.

Je odkázané na svoje okolie a okolie má podiel na tom, ako sa ochorenie dieťaťa bude vyvíjať. Diabetes mellitus má tiež svoje nebezpečné stránky, nástrahy a pasce, ktoré môžu dieťaťu prekážať v získavaní praktických, psychických a sociálnych zručností počas rastu a vývinu.

Emočné prejavy

Kolísajúce hladiny glukózy v krvi sa môžu prejaviť aj na emocionálnej stránke dieťaťa. Obavy z pravidelných meraní hladiny cukru a podávania inzulínu môžu u detí spôsobiť úzkosť a stres.

Sledovanie diéty a obmedzení môže byť pre dieťa frustrujúce. Dieťa sa môže cítiť odlišné od svojich rovesníkov a izolované kvôli špeciálnym potrebám.

Dlhodobý stres a frustrácia môžu prispieť k rozvoju negatívnych emócií. Neustále monitorovanie a liečba môžu ovplyvniť sebavedomie.

Emocionálna podpora je rovnako dôležitá a dieťaťu pomáha vyrovnať sa so zmenami spojenými s ochorením. V takýchto prípadoch môže pomôcť aj psychológ.

Reakcia rodičov na diagnózu

Prvozáchyt cukrovky 1. typu u dieťaťa, najmä dovtedy zdravého, otrasie celou rodinou. Skutočnosť, ktorú by mali rodičia vstrebávať postupne, pretože ide o celoživotné ochorenie, na nich náhle dopadne.

Denný režim sa zmení od základov, stravovanie sa skomplikuje vážením a počítaním cukorných jednotiek, noci matiek sú bezsenné v strachu z hypoglykémie.

Prvé týždne ochorenia sú ako v sne, plynú rýchlo. Je však potrebné ostať bdelými a vstrebať všetky informácie, ktoré vám doma pomôžu prežiť rôzne nečakané scenáre, ako napríklad horúčku, vracanie či nechutenstvo.

Do nemocnice vstupuje rodič - laik a domov sa vracia rodič - expert na zmeny glykémie a zaobchádzanie s inzulínom. Samozrejme, časom je všetko ľahšie, „normálnejšie“.

Rodinné prostredie

Hlavným celoživotným problémom i výzvou pre rodičov detí a rodinných príslušníkov, je vyrovnanie sa s diagnózou cukrovky. Zahŕňa to nielen prijatie tejto diagnózy, ale taktiež hľadanie odpovede na otázku, ako sa naučiť žiť s týmto ochorením za prítomnosti vplyvu sociálnych a psychologických faktorov.

Fungovanie rodiny je všeobecne považované za dôležitý faktor pri adaptácii na ochorenie diabetes mellitus. Najmä u adolescentov žijúcich v negatívnom rodinnom prostredí sa preukázala horšia metabolická kontrola ochorenia.

Okrem toho, negatívne rodinné prostredie súvisí aj s horšou kvalitou života dieťaťa, ktorá má výraznejší vplyv na intenzitu liečby. V mnohých prípadoch sa stáva, že s touto diagnózou sa skôr zmieri dieťa, ak je na to dostatočne zrelé, ako rodič samotný.

Diabetes mellitus neovplyvňuje dieťa alebo jeho rodičov individuálne, ale mení celú štruktúru a funkciu rodiny ako neoddeliteľnej jednotky. Rodičia by mali dieťaťu poskytovať podporu, srdečnosť a lásku, aj keď dieťa skúša ich hranice.

Úlohy rodiny pri každodennej starostlivosti

Režim dieťaťa sa v zásade nelíši od starostlivosti o zdravé dieťa. Je však nutné dodržiavať základné pravidlá liečby a prijať, adaptovať sa na pravidelný denný režim diabetika.

Okrem úloh, ktoré vyplývajú zo základných funkcií každej rodiny, musí rodina zabezpečovať a zaisťovať ďalšie úlohy súvisiace s ochorením dieťaťa.

• vykonávanie liečebných a výchovných postupov odporúčaných lekárom,
• zdravá ochrana chorého dieťaťa, nie obmedzovanie dieťaťa,
• zaistenie kontroly životosprávy,
• zabezpečenie správnej pomoci pri akútnych komplikáciách,
• spolupráca s pediatrom, diabetológom, diabetologickou sestrou a školou,
• postupné vedenie dieťaťa k samostatnosti.

Je dôležité s dieťaťom o všetkom hovoriť a podporiť rozvíjanie dobrých návykov, ktoré mu pomôžu udržiavať ochorenie pod kontrolou už v detstve.

Komplikácie diabetu a preventívne kontroly

Toto ochorenie si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, monitorovanie glykémie a úpravu stravy, čo môže ovplyvniť každodenné aktivity dieťaťa. Ak sa ochorenie zanedbá a nebudú sa dodržiavať odporúčania lekára, môže mať veľmi vážne zdravotné následky.

Chronickými komplikáciami cukrovky je najmä postihnutie ciev, zhoršenie zraku, poškodenie obličiek a nervov, nedokrvenie končatín, srdca a mozgu. Práve preto je nesmierne dôležité udržiavať hladiny cukru v normálnom rozmedzí.

Ochorenie očí

Diabetická retinopatia nastáva, keď dôjde k poškodeniu sietnice - tenkej vrstvy tkaniva v zadnej časti oka, ktorá obsahuje svetlocitlivé bunky umožňujúce videnie.

K jej poškodeniu dochádza v dôsledku zvýšeného množstva cukru v krvi, ktorý prostredníctvom následných zmien na stenách ciev a krvného toku upcháva a poškodzuje jemné cievy sietnice.

Vyskytnúť sa môže aj rozmazané videnie, ale aj vážne ochorenie očí. Pravidelná kontrola pomôže minimalizovať prípadné škody.

Pri diabete 1. typu sa vyšetrenie očí odporúča od 11. roku, v prípade skoršej diagnostiky po 2 až 5 rokoch. Priebežný skríning by sa mal vykonávať každé 1 - 2 roky, v závislosti od výsledkov.

Pri cukrovke 2. typu je nutné začať vyšetrenie pri diagnóze a na priebežné kontroly chodiť každé 1 až 2 roky.

Ochorenie obličiek

Obličky sú dôležitým orgánom, ktorý filtruje krv a nepotrebné látky, vrátane toxínov. Diabetická nefropatia je ochorenie obličiek spôsobené dlhodobým diabetes mellitus, ktoré postihuje obličkové cievy a ich schopnosť filtrovať odpadové látky z krvi.

Vzniká, keď vysoké hladiny cukru v krvi poškodzujú malé cievy v obličkách, čo vedie k zápalu a zmenám v obličkových tkanivách. Tento postupný proces môže viesť k zníženiu funkcie obličiek a ak sa nelieči, tak aj k obličkovému zlyhaniu.

Intenzita sledovania stavu by mala byť podobná ako pri retinopatii, avšak priebežný skríning by sa mal pri oboch typoch cukrovky vykonávať každý rok.

Neurologické problémy

U detí môžu byť neurologické problémy spojené s ochoreniami ako sú poškodenie nervov, problémy s učením a kognitívnym vývojom. Existuje tiež zvýšené riziko neuropatie, teda poškodenia nervov súvisiaceho s diabetom.

Cievne ochorenia a cholesterol

Ide o ochorenie krvných ciev a jeho riziko je vyššie u detí s cukrovkou diagnostikovanou v rannom veku. Cholesterol je tuková látka, ktorá sa prirodzene nachádza v krvi a bunkách.

V detstve môže byť zvýšený v dôsledku porúch lipidového (tukového) profilu, ktoré sú často spojené s inzulínovou rezistenciou a obezitou.

Pri diabete 1. typu by sa u všetkých detí vo veku od 11 rokov mal prvý skríning vykonať ihneď. Ak je prvé vyšetrenie v norme, kontroluje sa každé 3 roky.

Pri druhom type by sa monitorovanie malo začať pri diagnóze a priebežne sledovať každý rok. Skríningové krvné testy by sa u detí mali robiť každých 2 až 5 rokov.

Ústna dutina

Deti s týmto ochorením sú vystavené zvýšenému riziku ochorenia ďasien, zubného kazu a infekcií. Za to je zodpovedná vysoká hladina glukózy, ktorá môže spôsobiť vznik týchto problémov.

Dôležité je dodržiavanie ústnej hygieny a pravidelné stomatologické prehliadky.

Výživové doplnky

Výživové doplnky môžu byť súčasťou starostlivosti iba po konzultácii s lekárom. Ich dávkovanie a vhodná denná dávka by mala byť vopred diskutovaná s lekárom.

Vitamín D

Nedostatok vitamínu D môže zhoršiť metabolizmus a zvyšovať riziko inzulínovej rezistencie či autoimunitných reakcií, ktoré sú spojené s cukrovkou.

Výsledky výskumu môžu naznačovať, že účinky suplementácie déčkom trvalo neovplyvnili potreby inzulínu. Suplementácia preto nemá nahrádzať inzulínovú liečbu ani odporúčania diabetológa.

Horčík

Dopĺňanie horčíka výživovými doplnkami môže zlepšiť glykemickú kontrolu a lipidový profil u detí s cukrovkou 1. typu.

Praktické zásady pre rodičov

• Pravidelne sledujte glykémiu podľa režimu nastaveného diabetológom.
• Dodržiavajte predpísané dávky inzulínu alebo inej liečby.
• Majte vždy dostupnú výbavu na riešenie hypoglykémie.
• Zapisujte hodnoty glykémie, príjem jedla, pohyb a neobvyklé situácie do diabetického denníka.
• Pri chorobe, vracaní, horúčke, nechutenstve alebo výraznej zmene glykémie kontaktujte zdravotnícky tím.
• O diagnóze a postupe pri hypoglykémii informujte školu, škôlku, trénerov a vedúcich krúžkov.
• Umožnite dieťaťu primeranú samostatnosť, ale zachovajte dohľad podľa jeho veku a schopností.
• Neobmedzujte dieťa v škole, športe, cestovaní ani v kontakte s rovesníkmi viac, než vyžaduje jeho zdravotný stav.
• Každú významnú zmenu režimu konzultujte s pediatrom alebo diabetológom.

Včasná diagnostika a dôsledné dodržiavanie diabetického režimu sú základom dobrého zvládnutia cukrovky u detí. Aj napriek tomu, že cukrovka sa nedá vyliečiť, je veľmi dobre liečiteľná.

tags: #starostlivost #o #dieta #s #diebetom